Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11Co-30-2016.pdf
PDF · 86.6 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/30/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Košča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, ČR, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: L. Š., M.. XX. X. XXXX, Q. F. XXX XX P., U. F. Q., R. M. F., G. XXX, o zaplatenie 724,19 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28C/122/2014-42 zo dňa 27.10.2014, takto
rozhodol:
Ruší rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca tlačivo A - návrhom na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 8614/2007 z 11. 7. 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 724,19 eur od 6. 5. 2011 do zaplatenia. Žiadal tiež priznať úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy, a to zo sumy 724,19 eur od 8. 6. 2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, teda 20,41 eur a náhradu trov konania v časti zaplateného súdneho poplatku 43,- eur a náhradu právneho zastúpenia 142,78 eur s DPH. V návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 3. 11. 2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol pojatý záväzok žalovaného zaplatiť za zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 724,19 eur spolu s 0,25 % denným úrokom od 6. 5. 2011. Za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz nezaplatil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
2. Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11. 7. 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
3. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalovaný na pojednávaní uviedol, že bral úver zo spoločnosti Pohotovosť v čase, keď bol ženatý niekedy v roku 2010 vo výške asi okolo 300,- eur. Podpis na zmenke je jeho, ale táto zmenka nebola vypísaná tak, ako je vyplnená teraz. Nebola tam uvedená suma ani dátum. Za úver sa nič neplatilo, pretože mal problémy a v roku 2012 sa s manželkou rozviedol. Nesúhlasil s výškou uplatnenej pohľadávky tak ako je uvedená v návrhu. Zmluvu o úvere nemá k dispozícii. Dňa 3. 11. 2010 vystavil zmenku, ktorej obsahom je záväzok zaplatiť za túto zmenku pri jej predložení spoločnosti Pohotovosť 724,19 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 6. 5. 2011.
4. Súd ďalej zistil, že predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej stránky zmenky vyplýva, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa a jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.
5. Súdu z jeho činnosti bolo známe, že k vyplneniu zmenky došlo na základe bodu 13 Všeobecných úverových podmienok pôvodného veriteľa, ktorý obsahuje dohodu o vyplnení zmenky. V nej sa uvádza, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystaviteľ vystavil dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenie zmenkovej sumy. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, keď v zmysle bodu 4 týchto podmienok sa splatný celý dlh. Predmetom konania je spor zo zmenky. Súd preto skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti v zmysle zák. č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon. Napriek záveru o splnení formálnych náležitostí platnej zmenky, súd podrobil súdnej kontrole aj dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyplývajúcej z čl. 14 VÚP remitenta. Konštatoval, že pri uzatváraní príslušnej úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou aj vystavenie zmenky má charakter spotrebiteľského právneho vzťahu, a preto je treba aplikovať naň normy na ochranu práv spotrebiteľov. V tejto súvislosti citoval ust. § 52 ods. 1 až 4, ust. § 53 ods. 1 až 5, ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ust. § 4 ods. 2 a 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že podľa záveru súd spotrebiteľovi musí poskytnúť ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Zmenka má síce formálne všetky náležitosti platnej zmenky, no je nepochybné, že táto vznikla na základe spotrebiteľského vzťahu. Je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z tohto princípu preto pri kolízií zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovaného musí mať prednosť ochrana spotrebiteľa. Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) zák. č. 258/2001 Z.z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje vymáhať zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je ročne 91,25 %. Nepochybne takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola uvedená vo Všeobecných úverových podmienkach, teda vo formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobca a žalovaný nemal možnosť tieto ovplyvniť. Nepochybne táto podmienka nebola individuálne dojednaná a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom. Uvedená zmluvná podmienka je neplatná s poukazom na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Tento záver súd prijal s ohľadom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/161/2007 zo dňa 6. 5. 2008. Najvyšší súd v danom prípade mal za to, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považovať zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku. V danom prípade bol žalovanému poskytnutý úver okolo 300,- eur. Žalovaný neuhradil z tejto sumy nič. Zmenka bola vystavená na sumu 724,19 eur. Zmenka by mohla byť vystavená len na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu. Vystavená však bola na oveľa vyššiu sumu. Zmenka je preto v rozpore so zákonom a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, a preto mu ich súd nepriznal.
6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.). Žalobca namietal predovšetkým tú skutočnosť, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácii ani žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhol. Podľa § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Proti forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Uviedol, že súd musí v otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodniť. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Z vlastnej iniciatívy a bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu však vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojím konaním ju prakticky uznal. Ďalej žalobca zdôraznil, že súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Prvostupňový súd predovšetkým ignoroval ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch.
7. Odvolací súd uznesením č.k. 11Co/23/2015 - 77 zo dňa 19. 11. 2015 vrátil súdu prvej inštancie z dôvodu, že sa v ňom nenachádzajú Všeobecné úverové podmienky pôvodného veriteľa, zmluva o spotrebiteľskom úvere, dohoda o vyplňovacom práve zmenky, hoci z dôvodov rozsudku vyplýva, že práve o tieto dôkazy sa súd pri rozhodovaní oprel a z nich vychádzal. Uložil súdu prvej inštancie tieto listinné dôkazy do spisu doplniť a vec znovu predložiť odvolaciemu súdu.
8. Súd prvej inštancie spis predložil bez toho, aby uvedené listinné dôkazy boli do spisu založené a s poukazom, že právny zástupca žalobcu ani po výzve nepredložil požadované doklady, keďže s nimi nedisponuje.
9. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 CSP odvolanie žalobcu posúdil podľa Občianskeho súdneho poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1. 7. 2016 a odvolanie žalobcu bolo podané v roku 2014, a teda s ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd posudzoval odvolanie žalobcu podľa právnej úpravy platnej v čase, kedy odvolanie bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobil zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Procesné pravidlá a očakávania, s akými účastníci do konania vstupujú by zásadne nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak stane, musí súd dbať na ochranu práv dotknutých osôb, účastníkov konania, a to v tých prípadoch, kedy sa takáto nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel prejaví (viď Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 7. 6. 2016 sp.zn. IV.ÚS 3559/15).
10. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p. a týmito odvolacími dôvodmi sa odvolací súd musel zaoberať. Jedným z odvolacích dôvodov bolo aj tvrdenie, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Ide v tomto prípade o situáciu, kedy účastník nemôže realizovať svoje procesné práva, ktoré mu z procesného predpisu vyplývajú. Ako odvolací súd uviedol v uznesení č.k. 11Co/23/2015 - 77, obsahom spisu nie sú Všeobecné úverové podmienky, úverová zmluva, dohoda o vyplňovacom práve zmenky, teda tie listinné dôkazy, o ktoré oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie. Odvolací súd teda nemal možnosť z obsahu spisu zistiť, či súd vychádzal z takých dôkazov, z akých vyvodil potom svoj právny záver, keď návrh žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku uvádza, že z jeho činnosti je mu známa skutočnosť, na základe čoho dochádzalo k vyplneniu predmetnej zmenky, avšak neuvádza, z ktorej konkrétnej činnosti sú mu známe údaje, ktoré v dôvodoch rozsudku uviedol. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
11. Úlohou súdu prvého stupňa bude zabezpečiť uvedené listinné dôkazy alebo uviesť, z ktorej konkrétnej činnosti sú mu tvrdené skutočnosti známe a ktoré by teda v zmysle § 121 O.s.p. nemuseli byť dokazované. Po takomto postupe potom vo veci znova rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.
12. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).