Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/1/2017

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: C., nar. XX.X.XXXX, bytom R., proti žalovanému: W., nar. X.X.XXXX., bytom T., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému ukladá povinnosť žalobkyni odovzdať osobné motorové vozidlo, značky Opel Astra, R., s oboma kľúčmi, s osvedčením o evidencií časť I a II ( malý TP, veľký a s dokladmi o povinnom zmluvnom a havarijnom poistení v mieste trvalého pobytu žalobkyne a umožniť jej užívanie tohto vozidla do 3 dní odo dňa vykonateľnosti uznesenia.

II. Žalobkyni ukladá povinnosť podať proti žalovanému žalobu o určení spôsobu užívania veci patriacej do BSM v lehote 60 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.

III. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,- Eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 10.1.2017 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť odovzdať osobné motorové vozidlo, značky Opel Astra, ŠPZ: T., s oboma kľúčmi, s osvedčením o evidencií časť I a II ( malý TP, veľký a s dokladmi o povinnom zmluvnom a havarijnom poistení, na užívanie žalobkyni do 3 dní odo dňa vykonateľnosti uznesenia k miestu trvalého pobytu žalobkyne.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa najmä tými skutočnosťami, že so žalovaným sú manželia osem rokov a za trvania manželstva sa im narodil syn E., ktorého má zvereného ako matka do starostlivosti uznesením v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností Krajského súdu Košice sp.zn. 8CoP/308/2016. Okrem toho je vydané aj rozhodnutie Krajského súdu Košice sp.zn. 2Co/522/2016, ktorý žalovanému ukladá, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami ju nekontaktoval, a tiež aby sa ku nej nepriblížil na 5 m. V súčasnosti je podaná žiadosť o rozvod manželstva vedená na Okresnom súde Košice okolie pod sp.zn. 9P/308/2016. Dňa 16.8.2016 žalovanému oznámila, že od neho odchádza a následne sa odsťahovala k rodičom do D. Od toho času žalovaný sám neobmedzene užíva všetok spoločne nadobudnutý majetok, teda osobné auto Opel Astra a nový rodinný dom v G.. Dňa 22.8.2016, týždeň po jej odchode zo spoločnej domácnosti, sa so žalovaným stretla v rodinnom dome v G. v ktorom od augusta 2014 bývali. Na stretnutí boli prítomní rodičia oboch strán. Dohodli sa, že rodinný dom bude dočasne užívať žalovaný a od 1.9.2016 jej žalovaný dá k dispozícií auto (Opel Astra, 2015, E.), čo sa do dnešného dňa nestalo a nevie, kde sa auto nachádza. Žalovaný užíva rodinný dom, v čom ho neobmedzuje a v dome bola iba po osobné veci. Osobný automobil Opel Astra, E. so žalovaným kúpili v auguste 2015 a v evidencii na Dl PZ Košice je vedená ako vlastník. Pred opustením spoločnej

domácnosti auto dlhodobo, každodenne užívala, čo žalovaný potvrdzuje v e-mailovej komunikácií zo dňa 30.12.2016, kde sám zdôvodňuje, že auto bolo zakúpené pre ňu z dôvodu dochádzky do vzdialeného pracoviska od spoločného bývania. Od septembra do decembra 2016 žalovaného elektronicky a jej matka osobne vyzvala o poskytnutie auta jej a maloletému E., avšak bezúspešne. Po zmene trvalého bydliska, v súčasnosti v D. do dnešného dňa nemohla urobiť zmeny ŠPZ, nakoľko sa auto nenachádza v dvojgaráži ich rodinného domu. Žalovaný schoval auto s dokladmi na jej neznáme miesto, a aj po opakovaných výzvach jej auto s dokladmi odmietol poskytnúť. Žalovaný auto Opel Astra nepoužíval, ani v súčasnosti nepoužíva, keďže dlhodobo má k dispozícií neobmedzene firemné auto s pohonnými hmotami aj na súkromné účely. Od času, keď odišla zo spoločnej domácnosti, je výrazne obmedzená v zabezpečovaní jej a synových každodenných potrieb. Syn E. je prvák na základnej škole v G.. Ona pracuje v NÚTPCH a HCH vo Vyšných Hágoch. Každý deň sú odkázaní na dochádzku autom, keďže žijú v D. a dochádzajú do práce a školy do vzdialenosti 50 km. Do 12.11.2016 bola odkázaná na jediné auto jej rodičov, ktorých tým výrazne obmedzovala. Následne od 13.11.2016 do 4.1.2016 si bola nútená prenajať auto v komerčnej auto požičovni, nakoľko nemala iné východisko ako situáciu vyriešiť. Za uvedené požičanie vozidla zaplatila 542,- Eur, mimo PHM. Od 4.1.2016 opätovne nemá so synom ako dochádzať do školy a práce. Žalovaný jej bezdôvodne odmieta dať auto k dispozícií, čo uvádza aj v e-mailovej komunikácií zo dňa 30.12.016. Uvádza dôvody, pre ktoré jej auto nemôže dať. Vyjadruje sa, že v súčasnosti je auto evidované na ňu a môže ho predať, čo je úplný nezmysel, pretože auto so synom veľmi potrebuje a navyše je si vedomá, že je to ich spoločný majetok a po rozvode bude riešené vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Cena auta sa stále odvíja od nákupnej ceny a amortizácie. Navyše uvádza podmienku, že jej auto dá k dispozícii, ak bude evidované na neho, čo je zbytočný spoplatňovaný, administratívny úkon a veriť tomu, že po tomto kroku jej auto dá, je veľmi pochybné. Žalovaný štyri mesiace synovi klame, že auto občasne potrebuje. V e-maili žalovaný potvrdzuje, že auto neužíva. Susedia jej potvrdili informáciu, že Opel Astra pred domom v G. od jej odchodu nevideli. V auguste 2016 uhradila havarijné poistenie v sume 438,90 Eur, aj keď následne auto neužívala. Aj napriek snahe o vyžiadanie polovice platby poistného, jej žalovaný nič nezaplatil. Mesačne platí ďalších 14,90 Eur na servis auta. Žalovaný býva v ich spoločne nadobudnutom dome v G., zatiaľ bez súpisného čísla (novostavba). Hypotéku za nehnuteľnosť platia spoločne, rovným dielom. Aj napriek tomu, že sám užíva hodnotnú nehnuteľnosť, nie je ochotný poskytnúť auto (Opel Astra), ktorého nadobúdacia cena bola cca 20.000,- Eur, jej a vlastnému synovi, aj napriek tomu, že vie, že sa nemajú ako inak dostať do školy a práce. Žalovaný sa ju snaží obmedziť spôsobom, ktorý ako jediný môže použiť v danej situácií. Tým, že ho opustila, lebo psychický tlak na jej osobu už nevydržala, boli vydané neodkladné opatrenia. Týmito neodkladnými opatreniami sú v súčasnosti jeho možnosti psychického nátlaku na ňu obmedzené a jediný spôsob, ktorým ju dokáže priamo obmedziť je zabrániť jej prístup k osobnému vozidlu. Týmto návrhom neodkladného opatrenia od žalovaného požaduje osobné auto, ktoré je pre ňu a syna v súčasnosti nevyhnutné a dôležité. Podotýka, že osobné auto je len zlomok hodnoty rodinného domu. Vozidlo potrebuje na zabezpečenie základných, nevyhnutných potrieb syna a jej, ako je dochádzanie do práce a školy. Zo strany žalovaného ide o bezohľadné a egoistické chovanie, ktoré je dlhodobé a sústavné.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8CoP/308/2016 zo dňa 29.9.2016, ktorým súd druhej inštancie potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vydané pod sp.zn. 11P/119/2016 zo dňa 23.8.2016, ktorým súd neodkladným opatrením zveril maloletého E.a, nar. XX.X.XXXX. do osobnej starostlivosti matky C. nar. XX.X.XXXX a otca maloletého dieťaťa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 30,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletého dieťaťa. Upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že tento je oprávnený s maloletým dieťaťom sa stretávať každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod..

4. Zo žalobkyňou predloženého uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.12.2016 sp.zn. 2Co/522/2016 vyplýva, že súd druhej inštancie potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo veci nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadil žalovanému, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval žalobkyňu a tiež aby sa na vzdialenosť 5 metrov k žalobkyni nepribližoval.

5. Žalobkyňa za účelom osvedčenia nároku predložila súdu sms komunikáciu zo dňa 3.8.2016 (čl. 11 spisu) a emailovú komunikáciu uskutočnenú medzi žalovaným a matkou žalobkyne zo dňa 28.12.2016 a 30.12.2016 ( čl. 14 spisu), z ktorých je nepochybné, že žalobkyňa vyzývala žalovaného k odovzdaniu motorového vozidla Opel Astra, EČ: T. pre svoju a synovu potrebu.

6. Z emailovej správy matky žalobkyne (E.) adresovanej žalovanému ( C.) zo dňa 17.8.2016 ( čl. 12 - 13) spisu vyplynula skutočnosť, že žalobkyňa uhradila dňa 12.8.2016 sumu 438,90 Eur titulom havarijného poistenia osobného motorového vozidla Opel Astra, EČ: T. a uhrádza sumu 29,90 Eur za servis motorového vozidla.

7. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa ust. § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa ust. § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

15. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

16. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

17. Podľa ust. § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

18. Podľa ust. § 334 Civilného sporového poriadku súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

19. Podľa ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

20. Podľa ust. § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

21. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že tieto upravujú pomery strán sporu iba dočasne, resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom neodkladných opatrení je zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu. Na základe novej právnej úpravy sa upustilo od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej ( ust. § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

22. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a osvedčenie naliehavosti potreby upraviť pomery sporových strán alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, to je osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne a povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie a to každú podmienku jednotlivo, ako aj ich vzájomné súvislosti.

23. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd starostlivo zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný stav právnych vzťahov medzi sporovými stranami a či zásah do práv dotknutej sporovej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný ako aj posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutej sporovej strany nad nevyhnutnú mieru.

24. Žalobkyňa sa podľa posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, teda uloženia povinnosti žalovanému, aby vydal osobné motorové vozidlo s príslušenstvom za účelom jeho užívania žalobkyňou.

25. V zmysle zákonnej úpravy neodkladného opatrenia súd nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia ( resp. rozhodnutia vo veci samej). Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočnosti preukazujúcich naliehavosť (nutnosť) úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k tejto úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi.

26. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení a dopad zo žalovanej strany. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skočení konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrení je podľa možnosti čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou

treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvyšné nároky na doloženie tvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení v zásade nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej; o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Je však nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie, to je potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavená len na domnienkach, či úvahách o možnej ujme na právach žalobcu, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia na rozdiel o doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku už nemusí byť len poskytnúť stranám dočasnú úpravu pomerov, a teda už nemusí mať len charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej (pozri dôvodová správa k ustanoveniu § 324 Civilného sporového poriadku). Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na osobe, ktorá neodkladné opatrenie podáva. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje sumou podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

27. Vzhľadom na uvedené v posudzovanej veci súd zisťuje v prvom rade dôvodnosť návrhu, t.j. skutkový a právny základ nároku, ktorý žalobca uplatnil.

28. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako o návrhu podanom pred začatím konania vo veci samej. Súd skúmal, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.

29. V tejto súvislosti súd uvádza, že do času kedy bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán bude právoplatne vyporiadané, sa na majetok patriaci do BSM, v tomto prípade osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra, analogicky prihliada ako na vec patriacu do BSM. Inak povedané, ak nedôjde k dohode alebo súdnemu rozhodnutiu o vyporiadaní spoločného majetku, spravuje sa výkon vlastníckych práv sporových strán ustanoveniami upravujúcimi BSM. Obe sporné strany sú teda vlastníkmi motorového vozidla, pričom vlastnícke právo jednej sporovej strany je obmedzené vlastníctvom druhej sporovej strany, a osobné motorové vozidlo majú potom obe sporné strany právo užívať spoločne, rovnako majú aj povinnosť spoločne uhrádzať náklady spojené s jeho užívaním a udržiavaním. Úprava nariadením neodkladného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak ide o obsah vlastníckeho práva, teda ak medzi sporovými stranami dôjde k nezhode o spôsobe užívania veci patriacej do masy BSM.

30. Žalobkyňa potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňovala najmä tým, že osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra, EČ: T. so žalovaným nadobudli v auguste 2015, pričom v evidencii na Dopravnom inšpektoráte Policajného zboru je ona uvedená ako vlastníčka motorového vozidla, a to z dôvodu dochádzky do vzdialeného pracoviska od spoločného bývania. Ďalej poukázala na to, že osobné motorové vozidlo potrebuje na zabezpečenie základných nevyhnutných potrieb pre ňu a pre maloletého syna, ktorý je prvákom na Základnej škole v G. a keďže žije v D.i, dochádza do práce a do školy do vzdialenosti 50 km. Uviedla, že žalovaný osobné motorové vozidlo Opel Astra nepoužíval, a ani v súčasnosti nepoužíva, keďže dlhodobo mal k dispozícii neobmedzene firemné auto s pohonnými hmotami aj na súkromné účely.

31. Z potvrdenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu, oddelenia vozidiel zo dňa 8.2.2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 15.2.2017, súd zistil, že ako vlastník motorového vozidla OPEL ASTRA EČ T. je evidovaná S., nar. XX.X.XXXX, bytom E.M. E. 32. Súd má za to, že v danom prípade podmienka osvedčenia dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, bola splnená, aj keď neboli úplne žalobkyňou preukázané tvrdené skutočnosti, avšak tieto skutočnosti sa javia súdu ako veľmi pravdepodobné. Podmienka bezodkladnosti v sebe zahŕňa prvok naliehavosti a prvok nevyhnutnosti. Naliehavosť, resp. nevyhnutnosť dočasnej úpravy sporových strán navrhovaným nariadením neodkladného opatrenia

žalobkyňou bola preukázaná, resp. osvedčená, keďže žalobkyňa preukázala pripojenými rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach, že manželstvo sporových strán je vážne narušené, sporové strany spolu nežijú, dokonca bola tu potreba zo strany súdu na návrh žalobkyne uložiť žalovanému v súlade s ust. § 325 ods. 2 písm. g) Civilného sporového poriadku, aby žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval, a aby sa na vzdialenosť 5 metrov ku nej nepribližoval a tiež nariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu bol maloletý syn pochádzajúci z manželstva sporových strán zverený do osobnej starostlivosti matke, t.j. žalobkyni. Žalobkyňa preukázala, že žalovaného osobne, neskôr prostredníctvom svojej matky vyzývala k vydaniu osobného motorového vozidla zn. Opel Astra žalovaným práve z dôvodu potreby osobnej starostlivosti o syna a jeho dochádzania do školy zo D. do G. a späť, pričom apelovala na ich vzájomnú dohodu o užívaní rodinného domu a osobného motorového vozidla zo dňa 22.8.2016, pri ktorej boli účastní aj rodičia sporových strán. Žalovaný v emaili zo dňa 30.12.2016 adresovanom matke žalovanej potvrdil skutočnosť, že užíval firemné auto, a že ako vlastník motorového vozidla patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vedená na príslušnom dopravnom inšpektoráte žalobkyňa. Tento fakt potom podporuje žalobkyňou tvrdenú skutočnosť, že osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra, bolo kúpené najmä pre potreby žalobkyne, a v súčasnosti ak manželia spolu nežijú, nakoľko sa žalobkyňa so synom odsťahovali do D.i, sa javí ako nevyhnutnou potreba upraviť pomery sporových strán nariadením neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalovaná je nielen evidovaná ako vlastník motorového vozidla, ale aj reálne doposiaľ uhrádzala náklady spojené s jeho užívaním a udržiavaním, t.j. uhrádza havarijné poistenie a dojednaný servis motorového vozidla v autorizovanej predajni.

33. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami o nariadení neodkladného opatrenia, nariadené neodkladné opatrenie však môže žalovaného obmedziť len v takej miere, aby splnilo svoj účel, nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne nutnú. Súd sa tak zaoberal nielen odôvodnením potreby neodkladnej úpravy faktických a právnych pomerov strán ale aj primeranosťou požadovaného neodkladného opatrenia.

34. V tomto prípade vlastnícke právo žalovaného k predmetnému motorovému vozidlu bude obmedzené len v jeho jednej zložke - ius utendi, t.j. práva užívania, pričom ostatné práva zostávajú zachované.

35. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd má za to, že sú splnené podmienky na jeho nariadenie, a preto návrhu žalobkyne vyhovel.

36. Súd považuje za potrebné ešte uviesť, že výrok uznesenia formuloval v inom znení než sa domáhala žalobkyňa navrhovaným petitom rozhodnutia. V danom prípade sa jednalo o návrhové konanie a najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit, ktorým žalobca formuluje návrh ako má súd vo veci rozhodnúť. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože ide v podstate o návrh súdneho rozhodnutia, kladie zákon na formuláciu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výroku rozhodnutia. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nemôže vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch ( ust. § 216 Civilného sporového poriadku), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to však ale neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami použitými v návrhu petitu alebo jeho doslovným znením ( vrátane slov, slovných spojení, ba dokonca eventuálne aj gramatických chýb), a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku svojho rozhodnutia než zodpovedá doslovnému zneniu dopúšťal procesnej chyby.

37. Súd tak na základe vyššie uvedeného vykonal do navrhovaného znenia petitu neodkladného opatrenia len také zásahy, ktoré zachovali podstatu a nemenili jeho zmysel.

38. V súlade s ust. § 336 Civilného sporového poriadku súd uložil žalobkyni - navrhovateľke neodkladného opatrenia povinnosť podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia žalobu vo veci samej, výrok II. uznesenia. Vychádzal z toho, že je predpoklad, že neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Zároveň uviedol strany a predmet konania vo veci samej s tým, že súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebude v súdom stanovenej lehote podaná.

39. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 a podľa ust. § 262 Civilného sporového poriadku.

40. Žalobkyňa mala vo veci úspech, trovy konania jej však nevznikli. Súd preto náhradu trov žalobkyni nepriznal.

41. Žalobkyni vznikla podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 33,- Eur. Súd návrhu žalobkyne vyhovel, a preto podľa výsledku konania zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za neodkladné opatrenie neúspešného žalovaného v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, výrok IV.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).