Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-6Pc/26/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci navrhovateľa: C. H., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX XX R. B. XXX, U..Č.. Y. XXX, XXX XX Š. proti rozvedenej manželke: V. H., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX XX Š. XXX, o zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o zaplatenie sumy 420 eur takto

rozhodol:

Súd zmeňuje rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19.03.2010 č.k. 4C/40/2010-15 tak, že zrušuje povinnosť navrhovateľa prispievať na výživu rozvedenej manželky počnúc dňom 18.11.2016.

Vo zvyšku návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 18.11.2016 podal navrhovateľ na tunajšom súde návrh domáhajúc sa zrušenia vyživovacej povinnosti t.j. príspevku na výživu rozvedenej manželky s účinnosťou od 09.05.2013 a uloženia povinnosti rozvedenej manželke zaplatiť mu preplatenú sumu na výživnom vo výške 420 eur. Návrh podal z dôvodu, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 19.03.2010 č.k. 4C/40/2010 bol zaviazaný prispievať na výživu rozvedenej manželky V. H. mesačne sumou 10 eur. Táto v tom čase poberala dávku v hmotnej núdzi a osobne sa starala o ich dcéru C. H., T.. XX.XX.XXXX, na ktorú prispieval sumou 66,39 eura mesačne. V súčasnosti bol zaviazaný prispievať na malol. C. výživným vo výške 130 eur na základe rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 11.11.2016 sp.zn. 9P/149/2016. Na prelome rokov 2010 až 2015 rozvedená manželka pracovala na dohodu u rôznych zamestnávateľov. V tom období mala vzťah s terajším priateľom a pracovala na dohodu až do obdobia narodenia ich maloletej dcéry I. C., T.. XX.XX.XXXX. Toho času je na materskej dovolenke s malol. I. a stále poberá príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume 10 eur. Pretože uplynula zákonná lehota poberania príspevku na výživu rozvedenej manželky dňom 09.05.2013 navrhol zrušiť jeho vyživovaciu povinnosť a uložiť rozvedenej manželke zaplatiť mu za obdobie od 09.06.2013 do 09.12.2016, t.j. za 42 mesiacov sumu 420 eur.

2. Rozvedená manželka vo veci uviedla, že súhlasí so zrušením príspevku na výživu rozvedenej manželky, ale nesúhlasí, aby navrhovateľovi vrátila požadované finančné prostriedky.

3. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že riadne a pravidelne mesačne uhrádzal príspevok na výživu rozvedenej manželky po 10 eur, naposledy tak urobil v januári 2017. Žiadal naspäť čo preplatil, pretože príspevok na výživu rozvedenej manželky možno priznať na dobu 5 rokov od právoplatnosti rozvodového rozsudku. Návrh podal až teraz preto, že rozvedená manželka podala návrh na zvýšenie výživného pre dieťa a právnička mu povedala, že prečo naďalej platí príspevok na výživu rozvedenej manželky. Poprel,

že by sa s rozvedenou manželkou dohodli, že suma 10 eur, ktorú jej posielal ako príspevok na ňu by mala byť považovaná ako časť výživného na dieťa.

4. Rozvedená manželka vo svojej výpovedi uviedla, že nesúhlasí, aby navrhovateľovi vrátila už zaplatené finančné prostriedky. Navrhovateľ skôr návrh na zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky nepodal, prípadne ani ona, pretože existovala v minulosti medzi nimi ústna dohoda, že to bude považovať za zvýšené výživné na ich dieťa, ktoré bolo zvýšené na 100 eur mesačne a budú to brať ako výživné vo výške 110 eur. Takto sa dohodli pred 4 rokmi, a preto ani nepodávala skôr návrh na zvýšenie výživného. V septembri 2016 začala dcéra navštevovať G. F. Š. D. U., zvýšili sa jej výdavky, a preto požiadala navrhovateľa, aby dobrovoľne na ňu naviac prispieval. Pretože sa nedohodli, podala návrh na zvýšenie výživného. Keď čakali na pojednávanie ohľadne zvýšenia výživného, vtedy sa jej navrhovateľ vyhrozil, že nebude na ňu platiť. Ďalej uviedla, že v konaní o zvýšení výživného neuviedla, že 10 eur platil už navrhovateľ naviac na dieťa. Prípadne, že by bola zaviazaná vrátiť finančné prostriedky navrhovateľovi, požiadala o možnosť splácať dlh, pretože je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 203 eur a rodinné prídavky na dve deti vo výške 47 eur. Vyživovaciu povinnosť má voči dvom deťom. Na malol. I. poberá výživné mesačne po 150 eur. Žije sama v 2 izbovom nájomnom byte. Nájom platí vo výške 113,36 eura, za plyn spolu s rozhlasom cca 60 eur, za elektriku 30 eur a za internet, ktorý majú kvôli dcére pre potreby do školy platí mesačne 17 eur.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C/40/2010, predložených listinných dôkazov, ktorými boli rozsudky Okresného súdu Piešťany a Okresného súdu Topoľčany a zistil tento skutkový stav: Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 02.04.2008 sp.zn. 4C/201/2008 bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Malol. C., T.. XX.XX.XXXX bola zverená do osobnej starostlivosti matky a navrhovateľ zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne po 2.000 Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.2008. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 09.09.2010 č.k. 9P/145/2010-123 bola zvýšená vyživovacia povinnosť navrhovateľa na malol. C. zo sumy 66,39 eura na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2010. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11.11.2016 č.k. 9P/149/2016-172 bola zvýšená vyživovacia povinnosť navrhovateľa na malol. C. zo sumy 100 eur na sumu 130 eur s účinnosťou od 01.09.2016. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 19.03.2010 č.k. 4C/40/2010-15 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu rozvedenej manželky sumou 10 eur mesačne s účinnosťou od 16.02.2010. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2010. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka bola nezamestnaná, nebolo rozhodnuté o jej žiadosti na priznanie dávky v hmotnej núdzi a okrem toho pracovala na dohodu so zárobkom asi 20 eur mesačne. Odporca pracoval s čistým priemerným zárobkom 569,72 eura mesačne. Toľko z citovaného rozsudku. Navrhovateľ ako vyplýva z jeho výpovede prispieval na výživu rozvedenej manželky riadne po 10 eur mesačne a naposledy takto prispel v mesiaci január 2017. Uplatnil si vrátenie preplatenej sumy za obdobie od 09.06.2013, kedy uplynula zákonná lehota poberania príspevku na výživu rozvedenej manželky a to do 09.12.2016 za 42 mesiacov spolu 420 eur. Rozvedená manželka s úhradou požadovanej sumy nesúhlasila poukazujúc na ústnu dohodu s navrhovateľom, že úhrada 10 eur sa bude považovať za zvýšené výživné na dcéru Petru.

6. Podľa § 72 ods.1 až 3 Zákona o rodine, Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

7. Podľa § 78 ods.1 až 3 Zákona o rodine, Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

8. Podľa § 451 ods.1,2 OZ, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Ustanovenie § 72 citované vyššie upravuje nárok rozvedeného manžela na príspevok na jeho výživu po tom, ako bolo manželstvo právoplatne rozvedené, jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú priznať príspevok, pričom tento nárok musí byť v súlade s dobrými mravmi. Maximálna doba trvania tejto povinnosti vyplýva z odseku 3 a je v dĺžke 5 rokov, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Spravidla súd, ktorý rozhoduje o tomto nároku by sa mal vysporiadať s časovou hranicou v odôvodnení rozhodnutia. Predĺženie poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela nad hornú hranicu 5 rokov prichádza do úvahy len na návrh oprávneného manžela. 10. Ustanovenie § 78 Zákona o rodine umožňuje zmenu súdneho rozhodnutia, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná a týka sa to aj rozhodnutia o priznaní príspevku na výživu rozvedeného manžela. Z citovaného zákonného ustanovenia ďalej vyplýva, že rozhodnutie o výživnom možno zmeniť alebo zrušiť. Pri plnoletých osobách sa zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Vychádzajúc z ustanovenia § 78, ktoré nasleduje po ustanovení § 77, podľa ktorého výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania pri plnoletých osobách teda nasleduje po ustanovení, podľa ktorého výživné nemožno priznať za minulé obdobie. Slovom priznať treba rozumieť nielen prvé určenie, ale aj ďalšie v rozsahu prevyšujúcom prvé určenie. Z tohto vo vzájomných súvislostiach je možné vyvodiť, že zmena výživného pre iných oprávnených je možná len odo dňa podania návrhu.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 02.04.2008 sp.zn. 4C/201/2008, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.2008. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa zo dňa 19.03.2010 č.k. 4C/40/2010-15 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu rozvedenej manželky sumou 10 eur mesačne s účinnosťou od 16.02.2010. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2010. Navrhovateľ si túto povinnosť plnil aj po uplynutí 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, t.j. po dni 09.05.2013. Navrhovateľ za predmetné obdobie od 09.06.2013 do 09.12.2016 za 42 mesiacov zaplatil 420 eur.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že je daný dôvod na zrušenie povinnosti navrhovateľa prispievať na výživu rozvedenej manželky. S týmto návrhom súhlasila samotná rozvedená manželka. Nenavrhla výnimočne vyššie uvedené dobu 5 rokov predĺžiť z dôvodov uvádzaných v § 72 ods.3 Zákona o rodine, preto súd túto povinnosť navrhovateľa zrušil a to dňom od podania návrhu, t.j. 18.11.2016 vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia § 78 ods.1 Zákona o rodine, z ktorého je zrejmé, že zrušenie výživného je možné na návrh, možno ho zrušiť okrem výživného pre maloleté dieťa iba ku dňu podania návrhu na súd. Súd tak rozhodol napriek tomu, že navrhovateľ pomerne dlhšiu dobu nad rámec 5 rokov prispieval na výživu rozvedenej manželky. Preto návrhu navrhovateľa nebolo možné vyhovieť.

13. Navrhovateľ titulom vydania bezdôvodného obohatenia si uplatnil zaplatenie sumy 420 eur ako vrátenie preplatku na výživnom, ktoré platil na rozvedenú manželku od 09.06.2013 do 09.12.2016. Je nesporné, že navrhovateľ tieto platby určené rozsudkom tunajšieho súdu po 10 eur mesačne uhrádzal naďalej aj po uplynutí 5 ročnej doby odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode a to i napriek tomu, že rozvedená manželka nepodala návrh na predĺženie tohto nároku prispievať na jej výživu aj po uplynutí 5 ročnej doby. V rozsudku tunajšieho súdu, ktorým bolo rozhodované o určení príspevku na výživu rozvedenej manželky nebola uvedená doba, po ktorú bol povinný navrhovateľ tento príspevok uhrádzať. Je pravdou, že uplynutím 5 ročnej doby po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o rozvode navrhovateľ si túto povinnosť ďalej plnil. Podľa rozvedenej manželky pokiaľ k tomu aj dochádzalo, bolo to po vzájomnej dohode s navrhovateľom, že nebude podávať návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti v prospech ich spoločného dieťaťa malol. C.. Tento návrh podala až keď sa podstatne zmenili pomery na strane dieťaťa, ktoré začalo navštevovať G. Š. D. U., pričom rozsudku tunajšieho súdu zo dňa

11.11.2016 č.k. 9P/149/2016-172 bola zvýšená vyživovacia povinnosť navrhovateľa na malol. C. zo sumy 100 eur na sumu 130 eur s účinnosťou od 01.09.2016, ktorý rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože navrhovateľ podal voči nemu odvolanie. Navrhovateľ poprel dohodu s matkou dieťaťa, že úhrada príspevku na jej výživu sa bude považovať za zvýšené výživné na dieťa.

14. Podľa ustanovenia § 451 ak vzniklo bezdôvodné obohatenie povinným na jeho vydanie je ten, kto sa bezdôvodne obohatil, pričom v odseku 2 sú upravené niektoré osobitné skutkové podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia. Ide o: a) plnenie bez právneho dôvodu, b) plnenie z neplatného právneho úkonu, c) plnenie z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, d) majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 3 ods.1 OZ, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy nedefinuje, avšak vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti. Týmto normám zásadne neodporuje vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré priznáva priamo právny predpis a to v ustanovení § 451 OZ.

16. V danej veci je nesporné, že po tom, ako uplynula zákonom stanovená 5 ročná doba pre priznanie nároku na výživu rozvedenej manželky a pokiaľ navrhovateľ si túto povinnosť plnil, možno hovoriť o bezdôvodnom obohatení, ak by táto povinnosť zanikla zo zákona uplynutím uvedenej doby, takže by šlo o bezdôvodné obohatenie plnením správneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol. Pri stotožnení sa s uplatnením bezdôvodného obohatenia navrhovateľom súd však v takom prípade k veci dodáva, že pri rozhodovaní o takomto návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno vylúčiť, vzhľadom na okolnosti daného prípadu, teda celkom výnimočne, nepriznať navrhovateľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Dôvodné okolnosti, pre ktoré súd tak rozhodol, spočívajú v sociálnych pomeroch na strane rozvedenej manželky, ktorá je toho času na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203 eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti vo výške 47 eur. Vyživovaciu povinnosť má voči dvom deťom, s ktorými žije v 2 izbovom nájomnom byte. Nájom platí vo výške 113,36 eura, za plyn spolu s rozhlasom cca 66,60 eur, za elektriku 30 eur a za internet 17 eur. Na dcéru I. poberá výživné mesačne po 150 eur. Tiež poberá výživné na dcéru účastníkov malol. C. naposledy určené vo výške 100 eur, keďže vyššie citovaný rozsudok o zvýšení výživného nenadobudol právoplatnosť pre odvolanie sa navrhovateľa. Tzn. že keby bola rozvedená manželka zaviazaná na úhradu navrhovateľom požadovanej sumy, bola by tým ohrozená jej sociálna situácia, ale aj sociálna situácia spoločného dieťaťa účastníkov. Preto je daná možnosť aplikácie ustanovenia § 3 ods.1 OZ. Podľa súdu navrhovateľovi odoprenie výkon jeho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nevznikne zvlášť citeľná finančná alebo iná ujma.

17. Preto súd z dôvodov uvedených vyššie návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 420 eur zamietol.

18. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.