Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-76-2016.pdf
PDF · 171.67 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/76/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. O. A., nar. X.X.XXXX a 2. Z. A., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u otca, obaja v konaní zastúpení procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, deti rodičov - matka: S. A., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, X., zastúpená: Advokátska kancelária KUHAJDA s. r. o., so sídlom Karadžičova 47, Bratislava a otec: Z. A., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, P., zastúpený advokátom: JUDr. Radoslav Poredoš, so sídlom Furdekova 15, Bratislava, o návrhu otca na zvýšenie výživného pre maloleté deti, t a k t o
rozhodol:
I. Matka je povinná s účinnosťou od 19.9.2016 platiť pre maloletého O., nar. X.X.XXXX zvýšené výživné, ktoré súd zvyšuje zo sumy 70 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám otca.
II. Matka je povinná s účinnosťou od 19.9.2016 platiť pre maloletého Z., nar. XX.X.XXXX zvýšené výživné, ktoré súd zvyšuje zo sumy 70 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám otca.
III. Nedoplatok matky na zročnom výživnom za obdobie od 19.9.2016 do 28.2.2017 pre maloletého O. v sume 162 eur a pre maloletého Z. v sume 162 eur je matka povinná zaplatiť v mesačných splátkach po 5 eur pre maloletého O. a po 5 eur pre maloletého Z., spolu s bežným výživným pre každé maloleté dieťa, pod hrozbou straty výhody splátok.
IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 37P/2/2015-94 zo dňa 2.3.2015, v časti výšky výživného matky pre maloletého O. a pre maloletého Z..
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 19.9.2016 otec žiadal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 37P/2/2015-94 zo dňa 2.3.2015 v časti týkajúcej sa výživného pre maloleté deti tak, že výživné matky sa počnúc dňom 19.9.2016 zvýši pre každé maloleté dieťa zo sumy 70 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne. Návrh na zvýšenie výživného otec odôvodnil tým, že citovaným rozsudkom boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná platiť na výživu mal. O. sumu 70 eur mesačne a na mal. Z. sumu 70 eur mesačne. Od vyhlásenia tohto rozsudku náklady spojené s výchovou maloletých detí podstatne vzrástli. V čase pôvodného rozhodovania o výživnom boli obaja maloletí žiakmi základnej školy, v súčasnosti obaja študujú na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Piešťanoch, vzdialenej cca 20 km od miesta bydliska. Maloletý O. študuje na uvedenej škole od septembra 2015 a maloletý Z. od septembra 2016. V súvislosti s dochádzkou
maloletých do školy, štúdiom na strednej škole, ich fyzickým rastom a voľnočasovými aktivitami, otec uviedol, že mesačné náklady na mal. O. sú: strava 170 eur, doprava so školy 20 eur, školské aktivity, pomôcky a exkurzie 20 eur, stravovanie v škole 30 eur, vreckové, mobilný telefón 50 eur, ošatenie, obuv, úbor na telocvik 50 eur, lekár, lieky, kozmetika, návšteva kina, múzea, koncertu a pod. 50 eur; spolu 390 eur mesačne. Mimoriadne náklady mal. O. ročne sú: lyžiarsky výcvik 100 eur, dovolenka v Taliansku 300 eur, výlety do prírody 150 eur, vodičský výcvik 600 eur, zimné lyžovačky 320 eur, dioptrické okuliare 300 eur, spolu 1.670 eur, čo je 139,17 eur mesačne. Mesačné náklady mal. Z. sú: strava 170 eur, doprava do školy 20 eur, školské aktivity, pomôcky a exkurzie 20 eur, stravovanie v škole 30 eur, vreckové, mobilný telefón 50 eur, ošatenie, obuv, úbor na telocvik 50 eur, lekár, lieky, kozmetika, návšteva kina, múzea, koncertu a pod. 50 eur; spolu 390 eur mesačne. Mimoriadne náklady mal. Z. ročne: lyžiarsky výcvik 100 eur, dovolenka v Taliansku 300 eur, výlety do prírody 150 eur, vodičský výcvik 600 eur, zimné lyžovačky 320 eur, dioptrické okuliare 300 eur, spolu 1.670 eur ročne, čo je 139,17 eur mesačne. Mesačné náklady na trojčlennú domácnosť podľa otca sú: bývanie (elektrina, kúrenie, odvoz odpadu, voda, internet, TV) 120 eur mesačne, pohonné hmoty 100 eur mesačne, čistiace prostriedky, drobné opravy a základná údržba domácnosti 60 eur mesačne, kúpa nábytkového vybavenia, doplnkov 30 eur mesačne, spolu 310 eur mesačne. Mesačné náklady otca sú: strava 140 eur mesačne, lieky 15 eur mesačne, obuv, ošatenie, kozmetika 50 eur, spolu 205 eur mesačne. Podľa otca tak jeho mesačné náklady na maloletých predstavujú sumu cca 1.200 eur. Podľa otca aj mimoriadne výdavky na lyžiarske výcviky, exkurzie, dovolenku spojenú s poznávaním prispievajú k rozvoju osobnosti detí a tieto výdavky je potrebné brať ako opodstatnené. V čase podania návrhu na rozvod manželstva, matka pracovala v spoločnosti Eko-Profit SK s. r. o. so sídlom Hurbanova 176/62, Leopoldov ako účtovníčka. Podľa potvrdenia o príjme matky zo septembra 2015, mal jej príjem vzostupnú tendenciu, bol okolo 700 eur brutto mesačne, čo je cca 600 eur mesačne v čistom. V čase pôvodného rozhodovania o výživnom v konaní 37P/2/2015 matka už zrejme účelovo deklarovala u toho istého zamestnávateľa skokové zníženie mesačného príjmu na cca 400 eur netto, pričom k takémuto zníženiu príjmu došlo v krátkom časovom období 5 mesiacov, keď nie je zrejmé, prečo sa matka vzdala vyššieho zárobku a prečo si vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti nehľadá lepšie pracovné uplatnenie. Hoci bola matka vyučená ako kníhkupkyňa, z peňazí otca a vďaka nemu sa rekvalifikovala na účtovníčku, ktorou je už 16 rokov. Počas manželstva získala aj ďalšiu kvalifikáciu ako špecialista dopravy a logistiky v spojení s dispečingom a špedíciou, keď v rámci podnikania otca pôsobila ako zodpovedný zástupca na úseku vnútroštátnej a medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy. Túto pozíciu zastávala vo firme otca cca 10 rokov. Podľa vedomostí otca, sa príjem matky od opustenia spoločnej domácnosti pohyboval vo výške cca 950 eur v čistom. Už asi dva roky sa matka zdržuje v práci nad rámec pracovnej doby, jej zamestnávateľ sa teší dobrej povesti, nárastu klientely a preto sa presťahoval do mesta Hlohovec. Otec predpokladá, že príjem matky je 1.150 až 1.200 eur v čistom. Vlastníkom firmy Eko- Profit je matkina priateľka a rodinná známa p. K. D.. Pokles príjmu matky je podľa otca účelový pre rozhodovanie súdu o výživnom v roku 2015. Matka sa otcovi pred pojednávaním dňa 2.3.2015 vyhrážala, že ak nebude súhlasiť so striedavou starostlivosťou, bude mu platiť výživné len v minimálnej miere. Preto matka, alebo majiteľka firmy ako kamarátka, príjem matky účelovo pozmenili - znížili, značná časť príjmov bola vyplácaná hotovostnou formou. Schopnosti matky jej umožňujú zvýšiť si mesačný príjem zmenou zamestnávateľa, viacerými úväzkami, či súkromným podnikaním. Matka maloletým nad rámec stanoveného výživného finančne, či materiálne neprispieva. Podľa otca, matka ho svojim nezodpovedným prístupom pripravila o podnikateľské príležitosti, o posledné finančné rezervy určené na preklenutie nepriaznivého obdobia v podnikaní a spôsobila mu rozsiahle škody. Príjmy otca od augusta 2014 poklesli v dôsledku osobnej starostlivosti o maloletých a domácnosť. Otec preto musel obmedziť svoju podnikateľskú činnosť na bežnú pracovnú dobu. Jeho príjem je cca 700 eur mesačne netto a postačuje len na pokrytie nevyhnutných mesačných výdavkov. Pokiaľ ide o majetkové pomery matky, otec nevylučuje, že matka disponuje aj peňažnými hotovosťami nasporenými počas celej doby trvania manželstva. Počas manželstva sa totiž všetky náklady na domácnosť a na potreby maloletých ako aj matky, uhrádzali výlučne z príjmov otca. Podľa dohody mala matka svoj mesačný príjem zo zamestnania odkladať na úspory. Rovnako sa rodičia dohodli, že na tvorbu úspor detí budú použité rodinné prídavky pre deti. Takto nasporené prostriedky však matka dosiaľ nevydala otcovi ani deťom. Ostatné úspory sa mali použiť na vnútorné zariadenie rodinného domu, v prípade zdravotných problémov, alebo ako úspory do dôchodku. O existencii konkrétnych vkladov v bankách však otec nemá vedomosť. Po nasťahovaní do novopostaveného domu v r. 2010, kedy mali byť matkou tvorené úspory použité aj na zariadenie detských izieb, matka odmietala čokoľvek uhrádzať. Majetkovými hodnotami, ktoré matka pred opustením spoločnej domácnosti vlastnila boli jej poistka a stavebné sporenie. Keďže od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, otec žiadal o zvýšenie výživného.
2. Matka v písomnom vyjadrení k návrhu otca uviedla, že nakoľko obaja maloletí študujú na strednej škole, súhlasí s úpravou výživného, avšak jej príjmy jej nedovoľujú prispievať takou sumou, ako požaduje otec. Ku skutočnosti uvedenej otcom, že neplatila výdavky ohľadom spoločnej domácnosti matka uviedla, že podľa predloženého výpisu z účtu je zrejmé, že uhrádzala výdavky na plyn a elektrinu až do odchodu od otca v auguste r. 2014. Nikdy nemala uzatvorenú žiadnu poistku. Mala uzavretú zmluvu o stavebnom sporení. Úspory zo stavebného sporenia použila na zariadenie bývania, nakoľko po odchode zo spoločnej domácnosti jej ubytovanie poskytli rodičia, matka sa snaží bývanie si zariadiť tak, aby ju mohli navštevovať deti. Časť nasporenej sumy bola použitá na úhradu dlhu voči rodičom, ktorí jej po odchode od otca finančne pomáhali. Matka sa v súčasnej dobe s deťmi nestretáva, pretože to odmietajú na popud otca. Otec matku označuje pred deťmi ako psychicky chorú osobu, ktorá koná pod vplyvom iných. Deti sú pod silným vplyvom otca. Konanie otca nasvedčuje tomu, že nie je v jeho záujme, aby mali deti dobrý vzťah s oboma rodičmi. Pokusy matky o obnovenie dobrých vzťahov a stretávanie sa s deťmi zatiaľ neboli úspešné. Nenávistný postoj detí voči matke, niesla veľmi ťažko, preto 6 mesiacov navštevovala psychologickú poradňu. V práci požiadala o zníženie pridelenej práce, v čom jej bolo vyhovené a zamestnávateľ prijal ďalšiu pracovnú silu, s čím súvisel pokles mzdy matky. Matka navrhovala zvýšenie výživného zo 70 eur mesačne na 100 eur mesačne, pre každé maloleté dieťa. Uviedla, že jej mesačné výdavky sú 570 eur mesačne a predstavujú ich: príspevok obom rodičom na bývanie a energie 80 eur, cestovné do práce 50 eur, mobil 10 eur, strava 140 eur, výživné 140 eur, stavebné sporenie 60 eur, obuv, ošatenie, kozmetika, lekár 80 eur. Mimoriadne náklady matky predstavujú: dioptrické okuliare 260 eur, športové aktivity, turistika, lyžovanie 350 eur, rekonštrukcia bývania a zariadenie domácnosti 1.290 eur, spolu 1.900 eur.
3. Procesný opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení k návrhu otca zo dňa 21.11.2016 uviedol, že s návrhom otca na zvýšenie výživného súhlasí, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo na strane maloletých detí k podstatnej zmene pomerov tým, že v súčasnosti navštevujú strednú školu, čím podstatne vzrástli náklady otca na starostlivosť o maloletých, teda návrh otca je dôvodný a je v záujme maloletých detí.
4. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že matka je stále jeho zákonitou manželkou, ktorá v auguste r. 2014 opustila spoločnú domácnosť a podala návrh na rozvod, ktoré konanie sa stále vedie pod sp. zn. 16P/60/2014. Na čas do rozvodu boli maloleté deti zverené do jeho starostlivosti a matka bola zaviazaná na platenie výživného vo výške 140 eur na obe mal. deti. Pretože došlo k zmene pomerov, otec podal návrh na zvýšenie výživného. Podľa otca si matka účelovo znižuje svoj príjem. Pracuje od 1.8.2012 v spoločnosti Eko-Profit SK s. r. o. ako účtovníčka, túto profesiu vykonáva 16 rokov. Samostatne zabezpečuje odborné agendy, koncepčne sa venuje jednotlivým účtovným prípadom, problémom jednotlivých klientov, ktorí sú jej pridelení. Nevykonáva pomocné, či manipulačné práce. Vykonáva činnosti, ktoré odôvodňujú vyšší minimálny mzdový nárok, ako je štátom určená výška minimálnej mzdy. Podľa otca vzhľadom na charakter práce matky, minimálny mzdový nárok zodpovedá minimálne štvrtému stupňu náročnosti práce podľa prílohy č. 1 Zákonníka práce. Otec poukazoval na výšku minimálnej mzdy zodpovedajúcu najnižšiemu stupňu náročnosti práce v jednotlivých rokoch. V auguste roku 2014 sa mzda matky ustálila na 700 eur brutto, čo zodpovedalo minimálne štvrtému, prípadne piatemu stupňu náročnosti práce matky. Podľa potvrdenia o príjme matky z 7.1.2015 však už v mesiacoch október 2014 a november 2014 matka nedosiahla minimálny mzdový nárok ani len pre druhý stupeň náročnosti práce, pohybovala sa na hranici najnižšej možnej minimálnej mzdy. Podľa dodatku k pracovnej zmluve, dosahovala matka v tom čase najnižšiu možnú úroveň minimálnej mzdy 325 eur mesačne, pričom nebol dôvod na takýto pokles. Podľa posledného potvrdenia o príjme matky za 10/2015 do 10/2016, matka v novembri 2015 nezarobila ani len najnižšiu možnú minimálnu mzdu a v ostatných mesiacoch v roku 2016 jej hrubá mzda sotva dosahovala výšku najnižšej možnej minimálnej mzdy. Otec poukazoval na to, že zamestnávateľ je povinný matke vyplácať mzdu minimálne vo výške, ktorá prináleží stupňu náročnosti práce, v súlade s jej zákonným nárokom. Podľa otca je skresľovanie skutočnej výšky mzdy matky účelové s cieľom zmariť spravodlivé rozhodnutie o výške výživného pre maloleté deti. Matka teda podľa otca mala dosahovať v roku 2016 mzdu najmenej možných 648 eur mesačne a v roku 2017 najmenej 696 eur mesačne. Podľa prehľadu mimoriadnych výdavkov matky, táto financovala rekonštrukciu bývania, zariadenie domácnosti, kúpila si drahú lyžiarsku výstroj, absolvovala lyžovačku, či iné športové aktivity. Maloletým deťom pritom nad rámec výživného inak neprispela. Zostatok na účte matky ku dňu opustenia spoločnej domácnosti bol vo výške 1.825,33 eur. Matkou uvádzané bežné mesačné náklady vo výške 570 eur výrazne prevyšujú ňou deklarované príjmy, životná úroveň matky
prevyšuje životnú úroveň spoločných detí. Matka pritom zámerne neuviedla každoročné letné dovolenky, lyžiarske pobyty na horách, čo ju stojí asi 1.500 eur ročne. Matka by mala podľa otca vynaložiť tieto peniaze na potreby spoločných detí, ktoré sú takmer dospelé a majú vysoké finančné nároky. Otec poukazoval na to, že peňažné prostriedky na účte stavebného sporenia patria do BSM. Matka zmluvu o stavebnom sporení vypovedala zrejme z osobnej pomsty v novembri 2016, pričom tieto prostriedky mali byť použité na uspokojovanie materiálnych a vzdelávacích potrieb synov. Matka teda disponuje spoločnými prostriedkami vo výške 5.208,58 eur. Matka otcovi odmietla poskytnúť akékoľvek informácie o stavoch spoločných úspor, účtov, ako aj účtu, ktorý mala zriadiť, ako sporenie pre deti, na ktorý mala poukazovať prídavky na deti. Existencia tohto účtu by mala byť viac ako 10-ročná a otec odhaduje zostatok na tomto účte cca 8.000 eur. Počas trvania manželstva sa matka rada pochválila so svojimi príjmami, ktoré sa pohybovali na úrovni 950 eur netto. Okrem spomínaných energií, neuhrádzala po celú dobu manželstva vôbec nič. Podľa otca, matka počas manželstva naakumulovala sumu 55.000 - 60.000 eur. Len peňažné prostriedky, ktoré nasporila počas manželstva a nimi disponuje, odôvodňujú zvýšenie výživného v navrhovanej výške. Otec poukazoval na to, že osobnú starostlivosť o maloleté deti a domácnosť zabezpečuje výlučne on. Matka dlhodobo nejaví o stretávanie sa s maloletými žiaden záujem, právo styku s deťmi nevyužíva. Nakoniec otec uviedol, že podľa jeho daňového priznania za rok 2015, je jeho priemerná mesačná výška príjmov 680 eur netto.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, procesného opatrovníka oboznámením listinných dôkazov, a to: potvrdeniami o návšteve školy, kópiami dokladov o výdajoch na mal. deti - pokladničné doklady, cestovné, vstupenky; potvrdeniami o príjme matky, výpisom zo živnostenského registra otca, osvedčením o odbornej spôsobilosti, potvrdením o vyplatení finančných prostriedkov zo zmluvy o stavebnom sporení, výpisom z účtu stavebného sporenia za rok 2016, dokladmi o výdavkoch matky - kópiami pokladničných dokladov, výpisom z účtu matky, lustráciami v Sociálnej poisťovni, potvrdením ÚPSVaR Piešťany zo dňa 14.12.2016, daňovým priznaním otca za rok 2015, účtovnou závierkou otca za rok 2015, správou o prešetrených pomeroch, e-mailami matky, oznámením Štatistického úradu SR zo dňa 27.1.2017, vyjadrením zamestnávateľa matky zo dňa 9.2.2017, pracovnou zmluvou matky, dodatkami k pracovnej zmluve matky, mzdovými listami matky, obsahom pripojených spisov sp. zn. 16P/60/2014 a sp. zn. 37P/2/2015. 6. Otec v konaní uviedol, že návrh na zvýšenie výživného podal z dôvodu zmeny pomerov na strane oboch maloletých, ktorí začali študovať na strednej škole, ktorá je vzdialená 20 km od trvalého bydliska detí, s čím automaticky súvisia zvýšené náklady na cestovné a vzdelávanie. Obaja maloletí sú po fyzickej stránke, aj psychickej stránke už dospelí ľudia s rovnakými a odôvodnenými potrebami a nárokmi tak, ako ich rodičia. Matka má možnosti a schopnosti prispievať na výživu maloletých detí vyššou sumou. Ňou deklarované príjmy sa javia ako účelové, pretože nie je možné, aby účtovníčka s viac ako 16-ročnou praxou nedosahovala u zamestnávateľa ani minimálny mzdový nárok. Pri deklarovaných príjmoch je jej životná úroveň ako rodiča výrazne lepšia ako životná úroveň ktoréhokoľvek z jej detí. Matka siaha na peňažné prostriedky nasporené počas trvania manželstva a na svoju spotrebu a potrebu minula za pomerne krátky čas sumu 8.000 eur. Každé z jej detí má právo podieľať sa na jej životnej úrovni. Niektoré ňou uvádzané výdavky, napr. nákup športovej obuvi, presahuje výšku povinného výživného. Na strane matky celkovo sú možnosti, schopnosti a všetky predpoklady na zvýšenie výživného. Minimálny mzdový nárok sa počnúc 1.1.2017, pohybuje na úrovni cca. 700 eur. Príjem vo výške cca. 700 eur uvádzala matka ako reálny v čase, keď podala návrh na zvýšenie výživného v rozvodovom konaní. Matka sa síce vyjadrila, že požiadala o zníženie pridelenej práce, avšak nedoložila žiadne potvrdenie, že by sa podrobila liečeniu. Sama uviedla, že tento stav trval iba pol roka, preto nie je dôvod, ak matka skutočne má nízky príjem, aby si tento aj vlastnou iniciatívou a vďaka dvojitej kvalifikácii nezvyšovala. Za trvania manželstva boli založené účty, pričom otec nevie, aké sú na nich zostatky, pretože sa venoval podnikaniu a v týchto ohľadoch matke dôveroval. Otec tiež poukazoval na to, že matka pracuje do neskorých večerných hodín, má prácu v ktorej sa jej zrejme darí, pretože iné starosti nemá. Výživné zjavne platiť nechce.
7. Matka v konaní poukazovala na to, že v samotnom návrhu otec vyčíslil náklady na seba a dve maloleté deti vo výške 1.227 eur. Jeho mesačný príjem predstavuje sumu 850 eur na základe daňového priznania, plus výživné 140 eur, čo je dokopy 990 eur, teda otec ide každý mesiac do mínusu 200 eur a preto by mal preukázať, akým spôsobom tento rozdiel pokrýva a že jeho daňové priznanie zodpovedá skutočnosti. Matka si síce urobila osvedčenie týkajúce sa cestnej osobnej dopravy, a to len z dôvodu, aby mohol otec vykonávať túto činnosť, pretože na prevádzkovanie takejto živnosti je potrebné zloženie skúšky a vzhľadom na dohodu obidvoch rodičov, vykonala túto skúšku matka. Táto kvalifikácia ju však
nepredurčuje, aby mohla vykonávať inú činnosť. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy účinnej od 1.1.2017, došlo k zvýšeniu príjmu matky na sumu 522 eur mesačne, čo je v čistom 443 eur. Matka mala snahu s maloletými deťmi komunikovať, o čom svedčí predložená e-mailová komunikácia, pričom je to v podstate jednostranná komunikácia od roku 2012, kde matka opakovane žiada informácie ohľadom maloletých, ich prospechu v škole, zdravotného stavu, trávenia voľného času. Otec na žiadosti matky nereagoval, v čase, keď mala matka právo byť so svojimi deťmi, toto jej otec znemožňoval. Návrh matky na zvýšenie výživného na sumu 100 eur na každé dieťa, predstavuje 50 % z jej príjmu. Pokiaľ ide o výdavky matky, matka si neuhrádza stavebné sporenie, hoci má uzavretú zmluvu. Jej celkové mesačné náklady presahujú jej príjem, avšak napr. aj pokiaľ ide o príspevok rodičom na bývanie a spotrebu energií vo výške 80 eur mesačne, tak táto položka bola matkou uhradená zo stavebného sporenia, ktoré bolo vyplatené minulý rok. Náklady na športové aktivity, ktoré matka uviedla vo výške 350 eur ročne, predstavujú na mesiac asi 28 eur, čo je v podstate náklad matky na trávenie voľného času, plus náklady, že musí bývať niekde inde, chodí do práce. Matka si nežije nad pomery. Matka uviedla, že má bežný účet v spol. mBank, na ktorom je k 20.1.2017 cez 3.000 eur. Táto čiastka pozostáva zo stavebného sporenia, ktoré patrí do BSM manželov. Rodičia mali pôvodne uzavreté stavebné sporenie na meno matky. Keďže v novembri roku 2016 uplynulo 6 rokov, kedy bolo možné tieto prostriedky bezúčelovo previesť, matka uzavrela novú zmluvu o stavebnom sporení. Zo spoločných prostriedkov, ktoré boli nasporené na starej zmluve vo výške 5.200 eur, bola suma 1.327,60 eur prevedená na novú zmluvu a zbytok sumy bol prevedený na bežný účet. Matka s touto sumou zatiaľ nehýbe, pretože patrí do BSM. Žiadne iné účty nemá, ani sporenia, ani poistky, ani investície a počas manželstva s manželom nemali žiadny úver, o ktorom by mala vedomosť. Jedinú vedomosť má matka o tom, že otec okrem podnikateľského účtu na Slovensku má podnikateľský účet v Českej republike, keďže poskytuje služby aj v Čechách, na tento účet mu je vyplácaná odmena. Podľa informácií matky v roku 2014 bola na tomto účte suma cca. 300.000 CZK, čo je asi 11.000 - 12.000 eur. Matka nemá vedomosť o tom, že by boli vedené nejaké účty maloletých detí.
8. Otec v konaní poukazoval na to, že zmena pracovného zaradenia matky na pomocnú účtovníčku sa javí ako účelová, podľa neho matka nemá záujem prehlbovať si kvalifikáciu, či hľadať si pracovné miesto, napr. vo výrobe, kde by napr. zmenovou prevádzkou dosahovala vyššie zárobky. Čo sa týka účtu v Českej republike, otec tento účet po odchode matky zo spoločnej domácnosti zrušil a z neho financoval rozbehnutie podnikateľskej činnosti a zároveň použil tieto peniaze na výchovu a výživu maloletých detí. Znižovanie príjmu matky a zmena jej kvalifikácie je účelové konanie s cieľom neplatiť adekvátne výživné. Otec sa osobne stará o spoločné deti a domácnosť, maloletým deťom sa pôsobením a pričinením otca zlepšil prospech, obaja študujú s vyznamenaním. Matka okrem toho, že maloletých v ich vzdelávaní a všestrannom rozvoji zjavne odmieta podporovať finančne, nepodporuje ich ani iným spôsobom. Počas trvania spoločnej domácnosti predovšetkým maloletý Jozef mal výchovné a vzdelávacie problémy. Počas ostatných dvoch rokov matka v rozpore so záujmami maloletých detí pre vlastnú potrebu, príp. pre zveľadenie obydlia svojich rodičov, využila prostriedky stavebného sporenia a ďalšie sumy nad rámec deklarovaných príjmov a minula sumu 8.000 eur. Maloletí momentálne navštevujú strednú školu v Piešťanoch. Sú to už pomaly dospelí ľudia, ich finančné nároky sú oveľa vyššie ako nároky matky. Otec uvádzal, že sa o deti stará, perie, varí, žehlí. Maloletý Z. býva častejšie chorý, vážne zdravotné problémy maloletí nemajú. Obaja nosia okuliare. S otcom chodia na dovolenky, lyžovačky, chodia behávať. Staršiemu synovi asi o mesiac začne kurz pre získanie vodičského oprávnenia, vodičák by si chcel robiť aj mladší syn. Na začiatku školského roka škola na každého pýtala asi 80 eur. S deťmi otec žije sám v rodinnom dome. Náklady na bývanie zodpovedajú tomu, čo je uvedené v návrhu. Otec sám osobitné zvýšené výdaje nemá. Výdavky na maloletých otec dosiaľ hradil z podnikateľského účtu, ktorý zrušil. Pokiaľ ide o platenie výživného matkou, ktoré bolo dosiaľ určené v sume 70 eur mesačne, otec uviedol, že matka má dosiaľ výživné pre maloletých riadne uhradené.
9. Matka sa bránila tým, že nedošlo k zmene jej pracovnej pozície, nakoľko pracovná zmluva zo dňa 1.8.2012 bola uzavretá s matkou na pozíciu pomocný účtovník. Časom jej bola rozšírená pracovná náplň, avšak pracovná pozícia nebola zmenená. Podľa matky, podľa predloženého daňového priznania otca nie je možné, aby zo svojej podnikateľskej činnosti uhrádzal vyčíslené náklady, najmä ak v roku 2014 bol v strate ako podnikateľ, čo znamená, že nemal žiaden príjem, dokonca financoval svoju podnikateľskú činnosť z predchádzajúcich období. Matka poukazovala na to, že otec uviedol, že financuje domácnosť z peňazí, ktoré patria do podnikania, čiže z podnikateľského účtu uhrádza vlastné náklady. Disponuje však podnikateľskými prostriedkami vo výške 28.000 eur. Každý podnikateľ musí
viesť dva účty, jeden podnikateľský a druhý súkromný a je v rozpore s právnymi predpismi, aby financoval súkromné účely z podnikateľského účtu. Matka v konaní uviedla, že pokiaľ ide o zvýšenie výživného, otcovi už v septembri r. 2016 písala, či deti nepotrebujú peniaze. Nie je pravda, že jej nezáleží na tom, či im nič nechýba. Matka uviedla, že pracuje na pozícii pomocnej účtovníčky, iný príjem nemá. Snažila si nájsť zamestnanie v odbore, ktorý vyštudovala. Je kníhkupkyňa. Potom si urobila nadstavbu ako vychovávateľka. Ako účtovníčka pracuje od roku 2012 v tej istej spoločnosti. Predtým pracovala ako operátorka na tri zmeny a jej mzda bola okolo 400 eur v čistom, ale zamestnávateľ sa presťahoval k Bratislave. Po prepočítaní cestovných nákladov si matka našla prácu v Hlohovci. Po odchode zo spoločnej domácnosti si hľadala prácu ako predavačka. Odišla pôvodne zo spoločnej domácnosti aj s deťmi. Momentálne si iné zamestnanie nehľadá. Uviedla, že jej čistý príjem je približne 430 eur mesačne. Matka žije u svojich rodičov, býva na hornom poschodí, zariadila izbu aj pre synov, má tam kuchynskú linku. Rodičom hradí na bývanie sumu 50 eur mesačne. Okrem uvedených výdajov, iné výdaje nemá. Matka poukazovala na to, že o svojich deťoch nič nevie, pretože otec ju vôbec neinformuje, jej číslo má zablokované. Matka sa snaží preto informovať sa e- mailami, pretože telefonicky sa mu nedovolá. Chodí aj do Červeníka, otec si však neželá, aby sa s deťmi rozprávala. Priamo na deti kontakt nemá. Počas spolužitia s otcom v spoločnej domácnosti platila plyn, elektriku, potraviny aj oblečenie kupovali s otcom spoločne.
10. Otec namietal, že príspevok rodičom na bývanie uvádzala matka v písomnom vyjadrení v sume 80 eur, teraz uvádza 50 eur, rovnako sa rôznia aj iné položky. Matka sama predložila výpis zo svojho účtu v mBank so zostatkom 1.800 eur, ako aj informáciu o výplate stavebného sporenia vo výške cca. 5.200 eur. Toto je suma 8.000 eur, ktorou matka disponovala za ostatné dva roky. Otec poukazoval na to, že jeho skutočný príjem preukazuje daňové priznanie, bol nútený upustiť od svojich podnikateľských aktivít v Českej republike, účet zrušiť a peniaze použiť pre potreby maloletých detí, keďže tak neučinila matka. Podľa otca, matka počas celého spolužitia odkladala rodinné prídavky pre deti na tvorbu úspor. Tieto chodili na účet matky, mala ich odkladať pre deti ako úspory. Rodinu prevažne financoval on, aj pokiaľ ide o veľké nákupy, matka platila od určitého obdobia elektrinu, a to asi 9 rokov dozadu. Otec matke vo finančných otázkach dôveroval, v styku s deťmi a v návrate do domácnosti jej nebráni.
11. Matka trvala na tom, že suma 5.200 eur a 1.800 eur patrí do BSM a stále sa nachádza na bežnom účte matky a na stavebnom sporení, čiže túto sumu nepoužila pre seba. Uviedla, že hoci predložila doklady preukazujúce zariadenie si bývania, toto zariadenie tak isto patrí do BSM, tak isto ako kompletné zariadenie rodinného domu, ktorý užíva otec s deťmi, ako aj rodinný dom patrí do BSM. Matka tým, že je spoluvlastníčkou rodinného domu, spolupodieľa sa tak na zabezpečení bývania pre maloleté deti. Matka uviedla, že súhlasí so zvýšením výživného. Z jej čistej mzdy sa jej odpočítava ešte stravné, preto jej čistá mzda je 418 eur. Navrhla, že chce prispievať na výživu detí sumou, ktorá tvorí 50 % jej príjmu. Podľa matky, medzi rodičmi nebola dohoda o tom, že rodinné prídavky by sa mali ukladať na účet detí. Žiaden sporiaci účet detí nebol založený, ani matkou ani otcom.
12. Procesný opatrovník k vykonanému dokazovaniu uviedol, že návrhu otca na zvýšenie výživného odporúča vyhovieť, nakoľko na strane maloletých detí došlo k zmene pomerov tým, že v súčasnosti už obaja navštevujú strednú školu, výživné odporúčal určiť primerane potrebám maloletých, s ohľadom na možnosti a schopnosti matky.
13. Vyživovacia povinnosť matky k maloletým deťom bola naposledy upravovaná v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 37P/2/2015, pričom rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 37P/2/2015
- 94 zo dňa 2.3.2015 súd schválil dohodu rodičov, ktorou boli maloletí O.l a Z. zverení do osobnej starostlivosti otca, matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého O. výživným vo výške 70 eur mesačne od 1.3.2015 a na výživu maloletého Z. výživným vo výške 70 eur mesačne od 1.3.2015, zároveň bol upravený styk matky s maloletými deťmi. Z obsahu spisu vyplýva, že v čase tejto poslednej úpravy výživného, bol podľa pracovnej zmluvy príjem matky vo výške 352 eur mesačne brutto, matka poberala daňový bonus ako aj prídavky na dve deti vo výške 47,04 eur mesačne. Za rok 2014 bol priemerný čistý mesačný príjem matky 552,30 eur. Ako osobitné výdaje detí boli uvádzané náklady na dioptrické okuliare a lyžiarsky výcvik. Maloleté deti v tom čase navštevovali Základnú školu, Námestie sv. Ignáca 31, Leopoldov. Otec bol živnostník, uvádzal, že jeho priemerný čistý mesačný príjem je 600 eur netto. 14. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 16P/60/2014 súd zistil, že pod touto spisovou značkou prebieha konanie vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletých detí a úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené, vo veci bol vypracovaný znalecký posudok ohľadom starostlivosti o maloleté deti, termín ďalšieho pojednávania zatiaľ stanovený nebol. 15. Podľa správy ÚPSVaR Piešťany o prešetrených pomeroch, otec žije s maloletými deťmi v 2- podlažnom rodinnom dome, kde majú maloleté deti každý vlastnú izbu, obaja navštevujú Strednú školu elektrotechnickú v Piešťanoch, obaja nosia dioptrické okuliare. Matka platí pravidelne mesačne výživné vo výške 70 eur mesačne na dieťa. Otec je SZČO s čistým mesačným príjmom cca 600 eur. Otec pri šetrení uviedol, že deti sa s matkou stretávať nechcú, otec prestal podporovať spoločné stretnutia v cukrárni v Leopoldove, pretože sa dozvedel isté skutočnosti, ktoré nekonkretizoval. V súčasnosti sa s matkou nestretávajú vôbec, matku nespomínajú, nepýtajú sa na ňu. Matka ich skoro rok nekontaktovala, až keď otec podal návrh na zvýšenie výživného, pokúšala sa s deťmi kontaktovať pomocou SMS. Matka býva v rodinnom dome svojich rodičov, pričom prvé poschodie obývajú starí rodičia a druhé poschodie obýva matka, sú tu dve izby, detská izba zariadená nábytkom a nezariadená spálňa, kompletne zariadená kuchyňa a kúpeľňa. Matka pracuje ako ekonómka, jej príjem je cca 400-500 eur netto mesačne. Na domácnosť prispieva 100-150 eur. Stará matka pri šetrení uviedla, že matka sa s deťmi nestretáva, pretože otec ich údajne nahovára proti nej, otec matke ubližoval, tá to však deťom nikdy nepovedala, pretože ich nechcela do toho zaťahovať. Obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletých. 16. Podľa Potvrdenia o návšteve školy, maloletý O. je v šk. r. 2016/2017 študentom 2. ročníka Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Piešťanoch. Maloletý Z. je v šk. roku 2016/2017 študentom 1. ročníka rovnako Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Piešťanoch. 17. Lustráciami v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec je SZČO. Matka je od 1.8.2012 zamestnancom spoločnosti Eko- Profit SK s. r. o. 18. Podľa Potvrdenia ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec, matka a otec nie sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberajú dávky v hmotnej núdzi, matka poberá prídavky na dve deti v sume 47,04 eur. 19. Podľa výpisu zo živnostenského registra, otec podniká pod obchodným menom Z. A. s predmetom podnikania: cestná motorová doprava - vnútroštátna nákladná cestná doprava. 20. Podľa daňového priznania otca za rok 2015, mal otec základ dane 13.731,11 eur (položky znižujúce základ dane, zvyšujúce stratu boli uplatnené vo výške 5.550 eur, z čoho potom vyplynul čiastkový základ dane 8.181,11 eur), daň bola určená v sume 831,77 eur, nárok na daňový bonus bol 513,84 eur, čiže daňová povinnosť znížená o daňový bonus bola 317,93 eur. Z toho potom (základ dane 13.731,11 eur a daňová povinnosť 317,93 eur), vyplýva priemerný čistý mesačný príjem otca vo výške 1.117,77 eur mesačne (13.731,11 eur - 317,93 eur = 13.413,18 eur; 13.413,18 eur /12= 1.117,77 eur). 21. Podľa účtovnej závierky otca k 31.12.2015, podnikateľský subjekt Z. A., IČO: 33 437 629, mal k dispozícii peňažné prostriedky vo výške 28.172 eur (z toho na účtoch 6.953 eur, ako peniaze 21.219 eur), výsledok hospodárenia za obdobie bol 13.413 eur (už po odpočítaní dane), pričom v bezprostredne predchádzajúcom období bola výsledkom hospodárenia strata - 1173 eur. Čistý obrat podnikateľského subjektu bol 44.322 eur, náklady na hospodársku činnosť boli 30.928 eur. 22. Podľa Potvrdení o príjme matky v spoločnosti Eko-Profit SK s. r. o., matka je ich zamestnancom od 1.8.2012. Priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie 9/2013-8/2014 bol 505,62 eur. Priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie 11/2015 - 10/2016 bol 340,53 eur. 23. Podľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydaného Krajským úradom v Trnave dňa 2.10.2003, matka je odborne spôsobilá na cestnú nákladnú dopravu a medzinárodnú cestnú nákladnú dopravu. 24. Podľa vyjadrenia spoločnosti Eko - Profit SK s. r. o. zo dňa 9.2.2017, pracovný pomer s matkou bol založený na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 1.8.2012, pričom matka bola prijatá na pracovnú pozíciu
- pomocná účtovníčka. Náplň práce pomocnej účtovníčky zahŕňa činnosti na základe pokynu účtovníka, resp. zamestnávateľa, a to styk s klientmi - preberanie a odovzdávanie účtovných dokladov, evidencia účtovných dokladov od klientov, vyhotovovanie fotokópií a skenovanie účtovných dokumentov, vedenie evidencie a zakladanie účtovnej dokumentácie, evidencia prijatej a odoslanej pošty a odovzdanie pošty na poštovú prepravu. Vzhľadom na pracovnú náplň, bola matke vyplácaná mzda vo výške 327,70 eur brutto, t. j. minimálna mzda zodpovedajúca prvému stupňu náročnosti práce v súlade s prílohou č. 1 Zákonníka práce. Okrem matky, spoločnosť zamestnávala aj iných pracovníkov na pozícii účtovníka. Ku dňu 1.1.2013 bol s matkou uzavretý dodatok k Pracovnej zmluve, ktorým sa jej zmenila výška mzdy na sumu 337,70 eur brutto v súlade s nariadením, ktorým sa určuje minimálna mzda. V priebehu roka 2013 spoločnosť uzatvorila zmluvu s novým klientom s rozsiahlou agendou. Vzhľadom na objem práce, ktorý spoločnosť prijatím nového klienta pribudol, bolo potrebné navýšiť počet účtovníkov. Matka prejavila záujem o pozíciu účtovníka, preto jej spoločnosť umožnila rozšírenie pracovnej náplne o činnosti pozície
účtovníka. Vzhľadom na rozšírenie pracovnej náplne, došlo aj k zmene mzdových pomerov matky od 1.11.2013. výška mzdy bola dojednaná na 700 eur brutto. V súvislosti s rozšírením pracovnej náplne matka absolvovala viacero školení zameraných na osvojenie si zručností a vedomostí v oblasti jednoduchého účtovníctva v účtovnom softwére a v mzdovom účtovníctve. Zamestnávateľ časom zistil, že hoci je matka pracovitá a snaživá, jej chýbajúce odborné vzdelanie a prax v oblasti účtovníctva sú prekážkou pre riadny pracovný výkon vyžadovaný spoločnosťou. V rozhodnom období mala matka aj osobné problémy v dôsledku rozvodu manželstva, čo sa odrazilo na jej zníženom pracovnom výkone a nasadení, preto bola spoločnosť nútená prijať nového zamestnanca na pracovnú pozíciu účtovníka. S matkou sa dohodli na pôvodnej pracovnej náplni, s čím bola spojená aj úprava jej mzdového ohodnotenia dodatkom zo dňa 30.9.2014 ku dňu 1.10.2014, ktorým sa určila výška mzdy matky na sumu 352 eur brutto. Následne boli s matkou uzavreté dodatky k pracovnej zmluve, a to dodatok, ktorým sa zvýšila mzda k 1.1.2015 na 380 eur brutto, dodatok, ktorým sa zvýšila mzda ku dňu 1.1.2016 na 405 eur brutto. V súčasnosti matka vykonáva prácu na pozícii pomocnej účtovníčky s mesačným príjmom od 1.1.2017 vo výške 522 eur brutto. 25. Podľa Pracovnej zmluvy uzavretej dňa 9.7.2012 medzi matkou a zamestnávateľom Eko-Profit SK s. r. o., matka bola od 1.8.2012 zamestnaná na pozíciu pomocná účtovníčka, s dohodnutou mzdou 327,20 eur mesačne. Podľa Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 1.1.2013, sa mzda matky s účinnosťou od 1.1.2013 zvýšila na 337,30 eur mesačne. Podľa Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 31.10.2013, sa mzda matky s účinnosťou od 1.11.2013 zvýšila na 700 eur mesačne. Podľa Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.9.2014, sa mzda matky s účinnosťou od 1.10.2014 do 31.12.2014 zmenila na 352 eur mesačne. Podľa Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2014, sa mzda matky s účinnosťou od 1.1.2015 zvýšila na 380 eur mesačne. Podľa Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 31.12.2015, sa mzda matky s účinnosťou od 1.1.2016 zvýšila na 405 eur mesačne. Podľa Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2016, sa mzda matky s účinnosťou od 1.1.2017 zvýšila na 522 eur mesačne. 26. Podľa mzdového listu matky za 8/2012 - 12/2012, priemerná čistá mesačná mzda matky bola 326,70 eur mesačne. Podľa mzdového listu matky za rok 2013, priemerná čistá mesačná mzda matky bola 371,67 eur mesačne. Podľa mzdového listu matky za rok 2014, priemerná čistá mesačná mzda matky bola 552,30 eur mesačne. Podľa mzdového listu matky za rok 2015, priemerná čistá mesačná mzda matky bola 328,21 eur mesačne. Podľa mzdového listu matky za rok 2016, priemerná čistá mesačná mzda matky bola 343,69 eur mesačne. Čistá mzda matky za 1/2017 bola 418,56 eur. 27. Podľa Potvrdenia Prvej stavebnej sporiteľne a. s. o vyplatení finančných prostriedkov zo zmluvy o stavebnom sporení, konečný zostatok účtu k 7.11.2016 bol 5.208,58 eur, pričom táto čiastka bola vyplatená v sume 1.348 eur a v sume 3.860,58 eur. 28. Podľa výpisu z účtu stavebného sporenia za rok 2016 (ktorý účet vznikol 3.11.2016), na tomto účte bol k 31.12.2016 zostatok 1.327,60 eur. 29. Podľa výpisu z účtu matky za obdobie 1.1.2017 - 31.1.2017, na tomto účte je konečný zostatok 3.207,83 eur. 30. Podľa predložených kópií pokladničných dokladov o výdajoch matky, matka si nakupovala oblečenie, varnú kanvicu za 26,90 eur, v optike zaplatila sumu spolu 262 eur, na zariadenie domácnosti minula 1.529,94 eur, za lyžiarsku výstroj minula 346,85 eur. 31. Podľa výpisu z účtu matky za 1/2013 - 8/2014, matka platila pravidelne mesačne platby za plyn a elektrinu. 32. Podľa oznámenia Štatistického úradu SR, v roku 2015 bola čistá priemerná mesačná mzda zamestnanca v účtovníctve vo výške 645 eur. 33. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
34. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
35. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
36. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
37. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
38. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
39. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
40. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
41. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
42. Podľa ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
43. Predmetom konania je rozhodovanie o zvýšení výživného pre maloletého O. a pre maloletého Z. . Zvýšenie výživného je dôvodné v prípade, ak oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré sú podstatnou zmenou okolností v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, odôvodňujúcou zmenu pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom v konaní sp. zn. 37P/2/2015. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi, pričom sa skúmajú okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti, majetkové pomery v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom a po jeho vydaní, tieto sa porovnávajú a po komplexnom zhodnotení sa posúdi, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípade pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
44. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten záver, že návrh otca na zvýšenie výživného je dôvodný, i keď nie v celom ním navrhovanom rozsahu. Od ostatného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 37P/2/2015 - 94 zo dňa 2.3.2015, došlo na strane oboch maloletých detí k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Hoci od poslednej úpravy výživného do dňa podania návrhu na zvýšenie výživného uplynulo len pomerne krátke obdobie jeden a pol roka, na rozdiel od predchádzajúcej úpravy výživného, kedy obe maloleté deti boli žiakmi základnej školy, v súčasnosti sú obe študentmi Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Piešťanoch, pričom maloletý O. navštevuje druhý ročník a maloletý Z. navštevuje
prvý ročník strednej školy. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že samotný prechod dieťaťa na vyšší stupeň školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Je len prirodzené, že od poslednej úpravy výživného, za obdobie dvoch rokov, obaja maloletí vyrástli, sú fyzicky i duševne vyspelejší, v dôsledku čoho sa úmerne ich veku (O.17 rokov a Z., 15 rokov) zvýšili aj ich náklady spojené s uspokojovaním ich odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby a pod.), ako aj ďalších potrieb pre ich výchovu, vývoj a výživu. Otec vyčíslil náklady na každé maloleté dieťa vo výške 390 eur mesačne a mimoriadne ročné náklady vo výške 1.670 eur mesačne. Tu je potrebné uviesť, že takto vyčíslení náklady na maloleté deti vo veku 17 rokov a 15 rokov, ktoré študujú na strednej škole sú značne nadhodnotené. Navyše náklady maloletých detí sú vždy obmedzené príjmami a možnosťami ich rodičov, takže v prípade, že príjmy rodičov nie sú postačujúce, musia sa obmedziť aj výdavky maloletých detí. Otec uviedol, že náklady na stravu pre každé maloleté dieťa sú vo výške 170 eur mesačne a jeho výdavky na stravu sú vo výške 140 eur mesačne, celkom by tak na stravu pre seba a dve deti mesačne minul sumu 480 eur, čo pri jeho príjme, ktorý tvrdil, že má vo výške len asi 700 eur mesačne v čistom, nemôže zodpovedať skutočnosti. Je však zrejmé, že obaja maloletý vzhľadom na ich vek a vývoj zvýšené výdavky na stravu určite majú, avšak nie v sume uvádzanej otcom. Možno však akceptovať ich výdavky spojené s dochádzaním do školy - cestovné vo výške 20 eur mesačne, výdavky na školské pomôcky vo výške cca 20 eur, školské obedy vo výške do 30 eur mesačne, vreckové a mobil do 50 eur mesačne, náklady na ošatenie cca 50 eur mesačne, ako aj nepravidelné náklady na lieky, kozmetiku a voľný čas. Pokiaľ ide o otcom uvádzané výdavky na vodičský výcvik, tieto nebolo možné zohľadniť, nakoľko deti dosiaľ tento výcvik neabsolvovali, čiže tieto výdavky zatiaľ vynaložené neboli. Tiež výdavky na dovolenky, výlety do prírody, či lyžovačky, sú akcie, ktoré zrejme s maloletými deťmi absolvuje otec, čiže v tom prípade ich aj hradí, tak ako by matka mala hradiť náklady spojené s trávením času s maloletými deťmi v čase keď je s nimi ona. Tiež nejde o výdavky, ktoré v prípade, že nie sú v možnostiach rodičov, nie je nevyhnutné vynaložiť. Obe deti však potrebujú dioptrické okuliare, s čím sú tiež spojené určité výdaje. Na strane oboch maloletých detí tak súd ustálil odôvodnené pravidelné výdaje vo výške cca 270 eur mesačne na každého (cestovné 20 eur, školské pomôcky 20 eur, školské obedy 30 eur, vreckové a mobil 50 eur, ošatenie 50 eur mesačne, strava 100 eur).
45. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane matky súd zistil, že od času poslednej úpravy výživného, jej príjem klesol. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom, bol za rok 2014 priemerný čistý mesačný príjem matky vo výške 552,30 eur mesačne. Následne sa podľa Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2014, mzda matky s účinnosťou od 1.1.2015 zmenila na 380 eur mesačne, podľa Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 31.12.2015, sa mzda matky s účinnosťou od 1.1.2016 zvýšila na 405 eur mesačne, podľa Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2016, sa mzda matky s účinnosťou od 1.1.2017 zvýšila na 522 eur mesačne, pričom podľa predložených mzdových listov, priemerná čistá mesačná mzda matky za rok 2015 bola vo výške 328,21 eur mesačne, za rok 2016 bola 343,69 eur mesačne a čistá mzda matky v januári 2017 bola 418,56 eur. Otec v konaní poukazoval na to, že zníženie mzdy matky je účelové a súvisí s konaním o rozvod manželstva a určením výživného pre maloleté deti, poukazoval na to, deklarovaná mzda matky nezodpovedá jej schopnostiam a kvalifikácii a nakoniec, že nedosahuje ani minimálny mzdový nárok podľa Zákonníka práce. Zamestnávateľ matky vo svojom písomnom stanovisku dôvodil, že matka je zamestnaná len pozícii pomocného účtovníka a k poklesu jej mzdy došlo z dôvodu, že hoci jej najskôr od 1.11.2013 rozšírili pracovnú náplň, s čím súvisel aj nárast príjmu matky, neskôr zistili, že pre požadovaný pracovný výkon jej chýbajú odborné vzdelanie a prax, pričom v rozhodnom období mala matka aj osobné problémy v dôsledku rozvodu manželstva, čo sa prejavilo na jej zníženom pracovnom výkone, preto sa matka vrátila k pôvodnej pracovnej náplni a spoločnosť zamestnala ďalšieho účtovníka. Z uvedeného vyplýva, že pokles príjmu si matka zavinila sama jednak tým, že si nedoplnila potrebné odborné vzdelanie vyžadované jej zamestnávateľom a tiež tým, že svojmu zamestnávateľovi neposkytovala požadovaný pracovný výkon. Súd má za to, že mzda dosahovaná matkou, na ktorej sa v zmysle príslušných dodatkov dohodla so svojím zamestnávateľom, nezodpovedá reálnym možnostiam a schopnostiam matky. Matka pracuje dlhé roky na pozícii účtovníčky. Hoci zamestnávateľ aj matka tvrdia, že ide len o pomocnú pozíciu, za dlhé roky praxe v jednej spoločnosti, matka mala možnosti a priestor si túto svoju kvalifikáciu zvýšiť, resp. rozšíriť. Príjem, ktorý matka dosahuje je len minimálny, nezodpovedajúci jej pracovnej pozícii. Matka pritom vyčíslila svoje výdavky vo výške výrazne presahujúcej ňou deklarovaný príjem, a to spolu vo výške 570 eur mesačne - na príspevok obom rodičom na bývanie a energie vo výške 80 eur mesačne (keď neskôr uviedla, že je to len 50 eur mesačne, pred procesným opatrovníkom bolo uvedené, že matka prispieva na domácnosť
sumou 100 - 150 eur mesačne, následne matka vysvetľovala, že výdavky na domácnosť kryla zo stavebného sporenia, keď nakoniec uviedla, že s prostriedkami stavebného sporenia nedisponovala a má ich všetky na účte), cestovné do práce 50 eur mesačne, mobil 10 eur, strava 140 eur, výživné 140 eur, stavebné sporenie 60 eur, obuv, ošatenie, kozmetika, lekár 80 eur. Uviedla tiež svoje mimoriadne výdaje, ktoré sa vzhľadom na deklarovaný minimálny príjem javia ako neadekvátne, keď matka uviedla náklad na dioptrické okuliare 260 eur, športové aktivity, turistika, lyžovanie 350 eur, rekonštrukcia bývania a zariadenie domácnosti 1.290 eur, t. j. mimoriadne výdavky vo výške spolu 1.900 eur. Na základe nepomeru, medzi deklarovaným príjmom matky a ňou uvádzanými výdajmi, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že príjem matky nezohľadňuje jej možnosti a prax, vychádzal súd pri určovaní výšky príjmu matky predovšetkým z jej potencionálnych schopností a možností, keď podľa oznámenia Štatistického úradu SR, bola v roku 2015 čistá priemerná mesačná mzda zamestnanca v účtovníctve vo výške 645 eur. Súd má zato, že matka je teda schopná dosiahnuť najmenej takúto priemernú čistú mesačnú mzdu.
46. Pokiaľ ide o tvrdenia otca, že matka disponuje peňažnými prostriedkami nasporenými za trvania manželstva, ktorá skutočnosť však bola medzi účastníkmi konania sporná, takéto peňažné prostriedky pri určovaní výživného pre maloleté deti nemožno zohľadniť, pretože, ak boli nasporené peňažné prostriedky za trvania manželstva, tieto patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čiže k ich vyporiadaniu dôjde pri vyporiadaní BSM rodičov. Rovnako pokiaľ mali rodičia spoločné stavebné sporenie, toto je rovnako potrebné vyporiadať v rámci vyporiadania BSM rodičov. Tiež ak otec tvrdil, že matka mala v zmysle dohody rodičov sporiť maloletých deťom ňou poberané rodinné prídavky na deti, tak peňažné prostriedky nasporené v prospech maloletých detí, nemožno zohľadňovať pri určení výživného pre maloleté deti, pretože takto nasporené peňažné prostriedky patria maloletých deťom, sporiaci rodič vykonáva iba správu ich majetku, pričom deti môžu po dosiahnutí plnoletosti požadovať ich vydanie, ako aj záverečný účet zo správy svojho majetku (ust. § 32 Zákona o rodine). Preto pokiaľ ide o posudzovanie majetkových pomerov rodičov, vzhľadom na to, že sú stále manželmi, má súd za to, že majetok ktorí vlastnia, patrí do BSM, preto ich majetkové pomery sú momentálne rovnaké. Pokiaľ však ide o poberanie rodinných prídavkov, vzhľadom na to, že maloleté deti boli rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti otca, mal by si otec v záujme maloletých detí zariadiť, aby tieto rodinné prídavky, ktoré sú určené deťom, boli vyplácané k jeho rukám, keď podľa potvrdenia ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec poberá prídavky na deti doposiaľ matka.
47. Na strane otca súd zistil, že tento je rovnako ako v čase poslednej úpravy výživného živnostníkom, podniká v oblasti vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy. Kým v čase poslednej úpravy výživného otec uvádzal priemerný čistý mesačný príjem cca 600 eur, v súčasnosti uvádza priemerný čistý mesačný príjem cca 700 eur. Z predloženého daňového priznania otca za rok 2015 a účtovnej závierky za rok 2015 však vyplýva, že za rok 2015, mal otec základ dane 13.731,11 eur, položky znižujúce základ dane, zvyšujúce stratu boli uplatnené vo výške 5.550 eur, z čoho potom vyplynul čiastkový základ dane 8.181,11 eur, pričom pri určovaní výživného nemožno vychádzať zo základu dane upraveného o straty z minulých období, ale zo základu dane pred touto úpravou, t. j. sumy 13.731,11 eur. Ak potom daňová povinnosť otca bola 317,93 eur, jeho priemerný čistý mesačný príjem za rok 2015 bol vo výške 1.117,77 eur mesačne (13.731,11 eur - 317,93 eur = 13.413,18 eur; 13.413,18 eur /12= 1.117,77 eur). Podľa účtovnej závierky, pritom otec ako podnikateľský subjekt, má k dispozícii peňažné prostriedky vo výške až 28.172 eur, čistý obrat podnikateľského subjektu bol 44.322 eur, náklady na hospodársku činnosť boli 30.928 eur, výsledok hospodárenia za obdobie bol 13.413 eur, pričom v bezprostredne predchádzajúcom období bola výsledkom hospodárenia strata - 1173 eur. Otec ako mesačné náklady domácnosti uvádzal náklady na bývanie vo výške 120 eur mesačne (elektrina, kúrenie, odvoz odpadu, voda, internet, TV) pohonné hmoty 100 eur mesačne, čistiace prostriedky, drobné opravy a základná údržba domácnosti 60 eur mesačne. Ako svoje pravidelné náklady uviedol stravu 140 eur mesačne, lieky 15 eur mesačne, obuv, ošatenie, kozmetika 50 eur mesačne. 48. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že na strane maloletých detí Daniela a Jozefa jednoznačne sú dôvody pre zvýšenie výživného, a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že začali navštevovať strednú školu. U matky súd vychádzal nie z preukazovaného príjmu, ale z príjmu zodpovedajúceho jej schopnostiam, t. j. priemernej čistej mesačnej mzdy zamestnanca v účtovníctve za rok 2015 vo výške 645 eur mesačne a u otca z jeho priemerného čistého mesačného príjmu za rok 2015 vo výške 1.117,77 eur mesačne. Z takto ustálených schopností a príjmových pomerov oboch rodičov, ako aj vyššie uvedených odôvodnených potrieb oboch maloletých detí, potom súd považoval za primerané samotnou matkou navrhované výživné pre mal. O. v sume 100 eur mesačne a pre maloletého Z. v sume 100 eur mesačne, ako výživné zohľadňujúce záujmy a odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj
skutočné možnosti, schopnosti matky, s prihliadnutím na podiel vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Preto súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky odo dňa začatia konania, t. j. odo dňa 19.9.2016, pre maloletého O. z doterajšej sumy 70 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne a pre maloletého Z. z doterajšej sumy 70 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. 49. Vo zvyšnej časti, do výšky otcom požadovaného výživného až 300 eur mesačne, súd návrh otca považoval za nedôvodný, pretože takéto výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, ako ani možnostiam a schopnostiam matky.
50. Zvýšením výživného vznikol matke nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie za obdobie od 19.9.2016 do 28.2.2017 pre maloletého O. v sume 162 eur. Súd pritom vychádzal z tvrdenia otca, že matka má dosiaľ určené výživné vo výške 70 eur mesačne na dieťa riadne uhradené. Potom nedoplatok za pomernú časť mesiaca september 2016 predstavuje sumu 12 eur (t. j. 100 eur - 70 eur= 30 eur; 30 eur : 30 dní mesiaca september x pomerná časť 12 dní od podania návrhu = 12 eur), nedoplatok za mesiace október 2016 až február 2017 predstavuje 5 x 30 eur = 150 eur, spolu tak nedoplatok na výživnom je 12 eur + 150 eur = 162 eur. Nedoplatok v rovnakej výške za obdobie od 19.9.2016 do 28.2.2017 vznikol aj na zročnom výživnom pre maloletého Z.. Vzhľadom na výšku nedoplatku uložil súd matke povinnosť zaplatiť tento nedoplatok v mesačných splátkach po 5 eur na každé dieťa spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že omeškaním so splatením jednej splátky zročného výživného sa stane splatným celé zročné výživné.
51. V zmysle ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku, súd zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 37P/2/2015-94 zo dňa 2.3.2015 v časti výšky výživného matky pre maloleté deti.
52. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.).