Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-749-2000.pdf
PDF · 85.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Er/749/2000
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., IČO: 00 151 700, Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, proti povinnému: O. M., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXX/ X, U I., XXX XX Y., o vymoženie sumy 17,92 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom vedenej u súdneho exekútora JUDr. Pavla Holíka, Záhradnícka 14, 811 07 Bratislava pod sp. zn. Ex 188/2000, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
III. Súdny exekútor JUDr. Pavol Holík má voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal u súdneho exekútora RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany 11Ro 653/99 zo dňa 15.11.1999, pre vymoženie sumy 17,92 eur so 17,6% úrokom z omeškania od 18.11.1998 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania v sume 6,64 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekučného konania. Súdny exekútor na základe návrhu a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu Okresný súd Topoľčany udelil dňa 14.6.2000. Výkon funkcie súdneho exekútora RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického, ktorý zomrel, zanikol a jeho náhradníkom je JUDr. Pavol Holík, ktorý pokračuje vo vykonávaní exekúcie.
2. Povinný podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 2.5.2016 požiadal o odblokovanie motorového vozidla Peugeot 206, ktorého je majiteľom, nakoľko mu bol daný príspevok od štátu ako osobe ZŤP. Súčasne uviedol, že žiada o ochranu pred veriteľmi a exekútormi, čím súčasne podáva odpor voči exekúciám, ktoré sú staré aj 20 rokov a nie je u neho predpoklad, že by mohol tieto exekúcie splatiť, nakoľko jeho zdravotný stav sa ešte zhoršuje a je bezmajetný.
3. Oprávnený podaním zo dňa 19.12.2016 (zn. N-práv/2016/Va) oznámil, že so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. c), g) zákona č. 233/1995 Z. z. súhlasí. Uviedol, že na výkone exekúcie netrvá aj s ohľadom na výšku pohľadávky ako aj na zjavnú dlhodobú neúspešnosť pri jej vymáhaní.
4. Súdny exekútor podaním zo dňa 9.12.2016 oznámil, že nie sú dôvody na zastavenie exekúcie, pretože preverovaním majetkových pomerov povinného bolo zistené, že má vo vlastníctve 3 motorové vozidlá. Aj keď povinný uvádza, že má jedno motorové vozidlo, na ktoré mu bol poskytnutý peňažný príspevok v zmysle ustanovenia § 115 ods. 2 písm. f), túto skutočnosť nepreukázal. Zároveň bolo zistené, že má pravidelný príjem vo forme dôchodku. Uviedol, že žiadosť povinného je obzvlášť obštrukčná, keďže v minulosti už o zastavenie exekúcie žiadal a oprávnený so zastavením výslovne nesúhlasil.
5. Zo súdneho spisu a exekučného spisu vyplýva, že povinný nebol zistený ako vlastník nehnuteľností na území Slovenskej republiky. V minulosti (od 5.11.2012 do 22.7.2015) bol povinný zamestnaný u TIMEA, s.r.o., Olešná, exekúcia zrážkami zo mzdy však nebola úspešná, pretože zo mzdy povinného vzhľadom na jej výšku (hrubý mesačný príjem podľa oznámenia zamestnávateľa mal cca 32,- eur), nebolo možné vykonávať zrážky. V súčasnej dobe je povinný nezamestnaný, je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na sprievodcu. Povinný má vedený účet, na ktorom je však zostatok mínus 260,35 eur a blokovaná suma 13784,05 eur a exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu tak nebola úspešná. Ďalej bolo zistené, že povinný poberá invalidný dôchodok vo výške 266,- eur, z ktorého nie je možné vykonávať zrážky, pretože nedosahuje ani nezabaviteľné minimum. Povinný je vlastníkom motorového vozidla Peugeot 206, na kúpu ktorého mu bol poskytnutý príspevok a bol mu priznaný opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Súčasne bolo zistené, že povinný je vlastníkom ďalšieho osobného motorového vozidla NISSAN evidovaného od 7.12.1992, ktoré je podľa lustrácie motorových vozidiel v podozrení na pátranie. Súčasne bol povinný zistený ako držiteľ osobného motorového vozidla NISSAN SERENA evidovaného od 1.1.1997.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (EP) účinného od 1.2.2002 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Podľa § 111 ods. 2 Exekučného poriadku exekúcii nepodliehajú dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke poskytované podľa osobitného predpisu, 11a) peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia poskytované podľa osobitného predpisu, 11aa) opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru poskytované podľa osobitného predpisu, 11aaa) náhradné výživné, príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a štátne sociálne dávky, ak osobitný predpis 11aab) neustanovuje inak.
12. Podľa § 115 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku z exekúcie je vylúčené osobné motorové vozidlo, ktoré povinný, ktorým je fyzická osoba, potrebuje na individuálnu prepravu a na uspokojovanie potrieb fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a potrieb jeho rodiny alebo členov domácnosti.
13. Exekúciu súd zastaví, ak zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku alebo ak takýto dôvod vyplýva z Exekučného poriadku alebo osobitného zákona. V tejto veci bolo zistené, že povinný je nemajetný - nebol zistený majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť nároky vyplývajúce z exekučného titulu a trovy exekúcie. Povinný síce poberá invalidný dôchodok, jeho výška však nedosahuje ani nezabaviteľné minimum, preto z neho nie je možné vykonávať zrážky. Rovnako exekúcii nepodlieha ani peňažný príspevok poskytovaný povinnému na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla (§ 111 ods. 2 EP) a ani osobné motorové vozidlo, ktoré povinný ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím potrebuje na individuálnu prepravu a na uspokojenie potrieb jeho a jeho rodiny (§ 115 ods. 2 písm. g/ EP). Pokiaľ súdny exekútor poukazuje na to, že povinný je vlastníkom troch motorových vozidiel, súd zistil, že okrem už spomínaného motorového vozidla, je povinný vlastníkom už iba jedného osobného motorového vozidla, súd však dospel k záveru, že vzhľadom na dátum jeho prvej evidencie od 7.12.1992 a teda aj rok výroby, by ani prípadným predajom tohto osobného motorového vozidla nedošlo k uspokojeniu ani len trov exekúcie (a zrejme ani samotných nákladov, ktoré by pri predaji vznikli). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že exekútor mal možnosť motorové vozidlo spísať a vykonať jeho predaj,
čo však neurobil, pričom bolo aj zistené, že vozidlo je v podozrení na pátranie. Pokiaľ ide o posledné motorové vozidlo, u tohto je povinný iba jeho držiteľom, pričom vlastníkom je iná osoba.
14. Súd dospel k záveru, že v konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného predpoklad, že v blízkej budúcnosti bude dosahovať taký príjem, aby z neho bolo možné uspokojiť vymáhané nároky a súčasne má zato, že bolo dostatočne preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň úhradu trov exekúcie. V súvislosti s posúdením majetkových pomerov povinného súd súčasne uvádza, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného v čase rozhodovania. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti (teoretická zmena pomerov je daná vždy, nie je však možné dlhodobo očakávať, že povinný možno v budúcnosti nadobudne majetok, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností). V tejto veci sa majetkové pomery povinného dlhodobo nezmenili (exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2000 a exekúcia napriek tomu nebola úspešná) a zlepšenie majetkových pomerov povinného vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav nemožno ani očakávať. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania.
15. Vzhľadom na to, že bola zistená nemajetnosť povinného, ktorá dlhodobo spôsobuje, že exekúciu nie je možné vykonať, pričom aj oprávnený navrhol zastavenie exekúcie tiež s poukazom na výšku pohľadávky a dlhodobú neúspešnosť pri jej vymáhaní, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, a to podľa § 57 ods. 1 písm. c) a g) EP, § 58 ods. 1 EP a § 235 ods. 2 EP. Exekučné konanie sa začalo v roku 2000, kedy bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, t. j. pred 1.2.2002, preto bola exekúcia zastavená podľa predpisov účinných do 31.1.2002 (§ 235 ods. 2 EP), teda nie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP (z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie), keďže toto zákonné ustanovenie je účinné až od 1.2.2002 a nemožno ho preto v tejto veci aplikovať.
16. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
17. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
18. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
19. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
20. Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
21. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa 9a ods. 1 EP a § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania nezavinila. Súd má preto zato, že zastavenie exekúcie, aj keď aj na návrh oprávneného, ale z dôvodu nemajetnosti povinného a efektívnosti ďalšieho vymáhania pohľadávky s poukazom na jej výšku a
zjavnú dlhodobú neúspešnosť pri jej vymáhaní, nemožno posúdiť za zastavenie exekúcie zavinením oprávneného, resp. povinného, preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Keďže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP nebude rozhodované.
25. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 200 ods. 5 EP, § 196 EP, § 197 ods. 1 EP a § 262 ods. 1 CSP tak, že súdny exekútor má voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor (pôvodný a jeho náhradník) bola vo veci vykonaná exekučná činnosť, za ktorú patria exekútorovi podľa Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov trovy exekúcie, preto bolo rozhodnuté, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie.
26. Novela exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 32/2002 Z. z., ktorou bolo zavedené ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v prechodných ustanoveniach (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku) upravila, že exekučné konania začaté do 1.2.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo v roku 2000, exekučný súd preto pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002 (nie ustanovenie § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ktorý je účinný až od 1.2.2002).
27. Exekučný poriadok v znení účinnom k 31.1.2002 bol založený na princípe, podľa ktorého trovy exekúcie znáša povinný a iba vo výnimočných prípadoch uvedených v § 203 bolo možné na úhradu trov zaviazať oprávneného. Iný výklad - rozporný s ustanovením § 203 Exekučného poriadku účinného k 31.1.2002, nie je akceptovateľný. Takú interpretáciu a aplikáciu právneho predpisu, ktorá je v zrejmom rozpore s jeho znením, nemožno považovať za legitímny výklad (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 272/08 z 22.10.2008). Z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 vyplývalo, že oprávneného je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie v prípade, ak mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
28. V tejto veci súd dospel k záveru, že oprávnený zastavenie exekúcie (z dôvodu nemajetnosti povinného a ani dlhodobej neúspešnosti vymáhania pohľadávky) nezavinil a nemohol pri podaní návrhu ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že po viac ako 16 rokoch od začatia exekučného konania nedôjde k vymoženiu nárokov vyplývajúcich z exekučného titulu a trov exekúcie. Súd má preto zato, že na to, aby mohol byť oprávnený zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.1.2002 nie sú splnené zákonné podmienky. Vzhľadom na uvedené súd o náhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému.
29. Súdny exekútor JUDr. Holík má nárok na náhradu trov exekúcie vrátane trov exekúcie, ktoré vznikli pôvodnému exekútorovi RNDr. Mgr. Podmanickému, pretože výkon funkcie pôvodného exekútora zanikol a jeho náhradník pokračuje vo vykonávaní exekúcie a súčasne je účastníkom exekučného konania v časti, v ktorej sa rozhoduje o trovách exekúcie, namiesto pôvodného súdneho exekútora. Takto súd rozhodol podľa § 16a ods. 3, 5 a 6 Exekučného poriadku. JUDr. Holík ako náhradník (nástupca) povereného súdneho exekútora RNDr. Mgr. Podmanického pokračuje vo vykonávaní neskončených exekúcií v intenciách ustanovenia § 16 ods. 7 Exekučného poriadku - na základe pôvodného poverenia vydaného pre súdneho exekútora RNDr. Mgr. Podmanického, pričom vykonáva exekučnú činnosť vo svojom mene.
30. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.