Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11CoP-63-2016.pdf
PDF · 89.2 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/63/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: matka G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, R. a otec U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, o zmenu výchovného prostredia, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21. marca 2016, č.k. 19P/100/2015-31, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného na maloletú I. m e n í tak, že schvaľuje rodičovskú dohodu v znení:
II. Matka sa zaväzuje platiť výživné na maloletú I. v sume 66 eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2016, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk otca.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.04.2016 do 31.01.2017 vo výške 210 eur sa matka zaväzuje zaplatiť v splátkach po 6 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok (výrok I.), matke uložil povinnosť s účinnosťou od 17.12.2015 prispievať na výživu maloletej I. sumou 70 eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, dlžné výživné za obdobie od 17.12.2015 do 21.03.2016 vo výške 243,87 eur súd povolil matke splácať v mesačných splátkach po 10 eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok (výrok II.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (výrok III.), čím zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 8C/54/2005 zo dňa 24.11.2005 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej I. (IV.).
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 62 ods. 2, 3, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, vecne svoje rozhodnutie odôvodnil záverom o preukázaní zmeny pomerov od posledného rozhodovania súdu, keďže maloletá I. od 18.07.2014 žije u otca. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 8C/54/2005 zo dňa 24.11.2005, kedy maloletá na čas po rozvode bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na jej výživu sumu 2.000,- Sk mesačne. Maloletá od júla 2014 žije u otca a k matke sa vrátiť nechce, hoci sa s ňou stretáva. Maloletá je u otca spokojná a v jeho starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súd uzavrel,
že je v najlepšom záujme maloletej, aby zotrvala v tomto výchovnom prostredí, zohľadniac pritom i názor maloletej.
3. Zároveň súd uložil matke povinnosť s účinnosťou od podania návrhu prispievať na výživu maloletej I. sumou 70 eur mesačne, vychádzajúc z priemerného čistého mesačného zárobku matky 495,86 eur a otca 545,81 eur, keď súd zároveň pri určení výšky výživného vzal do úvahy skutočnosť, že rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosť a maloletá má iba bežné výdavky na výživu. Nakoľko výživné bolo určené spätne od podania návrhu, teda od 17.12.2015, matke vzniklo dlžné výživné vo výške 243,87 eur, ktorú sumu jej súd povolil splácať v mesačných splátkach po 10 eur splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keďže predmetné konanie je konaním, ktoré možno začať i bez návrhu.
4. Proti tomuto rozsudku, v jeho časti týkajúcej sa výšky výživného, podala odvolanie matka s odôvodnením, že súd neúplne zistil skutkový stav a skutkové zistenia nesprávne vyhodnotil, keď pri posudzovaní výšky jej príjmov súd nevzal v úvahu, že v jej zárobku boli zarátané aj odmeny, ktoré inak bežne nedostáva a pri stanovení výšky výživného súd nezohľadnil, že matka poberala daňový bonus, z ktorého otcovi maloletej odrátavala dlžobu na výživnom. Súd tiež nevzal v úvahu jej mesačné výdavky na bývanie a náklady s tým spojené, ktoré mesačne predstavujú cca 110 eur, tiež cestovné do práce cca 45 eur a úver na rekonštrukciu bývania 150 eur, po zaplatení ktorých položiek matke zostáva na stravu, hygienu a ďalšie základné potreby 130 - 140 eur. Pokiaľ z tejto čiastky uhradí súdom určené výživné 70 eur a nedoplatok 10 eur mesačne, zostane jej na živobytie 50 - 60 eur, z čoho nedokáže prežiť.
5. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že prvoradým hľadiskom by mali byť potreby maloletej, na ktorých by sa mala matka pomerne podieľať. Poukázal na skutočnosť, že od septembra 2016 dochádza k ďalšej zmene pomerov, keď maloletá nastupuje na štúdium na Strednú združenú školu v Hlohovci, odbor kozmetička - vizážistka a preto z dôvodu nárastu nákladov na štúdium maloletej považoval požiadavku matky na zníženie výživného za irelevantnú, keď naopak na základe nových skutočností žiadal zvýšiť výživné na sumu 100 eur mesačne. Pripomenul, že keď mal vyživovaciu povinnosť k maloletej on, matku dieťaťa nikdy nezaujímalo odkiaľ vezme peniaze na výživné a to i v čase, keď bol po ťažkom úraze v umelom spánku a následne dlhodobo práceneschopný a nezamestnaný a matka napriek týmto okolnostiam zahájila voči nemu trestné stíhanie, následkom ktorého aj bol odsúdený a absolvoval i výkon trestu. Preto ani otec nemôže prihliadať na splácanie pôžičiek zo strany matky dieťaťa, ktorú si táto vzala pre vlastné účely a pokiaľ nezvláda financovanie a prevádzku vlastného domu, môže ho predať, vyrovnať podlžnosti a ísť bývať do prenájmu aj s finančnou rezervou, prípadne si môže nájsť lepšie platenú prácu, pokiaľ si chce zvýšiť svoj životný štandard.
6. Uznesením zo dňa 25. januára 2017 odvolací súd podľa § 28 CMP na základe písomného podania otca pripustil zmenu návrhu v časti výživného tak, že matka je od 01.09.2016 povinná platiť výživné na maloletú vo výške 100,- eur mesačne.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), vzhľadom k potrebe doplnenia dokazovania nariadil v zmysle § 385 ods. 1, v spojení s § 383 CSP vo veci pojednávanie, na ktoré sa dostavili všetci účastníci konania. Rodičia maloletej pred otvorením odvolacieho pojednávania oznámili súdu, že dospeli k rodičovskej dohode o výške výživného v znení ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a požiadali odvolací súd o jej schválenie, s čím súdom ustanovený procesný opatrovník maloletej vyslovil súhlas.
8. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24 <., § 25 a 26 <. sa použijú primerane. 9. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 10. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 14. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd posúdil rodičmi navrhnuté výživné ako také, ktoré sa neprieči zistenému skutočnému stavu veci súdom prvej inštancie, a javí sa primerané zisteným majetkovým pomerom oboch rodičov, ich možnostiam a schopnostiam ako aj odôvodneným potrebám maloletej I.. Vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie v časti týkajúcej sa predmetu odvolacieho konania predstavuje pre odvolací súd dostatočné východisko pre schválenie rodičmi navrhnutej dohody a preto odvolací súd nevidel dôvod, pre ktorý by dohodu rodičov prednesenú na pojednávaní dňa 15.02.2017 nemal schváliť v celom rozsahu, t.j. v časti bežného výživného ako aj v časti podmienok splatenia nedoplatku, ktorý matke vznikol za minulé obdobie. Podľa názoru odvolacieho súdu schválením tejto dohody v odvolacom konaní nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania, keďže ani v prípade, ak by rodičovská dohoda bola schválená súdom prvej inštancie, nebol by riadny opravný prostriedok v zmysle § 122 CMP možný. 16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd za súhlasu opatrovníka maloletej rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku bez potreby vykonávania ďalšieho dokazovania, pričom o trovách odvolacieho konania nerozhodoval v zmysle § 57 CMP pre absenciu relevantného návrhu.
17. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.