Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-39-2022.pdf
PDF · 85.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-10Csp/39/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica v spore žalobcu W., s. r. o., so sídlom A., W. XX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, so sídlom advokátskej kancelárie Bratislava, Majerníkova 3/A, proti žalovanej V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., D. D. XX, o zaplatenie 208,40 eur s príslušenstvom, sudcom Mgr. Petrom Vojsovičom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 208,40 eur, zmluvný úrok 212,40 eur a úrok z omeškania vo výške:
- 5 % ročne zo sumy 208,40 eur od 26.10.2019 do zaplatenia.
II. Povoľuje sa žalovanej dlžnú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 105,20 eur mesačne, vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatným celý dlh.
III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
IV. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanej náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 13.04.2022 bola súdu postúpená Okresným súdom Banská Bystrica žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanej, aby súd rozhodol o splnení povinnosti zaplatiť mu I. istinu 208,40 eur, II. zmluvný úrok vo výške 18,35 %, III. zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne a IV. úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, posledné dva nároky zo sumy:
- 418,80 eur od 26.02.2019 do 11.03.2019,
- 366,20 eur od 12.03.2019 do 09.04.2019,
- 261,00 eur od 10.04.2019 do 09.08.2019,
- 208,40 eur od 10.08.2019 do zaplatenia.
2. Návrh odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 20.10.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanej bola poskytnutá suma 1.050,- eur, pričom tá sa zaviazala vrátiť celkom 1.262,40 eur, a to v 24. splátkach po 52,60 eur. Nakoľko žalovaná neplatila úver riadne a včas, stratila výhodu splátok s tým, že úver sa stal splatným dňa 25.02.2019.
3. Podaním doručeným dňa 11.03.2022 (č. l. 34) súhlasil žalobca v rámci tzv. upomínacieho konania vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica s vydaním platobného rozkazu, ktorým bola upravená
žaloba v tom zmysle, že zmluvný úrok bol riadne vyčíslený v sume 212,40 eur namiesto jeho určenia v sadzbe 18,35 %, v tejto časti v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. došlo priamo zo zákona k zastaveniu konania. Súd následne dňa 17.03.2022 vydal platobný rozkaz (č. l. 36), proti ktorému podala žalovaná odpor.
4. V odpore (č. l. 45) žalovaná uviedla, že svoj dlh už splatila prevodom cez internet banking. Ďalej nesúhlasila z dôvodu, že ju nevyzvali na zaplatenie, mali ju kontaktovať.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu (č. l. 51) uviedol, že predmetný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy do dnešného dňa nie je v celom rozsahu uhradený. Zotrval na podanom návrhu, pričom poukázal, že tvrdenia žalovanej sú nepodložené.
6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie.
7. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil (č. l. 67).
8. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že je si vedomá, že zobrala pôžičku. Uviedla, že pôžička bol platená cez internet banking. Uvedené však nevie teraz preukázať, že bola zaplatená celá pôžička. Počas celej doby jej neposlali žiadny list, až následne z Banskej Bystrice zo súdu jej prišli papiere. Je ochotná zaplatiť istinu a zmluvný úrok. Ostatné požiadavky žalobcu sa jej zdajú byť privysoké. Písomnosti si preberala na adrese, ktorá je uvedená v zmluve o úvere. Je ochotná zaplatiť im to v 4 splátkach. Poukázala, že pracuje síce v zahraničí, avšak pre coronu je toho menej, pracuje brigádne.
9. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a to: zmluva o spotrebiteľskom úvere (č. l. 7), všeobecné podmienky poskytnutia úveru (č. l. 8), výpis obchodného registra (č. l. 9), predžalobná výzva (č. l. 18), splátkový kalendár (č. l. 26), výzva na úhradu (č. l. 27), varovanie (č. l. 28), výpis o úhradách (č. l. 28 druhá strana). 10. Zo skutkových tvrdení strán a z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: žalobca so žalovanou uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 1.050,- eur, pričom žalovaná sa zaviazala vrátiť celkom sumu 1.262,40 eur v 24. splátkach po 52,60 eur, vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc dňom 25.11.2017. Úrok bol dohodnutý vo výške 18,35 % ročne, výška ročnej RPMN bola určená ako 19,96 %, termín poslednej splátky bol dohodnutý na 25.10.2019, doba trvania zmluvy bola dohodnutá odo dňa jej uzavretia do doby kedy má byť úver riadne a včas splatený. Zároveň sa dohodli, že v prípade omeškania žalovanej s úhradou dlhu, tá sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu 10 % ročne z dlžnej sumy a úrok z omeškania 5,25 % ročne. Priemerná RPMN bola uvedená v zmluve ako 14,55 %. Uvedené skutočnosti vyplynuli predovšetkým z úverovej zmluvy (č. l. 7). Z tvrdení sporových strán, ale aj zo splátkového kalendára (č. l. 26) následne vyplynulo, že žalovaná doposiaľ uhradila na celom úvere sumu 841,60 eur, poslednú splátku uhradila dňa 09.08.2019. Ostalo jej zaplatiť ešte istinu v sume 208,40 eur a zmluvný úrok vo výške 212,40 eur.
11. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
12. Súd vyššie uvedenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere posúdil ako zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Túto zmluvu súd zároveň posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú (§ 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka). Prihliadol pritom na to, že právny predchodca pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, pričom žalovaná ako fyzická osoba nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy súd aplikoval aj ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), pričom zisťoval či zmluva obsahuje riadne všetky náležitosti vyžadované pre úver poskytnutý spotrebiteľovi, pre ktorý nedostatok by úver mohol považovať za bezúročný a bezpoplatkový (§ 9 v spojení s § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch). Súd dospel k názoru, že obsahuje všetky potrebné náležitosti.
14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovanej bola poskytnutá suma 1.050,- eur, pričom tá sa zaviazala vrátiť celkom 1.262,40 eur. Z uvedenej sumy však zaplatila „iba“ 841,60 eur, pričom jej ostáva zaplatiť sumu 208,40 eur na istinu a 212,40 eur na zmluvný úrok. Uvedené sumy sú
v čase rozhodnutia súdu už splatné, nakoľko termín splatnosti poslednej splátky bol dohodnutý na deň 25.10.2019. V tejto časti preto súd žalobe vyhovel.
15. Nakoľko je žalovaná v omeškaní je tak povinná zaplatiť žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania (§ 369 ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka) v sadzbe podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
16. Žalobca si úrok z omeškania uplatnil vo výške 5 % ročne zo sumy:
- 418,80 eur od 26.02.2019 do 11.03.2019,
- 366,20 eur od 12.03.2019 do 09.04.2019,
- 261,00 eur od 10.04.2019 do 09.08.2019,
- 208,40 eur od 10.08.2019 do zaplatenia.
17. Súdu však chýbajú podstatné skutkové tvrdenia akým spôsobom dospel žalobca k uvedeným sumám, ale aj dátumom, nakoľko žalobca v žalobe neuviedol dátumy a sumy jednotlivých úhrad splátok vykonaných zo strany žalovanej. Súd uvedenú výhradu prezentoval na pojednávaní, na ktorom sa však žalobca nezúčastnil. Sám sa tak pripravil o možnosť doplnenia skutkových tvrdení. Vzhľadom na uvedené súd preto nemohol ustáliť začiatok omeškania žalovanej s plnením jednotlivých splátok a dobu jednotlivých omeškaní, a tým ani overiť, či úrok z omeškania v rozsahu v akom ho uplatnil žalobca je celkom alebo sčasti dôvodný.
18. Žalobca teda neuniesol bremeno tvrdenia ohľadom uplatneného úroku z omeškania (čl. 8 CSP v spojení s § 132 ods. 1 CSP). Následkom neunesenia bremena tvrdenia je zamietnutie žaloby. Úrok z omeškania mohol súd priznať z neuhradených splátok len pri zohľadnení splatnosti poslednej splátky úveru splatnej dňa 25.10.2019, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto splátky. Preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5 % od dňa 26.10.2019, a to zo sumy nezaplatenej istiny. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.
19. Súd zamietol žalobu aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 10 % ročne. Žalobca v žalobe uviedol rovnaké sumy aj dátumy, z ktorých počíta túto pokutu ako pri úroku z omeškania. Obdobne však aj tu chýbajú skutkové tvrdenia, na základe ktorých by súd vedel overiť správnosť v akom rozsahu si žalobca predmetnú zmluvnú pokutu uplatňuje.
20. Zároveň súd je toho názoru, že v tomto prípade ide navyše aj o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonník, keďže sa ňou požaduje od spotrebiteľa (žalovanej), ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
21. V tomto súd poukazuje, že zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 10 % ročne z dlžnej sumy za porušenie povinnosti splácať úver riadne a včas. Zákon však už za takéto porušenie sankciu pozná, a to úrok z omeškania, ktorý má v podstate fixnú maximálnu možnú výšku. V prejednávanom prípade je to 5 % ročne z dlžnej sumy. Je teda zrejmé, že sadzba zmluvnej pokuty je dvojnásobná a z tohto pohľadu neprimeraná a zároveň žalobca týmto dojednaním obchádza ustanovenia o maximálnej výške úrokov z omeškania. Súd uvádza, že dojednanie o zmluvnej pokute by nemuselo byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pokiaľ by bolo individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). To však nie je tento prípad, keď ide o tzv. formulárovú zmluvu, t. j. vopred pripravenú zmluvu, bez možnosti meniť jej detaily. Tiež je nutné uviesť, že bremeno tvrdenia aj dôkazu v tomto smere je na žalobcovi. Ten však ani len netvrdil, že zmluvná pokuta je individuálne dojednaná.
22. S ohľadom na uvedené ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá navyše obchádza zákon a preto je v zmysle § 39 v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
23. Žalobca zároveň tvrdil, že zosplatnil celý úver, čím žalovaná stratila výhodu jeho splácania v splátkach. Súd poukazuje, že v tomto prípade pre zosplatnenie nebol splnený postup v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti (§ 565 Občianskeho zákonníka) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
24. V prejednávanom prípade sa žalovaná dostala v zmysle výzvy zo dňa 11.02.2019 (č. l. 28) do omeškania so splátkou splatnou dňa 25.01.2019. Žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, pričom ak tak neurobí do 5 dní následne zosplatní celý úver. Na to žalobca výzvou na úhradu (č. l. 27) zo dňa 04.03.2019 úver zosplatnil. Nie je teda dodržaná výzva s upozornením na možnosť uplatnenie tohto práva s lehotou nie kratšou ako 15 dní. Aj z tohto dôvodu nebolo možné priznať úrok z omeškania od dátumu prípadného zosplatnenia, ale až od dátumu nasledujúcom po dni splatnosti poslednej splátky.
25. Súd s poukazom na § 232 ods. 3, ods. 4 CSP určil lehotu na plnenie (t. j. lehotu, v ktorej sa má zaplatiť súdom priznaná suma) dlhšiu ako 3 dni, keď povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v splátkach. Prihliadol pritom na výšku dlžnej sumy ako aj skutočnosť, že žalobca je banka, teda subjekt so stabilizovaným finančným zázemím ako aj na príjmové pomery žalovanej, ktorá síce pracuje v zahraničí avšak iba brigádne. Súd zároveň pripomína, že v prípade omeškania žalovanej s plnením čo i len jednej splátky sa stáva celý dlh splatným.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobca bol so žalobou úspešný v celej časti, priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Je síce pravda, že súd zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, avšak na účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania súd vychádza len z uplatnenej istiny a vyčísleného riadneho zmluvného úroku. Prihliadol pritom na skutočnosť, že uvedené nároky sú „iba“ príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), o ktorú v tomto konaní išlo. Predpokladom pre ich zohľadnenie do úspechu či neúspechu sporovej strany by bolo, keby sú samostatným predmetom konania, prípadne pokiaľ by boli v konaní riadne vyčíslené uvedením konkrétnej sumy. To však nie je tento prípad.
27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Považská Bystrica. Rozhodovať o odvolaní bude Krajský súd v Trenčíne.
V podanom odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka konania, do ktorého je podanie urobené (všeobecné náležitosti podania).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.