Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-385-2015.pdf
PDF · 113.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-6C/385/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Brezne, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcu K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., F. č. XXX/XX, práv. zast. JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, AK so sídlom Brezno, ČSA 18, proti žalovanému T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., X. L. XX, práv. zast. JUDr. Alexandrou Štefánikovou, advokátkou, AK so sídlom Banská Bystrica, Komenského 12D, v konaní o určenie, že podiel na nehnuteľnosti patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že do dedičstva po poručiteľke J. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel X/X k nehnuteľnosti v katastrálnom území U., stavbe so súp.č. XXX, rodinný dom na parc. C-KN XXXX, podiel vedený v časti B listu vlastníctva pod radovým č. X.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa vo veci domáhal toho, aby súd určil, že do dedičstva po poručiteľke J. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, patrí ideálny podiel X k nehnuteľnosti v katastrálnom území U., vedenej na LV č. XXX ako rodinný dom so súp.č. XXX ma parc. CK-N XXXX (podiel pod B radové číslo X na uvedenom LV). Na zdôvodnenie svojej žaloby uviedol, že predmetný spoluvlastnícky podiel poručiteľka darovala zmluvou, uzavretou so žalovaným, vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX. Podľa lekárskych správ ošetrujúcich lekárov však poručiteľka v čase uzatvorenia zmluvy trpela demenciou pri Parkinsonovej chorobe. Podľa syndrómov tejto choroby poručiteľka nebola spôsobilá plne chápať svoje konanie, pretože úsudok, myslenie a chápanie je touto chorobou zhoršené či narušené. Ak teda predmetnú darovaciu zmluvu uzavrela v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou, ide o neplatný právny úkon a prevedená 1 nehnuteľnosti bola v čase jej smrti stále v jej vlastníctve a teda v súčasnosti patrí do dedičstva po nej.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, poukázal najmä na nepresnosti v predložených lekárskych správach ohľadne času podpisu zmluvy, kedy mala byť darkyňa na právny úkon nespôsobilá, ďalej spochybnil aj psychiatrický nález priložený k žalobe, kde sa síce konštatuje demencia pri Parkinsonovej chorobe, avšak tento nález bol vyhotovený len pre posúdenie odkázanosti na sociálnu službu ešte dňa 18.08.2010, pričom žalobca žiadnym iným spôsobom nepreukázal, že v čase uzatvárania darovacej zmluvy, t.j. XX.XX.XXXX, bol zdravotný stav darkyne taký, ako je uvedený v náleze z roku 2010, ani nepreukázal, že v čase podpisu darovacej zmluvy nebola darkyňa spôsobilá na daný právny úkon. Darkyňa pritom nikdy nebola psychiatrickou pacientkou, vyšetrená bola u MUDr. Štrbiarovej len jednorázovo a aj stupeň demencie pri Parkinsonovej chorobe, ktorý bol v náleze tejto lekárky uvedený, bol charakterizovaný ako mierny. Darkyňa pravidelne chodila na neurologické vyšetrenia a kontroly, kde bol ešte pri poslednej kontrole dňa 20.11.2013 konštatovaný jej stav ako nezmenený. Uzatvorenie darovacej zmluvy pritom výslovne iniciovala darkyňa, dôvodom bolo vyjadrenie vďačnosti
voči žalovanému ako svojmu synovi a naopak reakciou na správanie sa žalobcu, ktorý ju ako syn dlhé roky ignoroval. Žalovaný nemal vedomosť o diagnóze demencie pri Parkinsonovej chorobe, a ani správanie darkyne a myslenie tomu v žiadnom prípade nenasvedčovalo, nebola ani pozbavená spôsobilosti na právne úkony a netrpela takou duševnou poruchou, ktorá by ju na tento úkon robila nespôsobilou. Naopak, bola si plne vedomá toho, akú zmluvu uzatvára a výslovne chcela žalovanému darovať predmetný podiel na nehnuteľnosti.
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov MUDr. A. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, U., R. U., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, Q. Q., L. D., nar. XX.XX.XXXX, X.mája XX, Q. a J. K., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, Q., napokon znaleckým posudkom MUDr. Márie Martinove, PhD. znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria, číslo posudku „X/druhý polrok XXXX“, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
4. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi J. D., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, U. ako darkyňou a T. D. (žalovaným) ako obdarovaným, uzavretá darovacia zmluva, jej predmetom bol spoluvlastnícky podiel X k nehnuteľnosti, a to rodinného domu v k.ú. U., vedenej na LV č. XXX, stavba so súp.č. XXX na parcele KN-C č. XXXX. Podpis darkyne bol overený pracovníčkou Mestského úradu Hriňová. Darovaný podiel X predmetnej nehnuteľnosti je vedený aj v súčasnosti na LV č. XXX Okresného úradu Q., katastrálneho odboru pre k.ú. U., v časti B listu vlastníctva pod radovým č. 4, ako titul nadobudnutia v prospech žalovaného je tu uvedená darovacia zmluva pod V XXXX/XX, zo dňa XX.XX.XXXX. Darkyňa zomrela dňa XX.XX.XXXX, jej dedičstvo bolo prejednané u JUDr. Márie Ježkovej, notárky so sídlom Nám. M.R. Štefánika 48, Brezno pod sp.zn. 2D/9/2014, Dnot 7/2014. V konaní bolo vydané osvedčenie o dedičstve, kde boli žalobca a žalovaný zákonnými dedičmi ako synovia, keďže poručiteľka zomrela bez zanechania závetu či listiny o vydedení, ako vdova. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že predmetný spoluvlastnícky podiel X uvedenej nehnuteľnosti nebol predmetom prejednávaného dedičstva.
5. K zdravotnému stavu darkyne boli predložené listiny z oboch sporových strán. Zo psychiatrického nálezu lekárky MUDr. Anny Štrbiarovej, psychiatra, Hviezdoslavova 1, Zvolen, z 18.08.2010, pre účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu, vyplynulo, že J. D. trpí ischemickou chorobou srdca, parkinsonickým syndrómom, inkontinenciou, arteriárnou hypertenziou, glaukómom, a ďalšími pridruženými diagnózami. Z vyšetrenia zároveň malo vyplynúť, že (podľa vlastných slov J. D.) pacientka zabúda, nie je to to, čo to bývalo, hlavne praktické činnosti by už nevedela vykonávať, snaží sa prejsť o paličke, ale len krátko, väčšinou sedí. Pochádza z Polomky, vie vymenovať vnúčence aj deti, jedáva len lyžicou, potrebuje pomoc pri bežných samostatných činnostiach, je neobratná. Zo strany lekárky bol konštatovaný bradypsychizmus (spomalenie myslenia), spomalenie reči, fatické poruchy (poruchy reči) stredného stupňa, poznávacie funkcie sú zachovalé. Chápanie mierne viazne, dominuje porucha praxie, to znamená používanie predmetov pri bežných činnostiach, schopnosť postarať sa o domácnosť, schopnosť samostatného cestovania, vyprať si prádlo, nakupovať aj postarať sa o domácnosť sú ťažko vyhasnuté pre poruchu pamäti. Ďalej boli konštatované ostrovkovité výpadky pamäti, výsledok krátkeho testu kognitívnych funkcii (MMSE) bol absolvovaný s výsledkom 18 bodov a vyšetrenie bolo ukončené so záverom demencie pri parkinsonovej chorobe, diagnóza podľa medzinárodnej klasifikácie F02.3.
6. V zmysle lekárskej správy MUDr. Milana Farkaša, praktického lekára pre dospelých v Hriňovej, zo dňa 21.03.2014, bola J. D. od roku 2010 až do smrti v starostlivosti psychiatra pre senilnú demenciu pri „alhaimerovej parkinsonovej chorobe“. Správa ďalej uvádza, že prvý psychiatrický nález, dokazujúci demenciu, je zaevidovanie zdravotnej dokumentácie menovanej dňa 18.08.2010 s tým, že J. D. dňa XX.XX.XXXX pri podpise darovacej zmluvy bola postihnutá psychickou chorobou, demenciou pri „alhaimerovej parkinsonovej chorobe“ (pozn. súdu diagnóza napísaná chybne, dátum podpisu zmluvy uvedený chybne). Z lekárskej správy MUDr. Tamary Kubušovej, praktického lekára pre dospelých v Polomke, vyplynulo, že J. D. bola v psychiatrickej starostlivosti od roku 2010, s potrebou sústavného dozoru aj opatery, staral sa o ňu syn K. D. až do smrti, mala diagnostikovanú demenciou pri Parkinsonovej chorobe. V roku 2012 pri podpise darovacej zmluvy podľa nálezov a stavu prakticky nesvojprávna, ani podpis nemohla dať. Lekárska správa, resp. potvrdenie bolo MUDr. Kubušovou vydané dňa 04.08.2015 pre súdne účely.
7. Podľa správy MUDr. Márie Rešutíkovej z 12.11.2015 J. D. s posledným bydliskom F. XXXX, W., bola v zdravotnej starostlivosti ambulancie MUDr. Rešutíkovej od 16.12.2013 do dňa úmrtia, pričom v
zdravotnej dokumentácii, ktorá zostala v archíve jej ambulancie, nie je zmienka, že by pacientka bola sledovaná psychiatrom. Liečila sa na parkinsonský syndróm a sledovaná bola neurológom. Rovnaká lekárka dňa 04.11.2015 písomne potvrdila, že z lekárskych správ, uložených v zdravotnej dokumentácii menovanej, vyplýva, že nikdy nebola psychiatrickou pacientkou, dňa 18.08.2010 bola jednorázovo vyšetrená v psychiatrickej ambulancii MUDr. Štrbiarovej z dôvodu posúdenia odkázanosti na sociálnu službu podľa zákona č. 448/2008 Z.z., s účinnosťou od 01.01.2009. Diagnóza pacientky bola F02.3 - demencia pri Parkinsonovej chorobe, MMSE 18 - mierny stupeň. Pravidelne chodila na neurologické vyšetrenia a kontroly u MUDr. Štefana Cifru v Detve. Posledná kontrola bola 20.11.2013 s výsledkom: stav nezmenený. Lekárka zároveň písomne potvrdila, že na základe zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia menovanej J. D. od založenia správy o prehliadke mŕtveho zo dňa XX.XX.XXXX archivovaná v archíve jej ambulancie. Pri vyhotovení lekárskej správy, týkajúcej sa zdravotného stavu menovanej zo dňa 03.08.2012 si MUDr. Tamara Kubušová nevyžiadala jej zdravotnú dokumentáciu. MUDr. Milan Farkaš si pre vyhotovenie lekárskej správy zo dňa 21.03.2014 tiež nevyžiadal zdravotnú dokumentáciu.
8. MUDr. Tamara Kubušová bola pred súdom vypočutá aj ako svedkyňa, keď uviedla, že J. D. si z minulosti pamätá ako svoju pacientku, v jej starostlivosti bola od 1999 roka až do roku 2006. S ohľadom na Parkinsonovu chorobu mala pacientka spočiatku len triašku, ktorá sa dala zvládať, ale postupne sa choroba zhoršovala, preto ju svedkyňa viackrát posielala na neurologické vyšetrenie, pacientka sa tomu ale zväčša bránila. Často zabúdala, nie vždy sa orientovala v situácii, keď bola u lekárky v ambulancii, bola skôr tichá, depresívna. Sama uvádzala, že už tak nevládze, potrebovala by niekoho kto by ju opatroval, nebola však veľmi ochotná podrobovať sa liečbe, ktorá jej bola zo strany lekárky odporúčaná. Na vyšetrenie nechodila sama, prišla vždy v sprievode syna K. D.. Keď však lekárka išla k nej do domácnosti, mala tam menovaná čisto, len bolo cítiť, že zapácha moč, čo súviselo s inkontinenciou pacientky, kvôli čomu tiež svedkyňa ako jej lekárka odporúčala dať si predpísať plienky. Na priamu otázku, z akých podkladov vychádzala pri spisovaní správy v roku 2015 (citovanej vyššie), svedkyňa odpovedala, že vychádzala jednak zo svojich záznamov a v prípade psychiatrickej starostlivosti a alzheimerovej choroby ako ďalšej diagnózy vychádzala zo správy MUDr. Farkaša, resp. z listín, ktoré má k dispozícii žalobca.
9. Vypočutí svedkovia R. U., L. D. a J. K., ako rodinní príslušníci J. D. (vnuci poručiteľky), zhodne vypovedali, že vždy keď svoju starú mamu J. D. navštívili v domove dôchodcov, živo s nimi komunikovala, pamätala si členov rodiny aj svoje deti, vnúčatá aj pravnúčatá, nepomýlila si ich, zaujímala sa o to, čo sa deje v rodine, ako sa majú, zaujímala sa aj o politiku. Je pravdou, že občas mala výpadky pamäte, ale to bolo len v drobnostiach tak, ako sa to stáva starším ľuďom. Ohľadne domu spomínala svojho syna K., na ktorého sa hnevala, že sa o ňu riadne nestará, že za ňou nechodí a nezaujíma sa o ňu. Vtedy sa (podľa výpovede svedka L. D.) žalovaný rozhodol, že práve kvôli tomu, že sa o ňu K. D. nestará, tak jej podiel by sa mal vysporiadať tak, že by sa dom rozdelil medzi päť vnúčat.
10. Súdu bolo predložené aj čestné vyhlásenie PhDr. Mgr. Vlastimila Sameka, riaditeľa zariadenia DSS Senior Active, n.o., Školská 1566, Hriňová zo 06.04.2016, ktorý v tomto čestnom vyhlásení uviedol, že s J. D. bol v pravidelnom osobnom kontakte, u nich bola umiestnená v čase od 03.08.2009 do 13.12.2013 a môže potvrdiť, že menovaná nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony a počas celého pobytu v ich zariadení netrpela duševnou poruchou. Zároveň potvrdil, že bola spôsobilá uvedomovať si svoje konanie a jeho dôsledky. Jej úsudok, myslenie a chápanie podľa jeho vedomostí neboli narušené. Ďalej potvrdil, že menovaná aj pred ním pri plnom vedomí vyslovila svoju vôľu, že má v úmysle uzatvoriť darovaciu zmluvu s jej synom T. D., predmetom ktorej mala byť časť jeho podielu na rodinnom dome v Polomke. Podľa jeho osobného úsudku počas celého pobytu v ich zariadení p. J. D. netrpela duševnou poruchou, bola zorientovaná v čase i priestore, bola si vedomá toho, že svojmu synovi T. D. chce darovať časť jej podielu na rodinnom dome, bola mu vďačná za jej starostlivosť o ňu. Čestné vyhlásenie dal na žiadosť p. T. D., ktorý ho informoval, že toto predloží ako jeden z dôkazov súdu.
11. Zo znaleckého posudku MUDr. Márie Martinove, PhD., z 09.09.2016, číslo posudku X/druhý polrok 2016, vyplynuli nasledovné závery:
XX. J. D. v čase podpisu darovacej zmluvy dňa XX.XX.XXXX trpela demenciou pri Parkinsonovej chorobe stredne ťažkého až ťažšieho stupňa, ktorá ju robila pre tento právny úkon neschopnou. Parkinsonova choroba je idiopatická porucha hybnosti, ktorá súvisí s úbytkom mozgových buniek a so
znížením obsahu bielkovinovej látky v mozgu, charakterizuje ju spomalenie, tras v pokoji, maskovitý výzor tváre, pričom u 40-80 % takto chorých sa môže rozvinúť demencia, príp. aj depresívny syndróm. Priebeh Parkinsonovej choroby je kolísavý, postupne progredujúci. Úbytok kognitívnych schopností je v porovnaní s inými demenciami postupný. Prognóza nie je priaznivá, ochorenie postupuje a prehlbuje sa. Demencia je ochorenie rovnako neznámej príčiny, jedná sa o chronické ochorenie mozgu, nevzniká odrazu, ale postupne, pričom progreduje, zhoršujú sa viaceré vyššie kôrové funkcie mozgu vrátane pamäte, myslenia, orientácie, chápania, ale aj rátania, kapacity učenia, jazyka a úsudku. Je nevyliečiteľná. To, či v dôsledku zisteného ochorenia demenciou je chorý spôsobilý robiť právne úkony, chápať zmysel a účel vykonávaných právnych úkonov a ovládať a posúdiť svoje konanie, je potrebné vo všeobecnosti posudzovať individuálne podľa štádia ochorenia (ľahké, stredne ťažké, ťažké) a podľa klinického stavu chorého. Vo všeobecnosti v štádiu demencie ľahkého, resp. mierneho stupňa, v prípade, že ochorenie nie je komplikované inými závažnými ochoreniami (aké boli diagnostikované napr. aj u nebohej - súčasná pridružená Parkinsonová choroba celková arterioskleróza, cukrovka, vysoký krvný tlak, inkontinencia moču a stolice a pod.), je treba opatrne zvážiť a posúdiť spôsobilosť takto chorého a môže byť predpoklad počiatočnej fázy demencie pre niektoré spôsobilosti. Chorí demenciou sú zvýšene sugestibilní a manipulovateľní, čo môže byť zneužité v ich neprospech. U J. D. bolo zo zdravotnej dokumentácie zistené, že ako pacientka už 70-ročná ochorela degeneratívnou parkinsonovou chorobou, ku ktorej sa pridružila demencia, psychiatricky diagnostikovaná v roku 2010. Od roku 2006 pre neschopnosť sa kvôli ochoreniu starať o seba už bola ako 81 ročná až do svojej smrti inštitucionalizovaná. Ako 85 ročná má pre demenciu pri Parkinsonovej chorobe ťažko vyhasnuté zručnosti na podklade poruchy pamäte, je imobilná, inkontinentná, má poruchy reči. Keď sa v júni 2012 podrobila ambulantnému kontrolnému diabetologickému vyšetreniu, bola konštatovaná imobilita s tým, že nechodí, býva v domove dôchodcov. Bola vyšetrená pri lôžku, pre bolesti v nohách a v celom tele, nevie sa posadiť ani chodiť a jej stav bol zhodnotený ako poliartralgie, t.j. bolesti viacerých kĺbov. V júli pri neurologickom vyšetrení bolo konštatované, že sa dva týždne nepohybuje, má bolesti v lumbálnej (driekovej) oblasti a okrajové poruchy citlivosti. Sedí, nechodí, je prítomné nočné a denné pomočovanie. Objektívne je pri vedomí, s úbytkom mimických prejavov tváre a má predpísané neurologické lieky na zmiernenie trasu tela a silné lieky proti bolesti. Od praktického lekára mala pre bolesti chrbtice v drieku predpísané lieky proti bolesti a na zmiernenie svalového napätia. Pri zázname z augusta 2012 je konštatovaný predpísaný liek na tras pri Parkinsonovej chorobe s tým, že dekurz namiesto pacientky podpísala v zastúpení opatrovateľka. Nebolo však zmienené, ako pacientka funguje. Približne 2 týždne po podpísaní darovacej zmluvy pri ďalšej kontrole, tentokrát v diabetologickej ambulancii, pacientka uviedla, že sa má nie najlepšie, všetko ju bolí, je slabá. Záznam neobsahuje údaje o jej schopnosti komunikovať.
13. V čase podpisovania darovacej zmluvy znalkyňa nezistila predpis žiadnych psychiatrických liekov pacientke, napr. pre nepokoj, nervozitu, rušivé správanie, poruchy spánku a pod. Zrejme pacientka nebola rušivá, bola však odkázaná po každej stránke na starostlivosť od inej dospelej osoby, aby prežila, bola aj imobilná. Už roky predtým zistené závažne degeneratívne ochorenie, demencia pri Parkinsonovej chorobe, mierou závažnou a podstatnou ovplyvňovalo správanie a chovanie J. D.. Jej schopnosť pre ovládanie a rozpoznávanie bola pri uvedenom ochorení, a to aj v čase podpisu darovacej zmluvy znížená, a to v podstatnej a závažnej miere, blížila sa k vymiznutiu. Nebolo však zistené podávanie žiadnych psychiatrických ani iných takých liekov chorej, ktoré by pozitívne ovplyvnili jej správanie a chovanie. S ohľadom na zistený zdravotný stav tak J. D. nebola schopná robiť právne úkony a ani v miere potrebnej dostatočne chápať zmysel a účel vykonaného právneho úkonu, akým bola darovacia zmluva z XX.XX.XXXX. Pri tak závažnej poruche kognitívnych schopností nie je predpoklad výskytu prípadného jasného intervalu u nej. Svedčia pre to jej narušené poznávacie schopnosti, závažná porucha pamäte, narušené logické myslenie, strata schopnosti plánovať, tvoriť, predvídať dôsledky svojho rozhodnutia, predpokladať, vytvoriť si zdravý úsudok, zmysluplne plánovať budúcnosť, prebrať zodpovednosť za svoje rozhodnutie, rozhodovať sa zmysluplne a správne a pod. Bola zvýšene sugestibilná a manipulovateľná. Ani situácie, keď spoznávala tváre okolo seba (personál, príbuzní), nepredstavovali lucidný (jasný) interval. V popredí klinického obrazu chorej boli závažné a nezvratné poruchy pamäte a poznávania, ktoré vplývali na jej správanie - stratila aj elementárne základné zručnosti a bola plne odkázaná, a to v každom smere, na ústavnú opateru.
14. Znalkyňa pri svojom posudku vychádzala v prvom rade zo zdravotnej dokumentácie, mala k dispozícii aj obsah spisového materiálu súdu, ktorý pred nariadením znaleckého dokazovania vypočul hore uvedených svedkov, takisto mala k dispozícii čestné vyhlásenie PhDr. Mgr. Sameka, riaditeľa DSS
Hriňová, zo dňa 06.04.2016. V posudku okrem iného uviedla, že čo sa týka vyjadrovania príbuzných k jej psychickému a celkovému zdravotnému stavu, je rozdiel chodiť ku chorej pacientke do ústavu na návštevy, zhovárať sa s ňou a podľa toho hodnotiť jej psychický stav, schopnosti a fungovanie a je rozdiel jej zabezpečovať dennodennú opateru doma a podľa toho ju hodnotiť. Pacientka nevládala bez pomoci inej dospelej osoby ani len základné potrebné denné úkony. Nevedela si pripraviť jedlo, oprať si, upratať po sebe, pomočovala sa. Musela byť vedená, usmerňovaná a opatrovaná inou osobou. Nebola schopná sa postarať sama o seba, jej sociálne zručnosti pre to potrebné demenciou zanikli. Miera závažného poškodenia rozumových schopností jej bránila postarať sa o svoje potreby a o seba. Nebola schopná pri takomto úbytku rozumových schopností vykonávať právne úkony, a teda ani nezaujato a s vedomím si dôsledkov podpísať darovaciu zmluvu. Znalkyňa ďalej doplnila, že aj v prípade, že neurológ kontrolným vyšetrením uviedol, že stav pacientky je nezmenený, to neznamená, že stav pacientky bol dobrý alebo že sa upravil. Nezmenený stav porovnáva prípadné zmeny v klinickom obraze pacienta s predošlým posledným nálezom lekára, kedy pretrvával u pacientky tras a bola imobilná a inkontinentná. Neurológ neuviedol, že by choroba ustupovala alebo sa zlepšovala, iba sa vďaka liekom niektoré symptómy na nejaký čas prechodne zmiernili.
15. Na námietky žalovaného k znaleckému posudku znalkyňa písomne odpovedala v tom zmysle, že zotrvala na všetkých svojich záveroch ako boli formulované v znaleckom posudku. K námietkam jednotlivo uviedla, že aj v prípade, že J. D. bola psychiatričkou vyšetrená za účelom zistenia odkázanosti na sociálnu službu, tak zistená psychiatrická diagnóza by nemohla byť stanovená, ak by o nej boli pochybnosti. Takéto vyšetrenie a zváženie odkázanosti je dôvodné u tých osôb, ktorých zdravotný stav si sociálnu službu vyžaduje, a to nie preto, že by sa o osobu nemal kto postarať, ale preto, že takáto osoba sama nie je schopná o seba sa postarať bez ujmy na zdraví až na živote. Ak by bola nebohá zdravá a samostatná, mobilná, čulá a čiperná, ako uvádzajú rodinný príslušníci, nebola by odkázaná už v roku 2006 na sociálnu službu. Najmä v psychiatrii sa diagnóza stanovuje mimoriadne citlivo, najmä ak sa jedná o ochorenie, kde možno očakávať priaznivú zmenu, jeho zlepšenie, či ústup. Demencia je však ochorenie s nepriaznivou prognózou, postupuje a zhoršuje sa a je nevyliečiteľná, to znamená, že účel vykonaného psychiatrického vyšetrenia nehral rolu pri zistení aktuálneho klinického stavu v roku 2010. Demencia bola u nej zistená nie v začínajúcom štádiu, ale ako stredne ťažká demencia, pričom podávanie liekov, tzv. nootropík, by bolo len za účelom zlepšenie prekrvenia mozgu, avšak nedalo by sa ochorenie zvrátiť či vyliečiť. Ani inkontinencia pacientky nebola v dôsledku nejakej operácie, či po pôrodoch, išlo o dôsledok závažného úbytku kognitívnych funkcii a pre progresiu demencie. Znalkyňa nevychádzala pri svojom posudku z predpokladov, ale zo zdravotnej dokumentácie nebohej, z ktorej vyplynul pre chorú daný klinický stav, ktorý túto diagnózu opodstatňoval. Zo zdravotnej dokumentácie pacientky v roku 2012 vyplynulo, že sa snaží sama o paličke prejsť a prakticky lekár a diabetológ v júni 2012 už konštatujú, že je imobilná. Preto to takto znalkyňa aj uviedla vo svojom posudku. V tom čase už pacientka nemala len mierne viaznutie chápanie. Už od roku 2010 mala jasne stanovú diagnózu s poruchami pamäte, od roku 2002 trpela neurologickým ochorením, tzv. extrapyramídovým hypertonicko-hypokinetickým syndrómom, od roku 2006 je aj záznam o Parkinsonovej chorobe. Ide o degeneratívne ochorenie mozgu s nepriaznivou prognózou, pričom nie je možné uvedené diagnózy hodnotiť samostatne - boli navzájom prepojené a podieľali sa na jej zlom klinickom stave. V otázke cievnych príhod znalkyňa vychádzala zo zdravotných záznamov, kde takéto cievne príhody uvádzala samotná pacientka a zodpovedali tomu aj objektívne nálezy aj klinický stav, keď dlhodobo trpela vysokým krvným tlakom, nedokrvenosťou srdca a mozgu, poškodením ciev oka, zvýšeným vnútroočným tlakom a pod., ktoré neraz vyúsťujú do cievnych príhod. Ak aj zmeny kognitívnych schopností od roku 2010 nie sú dekurzované, neznamená, že ochorenie neprogredovalo. Praktický lekár v júli 2012 pri ambulantnom vyšetrení zaznamenal stav po ischemických príhodách, v neurologickom zázname sa uvádza, že sa 2 týždne nepohybuje, sedí nechodí, je konštatované nočné a denné pomočovanie a v nasledujúcom mesiaci (august 2012) už dekurz namiesto pacientky podpisuje v zastúpení opatrovateľka. Znalkyňa zdôraznila, že jej posudok sa neoprel iba o správu MUDr. Kubušovej, či MUDr. Farkaša. Na druhej strane akékoľvek odborné záznamy aj od praktického lekára boli a sú podkladom pri vypracovaní takéhoto posudku. Napokon znalkyňa uviedla, že sa pokúsila kontaktovať aj riaditeľa Domova sociálnych služieb v Hriňovej a získať záznamy o nebohej z tohto ústavu, avšak tieto záznamy jej zaslané neboli, pričom riaditeľ zariadenia nie je lekár a nemohol odborne posúdiť psychický stav nebohej, teda či trpela alebo nie duševnou poruchou.
16. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
17. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia toho, že predmetný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti patrí do dedičstva nebohej J. D. na základe toho, že podpísanou darovacou zmluvou z XX.XX.XXXX nemohla platne previesť tento podiel na žalovaného a naďalej zostala jeho vlastníčkou. Súd konštatoval, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, keďže je z jeho strany tvrdený iný vlastnícky stav k predmetnej nehnuteľnosti, než aký je vedený v katastri nehnuteľností a prípadný vyhovujúci rozsudok v tejto veci je spôsobilou listinou na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností a uvedenie tejto evidencie do súladu so stavom právnym. Boli teda splnené podmienky prípustnosti žaloby v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.
18. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby ako takej potom súd riešil kľúčovú otázku, a to zdravotný resp. duševný stav darkyne v čase podpísania predmetnej darovacej zmluvy. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, darkyňa v čase podpísania zmluvy trpela duševnou chorobou, konkrétne Parkinsonovou chorobou, spojenou so stareckou demenciou, pridružené mala ďalšie diagnózy, ako je uvedené vyššie. Spornou skutočnosťou v tomto konaní bolo to, či uvedená duševná choroba bola takej intenzity, aby darkyňu urobila nespôsobilou na predmetný právny úkon. Takúto otázku v konaní mohol zodpovedať len lekár z odvetvia psychiatrie, v tomto prípade ustanovená znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria, v žiadnom prípade nemôže ísť o otázku, ktorá by mohla byť dokazovaná výlučne svedeckými výpoveďami laikov, ktorí prišli s darkyňou do styku buď to pred právnym úkonom, počas neho alebo po ňom. Závery znaleckého posudku pritom boli jednoznačné v tom smere, že miera demencie u J. D. v čase podpísania darovacej zmluvy bola na úrovni stredne ťažkého stupňa a jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti vo vzťahu k právnym úkonom vo všeobecnosti a najmä k takému úkonu, akým je darovanie nehnuteľností boli vymiznuté vo veľkej miere. Podstatnou črtou pacienta, trpiaceho takouto duševnou chorobou, je jeho manipulovateľnosť a náchylnosť podľahnúť ľahko vplyvom okolia.
19. Bez ohľadu na to, či by bolo pochopiteľným a morálne správnym darovanie nehnuteľností jednému z dvoch synov, ktorý sa u ňu stará, prejavuje záujem a poskytuje jej duševnú podporu aj ostatnú pomoc, oproti nezáujmu druhého syna, ktorý darkyňu podľa vykonaného dokazovania nebol navštíviť v domove dôchodcov, neprejavoval o ňu záujem a nemal žiadnu snahu pomôcť v jej opatrovaní, je nutné konštatovať, že z právneho hľadiska prevodca nehnuteľnosti musí byť na takýto úkon plne spôsobilý, v plnom rozsahu musí ísť o jeho slobodné rozhodnutie, vyjadrenie slobodnej vôle s vedomím všetkých následkov, so schopnosťou posúdiť dopady takéhoto úkonu na rodinné aj majetkové vzťahy, atď. U darkyne J. D. bola schopnosť takéhoto uvedomenia si dôsledkov, racionálneho plánovania a slobodnej vôle prítomná v tak nízkej miere, že nemohlo ísť o plne spôsobilú osobu na predmetný právny úkon. V zmysle citovaného ustanovenia zákona tak darovacia zmluva z XX.XX.XXXX bola neplatným právnym úkonom, aj po jej uzavretí a povolení vkladu do katastra nehnuteľností J. D. naďalej zostala vlastníčkou predmetného spoluvlastníckeho podielu, a tento podiel sa po jej smrti stal súčasťou dedičstva, ktoré je potrebné prejednať. Žaloba tak vo veci bola dôvodná, preto jej súd vyhovel v plnom rozsahu.
20. Nebolo možné prisvedčiť námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu na takom určení, akého sa žalobca domáhal. Ako už bolo uzavreté vyššie, súd považoval túto podmienku za splnenú, a to bez ohľadu na to, ako bola žaloba vo veci nazvaná (rozhodujúcim je obsah žaloby a najmä petitu, nie jej nadpis), zároveň súd nevyhovel ďalším návrhom na dokazovanie vo veci, z toho dôvodu, že výsluchom ďalších osôb bez lekárskeho vzdelania nemohli byť negované závery znaleckého posudku, ktorý vychádzal z odborných znalostí a odborného posúdenia okolností prípadu. O výsluch lekára MUDr. Farkaša sa súd pokúsil neúspešne, od tohto dôkazu nakoniec bolo upustené jednak z dôvodu hospodárnosti, ako aj z toho dôvodu, že jeho písomné lekárske vyjadrenie malo s ohľadom na zmätočnosť podaných informácií len okrajovú dôkaznú hodnotu a súd (aj znalkyňa) mal k dispozícii dostatok hodnovernejších podkladov pre posúdenie veci.
21. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., keď žalobcovi ako strane v spore úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).