Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/61/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: T.. B. I., G.. XX.XX.XXXX, K. K. X, XXX XX K., zastúpeného JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, IČO: 42175381, proti žalovaným: 1/ EUGLOBS, s.r.o., so sídlom Hlavná ulica 590/15, 900 50 Hrubá Borša, IČO: 35 929 324, 2/ Ž. K. (A.), bytom na neznámom mieste, zastúpená zákonným zástupcom Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková cesta 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 3/ B. K. (A.), bytom na neznámom mieste, zastúpený zákonným zástupcom Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková cesta 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27. októbra 2021, č.k. -148, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnosti v okrese A., U. I., C.. Ú.. I.: O. A. O..Č.. N.-C. XXX - lesné pozemky o výmere 568 m2, ktorý je evidovaný Okresným úradom A., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX a vyporiadava podielové spoluvlastníctvo strán tak, že: 1/ Pozemok s parc.č. R.-C. XXXX/XX - záhrady o výmere 15 m2, identifikovaný geometrickým plánom vyhotoviteľa GEOPOINT Ing. Peter Šimončič č. 29/2010, úradne overený Správou katastra A. pod č. 2016/2010 p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu: T.. B. I., P. I., G.. XX.X.XXXX, P..Č.. XXXXXX/ XXXX, K. K. XXXX/X, K., A., 2/ Pozemok s parc.č. N.-C. XXX - lesné pozemky o výmere 553 m2, p r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva strán takto:

- žalovanému 1/ EUGLOBS, s.r.o., IČO 35 929 324, sídlo: Hrubá Borša 139, 925 23 Hrubá Borša, SR, v spoluvlastníckom podiele 373/553,

- žalovanej 2/ Ž. K. P.. E. (A.), v spoluvlastníckom podiele 71/553,

- žalovanému 3/ B.G. K. (A.), v spoluvlastníckom podiele 95/553,

- žalobcovi T.. B. I.U., P. I., G.. XX.X.XXXX, P..Č.. XXXXXX/XXXX, K. K. XXXX/X, K., A., v spoluvlastníckom podiele 14/553.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnosti v okrese A., U. I., C..Ú.. I.: O. A. O.. Č.. N. - C. XXX - lesné pozemky o výmere 583 m2, ktorý je evidovaný Okresným úradom A., C. U. na L. Z. Č.. XXXX a žalovaným nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Vec posúdil po právnej stránke podľa v spojení s , o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Uviedol, že

reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov prichádza do úvahy len tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný, pričom základnou podmienkou je, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci nie je možné bez geometrického plánu, na ktorom je vyznačené rozdelenie predtým spoločnej parcely, parcelné čísla nových parciel, ich výmera a vlastník. Mal za to, že žalobcom predložený Geometrický plán č. 29/2010 zo dňa 24.11.2010, vyhotoviteľa GEOPOINT, Ing. Peter Šimončič, tieto kritéria s ohľadom na zmenu žaloby, pripustenú na pojednávaní konanom dňa 27.10.2021, nespĺňa, v dôsledku čoho by nebolo možné, aby bol neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, čím nebola splnená základná podmienka pre prvý spôsob vyporiadania, teda reálneho rozdelenia veci. Hoci súd nie je žalobným návrhom viazaný, právny zástupca žalobcu, ani žalovaní do vyhlásenia dokazovania za skončené súdu nenavrhli, aby súd dal vypracovať Katastrálnemu zákonu zodpovedajúci geometrický plán, pretože žalobcom bola požadovaná po zrušení podielového spoluvlastníctva zmena veľkosti podielov všetkých podielových spoluvlastníkov k spornej nehnuteľnosti, a to oproti aktuálnemu zápisu v katastri nehnuteľností. Požadované nové reálne rozdelenie parcely si vyžadovalo vypracovanie tomu zodpovedajúcemu geometrickému plánu, a nie neaktuálnemu, z r. 2010. Dodal, že v prípade pozemku je tiež potrebné zvážiť, či rozdelením pozemku nedôjde k drobeniu pozemku nad rámec uvedený v ust. Podľa výmery sporného pozemku uvedeného na LV č. XXXX, 568 m2 -druh pozemku -lesný, sa súdu javí, že takéto reálne rozdelenie veci v prejednávanom prípade nie je možné, keďže by v takom prípade vznikli pozemky menšie ako 2000 m2, čo by bolo v rozpore s Naviac skutočnosť, že žalobca je menšinovým spoluvlastníkom nehnuteľností by znamenal, že by bol zásadným spôsobom v tomto smere voči ostatným spoluvlastníkom zvýhodnený. Ani realizácia jeho zákonných práv /nezotrvať v spoluvlastníctve proti svojej vôli, nakladať s predmetom svojho vlastníctva/ nemôže byť na ťarchu a úkor ostatných účastníkov, ani v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako min. neznámi žalovaní 2/ a 3/ majú právo na ochranu svojho vlastníctva a navrhovaným spôsobom vyporiadania by nepochybne boli na realizácii svojich práv ukrátení. Pri úvahe o tom, či sa vec prikáže jednému zo spoluvlastníkov alebo viacerým z nich, súd prihliada na návrhy účastníkov; do spoluvlastníctva prikáže vec iba vtedy, ak účastníci o to žiadajú, alebo aspoň sú s tým uzrozumení. Zákonom nevysloveným, ale z povahy veci vyplývajúcim predpokladom teda je, že o spoločnú vec má niektorí zo spoluvlastníkov záujem a je schopný za ňu zaplatiť primeranú náhradu. Avšak ani žalobca, ani nikto zo žalovaných takýto záujem pred súdom nevyslovil, žiadne dôkazy k výške primeranej náhrady, ako príslušného podielu všeobecnej ceny z celého podielového spoluvlastníctva, ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej celej veci, do vyhlásenia dokazovania súdom za skončené, neprodukoval, ani netvrdil, že disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie hodnoty podielu. Túto esenciálnu podmienku súd prvej inštancie za splnenú nemal, preto nemohol rozhodnúť, že niekomu z nich proti ich vôli vec prikáže. Ani tretí spôsob - nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku, nepovažoval v danej veci sa dôvodný. Uviedol, že výnimočne, ak reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov nie je možné, Obč. zák. v ust. umožňuje súdu z dôvodov osobitného zreteľa hodných toto spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať ho prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. V takomto prípade môže súd návrh na zrušenie a vyporiadanie tohto spoluvlastníctva zamietnuť s tým dôsledkom, že bude ďalej fakticky i právne existovať. Výrok o náhrade trov konania oprel o ustanovenie 2. Proti tomuto podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bolo jeho žalobe vyhovené z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Uviedol, že podanou žalobou sa domáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva takým spôsobom, že zo spoločného pozemku s parc.č. N.-C. XXX bude oddelená novovytvorená parcela o výmere 15 m2, ktorá tvorí súčasť záhrady pri chate žalobcu a zvyšná časť pozemku bude prikázaná späť do spoluvlastníctva podielových spoluvlastníkov tak, že každý z nich na zvyšnej časti pozemku bude mať takú výmeru, ako pred rozhodnutím súdu (podiely spoluvlastníkov sa teda zväčšia, nakoľko sa zmenší celok, v ktorom majú svoje podiely). Ide o čiastočnú reálnu deľbu pozemku, nakoľko reálna deľba je zákonom uprednostnený (prvoradý) spôsob vyporiadania spoluvlastníctva a najmä ide o spôsob rozdelenia spoločnej veci, ktorý najviac rešpektuje účelné využitie veci a veľkosť podielov. Namietal, že pokiaľ mal súd pochybnosti o vykonateľnosti navrhovaného výroku rozsudku, resp. jeho zapísateľnosti do katastra nehnuteľností (na základe formálnych dôvodov spočívajúcich v geometrickom pláne), mal povinnosť odstraňovať túto vadu v rámci odstraňovania vád

žaloby (t.j. v rámci prípravy pojednávania) a nie o žalobe meritórne rozhodovať jej zamietnutím. Meritórne rozhodnutie predsa nikdy nemôže spočívať na formálnych výhradách súdu k navrhovanému petitu žaloby, resp. prílohám žaloby a o to viac v konaniach, ktoré sú tzv. iudicium duplex (t.j. konaniami, kde súd podľa nie je viazaný žalobným návrhom). Namietal, že nebol oboznámený s predbežným právnym posúdením veci, a teda že mu súd nevytvoril akýkoľvek priestor, aby reagoval na právny názor súdu. Právny názor súdu nenamietala žiadna zo strán, žalobca teda v konaní naň nereagoval a žalobca sa o ňom dozvedel až z rozsudku. Namietal tiež arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku. Uviedol, že hmotnoprávne skutkové zistenie súdu o reálnej nedeliteľnosti pozemku je nesprávne, súd predsa nemohol učiniť takýto skutkový záver z toho, že geometrický plán predložený so žalobou nespĺňa "kritériá s ohľadom na zmenu žaloby". Otázka reálnej deliteľnosti veci teda nijako nesúvisí s predložením či nepredložením geometrického plánu, resp. s kvalitatívnymi znakmi tohto geometrického plánu. Vec buď je reálne deliteľná, alebo nie je a geometrický plán na tomto závere súdu nemá žiaden potenciál čokoľvek meniť - ide predsa o skutkové zistenie vzhľadom na spoločnú vec a nie vzhľadom na podklad pre rozdelenie. Nebolo medzi stranami sporné, že oddeľovaný pozemok je záhradou pri záhradnej, resp. rekreačnej chate žalobcu, ide o pozemok v záhradkárskej osade. Podľa sa ustanovenia obmedzujúce drobenie pozemkov ( a 23 cit. zákona) nepoužijú ak ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné účely. V prípade, že by oddelenie pozemku odporovalo , tak by orgán katastra geometrický plán úradne neoveril, resp. by povinnou náležitosťou bola poznámka pod výkazom výmer upozorňujúca na povinnosť splniť niektorú výnimku zo zákazu drobenia pozemkov. Pokiaľ súd vychádzal z druhu pozemku uvedeného v registri "E" - lesný pozemok, tak podľa Katastrálny zákon Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E" a platí druh pozemku, ako ho na záväzný druh pozemku registra "C" určil geodet, čiže druh pozemku "záhrada". Poukázal na to, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je tzv. iuducium duplex, čiže takým konaním, kde nie je viazaný žalobným návrhom. Toto konštatovanie súdu však v ďalšom odôvodnení v konaní ostalo nepovšimnutým, pretože procesný postup súdu priamo odporuje takémuto konštatovaniu, najmä v tom, že v konaniach iudicium duplex sú dôvody zamietnutia žaloby veľmi úzko zákonom dané a súd ich nemôže svojvoľne (v rozpore s textom zákona) rozširovať. To znamená, že tak, ako zo zákona vyplýva spôsob vyporiadania právneho vzťahu medzi účastníkmi, tak zo zákona aj vyplýva, kedy súd takýto spôsob vyporiadania neaplikuje a žalobu zamietne. Argumentoval, že geometrický plán pripojený k žalobe je z roku 2010. Plynutím času však nestráca svoju použiteľnosť, o tom, či je geometrický plán zapísateľný, alebo sa stal nepoužiteľný, hovoria právne predpisy. Pokiaľ súd na geometrickom pláne vadí, že nerieši iba rozdelenie pozemku s parc.č. N.-C. XXX, ale viaceré pozemky, tak katastrálne odbory bežne akceptujú a vykonávajú aj čiastočný zápis geometrického plánu (teda, že sa nezapíšu všetky pozemky riešené geometrickým plánom, ale iba tie, ktoré nadväzujú na predloženú listinu). Pokiaľ súdu vo výkaze výmer geometrického plánu vadilo, že východzia výmera pozemku s parc.č N.-C. XXX je v kolónke "doterajší stav" geometrického plánu uvedená ako výmera 753 m2 a v súčasnosti je na liste vlastníctva uvedená výmera 568 m2, tak ani uvedené nie je dôvodom pre záver o nezapísateľnosti, či neaktuálnosti geometrického plánu a v tejto súvislosti odkázal na vyhl. ÚGKaK SR č. , ktorou sa vykonáva o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Po overení geometrického plánu v časti pozemku s parc.č. N.-C. XXX, ktorá nie je riešená týmto plánom (na inom mieste), došlo k úbytku výmery, ale uvedená zmena nevyvolala potrebu úpravy časti výkazu výmer "Zmeny". Nie je preto akceptovateľné, aj s ohľadom na zásadu hospodárnosti, aby bol bez odborných argumentov súd pod následkom zamietnutia žaloby nútený vypracovať geometrický plán nový, prípadne ho odkazoval na novú žalobu. Nie je zrejmé, na základe čoho by mali byť na svojich právach žalovaní ukrátení, keď sa zo spoločného pozemku odčlení 15 m2 a vo zvyšku spoločného pozemku im ostane presne toľko m2 ako mali pred rozhodnutím súdu. Zamietnutím žaloby súd rozhodol v rozpore s konštantnou judikatúrou, pretože žiadne (uznané) dôvody osobitného zreteľa v konaní nezistil a napriek tomu spoluvlastníctvo nevyporiadal, čiže od žalobcu vyžaduje, aby v podielovom spoluvlastníctve proti svojej vôli zotrvával. Namietal, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie o zmene žaloby má vadu majúcu vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

4. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 5. V posudzovanej veci súd prvej inštancie skutkovo ustálil na základe LV č. XXXX, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v okrese A., U. I., C.. Ú.. I.: O. A. O.. Č.. N. - C. XXX - lesné pozemky, o výmere 568 m2, ktorý je evidovaný Okresným úradom A., katastrálnym odborom. Žalovaný 1/ v podiele 21/32 z celku, titulom kúpy V-7566/15 zo dňa 21.09.2015, žalovaná 2/ v podiele 1/8 z celku, titulom kúpy z 26.02.1932, žalovaný 3/ v podiele 1/6 z celku, titulom dedenia D 435/48-7), žalobca v podiele 5/96 z celku, titulom kúpy V 2864/12 zo dňa 19.07.2012. 6. V danej veci sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnosti v okrese A., U. I., C.. Ú.. I.: O. A. O..Č.. N.-C. XXX - lesné pozemky o výmere 568 m2, ktorý je evidovaný Okresným úradom A., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, a navrhoval vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že z tejto spoločnej nehnuteľnosti bude odčlenená novovytvorená parcela o výmere 15m2, ktorá bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu a zvyšná časť pozemku o výmere 553 m2 bude prikázaná do podielového spoluvlastníctva všetkých podielových spoluvlastníkov. Zástupca žalovaných 2/ a 3/ súhlasil so žalobcom navrhovaným usporiadaním vlastníckych vzťahov, žalovaný 1/ sa na pojednávaní dňa 27.10.2021 vyjadril, že s petitom žaloby súhlasí. 7. Zo skutkového hľadiska bolo nepochybné, že sporný pozemok v podielovom spoluvlastníctve strán je reálne deliteľný. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že reálne rozdelenie veci nie je možné bez geometrického plánu, na ktorom je vyznačené rozdelenie spoločnej veci podľa novovzniknutých parciel, ich výmery a vlastníci. 8. Žalobca predložil v konaní geometrický plán č. 29/2010, vyhotovený GEOPOINT, Ing. Peter Šimončič, úradne overený Správou katastra A. pod č. 2016/2010, na základe ktorého došlo k odčleneniu časti pozemku o výmere 15m2 a k vzniku novej parcely č. R.-C. XXXX/XX - záhrady. Na rozdiel od súdu prvej inštancie považoval odvolací súd žalobcom predložený geometrický plán za dostatočný podklad pre vykonanie zápisu novovytvorenej parcely č. C-KN - záhrady o výmere 15m2 a parcely č. E-KN

- lesné pozemky o výmere 553m2 do katastra nehnuteľností. Pokiaľ mal konajúci súd pochybnosti o vykonateľnosti rozhodnutia, mal aj bez návrhu strán vykonať dôkazy za účelom vydania vykonateľného rozhodnutia ( ). Odvolací súd však nepovažoval výhrady prvoinštančného súdu voči predloženému geometrickému plánu za také, ktoré by opodstatňovali nariadenie znaleckého dokazovania na zhotovenie nového geometrického plánu. 9. Žalobcom navrhovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva pokladá odvolací súd za vyhovujúci, zodpovedá výške spoluvlastníckych podielov, zohľadňuje účelné využitie pozemku žalobcom. Nový pozemok, ktorý vznikol reálnym vyčlenením podielu žalobcu o výmere 15 m2 má pre neho v budúcnosti plnohodnotné funkčné využitie, pretože sa nachádza pri jeho rekreačnej chatke. Podľa názoru odvolacieho súdu nebudú navrhovaným vyporiadaním podielového spoluvlastníctva dotknuté ani ustanovenia zakazujúce drobenie poľnohospodárskych a lesných pozemkov mimo zastavaného územia ( ), vzhľadom na skutočnosť, že záhrada sa podľa geometrického plánu nachádza prevažne v zastavanom území obce, resp. v záhradkárskej osade, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie. 10. Žalovaní, ktorí tak zostanú podielovými spoluvlastníkmi zvyšnej časti lesného pozemku v rozsahu podielov, ktorých výška medzi stranami nebola sporná, nemôžu byť ukrátení na svojich vlastníckych právach autoritatívnym rozhodnutím súdu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a nebudú tak svojho spoluvlastníckeho podielu pozbavení v rozpore s . Ako na to poukazuje žalobca, žalovaným zostane vo zvyšku spoločného pozemku výmera presne taká ako pred vyporiadaním. V tejto časti je navyše opodstatnené zachovať podielové spoluvlastníctvo strán vzhľadom na skutočnosť, že ide o lesný pozemok mimo zastavaného územia, ktorého rozdeleniu bráni zákonný zákaz drobenia pozemkov. Bolo preto nutné pristúpiť k čiastočnému vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva zachovaním podielového spoluvlastníctva strán k lesnému pozemku a prikázaním záhrady do výlučného vlastníctva žalobcu. Vzhľadom na osobitosti daného prípadu bol dôvod na modifikáciu prvého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, v opačnom prípade; striktným trvaním na zákonom stanovených spôsoboch vyporiadania; by došlo k prílišnému formalizmu, ktorý by bol v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu.

11. V danom prípade nebol dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku postupom podľa vzhľadom na to, že žalobcom vytýkaná vada uznesenia o pripustení zmeny žaloby nemala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 12. Vzhľadom na to, že odvolací súd posúdil námietky žalobcu uvádzané v podanom odvolaní ako dôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa tak, že v súlade s návrhom žalobcu zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo sporových strán. 13. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania z dôvodu, že sa svojho práva na náhradu trov konania vzdal. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).