Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/7/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobkyne: T. U., Z.. X.X.XXXX, B. B. XX, XXX XX Z.Á. B., v konaní právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 322,- € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 322,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 322,- € od 14.01.2015 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou súdu dňa 12. 1.2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 322, - € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 322, - € od 14. 1. 2015 do zaplatenia. Žalobkyňa použila nasledujúce prostriedky procesného útoku: Uviedla, že zmluvou o úvere číslo XXXXXXXXX uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 13. 1. 2014 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobkyni zo strany žalovaného vo výške 350, - €. Odplata bola v zmluve dohodnutá na sumu 322, - € označená ako „ celkové náklady “, ktorú sa zaviazala žalobkyňa zaplatiť. Žalobkyňa použila poskytnutý úver na osobné potreby. Ročný úrok predstavuje viac ako 92 %. Predmetná zmluva obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Najrozpornejšie ustanovenie je ustanovenie týkajúce sa odplaty za poskytnutý úver. Odplata za poskytnutý úver dosiahla úroveň 92,92 %, čo niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa považuje dohodu o výške odplaty za neplatný právny úkon pre jej priamy rozpor so zákonom (§ 39 a § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka). V zmluve o úvere je uvedené, že celkové náklady sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru čo predstavuje 137,03 € a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 184,97 €. Určenie príslušného poplatku považuje žalobkyňa za obchádzanie zákona, keďže síce konanie žalovaného neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol, teda aby celková odplata bola neprimerane vysoká. Žalobkyňa k žalobe pripojila výzvu na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 9. 1. 2015 adresovanú žalovanému odoslanú mailovou poštou, z čoho vyplýva dátum odoslania 9. januára 2015, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z ktorej vyplýva, že veriteľ sa na žiadosť spotrebiteľa zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový úver v hotovosti k rukám spotrebiteľa v sume 350, - € a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 322,- €. Celkovo zaplatí spotrebiteľ čiastku 672, - €. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru čo predstavuje sumu vo výške predstavuje 137,03 € a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 184,97 €. Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 672, - €, ak nie je dohodnuté inak do 19. 1. 2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 19. 1. 2015. Spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej aj ako „RPMN“) sa vypočítala zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru aj vo výške 92 %. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 13. 1. 2014. Z listiny nazvanej splátky a pokuty vyplýva, že žalobkyňa zaplatila dňa 25. 3. 2014 sumu 672, - €.

2. V písomnom podaní zo dňa 21.10.2016 poukázala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na to, že žalovaný sa účelovo snaží o rozdelenie celkových nákladov spotrebiteľa za poskytnutý úver na časť úrokov vo výške 137,03 €, t.j. 39,15 % a na administratívny poplatok vo výške 184,97 €. Žalovaný tým sledoval snahu o zdanlivé zníženie výšky úroku požadovaného za poskytnutý úver. Celkové náklady v sume 322,- €, čo je 92 % ročne predstavujú preukázateľne neprimerane vysokú odplatu, ktorá je v rozpore so zákonom aj dobrými mravmi. Žalobkyňa má za preukázané, že v r. 2014 predstavovala požadovaná odplata za poskytnuté spotrebiteľské úvery bankami niečo viac ako 8,5 %. Aj pri zohľadnení miery rizika a toho, že žalovaný je nebankovým subjektom, je ním požadovaná odplata neprimerane vysoká (viac ako 10-násobne vyššia).

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.1.2015 uviedol, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žiadal žalobu ako neopodstatnenú v plnom rozsahu zamietnuť. V písomnom podaní zo dňa 19.1.2017 uviedol, že podľa jeho názoru nedošlo k naplneniu dôvodov podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. a teda nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. K náležitosti zmluvy ohľadom výšky, počtu a termínov splátok istiny úrokov a poplatkov uviedol, že spotrebiteľka sa zaviazala k úhrade jednej splátky vo výške 672,- € s termínom splatnosti dňa 19.1.2015. následne v ten istý deň spotrebiteľka požiadala o možnosť využitia splátkového kalendára. Spotrebiteľka vzala na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov bola v tomto prípade vo výške 281,64 %. Tento údaj je v zmluve uvedený v správnej výške. Pokiaľ spotrebiteľka požiadala o splácanie úveru, dostatočne bola informovaná o výške RPMN. Žalovaný poukázal na to, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Vzhľadom na to, že žalovaný je nebankový subjekt, nesie výrazne vyššie podnikateľské riziko a preto sú požadované úroky vyššie ako obvyklé bankové úroky. Záverom uviedol, že slovenské právo výslovne uvádza poplatok za spracovanie zmluvy, ktorý podľa jeho názoru nie je neprimerane vysoký.

4. Súd uvádza ako posúdil skutkové tvrdenia sporových strán, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal a ako vec právne posúdil:

5. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

6. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

7. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných podaní strán sporu, a listinných dôkazov predložených žalobkyňou (zmluvou o spotrebiteľskom úvere, výzvou na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu). Súd považuje uzatvorenú zmluvu o úvere za spotrebiteľskú, spadajúcu pod úpravu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a pod úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej aj ako „ ZoSÚ“. Súd mal v konaní za preukázané, že dňa 13.1.2014 uzavreli žalobkyňa so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalobkyni ako spotrebiteľke poskytnutý žalovaným bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti vo výške 350, - €, tieto prostriedky sa spotrebiteľka zaviazala vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľky spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 322, - €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 672,- €. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 137,03 € a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 184,97 €. Spotrebiteľka sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 672, - € ak nie je dohodnuté inak do 19.1.2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Zmluvné strany sa dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti dňa 19.1.2015. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 92 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 50,91 %. Túto zmluvu súd považuje za spotrebiteľskú. Žalobkyňa vystupovala v čase poskytnutia úveru ako fyzická osoba - nepodnikateľ a žalovaný ako dodávateľ poskytujúci úver v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uzatvorená zmluva o úvere je podľa názoru súdu formulárová, bola predtlačená a žalobkyňa nemohla ovplyvniť jej obsah.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že je nepochybné, že predmetný záväzkový vztˇah vzniknutý medzi zmluvnými stranami je vztˇahom spotrebitelˇským. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa ako spotrebiteľka zaplatila žalovanému ako plnenie z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 25.3.2014 sumu 672,- €. Súd po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že konaním žalovaného došlo porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebitelˇa a to z dôvodu, že odplata za poskytnutie úveru bola dohodnutá spôsobom a vo výške, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Porovnaním rovnakých typov úverov na financˇnom trhu na verejne prístupnom portáli (<http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove- sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank>) súd zistil, že v danom období banky požadovali za poskytnutie obdobných spotrebitelˇských úverov poskytnutých do 1 roka pre domácnosti priemerné úrokové miery 8,57 % ročne. Pokialˇ by aj súd zobral do úvahy tú skutocˇnostˇ, že poskytovanie úverov nebankovými spolocˇnostˇami nesie so sebou väcˇšiu mieru rizika, nakolˇko poskytujú spotrebitelˇom penˇažné prostriedky bez bližšieho zistˇovania ich osobných a majetkových pomerov, odplata dojednaná so žalobcom v danom prípade vo výške 39,15 % rocˇne, je teda neporovnatelˇne vyššia ako úrokové miery ostatných subjektov na financˇnom trhu v rovnakom období, a preto nemôže takéto dojednanie požívatˇ právnu ochranu a je neprijatelˇnou zmluvnou podmienkou v spotrebitelˇskej zmluve. Neprijatelˇné zmluvné podmienky upravené v spotrebitelˇských zmluvách sú pritom neplatné. Dohoda o výške úrokov je z uvedeného dôvodu pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatná podľa citovaného § 39 Občianskeho zákonníka. Súd navyše uvádza, že žalovaný neprijateľným spôsobom v zmluve uviedol jednorazové splatenie úveru s dátumom 19.1.2015 a zároveň hneď pri podpise zmluvy dohodol so spotrebiteľkou splátky. Uvedeným konaním obchádza ustanovenia na ochranu práv spotrebiteľov podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a klamlivým spôsobom uvádza aj údaj výške ročnej percentuálne miere nákladov, ktorá pri poskytnutí úveru vo výške 350,- € a povinnosti vrátiť sumu 672,- € v splátkach v trvaní jedného roka vychádza na 236,97 %. Súd sa stotožňuje aj s argumentáciou právneho zástupcu žalobkyne týkajúcu sa praktiky žalovaného pri rozdelení odplaty za poskytnutý úver na úrok a poplatok a administratívne náklady. Podľa názoru súdu ide skutočne o zdanlivé zníženie výšky úroku požadovaného za poskytnutý úver. Celkové náklady v sume 322,- €, t.j.

92 % ročne predstavujú preukázateľne neprimerane vysokú odplatu, ktorá je dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi.

10. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Súd z vyššie uvedených dôvodov konštatuje, že pre neplatnosť dohody o výške úroku a poplatku za administratívne náklady došlo plnením žalobkyne, na strane žalovaného k majetkovému prospechu získanému z neplatného právneho úkonu. Pretože žalovaný má nárok len na vrátenie poskytnutej sumy , t.j. 350,- € a žalobkyňa mu preukázateľne zaplatila sumu 672,- €, došlo u žalovaného k bezdôvodnému obohateniu o sumu 322,- €, ktoré je povinný žalobkyni vrátiť. Pretože bol žalobkyňou vyzvaný na vrátenie tejto sumy listom zo dňa 9.1.2015 v lehote do 13.1.2015, od 14.1.2015 bol v omeškaní a žalobkyňa má nárok aj na úroky z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka, ktorých výšku súd priznal v súlade s vykonávacím predpisom a to nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.

12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.