Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33T/95/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šuťaka a prísediacich Petra Železníka a Anny Papcunovej na hlavnom pojednávaní dňa 13. februára 2017 v Prešove takto

rozhodol:

Obžalovaná:

N. L. H. P. I. Í. W. C. P. Á., nar. X.X.XXXX v L., trvale bytom L., Š. X, od 29.4.2015 vo väzbe v ÚVV L.,

j e v i n n á, ž e

dňa 29.4.2015 asi o 12.30 hod. v L. na ulici Š. Č.. X, v byte na 3. poschodí fyzicky napadla L. L. kuchynským nožom s dĺžkou čepele 180-191 mm a to tak, že ho týmto pichla do oblasti chrbta približne v oblasti ľavej lopatky, čím týmto konaním mu spôsobila zranenie: bodno-reznú ranu na zadnej stene hrudníka vľavo, dĺžky približne 4 cm, zasahujúcu do ľavej pohrudnicovej dutiny, s jej zakrvácaním a vniknutím vzduchu (pneumohaemothorax), ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou 28-30 dní, t e d a

- dopustila sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo a čin spáchala na chránenej osobe, č í m s p á c h a l a -zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o j e j s ú d u k l ad á:

Podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.l/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti, trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm.a/ Tr. zákona ju na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 3.9.2015 obžalobu na N. L. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že dňa 29.4.2015 asi o 12,30 hod. v L. na ulici Š. Č.. X v byte na 3. poschodí bezdôvodne fyzicky napadla L. L. tým spôsobom, že ho kuchynským nožom pichla do oblasti chrbta približne v oblasti ľavej lopatky, čím týmto konaním mu

spôsobila zranenie: bodnoreznú ranu na zadnej stene hrudníka vľavo, dĺžky približne 4cm, zasahujúcu do ľavej pohrudnicovej dutiny s jej zakrvácaním a vniknutím vzduchu (pneumohaemothorax), ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 28-30 dní.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej N. L., poškodeného L. L., svedkov Q. W.W., T.. J. V., P. U., výsluchom znalcov T.. N. T. W.C., T.. T. W., L.. Y. Č., dopočutím znalca T.. T. W. prečítaním svedeckej výpovede T. L., T. W. G., znaleckého posudku KEÚ PZ, prečítaním listinných a ďalších dôkazov a zistil nasledovné:

Obžalovaná N. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je nevinná a uviedla, že brata zobrala z ústavu a štyri roky sa o neho starala a aj deň predtým bola hádka a to kvôli dôchodku, ktorý chcel poberať osobne a v predmetný deň pripravovala obed a poškodený ju držal takou silou, že ho bodla. Brat, keď bol na doliečení v R., tam uvádzal, že pije a droguje a viackrát bol odvezený políciou pre agresivitu, pre napadnutie jej alebo mamine. Po skutku volala záchrannú službu, kde postupovala podľa jej príkazov a policajt hovoril, že brat v nemocnici je vysmiaty ako slniečko. Poukázala taktiež na skutočnosť, že brat nemá spôsobilosť na procesné úkony a pri jeho výsluchu mala podpísať zápisnicu aj ona. Štyri roky znášala jeho správanie a nikde to nehlásila. Pokiaľ skutok bol spáchaný, nebol úmyselný, plánovaný ani bezdôvodný, lebo tomuto predchádzalo jeho napadnutie. Poškodený ju chytil za pravú ruku a ľavou sa natiahla, konala pod psychickým nátlakom a so zmenšenou príčetnosťou. Nebola pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, lebo v predmetný deň užila iba predpísané antidepresíva. Poškodený sa jej aj v ten deň vyhrážal a zobrala nôž o dĺžke 30 cm, ktorý používali na krájanie chleba a keď ju brat chytil, bála sa, preto ho bodla. Útoky brata na jej osobu neoznamovala z dôvodu, že vždy to konzultovala so svojou mamou, ktorá uvádzala, aby to nechali tak.

Boli prečítané jej výpovede z prípravného konania, z ktorých súd zistil, že v deň skutku dala bratovi obed a nebol žiaden problém a potom začal hovoriť, že chce podpisovať dôchodok, kde mu vysvetľovala, že je chorý a pozbavený spôsobilosti na právne úkony, následkom čoho začal búchať po stole a kričať, že všetkých pozabíja a bude stále robiť napriek. Ona ho chcela ukľudniť, ale on ju chytil za ruku a začal byť strašne agresívny. Následne sa natiahla a zobrala nôž a keď ju neprestával ťahať, pichla ho do chrbta. Konfliktu predchádzala skutočnosť, že sa toho veľa nakopilo, bolo veľa problémov v rodine a už to nezvládala a do toho prišla hádka s bratom a nemala záujem mu ublížiť, len sa bránila. V minulosti bola závislá na drogách a alkohole, ale už 17 rokov abstinuje, berie svoje lieky. Taktiež uviedla, že brat jej nikdy fyzicky neublížil, len raz jej chytil ruky, lebo mu povedala, že ju bude s mamou rešpektovať.

Boli odstraňované rozpory, kde uviedla, že ona má brata rada, ale brat ju nemá rád a že ju v minulosti napadol, nechcela to na neho povedať. Podala taktiež žiadosť o umiestnenie do sociálneho zariadenia, ale nebolo miesto a mal byť umiestnený až po uvoľnení miesta. Z ústavu ho vybrala, lebo po návrate zo zahraničia chcela urobiť dobrý skutok a dochovať mamu aj brata. Brat poberal spolu s bezvládnosťou dôchodok vo výške 304,- € a pred rozhodnutím o vzatí brata z ústavu sa radila so synom a mamou. Ona poberala opatrovateľské vo výške 156,- € a mama poberala dôchodok 356,- €. Po vzatí z ústavu sa stala jeho opatrovníčkou.

Svedok poškodený L. L. uviedol, že obžalovaná šla do mesta kúpiť cigarety a kávu a keď sa vrátila bez toho, pýtal sa jej, prečo to nekúpila, kde mu uviedla, že nemala peniaze. Rozčúlil sa a niečo jej povedal, ona mu povedala, prestaň, lebo Ťa pichnem a zabijem, on jej vytočil ruku, aby ho nebila. Obžalovaná chcela nad ním získať moc, tvrdila, že je bez práva a fyzicky ho napadla z boku, pichla nožíkom, potom jej vykrútil ruku, keď ho chcela pichnúť druhýkrát. Napadla ho aj v minulosti po hádkach a to dostal rukou a z ústavu ho zobrali 2. apríla a 4 roky sa o neho starali. Obžalovaná aj navarila, upratovala, ale on rád je, zafajčí si a vypije. V čase útoku v byte boli dvaja a následne na traumatológii ho zašívali a nemohol ani dýchať. Na sestru útočil nielen slovne, ale niekedy ju aj buchol a vedie sa aj konanie o vrátenie spôsobilosti a chce, aby opatrovníkom bol jeho synovec. Nevedel uviesť, či jej ruku chytil pred útokom alebo po útoku.

Bola prečítaná taktiež jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej je zrejmé, že konflikty prerástli do hádky, kde ona zobrala kuchynský nôž a pichla ho do zadnej časti chrbta. Ona sa mu vyhrážala a zobrala nôž a povedala mu, že ho zabije a potom jej chytil ruku, v ktorej mala nôž a snažil sa jej zabrániť v útoku,

ale potom ho druhou rukou pichla. V minulosti ho raz porezala na ruke. Ďalej uviedol, že pri hádke mu obžalovaná povedala, aby zdochol a potom zobrala do ruky veľký nôž a tým ho pichla do zadnej časti chrbta a síce potom zavolala záchranku, ale stále mu nadávala. Obžalovaná sústavne vyvolávala konflikty, kde mu nadávala, že je debil a idiot a keď bola nervózna, ho aj fyzicky napádala a niekedy ho udierala aj stoličkou. Lepšie sa mu žilo iba s mamkou, ale keď sa vrátila obžalovaná, tak pre neho začala sodoma gomora. On na ňu fyzicky nikdy nezaútočil, iba občas jej vynadal. Ďalej uviedol, že pokiaľ ho mala porezať nožom, bolo to skôr a chcela ho aj vtedy pichnúť a porezala mu palec a uvedené porezanie sa možno stalo pred 5-timi rokmi a neohlásil to, lebo sa bál, že keď niečo povie, bude to zas len na neho a vo zvyšnom poukázal na prečítanú výpoveď.

Svedkyňa W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v čase skutku bola v práci a býva tam 20 rokov a obžalovaná asi 8-10 rokov, lebo predtým bola v Č. a niekde v Š.. Stretávali sa na dvore alebo na schodisku a starala sa o mamu a brata. Keď on bol vonku, nebola konfliktná a pokiaľ počula nejaký krik, bol to krik obžalovanej a nevedela uviesť, kto bol iniciátorom uvedeného kriku a na koho vlastne kričala a v čase skutku bola v práci. V predmetnom byte bývala obžalovaná s mamou, bratom a synom I., ktorý bol v W. a teraz tam býva jej syn. Na správanie obžalovanej sa poškodený ani matka nikdy nesťažovali, iba občas uviedli, že je niekedy nervózna.

Svedkyňa T.. J. V. uviedla, že obžalovanú pozná, bývajú v tom istom bytovom dome a chodievala aj ku nej, nakoľko má postihnutého syna, s ktorým jej pomáha, keď si potrebuje niekam odskočiť. Asi 2- krát tam boli na návšteve a poškodený chodieval vonku. K samotnému skutku sa vyjadriť nevedela a v domácnosti s obžalovanou žili jej matka, poškodený a syn I., ktorý bol odcestovaný v W.. Rozoberali situáciu obžalovanej, snažila sa jej pomôcť a vedela ju vypočuť. Občas poskytla menšie pôžičky tak 10,- €, ale stále boli vrátené. Poškodený sa nesťažoval, ani matka obžalovanej, iba raz uviedol, že prišla neskoro z mesta. Má vedomosť o nejakých sporoch, ktoré boli ohľadne peňazí. Obžalovaná sa sťažovala, že to už nezvláda a bolo to asi 2 mesiace pred skutkom.

Znalkyňa MUDr. N. T. W. uviedla, že zotrváva na záveroch posudku v celom rozsahu a obžalovaná je od roku 2011 ambulantne psychiatricky liečená s diagnózou unibipolárna porucha, kde toto ochorenie v čase spáchania skutku bolo bez psychiatrickej symptomatiky. U obžalovanej zistili anamnesticky syndróm závislosti od viacerých psychoaktívnych látok, pričom jej závislosť je už štvrtý rok v abstinencii. Zároveň zistili nevyrovnanú osobnosť bez príznakov psychotického ochorenia nastavená na psychofarmakologickú liečbu. Obžalovaná bola schopná rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania a jej ovládacia schopnosť bola celkom nepodstatne zmenšená pod vplyvom užívaných psychofarmák. Obžalovaná v čase znaleckého vyšetrenia bola kompenzovaná, jej psychický stav bolo stabilizovaný a chápe zmysel trestného konania. Keďže trestný čin nebol motivovaný duševnou poruchou alebo chorobou, ochranné psychiatrické liečenie nedoporučujú, ale doporučujú ďalšie ambulantne psychiatrické vedenie za účelom psychofarmakologickej liečby. Nie je potrebné ani ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie. Vzhľadom na lieky, ktoré obžalovaná uviedla, že užíva, ide o antidepresíva a jedná sa o preparáty, ktoré majú úplne minimálny sedatívny účinok a rozpoznávacie schopnosti obžalovanej boli zachované a ovládacie boli vplyvom tejto liečby celkom nepodstatne znížené. Doporučujú, aby menovaná bola naďalej ambulantne psychiatricky vedená za účelom pokračovania psychofarmakologickej liečby.

Znalec T.. W. uviedol, že poškodený utrpel bodnoreznú ranu na zadnej stene hrudníka vľavo dĺžky približne 4 cm, zasahujúcu do ľavej pohrudnicovej dutiny s zakrvácaním a vniknutím vzduchu. Uvedené poranenie bolo spôsobené hrotom a čepeľom bodnorezného nástroja - kuchynského noža, ktorý pôsobil strednou silou a prudkosťou a s najväčšou pravdepodobnosťou sa to stalo pri zasiahnutí zadnej steny hrudníka poškodeného hrotom a čepeľou ostrého bodnorezného nástroja spôsobeného druhou osobou. Ide o poranenie stredne ťažké, ktoré si vyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu, spojenú s dezinfekciou bodnoreznej rany, jej zošitím, chirurgickým narezaním hrudníka, založenie hrudného drenu na odstránenie vzduchu a hospitalizáciu v nemocnici a užívanie liekov a k úplnému vyhojeniu dochádza za 28-30 dní. Poškodený v čase po úraze bol 13 dní hospitalizovaný na oddelení traumatológie a počas liečby v dĺžke 28-30 dní jeho bolesti mali klesajúcu intenzitu. V danom prípade došlo k ohrozeniu ľavých pľúc a srdca, ako životne dôležitého orgánu. V prípade, ak by poškodený nebol adekvátne ošetrený, došlo by v priebehu niekoľkých dní k jeho úmrtiu, následkom bodnorezného poranenia. Pri danom type poranenia, ak by nedošlo k odbornému ošetreniu, došlo by následne k postupnému kolapsu pľúc, so

vznikom ťažkej infekcie, ktorá by viedla k smrti poškodeného. V danom prípade bola zistená jedna bodnorezná rana hrudníka, pričom pri RTG vyšetrení bola zistená štrbinovitá zlomenina rebra, kde zo začiatku bola uvádzaná ako zlomenina 8. rebra vľavo a následne ako zlomenina 9. rebra, ale tieto poranenia vznikli po náhodnom páde na oddelení. V danom prípade prenikol bodnorezný nástroj medzi rebrami cez kožu, podkožie, svalovinu a pohrudnicu a po vytiahnutí noža došlo k stiahnutiu rany, čo pri prvotnom ošetrení vyzeralo, že bodnorezný kanál neprenikol do ľavej pohrudnicovej dutiny. Pri RTG vyšetrení dňa 29.4. bola zistená prítomnosť vzduchu a malého množstva krvi, čo svedčí pre skutočnosť, že bodnorezný nástroj prenikol do ľavej pohrudnicovej dutiny, čo spôsobilo vniknutie vzduchu a uvedené poranenie mohlo byť spôsobené intenzitou strednej veľkosti. V prípade, ak by do tela poškodeného došlo k vniknutie čepele v celej dĺžke, došlo by k poraneniu pľúc, prípadne srdca, ktoré by s najväčšou pravdepodobnosťou viedli k smrti menovaného v priebehu 15-30 minút. Bodná rana bola umiestnená 5 cm pod dolným okrajom lopatky a pokiaľ by bodnorezný nástroj smeroval vodorovne, prípadne nahor, mohlo dôjsť k zasiahnutiu srdca. A keďže dĺžka bodnorezného kanála je 4 cm, spôsobilo to iba poranenie pohrudnice vo vnútri ľavej pohrudnicovej dutiny.

Svedok P. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanú pozná, žila s mamou a bratom a v altánku si niekedy dali spoločne kávu alebo vínko. K spolužitiu uviedol, že občas si požičiavali peniaze, bolo počuť nejaký krik, ale obsah počuť nebolo a bol to krik ako skoro v každej domácnosti. Ako zástupca správcu neriešil žiadne hádky. Poškodený uvádzal, že chce ísť do ústavu a pýtal sa ich, či ho budú chodiť navštevovať. Z jeho rozprávania nevyplývalo, aby tam boli nejaké problémy a aj keď sa vyjadril, že aj keby ho zabila, peniaze nedá a on to chápal ako slovné spojenie a peniaze si požičiavali takmer od všetkých v bytovke. Obžalovaná bola niekedy kľudná, niekedy iba odvrkla na nejaký pozdrav.

So súhlasom prokurátora a obžalovanej boli prečítané znalecké posudky KEÚ PZ, kde zo znaleckého posudku z odboru mechanoskopie je zrejmé, že predmetom skúmania bola flanelová košeľa modrobielej farby, mikina hnedočervenej čiernej farby a kuchynský nôž, kde je zrejmé, že na košeli bolo zistené rovné poškodenie dĺžky 32 mm a toto poškodenie má charakter rezného alebo bodnorezného poškodenia a poškodenie nie je vhodné na individuálnu identifikáciu použitého nástroja. Obdobné poranenia boli zistené aj na predloženej mikine a možno konštatovať, že tieto poškodenia navzájom korešpondujú. Ku kuchynskému nožu uviedli, že nôž má celkovú dĺžku 307 mm, pričom čepeľ je dlhá 180 -190 mm. Na základe tvaru, rozmerov a charakteru poškodení, ktoré boli zistené na košeli a mikine, je možné konštatovať, že zistené poškodenia mohli byť vytvorené aj predloženým nožom.

Zo znaleckého posudku KEÚ PZ, odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy je zrejmé, že zaistené stopy na oblečení ako aj na mieste činu majú rovnaký DNA profil, ktorý je zhodný s DNA profilom poškodeného.

Z prečítanej svedeckej výpovede T. W. G. je zrejmé, že rodinné pomery ovládala dobre a v súčasnosti rodinu navštevuje minimálne kvôli častým hádkam, ktoré tam boli, hlavne z ekonomického hľadiska. Obžalovaná bola často pod vplyvom alkoholu, chodila opitá, starým rodičom nadávala a nestarala sa o svojho syna. Následne 9 rokov bola v Š. až do roku 2003 a v roku 2006 odišla do L. a po návrate sa priznala, že bola drogovo závislá a vrátila sa bez dokladov a potom ukľudnila babku, že sa bude starať o ňu a stále mali problémy s peniazmi a následne zobrala do opatery aj svojho brata. S tým však nesúhlasili. Mimo domácnosť sa stretávala so synom obžalovanej, ktorý hovoril, že táto je nervózna, panuje strašná nálada a nevedeli s peniazmi hospodáriť. Posledný rok babka aj poškodený chradli a poškodenému sa zhoršila mobilita. Pri samotnom skutku nebola prítomná a eviduje ako obžalovaná bila svojich rodičov a napadla aj ju. Obžalovaná bola strašne impulzívna, kričala, nadávala, bola agresívna a voči susedom sa však správala milo a v poslednom čase aj brala nejaké lieky. Poškodený sa s obžalovanou stále hádal.

Z oboznámených listinných dôkazov je zrejmé, že bola oboznámená zápisnica z ohliadky miesta činu, ďalej zápisnice o vydaní vecí, ktoré boli predložené na expertízne skúmanie. Bola oboznámená predbežná lekárska správa poranenia poškodeného, ktorá bola objektivizovaná závermi znaleckého posudku. Ďalej bola oboznámená správa operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, kde bolo o 13.45 hod. oznámené, že pani L. pichla do chrbta svojho brata a uvedená komunikácia bola z telefónneho čísla XXX/XXXX XXX. Zo správy z výkonu väzby je zrejmé, že táto sa správa disciplinovane a slušne, nebola priestupkovo riešená. V odpise z registra trestov má 9 záznamov, kde je však potrebné

konštatovať, že posledné odsúdenie je odsúdenie Mestským súdom X., sp. zn. X O. XX/XX zo dňa 31.10.1989, kde sa na obžalovanú hľadí, akoby nebola odsúdená. Bola oboznámená aj správa z operačného strediska KR PZ, z ktorej je zrejmé, že oznamovateľkou bola pani L. v piatich prípadoch a v žiadnom prípade nebola následne vyslaná hliadka na adresu Š. X, L.. Boli oboznámené aj prepúšťacie správy poškodeného z nemocnice v R., kde tento tam bol hospitalizovaný od 20.10.2014 do 10.11.2014 a zo správy z L. samosprávneho kraja je zrejmé, že žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby bola podaná dňa 5.11.2014 pre osobu L. L.. Boli oboznámené aj lekárske správy o hospitalizácii poškodeného L. L. na psychiatrickom oddelení FNsP L. a to v období od 14.12.2013 do 8.1.2014, od 30.7.2014 do 8.9.2014 a 12.5.2015 do 26.5.2015.

Na základe zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v L. bolo doplnené dokazovanie v naznačenom smere, kde z posudku PhDr. Č. ohľadne poškodeného L. L. uviedla, že intelektové a kognitívne schopnosti zodpovedajú úrovni ľahkej mentálnej zaostalosti, čo svedčí pre defekt súdnosti neumožňujúci primerane posúdiť situáciu ani vlastné správanie pre neadekvátne priliehavý úsudok, zníženú schopnosť dedukcie a logického uvažovania. Osobnosť poškodeného je simplexná, nezrelá, ťažšie prispôsobivá s oslabeným mentálnym výkonom a racionálnou kontrolou. Má sklony k unikaniu pred zodpovednosťou, k sebapresadzovaniu, k potrebe pozornosti, pričom rád získava ocenenie a nadradené postavenie, správanie je nadmerne uvoľnené. Poškodený má sklon klamať, fabulovať, skresľovať skutočnosti vo svoj prospech a snahu prezentovať sa v pozitívnom svetle a vierohodnosť jeho výpovede je znížená. Konanie obžalovanej malo negatívny vplyv, viedlo intenzívnu, negatívnu odozvu a plynutím času a poskytnutím lekárskej starostlivosti bol poškodený schopný sa na situáciu adaptovať. Následným vyšetrením neboli zistené negatívne prejavy s konaním obžalovanej. Psychický stav poškodeného je stabilizovaný. Jeho pamäťové schopnosti sú defektné, má sklony ku konfabuláciam a plynutím času a opakovaným vracaním sa k udalosti ako aj mnohonásobným prerozprávaním príbehu so snahou upútať na seba pozornosť sa v jeho výpovediach čoraz častejšie vyskytujú fabulácie, t.j. popisy, ktoré nezodpovedajú prežitým udalostiam. Je možné uzavrieť, že jeho výpoveď v najkratšom čase po udalosti, čo sa týka vierohodnosti, je najpravdepodobnejšia. K prostrediu v ktorom žil, uvádzal, že mal pozitívny vplyv a popisoval strádanie matky. Situáciu poškodený vníma neštandardne a vzťah k obžalovanej popisuje ako dobrý s tým, že jej odpustil a predpokladá, že jeho vzťah je taký vágny. Jeho schopnosť zapamätať je taktiež znížená. Všeobecná vierohodnosť je podstatne znížená a rovnako aj špecifická vierohodnosť. Schopnosť zapamätať si je podstatne obmedzená a schopnosť reprodukovať je nepresná kvôli tendencii vypĺňať si nezapamätané udalosti svojimi domnienkami a informáciami a preto prvý opis jeho skutočnosti je najpravdepodobnejší.

Bol dopočutý znalec T.. W., ktorý zotrval na doterajších záveroch a uviedol, že v danom prípade došlo k ohrozeniu ľavých pľúc a srdca ako životne dôležitých orgánov hrotom a čepeľou bodnorezného nástroja prenikajúceho do ľavej pohrudnicovej dutiny s vniknutím vzduchu a zakrvácaním ľavej pohrudnicovej dutiny a v prípade, ak by nebol adekvátne ošetrený, došlo by v priebehu niekoľkých dní k jeho úmrtiu. U poškodeného bol zistený vzduch v ľavej pohrudnicovej dutine a takisto bolo zistené krvácanie a prítomnosť vzduchu spolu s krvou spôsobili u poškodeného vymiznutie a oslabenie dýchania nad celým ľavým pľúcnym krídlom, čo bolo zistené prvotným vyšetrením poškodeného. V prípade, ak by poškodenému neboli podané lieky proti krvácaniu, došlo by u poškodeného k postupnému vykrvácaniu do ľavej pohrudnicovej dutiny. Vo všeobecnosti platí, že akékoľvek bodnorezné poranenia hrudníka je bez adekvátnej liečby antibiotikami spojené so vznikom ťažkej infekcie, ktorá by v konečnom dôsledku viedla k smrti poškodeného. V danom prípade by mohlo dôjsť k vykrvácaniu poškodeného buď v priebehu niekoľkých hodín a v prípade, ak by došlo k počiatočnému zastaveniu krvácania v dôsledku dýchacích pohybov hrudníka, by mohlo dôjsť k znovu otvoreniu uvedenej rany aj po niekoľkých dňoch s následným vykrvácaním. Samotný poškodený by mohol teoreticky na ranu priložiť nejaký uterák alebo obrus, ktorým by mohol zastaviť krvácanie, ale o nejakom odbornejšom ošetrení sa nedá uvažovať. K závažnejšiemu následku nedošlo z dôvodu, že bodnorezný nástroj nesmeroval dostatočne kolmo vzhľadom na zadnú stenu hrudníka, ale pod miernym uhlom kopíroval zadnú stenu hrudníka a preto nedošlo k preniknutiu hrotu a čepele bodnorezného nástroja do ľavej pohrudnicovej dutiny tým spôsobom, aby došlo k poraneniu ľavých pľúc, prípadne srdca. Útok bol vedený strednou silou a prudkosťou a v prípade vedenia útoku veľkou silou a prudkosťou došlo by k poraneniu ľavých pľúc, prípadne by došlo k narezaniu alebo k úplnému narezaniu rebier. Kvôli strednej intenzite vedenia útoku došlo k zošmyknutiu čepele a k zastaveniu vznikajúceho bodnorezného poranenia v určitej fáze pohybu. K znázorneniu situácie obžalovanou znalec uviedol, že popis obžalovanej zodpovedá mechanizmu vzniku poranení a z medicínskeho hľadiska mohol byť útok vedený aj väčšou silou a intenzitou, čo by malo za následok vznik

ťažšieho poranenia poškodeného, prípadne aj jeho usmrtenie. V prípade iného sklonu a to kolmejšieho vzhľadom na uhol hrudníka a čepele, by na vniknutie noža do ľavej pohrudnicovej dutiny stačila aj stredná sila a prudkosť, ak by čepeľ prechádzala cez mäkké tkanivá. Ak by útok bol vedený veľkou silou a prudkosťou, došlo by k preniknutiu čepele do ľavej pohrudnicovej dutiny aj cez rebrá, bez ohľadu aký by bol sklon čepele noža a to kolmý alebo by bol pod rovnakým uhlom, ako došlo k vzniku uvedeného poranenia. V danom prípade bol poškodený v sedacej polohe bez možnosti o pokus o uhnutie pred prebiehajúcim útokom a preto je možné silu ustáliť ako strednú. V tele poškodeného došlo k poraneniu mäkkých tkanív, ktoré nepredstavujú pre nôž žiadnu prekážku a na ich prekonanie stačí vynaloženie strednej sily a prudkosti. Držanie pravej ruky obžalovanej poškodeným a jej vykrúcanie nemalo vplyv na hybnosť ľavej končatiny obžalovanej a z medicínskeho hľadiska mohla viesť útok tak, ako to znázornila obžalovaná a je možné pripustiť, že bolesť, ktorú pociťovala počas vykrúcania pravej ruky, viedla k útoku z jej strany. Obžalovaná mohla útok viesť aj veľkou silou a prudkosťou a bola to jej reakcia na bolesť spôsobenú vykrúcaním ruky, ale táto nebola adekvátna z dôvodu použitia bodnorezného nástroja, ktorý sa nachádzal na kuchynskej linke. Pokiaľ obžalovaná znázornila ako prebiehal samotný konflikt, bolo to postačujúce a nebolo to v rozpore so zistenými poraneniami.

Taktiež bola oboznámená aj predložená fotodokumentácia z ohliadky miesta činu.

Zhodnotiac všetky vykonané dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrnne súd zistil nasledovné:

Obžalovaná dňa 29.4.2015 v L. napadla kuchynským nožom s dĺžkou čepele 180-191 mm svojho brata poškodeného L. L. a to tak, že týmto ho pichla do oblasti chrbta ľavej lopatky, kde podľa znalca z odboru zdravotníctva mu spôsobila bodnoreznú ranu na zadnej strane hrudníka dĺžky približne 4 cm, zasahujúcu do ľavej pohrudnicovej dutiny s jej zakrvácaním a vniknutím vzduchu a uvedené zranenie si vyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 28- 30 dní.

Obžalovaná spáchanie skutku v celom rozsahu poprela a uvádzala, že brat ju opakovane napádal a nebolo to bezdôvodné napadnutie a aj predmetný deň ju on napadol a jej konanie bolo neúmyselné v sebaobrane a preto ho bodla. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní opísala postavenie osôb, kde uviedla, že poškodený sedel pri stole ako na snímke 20 oboznámenej fotodokumentácie a sedel otočený pravou stranou k stolu a keď ju chytil za pravú ruku, ona ľavou rukou zobrala nôž a ľavou rukou ho bodla cez rameno. Zo skutku je však usvedčovaná výpoveďou poškodeného L. L., ktorý aj keď v čase skutku bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, neznamená, že nevie popísať, čo sa odohralo a ani samotná obžalovaná, skutočnosť, že svojho brata pichla, nepoprela. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku PhDr. Č., ktorá uviedla, že vierohodnosť výpovede poškodeného je znížená, ale najpravdepodobnejšia bude jeho prvá výpoveď, lebo s odstupom času v snahe upútať pozornosť sa v jeho výpovedi vyskytujú klamstvá. Poškodený v prvej výpovedi uviedol, že jej chytil ruku, ale nie tú, v ktorej mala nôž ale v druhú a potom ho pichla.

Ďalej je usvedčovaná najmä výsluchom znalca T.. W., ktorý sa vyjadril k mechanizmu vzniku poranenia, následkom poranenia. Uviedol, že k závažnejšiemu zraneniu by bolo došlo, keby bola obžalovaná útočila veľkou silou a prudkosťou pod rovnakým uhlom alebo by bola útočila kolmejším pomerom uhla čepele bodnorezného nástroja a zadnej steny hrudníka. Z dôvodu zošmyknutia čepele po rebrách a aj k zastaveniu vnikajúceho nástroja v určitej fáze pohybu, nedošlo k poraneniu pľúc a prerezaniu rebier. K znázornenému postaveniu obžalovanej a poškodeného uviedol, že poranenie zodpovedná znázornenému útoku a z medicínskeho hľadiska mohol byť útok vedený aj väčšou silou a prudkosťou a jej konanie je možné opísať ako neprimeranú reakciu na bolesť, ktorú jej spôsobil poškodený vykrútením ruky a podľa jeho názoru prípadný vyšetrovací pokus nie je potrebný.

Vypočutí svedkovia V., U., W. priamymi svedkami skutku neboli a vyjadrovali sa iba k spolužitiu v rodine L. a všetci zhodne uviedli, že nič zvláštne sa v tejto rodine nestalo a boli tam neustále problémy s peniazmi a svedkyňa W. G. uviedla a vyjadrila sa k spolužitiu v rodine a ku skutočnostiam ohľadne správania sa obžalovanej.

Obžalovaná je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, kde o ovládacích a rozpoznávacích schopnostiach neboli žiadne schopnosti, lebo aj znalkyňa z odboru psychiatrie MUDr. W. T. uviedla, že obžalovaná bola schopná rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania a jej ovládacia schopnosť bola celkom nepodstatne zmenšená vplyvom užitých psychofarmák.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku, súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 15 písm. b/ Tr. zákona, že obžalovaná konala formou nepriameho úmyslu, lebo vedela, že svojím konaním také porušenie alebo ohrozenie môže spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, teda spôsobí ťažkú ujmu na zdraví bola s tým minimálne uzrozumená.

Konanie obžalovanej nemožno posúdiť ako nutnú obranu alebo krajnú núdzu, lebo ako tvrdí obžalovaná, bránila sa útoku poškodeného, ktorý ju chytil za ruku a preto chytila nôž a ho bodla, ale podľa názoru súdu neboli splnené podmienky nutnej obrany alebo krajnej núdze, lebo nešlo o bezprostredne hroziaci útok na záujem chránený týmto zákonom a to telesnú integritu obžalovanej a išlo aj o celkom zjavne neprimeranú obranu.

Obžalovaná si mala byť vedomá, že miestom, kde útočí nožom t.j. hrudník poškodeného, je miestom, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány, t.j. srdce, pľúca, teda sa dopustila konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ale je jeho dokonaniu neprišlo, lebo poškodený nebol práceneschopný dlhšie ako 42 dní, ale takéto porušenie mohlo nastať. Medzi následkom ublížením na zdraví poškodeného a konaním obžalovanej je aj kauzálny nexus, teda príčinná súvislosť a teda podľa názoru súdu sú splnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, ale je to v štádiu pokusu, lebo nedošlo k dokonaniu trestného činu.

Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu, súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti trestného zákona, kde za takto kvalifikovaný skutok je možné uložiť trest odňatia slobody v trvaní päť až dvanásť rokov. Súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaná skutok úprimne oľutovala § 36 písm. l) Tr. zákona a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom na uvedenú sadzbu súd dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestného zákona a to individuálnej ako aj generálnej prevencie postačuje uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a preto jej uložil trest odňatia slobody v trvaní piatich rokov. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že nezistil ani žiadne mimoriadne okolnosti podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, ktoré by umožňovali uložiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu stanovenú zákonom v osobitnej časti.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná nebola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ju podľa § 48 ods. 1 písm. a) Tr. zákona pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe vyššie uvedených skutočností a záverov rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.