Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/24/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v konaní navrhovateľky: X. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: V. ulica XXX/XX, XXX XX N., prechodne bytom: G. XX/X, XXX XX P., t. č. bytom: „., X. XX, XXX XX G., štátna občianka SR proti druhému manželovi: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: G. XX/X, XXX XX P., štátny občan SR, za účasti maloletých detí: G. Y., nar. XX.XX.XXXX a U. Y., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec, o návrhu navrhovateľky o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo U. Y., nar. XX.XX.XXXX a X. Y., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v B. nad Z., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B. nad Z., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. X r o z v á d z a.

II. Súd z v e r u j e maloleté deti G. Y., nar. XX.XX.XXXX a maloletú U. Y., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti a výchovy matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok

III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej G. Y., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 100,- Eur mesačne vždy vopred k 25. dňu v mesiaci počnúc doručením tohto rozsudku.

IV. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa U. Y., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu mesačne vždy vopred k 25. dňu toho ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc doručením tohto rozsudku.

V. Súd styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e a ponecháva ho na dohode rodičov.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.11.2020 domáhala rozvodu manželstva.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX na Obecnom úrade B. nad Z.. U obidvoch ide o prvé manželstvo, pričom neboli z manželstva splodené žiadne deti. S manželom sa zoznámili cez sociálne siete, uzavreli manželstvo po polroku známosti. Ihneď po jeho uzavretí začali medzi nimi nedorozumenia, a to hlavne vo vzťahu manžela k jej maloletému synovi, ktorého má z predošlého vzťahu. Nedorozumenia sa zväčšovali a od určitej

doby spolu nevedeli vydržať. Ona v súčasnosti sa zdržiavam mimo spoločnej domácnosti, začala nový vzťah so svojím priateľom, s ktorým čaká dieťa a v decembri porodí. So zreteľom na uvedené, jej city k manželovi ochladli, nemá záujem o ďalšie spolužitie a zotrvanie v manželstve. Ako manželia sa nestýkajú už prakticky od svadby, nežije s ním v spoločnej domácnosti a ani nijak inak sa nestýkajú. Vzťahy medzi nimi ako manželmi sú tak vážne rozvrátené, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení ich manželského spolužitia niet podľa názoru navrhovateľky žiadnej nádeje na jeho obnovenie, a preto podala predmetný návrh o rozvod. Manželstvo účastníkov nevytvára ani vhodné prostredie pre výchovu jej syna, ktorý je vystavený neustálym stresovým situáciám vyvolávaných manželom. Preto rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami dieťaťa, ktoré chce navrhovateľka naďalej vychovávať, a to v pokojnom prostredí.

3. Uznesením č.k. XPc/XX/XXXX-XX zo dňa 30.11.2020 súd vyzval navrhovateľku, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto svoje podanie doplnila tak, že uvedie kde žili manželia po uzavretí manželstva v spoločnej domácnosti a predloží doklad o poslednom spoločnom bydlisku manželov. (č.l. 12-13 spisu)

4. Na základe Uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. XPc/XX/XXXX-XX zo dňa 30.11.2020 navrhovateľka doplnila svoje podanie a to tak, že po uzavretí manželstva s manželom žili v spoločnej domácnosti u jeho matky na adrese P. XX/X, B. nad Z., okres X. nad Z., kde mala evidovaný aj prechodný pobyt. (č.l. 17 spisu)

5. Následne bol Okresným súdom Lučenec postúpený v zmysle vec ako miestne príslušnému Okresnému súdu X. nad Z. dňa 19.12.2020. (č.l. 21 spisu)

6. Navrhovateľka Okresnému súdu X. nad Z. doručila tlačivo na dokladovanie pomerov strany konania dňa 24.03.2021, z ktorého má súd za preukázané, že jej príjem činí výživné na maloletého P. I. vo výške 28,- Eur, rodičovský príspevok aj detské prídavky vo výške 326,90 Eur, a to od 12. mesiaca roku 2020. V čase podania tohto tlačiva sa zdržiavala na adrese V. XXX/XX v N.. Výdavky spojené s bývaním vyčíslila na sumu 30,-Eur za vodu. V čase podania tohto tlačiva mala už dve vyživovacie povinnosti na maloleté deti. (č.l. 30-34 spisu)

7. Okresný súd X. nad Z. výzvou zo dňa 28.04.2021 vyzval opätovne navrhovateľku na predloženie výpisov z účtov bánk za posledné tri mesiace vedené na jej meno.

8. Navrhovateľka na výzvu súdu o predloženie výpisov z účtov bánk doručila Okresnému súdu X. nad Z. 07.05.2021 svoju odpoveď, v ktorej skonštatovala, že nemá vedený žiadny bankový účet v žiadnej banke. Všetky finančné prostriedky, ktoré poberá, vrátane rodičovského príspevku a prídavkov na deti sú jej doručované poštovým okruhom na adresu trvalého pobytu. (č.l. 50 spisu)

9. Dňa 01.07.2021 vyzval Okresný súd X. nad Z. navrhovateľku, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy uviedla, na základe čoho žiada, aby rozvod manželstva pojednával Okresný súd Lučenec. (č.l. 71 spisu)

10. Navrhovateľka na predmetnú výzvu doručila Okresnému súdu X. nad Z. svoje písomné vyjadrenie zo dňa 28.07.2021, v ktorom uviedla, že v dobe spisovania tejto odpovede je vo vysokom štádiu tehotenstva a nedokáže absolvovať cestu na pojednávanie do X.a nad Z. verejnou dopravou, nakoľko nevlastní žiadne motorové vozidlo ako ani nikto z jej príbuzných a priateľov. Momentálne je v nepriaznivej finančnej situácii, nakoľko poberá len rodičovský príspevok, z ktorého si len s ťažkosťou dokáže zabezpečiť svoje základné životné potreby a potreby svojich dvoch detí. Taktiež požiadala súd o urgentné stanovenie pojednávania, nakoľko má o tri mesiace stanovený termín pôrodu a chcela by sa vyhnúť problémom s uznaním otcovstva na jej ďalšie dieťa, ktorého otcom je jej terajší priateľ. (č.l. 72 spisu)

11. Na základe uvedeného Okresný súd X. nad Z. dňa 04.08.2021 č.k. XNdc/XX/ XXXX predložil vec Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti . (č.l. 73 spisu)

12. Najvyšší súd SR svojím rozhodnutím č.k. XNdc/XX/XXXX vrátil spis Okresnému súdu X. nad Z. pod sp. zn. XPc/XX/XXXX, a to z toho dôvodu, že neboli splnené podmienky na predloženie spisu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd vo svojom písomnom podaní konštatoval, že k

tomu, aby mohol posúdiť vhodnosť delegácie veci inému súdu bolo potrebné k navrhovanému opatreniu vyžiadať stanovisko odporcu. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na prikázanie veci (č.1. 67 a 72) nebol zaslaný odporcovi s výzvou, aby sa k nemu v stanovenej lehote vyjadril, ak to považuje za potrebné. Zistenie stanoviska odporcu k podanému návrhu na prikázanie veci je podkladom na rozhodnutie o návrhu na delegáciu veci a súd prvej inštancie môže k výzve na vyjadrenie sa k tomuto návrhu pripojiť doložku podľa , v zmysle ktorej, ak sa vyzvaný subjekt k návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti nevyjadrí v určitej lehote, bude sa predpokladať, že nemá námietky voči predmetnému návrhu na prikázanie veci Okresnému súdu Lučenec. Bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie doručiť odporcovi výzvu na vyjadrenie k návrhu navrhovateľky na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti. Najvyšší súd ďalej konštatoval, že za tohto stavu bolo predloženie spisu Najvyššiemu súdu na rozhodnutie o prikázaní veci inému súdu z dôvodu vhodnosti predčasným. Po odstránení uvedeného nedostatku spis žiadajú opätovne predložiť Najvyššiemu súdu na rozhodnutie o podanom návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti. (č.l. 75 spisu)

13. Následne Okresný súd X. nad Z. svojím písomným podaním zo dňa 12.10.2021 vyzval manžela navrhovateľky, aby sa vyjadril k návrhu na prikázanie veci do 10 dní. Zároveň bol upozornený, že pokiaľ sa nevyjadrí v tejto lehote, bude súd predpokladať, že nemá námietky voči predmetnému návrhu na prikázanie veci Okresnému súdu Lučenec. (č.l. 77 spisu)

14. Písomným podaním označeným ako predloženie spisu na rozhodnutie zo dňa 08.12.2021 č.k. XNdc/ XX/XXXX bol predmetný spis predložený Najvyššiemu súdu SR z dôvodu prikázania veci na Okresný súd v Lučenci. (č.l. 78 spisu)

15. Uznesením Najvyšší súd SR č.k. XNdc/XX/XXXX-XX zo dňa 28.02.2022 rozhodol, že prejednanie veci vedenej na Okresnom súde X. nad Z. pod sp. zn. XPc/XX/XXXX prikazuje Okresnému súdu Lučenec. Okrem iného v predmetnom uznesení konštatoval, že po komplexnom vyhodnotení uvedených skutočností pomeru účastníkov, prihliadnuc na charakter konania a sledujúc ochranu najlepších záujmov maloletých detí je navrhované prikázanie veci inému súdu v záujme zabezpečenia hospodárnosti konania i jeho zrýchlenia. Najvyšší súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle a návrhu vyhovel. (č.l. 80 spisu)

16. Okresný súd X. nad Z. písomným podaním označeným ako postúpenie veci príslušnému súdu zo dňa 12.04.2022 postúpil vec Okresnému súdu Lučenec na základe rozhodnutia - Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky XNdc/XX/XXXX zo dňa 28.02.2022. (č.l. 87 spisu)

17. Predmetný spis bol doručený tunajšiemu súdu dňa 19.04.2022. (č.l. 96 spisu)

18. Z písomného vyjadrenia manžela má súd za preukázané, že tento s rozvodom súhlasí, a to z dôvodu, že s manželkou boli spolu iba pol roka, kedy odišla z P.a a nie je s ňou v kontakte už približne dva roky. Zároveň poukázal na to, že nie je otcom maloletej X. Y. ( deti majú mená U. a G., otec pravdepodobne myslel maloletú U.) a súhlasí s vyšetrením na krvné testy na potvrdenie, že nie je otcom maloletej G. Y.. (č.l. 180)

19. Zo sobášneho listu uloženého v knihe manželstiev Matričného úradu B. nad Z. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. X má súd za preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi konania bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v B. nad Z., pričom manželia sa dohodli na spoločnom priezvisku Y. - Y.. (č.l. 2 spisu)

20. Z potvrdenia o pobyte zo dňa 23.04.2020 má súd za preukázané, že navrhovateľka má evidovaný pobyt v obci P. na ulici G. XX/X, okres X. nad Z.. (č.l. 3 spisu)

21. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo X.e nad Z., Okresný dopravný inšpektorát vo X.e nad Z. zo dňa 29.04.2021 má súd za preukázané, že navrhovateľka nie je evidovaná v evidencii motorových vozidiel ako držiteľka, ani ako vlastníčka motorového vozidla. (č.l. 55 spisu)

22. Z rodného listu uloženého v knihe narodení Matričného úradu V. X. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XX má súd za preukázané, že navrhovateľka je matkou maloletého P. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorého otcom nie je jej terajší manžel. (č.l. 68 spisu)

23. Z rodného listu č. XXXX/XXXX uloženého v knihe narodení Matričného úradu G. vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana 5, por. č. XXX má súd za preukázané, že navrhovateľke a jej manželovi sa narodilo dieťa dňa XX.XX.XXXX v G.. Priezvisko Y., meno neurčené, pohlavie ženské. (č.l. 69 spisu)

24. Z Rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 16.11.2016 má súd za preukázané, že maloletý P. I., nar. XX.XX.XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky, otec maloletého dieťaťa P. I., nar. XX.XX.XXXX bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky vždy mesačne vopred do 25. dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom 01.12.2016. Zároveň okresný súd nariadil nad maloletým dieťaťom výchovné opatrenie - dohľad, ktorý sa mal vykonávať v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, obce, a to na obdobie 6 mesiacov. (č.l. 102-105 spisu)

25. Z Uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 12.05.2021, právoplatného dňa 05.06.2021 má súd za preukázané, že súd určil maloletému dieťaťu Y., nar. XX.XX.XXXX v G., rodné číslo XXXXXX/XXXX, pohlavie ženské, trvalý pobyt N., V. ulica XXX/XX meno „G.“. (č.l. 106-107 spisu)

26. Z Uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 12.01.2022, právoplatného dňa 04.02.202 má súd za preukázané, že súd určil maloletému dieťaťu Y., nar. XX.XX.XXXX, dieťa matky X. Y., rod. V., nar. XX.XX.XXXX a otca U. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX meno „U.“ . (č.l. 106-107 spisu)

27. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. nad Z. zo dňa 26.05.2022 má súd za preukázané, že manžel a otec maloletých detí je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 11.02.2022 a evidencia trvá. (č.l. 138 spisu)

28. Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 27.05.2022 má súd za preukázané, že navrhovateľka nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Momentálne poberá štátne sociálne dávky - prídavok na dieťa od 01.10.2016 mesačne v sume 77,64 Eur a rodičovský príspevok od 01.11.2020 mesačne v sume 280,- Eur. (č.l. 144 spisu)

29. Zo správy Obce P. zo dňa 30.05.2022 má súd za preukázané, že navrhovateľka mala prechodný pobyt v ich obci na ulici G. XX/X od 23.04.2020 do 22.04.2022, a to na adrese svojho manžela U. Y., nar. XX.XX.XXXX. V obci P. sa na uvedenej adrese už dlhšiu dobu nezdržiava, jej pobyt im nie je známy. Čo sa týka manžela, ten má trvalý pobyt v obci P., Ulica G. XX/ X. Býva spolu so svojou matkou a súrodencami v obecnom nájomnom byte. Na správanie menovaného zo strany rodiny ani zo strany spoluobčanov neboli vznesené na obecný úrad v P.e žiadne pripomienky. Či má vyživovaciu povinnosť alebo či sa stará o nejakú osobu im nie je známe. (č.l. 148 spisu)

30. Z odpovede k žiadosti o poskytnutie súčinnosti Sociálnej poisťovne zo dňa 01.06.2022 má súd za preukázané, že navrhovateľka je vedená v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľka poistného v zmysle až 3, až 11 o sociálnom poistení a o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov podľa priloženého výpisu identifikačných údajov, kontaktov a priebehov poistení. Menovaná nie je poberateľkou dávok dôchodkového poistenia, nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti. Manžel navrhovateľky bol vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného v zmysle až 3, až 11 o sociálnom poistení a o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov podľa priloženého výpisu identifikačných údajov, kontaktov a priebehov poistení. Nie je poberateľom nemocenských dávok, dávok dôchodkového poistenia a dávok v nezamestnanosti. (č.l. 150 spisu)

31. Z lustrácie prostredníctvom Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rozsahu celého územia Slovenskej republiky vytvorené cez portál elektronických služieb katastra nehnuteľností má súd za preukázané, že tak navrhovateľka, ako ani jej manžel nie sú vlastníkmi žiadnej nehnuteľnosti. (č.l. 156-157 spisu)

32. Zo správy Obce N. zo dňa 02.06.2022 má súd za preukázané, že navrhovateľka má trvalý pobyt na adrese V. ulica XXX/XX v N. v dvojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej otca. Vyživovaciu povinnosť má voči svojim trom maloletým deťom: P. I., nar. XX.XX.XXXX, G. Y., nar. XX.XX.XXXX a U. Y., nar XX.XX.XXXX. V byte na adrese trvalého pobytu sa však nezdržiava, spolu so svojim druhom a svojimi deťmi sa podľa ich informácií zdržiava v Zariadení núdzového bývania vo X. M.. Názov, miesto a adresa im však nie sú známe. O súčasnej životnej situácii menovanej nemajú žiadne informácie. Nie sú im známe žiadne nezhody alebo vážnejšie sťažnosti na správanie sa menovanej na verejnosti v súčasnosti. Podľa ich vedomosti v čase pobytu v ich obci nepožívala alkoholické nápoje, o deti sa starala primerane dobre. Deti neboli zanedbávané, menovaná zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti primerane a vzhľadom k svojim schopnostiam a možnostiam. Príjem a ani finančná situácia navrhovateľky im nie sú známe. (č.l. 159 spisu)

33. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 08.06.2022 má súd za preukázané, že navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti s maloletou G., maloletou U. a maloletým P. I. a s partnerom v zariadení „. v G. z dôvodu nepriaznivej životnej situácie. Rodina obýva jednu izbu, v ktorej sa nachádzajú postele, skrine, TV. Kuchyňu, kúpeľňu a WC rodina využíva spoločne s ostatnými klientmi zariadenia. V čase sociálneho šetrenia boli maloleté deti prítomné, pôsobili pokojným dojmom. Pediatrom maloletých detí je MUDr. E.. Maloletá U. a maloletá G. je v celodennej starostlivosti matky. Maloletý P. I. je žiakom prvého ročníka Základnej školy X. č. XX v G.. Náklady na bývanie predstavujú sumu 140,-Eur mesačne. Z programového informačného systému úradu, programu RSD o výplate sociálnych dávok bolo zistené, že matka je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 77,64 Eur mesačne, rodičovského príspevku v sume 280,- Eur mesačne. Navrhovateľka uviedla, že na podanom návrhu trvá v plnom rozsahu. Podľa jej slov s manželom nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2020, nie sú spolu v žiadnom kontakte. Otec maloleté deti nekontaktuje, neprispieva na ich výchovu a starostlivosť. Navrhovateľka uviedla, že biologickým otcom maloletej G. Y. a maloletej U. Y. je jej partner U. T., s ktorým žije v spoločnej domácnosti od roku 2020. V závere správy úrad práce konštatoval, že trvanie manželstva pokiaľ súd usúdi, že nie je v záujme maloletých detí, navrhuje ich zveriť do starostlivosti a výchovy matky s prihliadnutím na skutočnosť, že maloleté deti sú na daný stav zvyknuté. Výšku výživného navrhol určiť s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí a na reálne príjmové možnosti povinnej osoby, dané tak jej subjektívnymi vlastnosťami ako i objektívnymi skutočnosťami. (č.l. 163 spisu)

34. Z písomnej správy ohľadom starostlivosti o maloleté deti doručenej tunajšiemu súdu 08.06.2022 MUDr. L. E. má súd za preukázané, že maloletý P. I. nie je sledovaný v žiadnej odbornej ambulancii. Trvale neužíva žiadnu liečbu, má absolvované preventívne prehliadky a očkovania. Čo sa týka maloletej G. Y., táto má absolvované preventívne prehliadky a povinné očkovania podľa platného očkovacieho kalendára. Naposledy absolvovala preventívnu prehliadku a očkovanie dňa 24.03.2022. Nie je sledovaná v žiadnej odbornej ambulancii, nebýva chorá. Maloletá U. Y. má absolvované všetky preventívne prehliadky a očkovania. Naposledy bola na preventívnej prehliadke 11.05.2022. Na vyšetrenia s deťmi chodí navrhovateľka, ktorá sa dostavila s deťmi vždy na preventívne prehliadky a očkovania načas. Počas choroby rešpektuje odporúčania lekárov, na ambulancii boli deti vždy čisto a vhodne oblečené. (č.l. 166 spisu)

35. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 30.05.2022 o poberaní rodičovského príspevku má súd za preukázané, že navrhovateľka je poberateľkou rodičovského príspevku pri starostlivosti o dieťa Y. G. 01.11.2020 do 30.11.2023. Z priloženého potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2022 navrhovateľkou má súd za preukázané, že tento poberala v mesiaci január vo výške 275,90 Eur a v mesiacoch február až máj vo výške 280,- Eur mesačne. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec o poberaní rodičovského príspevku za rok 2021 navrhovateľkou má súd za preukázané, že tento poberala v mesiaci január vo výške 270,- Eur a za mesiace február až december vo výške 275,90 Eur mesačne. (č.l. 167-169 spisu)

36. Z potvrdenia č. N Občianskeho združenia „. v G. zo dňa 05.06.2022 má súd za preukázané, že navrhovateľka, ako aj jej druh sú príjemcami ich služby spolu s maloletými deťmi P. I., G. Y. a U. Y. od 01.03.2022 do podania predmetného potvrdenia, pričom celkové náklady - poplatky súvisiace s ubytovaním v centre predstavujú sumu 152,52 Eur.

37. Mesačné náklady navrhovateľky podľa je vyjadrenia predstavujú nasledovné výdavky: plienky 40,- Eur na dve deti, drogérie, utierky, šampón 20,-Eur, strava 150,-Eur, náklady na bývanie 152,52 Eur, škola P. I. 20,-Eur, lieky 10,-Eur, in summa 392,52 Eur. (č.l. 171 spisu)

38. Z podania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. nad Z. z prešetrenia pomerov na strane otca zo dňa 13.06.2022 má súd za preukázané, že otec maloletých detí nebol zastihnutý pri sociálnom zisťovaní v domácnosti dňa 10.06.2022, na základe čoho mu bolo zanechané pozvanie na úrad za účelom zistenia jeho stanoviska k návrhu matky o rozvod manželstva. Dňa 13.06.2022 sa otec dostavil na oddelenie úradu a pri vykonanom sociálnom zisťovaní uviedol, že s návrhom matky o rozvod manželstva súhlasí. Pojednávania dňa 28.06.2022 sa nezúčastní, preto mu bolo odporúčané kontaktovať príslušný súd za účelom jeho vyjadrenia. V prípade, že súd manželstvo rozvedie navrhuje, aby súd zveril deti pochádzajúce z manželstva do osobnej starostlivosti matky, styk nežiadal upraviť. Určenie vyživovacej povinnosti necháva na rozhodnutie súdu. S manželkou nežijú v jednej domácnosti od mája 2020, kedy odišla z P.a do N. k svojim rodičom v čase kým bol otec v práci. Dôvod jej odchodu nepozná. Odvtedy spolu manželia nekomunikujú, matka mu neoznámila ani narodenie maloletej G., osobne ju nevidel. Otec nevylučuje možnosť, že môže byť biologickým otcom maloletej G., úplne popiera biologické otcovstvo k maloletej U., nakoľko v čase jej splodenia už s matkou nežil. Bolo mu poskytnuté sociálne poradenstvo a pomoc pri spísaní návrhu o zapretie otcovstva. Otec žije v sociálnom byte so svojou matkou a troma súrodencami. Domácnosť pozostáva z 2 izieb a kuchyne. Otec nepracuje, nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade. Aktuálne (asi 3 týždne) si privyrába brigádnickými prácami na stavbách, zväčša v M.. Do budúcna má údajne prisľúbené aj uzavretie pracovnej zmluvy, či dohody o vykonaní práce. (č.l. 174 spisu)

39. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

40. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Zo sobášneho listu má súd za preukázané, že manželstvo účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX v B. nad Z., ako uviedla navrhovateľka po polročnej známosti. Krátko na to navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť z dôvodu hromadenia sa nedorozumení týkajúcich sa jej maloletého syna, ktorého má z predošlého partnerského vzťahu. Momentálne navrhovateľka býva s novým priateľom v N., útulok Občianskeho združenia „. v G., s ktorým má jedno dieťa. Manžel s návrhom o rozvod súhlasil, keďže s navrhovateľkou nie je v kontakte približne 2 roky, t.j. od mája 2020, kedy opustila ich spoločnú domácnosť a odišla k svojim rodičom do N.. Od doby ako manželia nežijú v spoločnej domácnosti spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu detí, ako manželia si nepomáhajú, netrávia spolu čas, intímne spolu nežijú. Súd tak môže konštatovať, že rozvrat manželstva je takej intenzity, že nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. V manželstve účastníkov konania absentuje akákoľvek dôvera, rešpekt, úcta, vzájomná citová náklonnosť, na ktorom je založený každý partnerský vzťah. Manželstvo účastníkov konania sa tak dostalo do stavu kedy je len formálnym zväzkom a nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletých detí. Súd mal tak za splnené podmienky podľa § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania súd považuje stratu vzájomnej citovej náklonnosti.

41. Podľa § 24 ods. 1, ods. 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

42. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

43. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

44. Súd určil splatnosť výživného podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, hoc est výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy v mesiaci dopredu.

45. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

46. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

47. Podľa (ďalej ), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

48. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

49. Súd vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sú splnené hmotnoprávne podmienky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, nakoľko podľa zhodných vyjadrení rodičov, títo spolu nežijú, a to v súlade s § 28 s poukazom na § 24 až 26 Zákona o rodine

50. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

51. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti matka je z rodičov tá, ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloleté deti. Otec maloleté deti ešte ani nevidel, a ani sa o ne nezaujíma. Otec spochybnil svoje otcovstvo tak k maloletej G., ako aj k maloletej U.. Matka vo svojich písomných podaniach raz uviedla, že matričný otec je zároveň aj biologickým otcom maloletej G., ako aj to, že nie je biologickým otcom ani jedného z nich. Na pojednávaní ale tvrdila, že biologickým otcom maloletej G. je jej matričný otec. Vzhľadom ale k ustanoveniu § 85 ods. 1 Zákona o rodine, napriek tomu, že matričný otec popiera svoje otcovstvo

k maloletej G., ako aj U. je zapísaný v rodnom liste maloletých detí ako ich biologický otec na základe tohto zákonného ustanovenia, keďže otcovstvo svedčí manželovi matky. Súd styk otca s maloletými deťmi na návrh matky neupravil a ponechal ho na dohode rodičov a to z dôvodu, že otec sa o maloleté deti absolútne nezaujíma, spochybňuje voči nim svoje otcovstvo, čo voči maloletej U. spochybňuje aj matka, keďže jej biologickým otcom je jej terajší partner.

52. Súd v súlade s § 24 ods. 4 Zákona o rodine určil rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, ako rodiča, ktorému maloleté deti neboli zverené do osobnej starostlivosti. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadol v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine na odôvodnené potreby maloletých detí, ako oprávnených osôb. Vo vzťahu k predmetnej veci súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ( § 62 ods. 1 Zákona o rodine), je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Rodič totiž nemusí mať žiadny preukázateľný príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami. Za takýchto okolností súd určí výživné a je vecou povinného rodiča, aby ich speňažením z výťažku alebo inak zabezpečil výživné (inak je to pri bežnom rozsahu majetkových pomerov rodiča). Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného rodiča, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia, ako je tomu v tomto prípade. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá.

53. Súd kladie akcent na tú skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine). Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete § 62 ods. 5 veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto napr. výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov

rodiča. Všeobecne teda platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.

54. Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené potreby dieťaťa (a tiež rozsah vyživovací povinnosti rodičov k dieťaťu) mimo iné aj odrazom rôznej životnej úrovne rodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. Je určite spravodlivé, ak - vzhľadom k tomuto poňatiu odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov.

55. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že matka sama zabezpečuje komplexnú starostlivosť o maloleté deti, otec jej na výživu doposiaľ neprispel. Aktuálne výdavky matky na domácnosť a maloleté deti predstavujú sumu 366,26 Eur titulom bežných výdavkov na bývanie, ktoré hradí navrhovateľka v 1 zo sumy 152,52-Eur, t.j. 76,26 Eur, nákup dojčenskej stravy značky „Beba“, plienok, sudokrému a stravu vyčíslila na sumu 280,-Eur, lieky 10,-Eur mesačne. Jej mesačný príjem pozostáva z prídavku na dieťa v sume 77,64 Eur a rodičovského príspevku v sume 280,-Eur (súd nezohľadnil príjem matky vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu titulom výživného na jej prvorodené dieťa P. I., nar. XX.XX.XXXX). Náklady, ktoré matka mesačne vynakladá predstavujú sumu 366,26 Eur mesačne, pričom jej príjem predstavuje, okrem vyššie uvedeného výživného na jej prvorodené dieťa sumu 357,64 Eur mesačne. Súd doplňuje, keďže maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloleté deti osobne stará, a keďže ide o deti útleho veku, vyžadujú si jej celodennú starostlivosť, nie je teda v schopnostiach a možnostiach matky dosahovať iný príjem ako vyššie uvedený, nakoľko pre osobnú starostlivosť nie je schopná sa zamestnať a za súčasného stavu je to maximálny príjem, ktorý môže matka dosahovať. Ako vyplýva zo správy ÚPSVaR X. nad Z. zo dňa 13.06.2022 sa otec dostavil na úrad, kde okrem iného uviedol, že nevylučuje, že je biologickým otcom maloletej G., otcovstvo k maloletej U. poprel, nakoľko v rozhodnom období už spolu nežili. Otec žije v sociálnom byte, nepracuje, nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade. V tom čase 3 týždne si privyrábal brigádnickými prácami na stavbách, najmä v M.. Do budúcna má prisľúbené uzavretie pracovnej zmluvy, či dohody o vykonaní práce. Súd musí poukázať na rozpor v podanej správy ÚPSVaR X. nad Z. zo dňa 26.05.2022, v ktorej sa konštatuje, že otec je evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie od 11.02.2022 a evidencia trvá (č.l. 138 spisu) a výpovede otca na ÚPSVaR X. nad Z. uvedenej v správe úradu zo dňa 13.06.2022, kedy sám otec vypovedal, že nie je evidovaný na úrade ako uchádzač o zamestnanie. (č.l. 174 spisu) Súd však z vlastnej činnosti má za to, že vývoj cien potravín a energií tento rok podstatne vzrástol, čo je aj všeobecne známou skutočnosťou. Súd musí pri rozhodovaní prihliadať na vývoj životných nákladov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Otec nie je na základe svojej výpovede evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, podľa jeho slov sa momentálne živí príležitostne brigádami, no zároveň uviedol, že možno sa mu podarí so zamestnávateľom uzavrieť aj pracovnú zmluvu. Napriek výzve súdu nepreukázal a nevyčíslil svoje príjmy a ani výdavky, neuviedol a nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by mu oprávnene a dôvodne bránili zamestnať sa, nebol prítomný ani na pojednávaní. Na základe uvedeného súd má za to, že návrh matky o určenie výživného v navrhovanej výške je dôvodné. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že suma životného minima pre nezaopatrené a neplnoleté dieťa v čase určovania jeho výšky je v sume 99,56 Eur (od 01.07.2021 do 30.06.2022),

na základe čoho sa stotožnil s navrhovaným výživným na maloleté dieťa G. vo výške 100,-Eur mesačne. Výšku výživného na maloletú U. súd určil s prihliadnutím na totožné tvrdenia matričného otca, ako aj matky maloletého dieťaťa, že matričný otec nie je zároveň aj biologickým otcom maloletej U., keďže ním je bez akýchkoľvek pochybností jej terajší partner. Súd výživné na maloletú U. priznal matke od matričného otca maloletej aj napriek vyššie uvedenému s prihliadnutím na § 85 ods. 1 Zákona o rodine. Navrhovateľka na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že v krátkej dobe bude predmetný právny nesúlad so skutkovým stavom ohľadne otcovstva k maloletej U. riešiť súdnou cestou. Súd pri určení výšky výživného otcovi maloletých detí zohľadnil hlavne tú skutočnosť, že deti boli súdom zverené do osobnej starostlivosti matky, a teda sa na osobnej starostlivosti podieľať nebude, čo musí byť čiastočne vyvážené finančným plnením. Lehotu plnenia vyživovacej povinnosti súd určil vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky a začiatok plnenia vyživovacej povinnosti počnúc dňom doručenia tohto rozsudku. Súd vzal pri rozhodovaní do úvahy aj tú skutočnosť, že potreby maloletých detí matka uhrádza z rodičovského príspevku a z prídavku na dieťa.

56. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa , na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Podľa rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa , zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.

Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.