Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/190/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne R. J., bytom v C. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Za Šestnástkou č. 17 proti žalovanej Pohotovosť s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 8.2.2016 č.k. 8C/350/2015-44 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o úvere uzavretá účastníkmi dňa 3.10.2011 je neplatná a zároveň žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyni na trovách konania sumu 204,97 eura a štátu na súdnom poplatku sumu 99,50 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne na určenie neplatnosti zmluvy o úvere.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa 3.10.2011 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver v sume 1.700,00 eur. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v 12. mesačných splátkach po 265,00 eur, vrátane príslušného poplatku vo výške 1.480,00 eur a teda žalobkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnutý úver v sume 3.180,00 eur. V zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov. Zmluvu žalobkyňa uzavrela v čase, keď už bola na dôchodku, takže úver jej na výkon povolania poskytnutý nebol.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobkyňou uplatnený nárok na určenie neplatnosti zmluvy je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa v skutočnosti nechcela úver využiť na výkon povolania a v čase, keď jej bol úver poskytnutý, už dlhodobo nepracovala, poberala dôchodok. Uvedenie účelu v úverovej zmluve

- výkon povolania - súd považuje za obchádzanie zákona touto zmluvou. Uvedením takéhoto účelu totiž sa vylučuje možnosť posúdiť úverovú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú. Súd preto konštatoval, že žalovaná nesprávnym uvedením účelu uzatvorenia zmluvy mala úmysle obísť zákon v tom, aby sa predmetná zmluva neposudzovala ako zmluva spotrebiteľská. Uzatvorenú úverovú zmluvu považoval súd aj rozpornú s dobrými mravmi. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyni nebol známy obsah ani všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru. Aj keď mala k dispozícii zmluvu, túto si neprečítala, nakoľko má problémy s čítaním. Vzhľadom na husto natlačený text napísaný

malými písmenami je jeho prečítanie náročné aj pre človeka s dobrým zrakom. Taktiež bol súd toho názoru, že v zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Ide o porovnateľné číslo, ktoré slúži spotrebiteľovi na orientáciu ponúk rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery. Podľa názoru súdu žalovaná uzavrela zmluvu o úvere so žalobkyňou zneužijúc jej neskúsenosť, finančnú núdzu, pričom jeho plnenie je v hrubom nepomere k hodnote vzájomného plnenia žalobkyňou, čo teda považoval za rozpor s dobrými mravmi. Absolútne neplatným právnym úkonom je celý úver poskytnutý za neprimerané protiplnenie pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti spotrebiteľa, ktorého neprimeraná odplata za úver môže existenčne zaťažiť. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

5. Výrok o zaplatení súdneho poplatku odôvodnil súd s poukazom na ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. a o trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že žalobkyňou predložená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žalovaná ďalej poukázala na nedostatočné odôvodnenie rozsudku a jeho následnú nepreskúmateľnosť. Podľa jej názoru z odôvodnenia rozsudku nie je vôbec zrejmé, prečo sa súd rozhodol o neprijateľnosti vyššie uvedených zmluvných podmienok, z čoho vyvodil aj neplatnosť celej zmluvy. Má za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Má za to, že súd sa oprel pri svojom rozhodnutí len o ničím nepodložené tvrdenia žalobkyne, že si úver vzala na svoje osobné potreby. Rovnako ako sa opiera o skutočnosť, že žalobkyňa si ho brala vo finančnej núdzi. Nepovažuje za finančnú núdzu, ak dlžník uvedie svoj príjem v domácnosti vo výške 839,00 eur a výdajov vo výške 50,00 eur. Súd sa nezaoberal skutočnosťou, že žalobkyňa je klientkou od roku 2004 a doposiaľ uzatvorila 15 zmlúv o úvere, čo v žiadnom prípade nemožno hovoriť o neskúsenom klientovi. Status dôchodcu nevylučuje jeho výkon povolania. V predmetnom prípade nemožno žiadať o neplatnosť právneho úkonu ako takého, keďže podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právnych úkonov je neplatnou len táto časť. Koncepciu celkovej neplatnosti zmluvy nemožno vyvodiť ani z komunitárneho práva.

7. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k neplatnosti úverovej zmluvy, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobe vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

10. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že žalobkyňou predložená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou.

11. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

12. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

13. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej, že žalobkyňa nie je spotrebiteľkou, nakoľko do právneho vzťahu vstúpila na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania, je potrebné uviesť, že uvedenú námietku nemožno považovať za dôvodnú, ak zmluvu o úvere vyplnil

sprostredkovateľ a žalobkyňa ju len podpísala. Nie je preto vylúčená v prejednávanej veci na daný vzťah aplikácia zákona č. 129/2010 Z.z. s poukazom na ust. § 1 ods. 3 písm. l/ zákona.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že uvedený účel v úverovej zmluve - výkon povolania - je obchádzaním zákona, ktorý vylučuje možnosť posúdiť úverovú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Je nesporné, že žalobkyňa v čase uzatvorenia zmluvy finančné prostriedky nečerpala na výkon povolania, resp. podnikania či zamestnania, sprostredkovateľ, ktorý so žalobkyňou zmluvu uzatváral (p. Kolárik) zmluvu sám vyplnil a žalobkyňa následne iba podpísala. Text samotnej zmluvy o úvere je napísaný drobným písmom, čo spôsobuje nečitateľnosť, resp. nezrozumiteľnosť uvedenej zmluvy.

15. Je tomu tak preto, lebo konanie, ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľa, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačil ako účel úveru, účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so Smernicou č. 2005/2009 ES z 11.5.2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu. Takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi. Za takúto neprijateľnú praktiku treba považovať aj okolnosť, ak sprostredkovateľ pri uzatváraní zmluvy o úvere vyznačí bez vedomia účastníka zmluvy účel úveru, ktorý nie je pravdivý.

16. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že požadovanie neurčitého poplatku vo výške 1.480,00 eur za poskytnutý úver vo výške 1.700,00 eur, čo je takmer 90% hodnoty úveru, je neprijateľné. Požadovanie úhrady neurčitého poplatku v uvedenej výške je v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Odplata za úver je rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy a pokiaľ je dohoda o odplate neplatná, úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie. Preto bolo dôvodné žalobe o neplatnosť celej úverovej zmluvy vyhovieť.

17. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanou uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

18. Vzhľadom na to, že žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala, má povinnosť nahradiť úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 C.s.p.).

19. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).