Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/323/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu J. H., bytom P. I., C. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Romanom Madom, advokátom so sídlom v Novej Dubnici, Gagarinova 32, IČO 37 914 049, proti žalovaným 1/ Y. S., bytom I. nad J., E. hájom XXXX/XX, 2/ E. H., bytom I. nad J., E. hájom XXXX/XX, obe zastúpené JUDr. Renátou Jánskou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Piaristická 6836 a 3/ D. B., bytom X., G. XX, o určenie, že povinnosť zanikla, takto

rozhodol:

I. U r č u j e s a , že povinnosť žalobcu umožniť žalovanej 1/, aby spoločne s v tej dobe maloletými deťmi E. a D. H., t.č. žalovanými 2/ a 3/ mohla bývať v dome súp. č. XXX na C. ulici č. XX v P. I. a za tým účelom mohla užívať v dome dve obytné miestnosti, nachádzajúce sa na prvom poschodí domu so vstupom čelne oproti schodišťu, kúpeľňu s WC nachádzajúcu sa na prvom poschodí domu a spolu užívať spoločne so žalobcom kuchyňu , nachádzajúcu sa na prízemí domu a práčovňu nachádzajúcu sa v suteréne domu, všetky spoločné časti a zariadenia domu, a to do zabezpečenia náhradného bytu, určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 03.04.2000, č.k. 4C 1311/99-59 v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.04.2000, č.k. 4C 1311/99-65, zanikla.

II. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že povinnosti vyplývajúce z rozsudku vydaného Okresným súdom Trenčín zo dňa 3.4.2000, právoplatným dňa 26.5.2000 v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.4.2000 právoplatným dňa 26.5.2000, v konaní vedenom pod sp. zn. 4C 1311/1999 zanikli. Uviedol, že popísaným rozhodnutím mu bola uložená povinnosť, aby umožnil žalovanej 1/ a v tej dobe maloletým deťom, žalovaným 2/, 3/, bývať v jeho dome súp. č. XXX na C. ulici č. XX v P. I. až do zabezpečenia náhradného bytu. Predmetom užívania zo strany žalovaných mali byť konkrétne určené miestnosti. Žalobca mal za to, že sa zásadným spôsobom zmenili okolnosti, ktoré boli v čase uvedeného rozhodovania súdu. Žalovaná 1/, bývalá manželka a matka spoločných detí žalovaných 2/, 3/, si našla nového životného partnera, s ktorým uzavrela manželstvo a s ktorým býva v spoločnej domácnosti. Žalovaná 2/ podľa vedomostí žalobcu už niekoľko rokov nebýva ani so svojou matkou, ani s bratom, býva v spoločnej domácnosti so svojím priateľom. Žalovaný 3/ má tiež založenú vlastnú domácnosť, býva s priateľkou a ich deťmi, rovnako nemá záujem bývať či už so svojou sestrou, alebo matkou. Za týchto okolností, podľa názoru žalobcu, nebol dôvod, aby naďalej trvala súdom uložená povinnosť umožniť žalovaným v jeho dome bývať.

2. Žalovaná 1/ pripustila, že došlo k zmene situácie oproti tej, ktorá bola v čase rozhodovania vo veci sp. zn. 4C/1311/1999, ale zostalo skutočnosťou, že pričinením žalobcu toto rozhodnutie nikdy nebolo realizované, užívaniu nehnuteľnosti z ich strany bránil akýmikoľvek prostriedkami. Žalovaná 2/ doteraz nemá vyriešené bývanie, preto striedavo býva u nej, prípadne u priateľa, vo vzťahu k nej by si žalobca

mal uvedomiť, že je stále jej rodičom a mal by jej pomôcť aj vzhľadom na jej zdravotný stav vyriešiť si bytovú otázku. Žalovaná 1/ pripustila, že t.č. má založenú vlastnú domácnosť a bytovú otázku vyriešenú, uzavrela nové manželstvo, z ktorého má ďalšie doposiaľ maloleté dieťa a na základe toho už nemá záujem v dome žalobcu bývať a domáhať sa z jeho strany plnenia súdom uloženej povinnosti. Aj napriek tomu mala za to, že súd by mal zvážiť mimoriadne okolnosti tohto prípadu a rozhodnúť tak, aby prípadné súdne rozhodnutie nemalo žiadny negatívny dopad tak po stránke finančnej, ako morálnej, na jej osobu.

3. Žalovaná 2/ navrhla žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že nie všetky tvrdenia žalobcu sú pravdivé. Od rozhodnutia súdu v roku 2000 prakticky až doteraz žalobca robil všetko pre to, aby zabránil jej matke a bratovi užívať v časti jeho domovú nehnuteľnosť podľa súdneho rozhodnutia. Žalobca neumožnil užívanie domu napriek vydanému súdnemu rozhodnutiu, ktoré nikdy neuznával a nerešpektoval a na tomto jeho postoji nič nezmenili ani prebiehajúce exekučné konania. V určitom období sa preto z nej, matky a brata stali prakticky bezdomovci, za ťažkých okolností si museli hľadať iné bývanie. Žalovaná 2/ nepovažoval za spravodlivé, aby za týchto okolností sa žalobca napokon domohol súdnym rozhodnutím zrušenia jeho povinnosti umožniť bývať v jeho dome. Poukázala na to, že doposiaľ žije v spoločnej domácnosti s matkou, má síce priateľa, ale s ním v spoločnej domácnosti nežije. Nemá zabezpečené žiadne bývanie, navyše má problém zabezpečiť si riadne trvalé zamestnanie v súvislosti s tým, že má trvale poškodené zdravie a trpí nevyliečiteľnou duševnou chorobou. Mala za to, že žalobca ako rodič mal najmä voči deťom, teda aj voči jej osobe, osobitnú zodpovednosť, ktorej si nikdy nebol vedomý, nevenoval pozornosť tomu, že potreba bývania je najzákladnejšou životnou potrebou, ktorú musí každý rodič svojmu dieťaťu podľa svojich možností zabezpečiť. Táto povinnosť podľa žalovanej 2/ zo strany žalobcu stále trvá, nakoľko žalovaná 2/ odteraz nemá vyriešené samostatné bývanie a nie je ani v jej možnostiach tento problém vyriešiť. Žalovaná 2/ teda prejavila záujem do domu žalobcu sa nasťahovať, využiť možnosti ponúkané stále platným súdnym rozhodnutím, až do doby, kým jej žalobca neposkytne náhradný byt.

4. Žalovaný 3/ nesúhlasil so žalobou, nevidel dôvod, pre ktorý by sa malo vyjsť v ústrety žalobcovi, ktorý jemu, jeho matke a sestre roky neumožnil v dome bývať, hoci mal v tom zmysle súdom uloženú povinnosť. Roky boli v zlej situácii, hľadali si bývanie ako sa dalo, často sa sťahovali, bývali v rôznych podnájmoch, u príbuzných a podobne. Žalobcovo správanie bolo a naďalej je neprijateľné, pre jeho správanie museli v minulosti odísť zo spoločnej domácnosti, žalobca sa nikdy nestaral o to, v akých žijú pomeroch, jeho jedinou starosťou bolo zabrániť im nasťahovať sa do jeho domu. Žalovaný 3/ zároveň pripustil, že sa plynutím času zmenili zásadným spôsobom okolnosti a zmenil sa aj jeho osobný a rodinný život, t.č. nemá záujem bývať v dome žalobcu, nie je s ním v žiadnom kontakte, nemá k nemu žiaden vzťah a nechce s ním mať nič spoločné. Rovnako ako žalovaná 1/ nesúhlasil s tým, aby prípadné vyhovenie žalobe malo akýkoľvek negatívny dopad po stránke finančnej, či morálnej, na jeho osobu.

5. Okresný súd v Trenčíne rozhodnutím zo dňa 3.4.2000, č.k. 4C 1311/99-59 v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.4.2000, č.k. 4C 1311/99-65 rozhodol tak, že odporcovi (žalobcovi) uložil povinnosť umožniť navrhovateľke (žalovanej 1/), aby spoločne s maloletými deťmi E. a D. (žalovanými 2/,3/) mohla bývať v dome súp. č. XXX na C. ulici č. XX v P. I. a za tým účelom mohla užívať v dome dve obytné miestnosti, nachádzajúce sa na prvom poschodí domu so vstupom čelne oproti schodisku, kúpeľňu s WC nachádzajúcu sa na prízemí domu a práčovňu nachádzajúcu sa v suteréne domu, všetky spoločné časti a zariadenia domu, a to do zabezpečenia náhradného bývania. Navrhovateľka mala povinnosť vysťahovať sa z bytu do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 26.5.2000.

6. V konaní Okresného súdu Trenčín sp. zn. 12C/569/2001 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.4.2005 č.k. 17Co/211/04-30 bolo rozsudkom zo dňa 26.5.2004 rozhodnuté tak, že sa určilo, že právo navrhovateľky (žalovanej 1/) na zabezpečenie náhradného bytu voči odporcovi (žalobcovi) vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4C 1311/99 zo dňa 3.4.2000 v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.4.2000 v dôsledku vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady podľa listu odporcu zo dňa 19.6.2001 nezaniklo a povinnosť odporcu na zabezpečenie náhradného bytu voči navrhovateľke naďalej trvá.

7. Dňa 14.3.2015 boli žalobcovi doručené súdnym exekútorom G.. N. Y., náhradníkom súdneho exekútora G.. I. D., Upovedomenie o ďalších trovách exekúcie (na sumu 140,55 Eur) a Upovedomenie o ďalších trovách exekúcie (na sumu 159,31 Eur). Žalovaná 1/ zaslala žalobcovi list zo dňa 3.8.2015,

ktorý si prevzal žalobca dňa 4.8.2015, v ktorom žiada žalobcu, aby jej určil termín odovzdania kľúčov od domu, za účelom využívania v dome dvoch obytných miestností a spoluužívania všetkých spoločných častí a zariadení bytu v nehnuteľnosti, a to rodinnom dome, nachádzajúcom sa v P. I. na C. uliči č. XXX/ XX, resp. zabezpečenia náhradného 2-izbového bytu, ktorého je výlučným vlastníkom žalobca.

8. Žalobca uviedol, že je pravda že súd mu uložil povinnosť umožniť v jeho dome bývať bývalej manželke a ich dvom deťom. Toto nikdy neumožnil, pretože sa bál o svoj život, žalovaná 1/ je hysterická, v čase od rozvodu v r. 1997 do r. 2000, keď ešte v dome bývali, došlo k jednému incidentu, keď ho napadla, v ruke mala sklo z rozbitej fľaše. To sa aj vyšetrovalo, ale nakoniec bol násilníkom on. Po vydaní predmetného rozsudku v r. 2000 zabezpečil bytovú náhradu, táto žalovanej 1/ nevyhovovala, aj súd jej to uznal. Od tej doby už ďalšiu náhradu nezabezpečil, nevyhovovalo by jej nič. Nikdy neumožnil žalovaným 1/-3/ v dome bývať, a ani to neumožní. To je nevykonateľné rozhodnutie, nemohli by byť pod jednou strechou. Žalovanej 1/ neumožní nikdy nič, a deti dom aj tak v budúcnosti zdedia, pokiaľ ich nevydedí. Pokiaľ ide o dcéru, žalovanú 2/, do domu ju vpustí len v jeho prítomnosti, v žiadnom prípade nie samotnú.

9. Žalovaná 1/ uviedla, že mali vážne problémy v manželstve, keď zistila, že niekoľko rokov žalobca zneužíval jej 13-ročnú sestru, nemala na to dôkazy, preto ako dôvod rozvodu dali to, že má priateľa. Po rozvode bývali nejakú dobu spolu, je pravda, že došlo ku konfliktu, ale opačne, zbitá bola ona. Pri príležitosti tohto útoku sa zbalila a s deťmi odišla, potom sa chcela aj s deťmi do domu vrátiť, ale do domu ju už žalobca nevpustil. Prebehli súdne konania, s deťmi bývala niekoľko rokov v podnájmoch, od r. 2005 žije spoločne v jednej domácnosti s terajším manželom, s ktorým má 14-ročného syna. Bývali s nimi aj žalovaní 2/, 3/. S manželom si zobrali hypotéku a spoločne kúpili 3-izbový byt. Syn v 19-tich rokoch odišiel do Bratislavy, neskôr sa oženil a založil si rodinu a býva v Trnave. Dcéra bola nejakú dobu v Anglicku. Potom sa dostala do zdravotných ťažkostí, zistili jej schizofréniu, priznali minimálny invalidný dôchodok. Dcéra nemá vyriešenú bytovú situáciu, veci má na viacerých miestach, chvíľu býva s priateľom, chvíľu u nej. Potrebovala by pritom v rámci liečby pokojný režim. Mala problém zabezpečiť si zamestnanie s jej ochorením, 2,5 roka nemala prácu, a teda ani financie splácať pôžičku na malý byt. Ona jej pomôcť nemohla, už má jednu hypotéku, hovorila jej aby oslovila otca, ale ani on jej nepomohol. Dcéra by u otca mohla bývať, mohla by na víkendy chodiť k nej. Sama nemá v žiadnom prípade záujem sa do domu k žalobcovi nasťahovať. Vzhľadom k tomu, že pred manželstvom dom postavili zo spoločných peňazí, mali by z toho niečo mať aspoň deti.

10. Žalovaná 2/ uviedla, že má záujem nasťahovať sa do domu k otcovi, jediná z celej rodiny s ním má aspoň aký-taký vzťah. V období rokov 2004-2008 žila a pracovala v Anglicku, keď sa vrátila, potrebovala na 2-3 mesiace aspoň zázemie, zložiť si niekde veci, kým sa nepostará sama o seba, požiadala otca, aby jej dovolil bývať u neho, bez výsledku. Stále si myslí, že by u neho mohla bývať a mohli by vychádzať, nakoniec sú jedna rodina a aspoň ona je tá, ktorá by mu pomohla, keď to bude niekedy potrebovať. Otec jej nikdy neumožnil v predmetnom dome bývať, do odchodu do Anglicka bývala v jednej domácnosti s mamou a bratom, neskôr s otčimom. Počas pobytu v Anglicku, jej otec zrušil trvalý pobyt vo svojom dome, teraz má evidovaný pobyt iba na Mesto Nová Dubnica, robí jej to problémy s poštou. Chcela aspoň také zázemie, aby jej k otcovi aspoň pošta chodila. Býva striedavo u priateľa a u matky. Otčim, ktorému je za všeličo vďačná, ju ale nevidí vo svojej domácnosti celkom rád, aj priateľ má výhrady, keď nie sú manželia, býva s matkou. Nemá záujem sa osamostatniť, keď môže bývať s otcom. Bolo obdobie, keď bývala v podnájme, platila 250 eur mesačne. To sa dalo pokiaľ mala prácu, keď prácu stratila, už nemala financie na platenie podnájmu. Za adekvátnu bytovú náhradu by považovala bývanie, kde prinajmenšom všetky náklady s bývaním spojené bude platiť žalobca. Toto ale nepovažuje za uskutočniteľné.

11. Žalovaný 3/ uviedol, že pokiaľ ide o jeho kontakty s otcom, možno niekedy do 18-tich rokov mal priebežne záujem o kontakty s otcom, aj za ním zašiel, hoci bývali oddelene. Nakoniec je to jeho rodič a iná vec je, že mal zlé vzťahy s matkou. V 19-tich odišiel do Bratislavy a osamostatnil sa. Už 6 rokov je ženatý, prijal priezvisko manželky, má dve deti a nemá v súčasnosti záujem bývať v dome otca. Možno niekedy v budúcnosti, keby s rodinou prišiel o strechu nad hlavou.

12. Žaloba bola podaná 31.8.2015. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, zostávajú zachované. Preto súd hodnotil otázku naliehavého právneho záujmu podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

13. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

14. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

15. Súd mal za to, že na žiadanom určení preukázal žalobca naliehavý právny záujem, bez podrobnejšieho posúdenia nutnosti trvania účinkov rozsudku z konania sp. zn. 4C/1311/99 zostáva postavenie žalobcu stále zaťažené uloženými povinnosťami, na existenciu ktorých by mohla mať vplyv zmena pomerov od pôvodného rozhodnutia doposiaľ. Bez preskúmania tejto otázky súdom nie je možné postavenie žalobcu zmeniť, pokiaľ by k tomu boli zistené dôvody.

16. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 3.4.2000 bolo žalobcovi uložené, aby v určenom rozsahu umožnil žalovaným 1/-3/, v tom čase bývalej manželke a dvom maloletým deťom, bývanie v dome súp. č. XXX na C. ulici v P. I.. Pri tomto rozhodovaní súd vychádzal zo situácie, kedy uvedený rodinný dom bol vo výlučnom vlastníctve žalobcu, žalovaná v tomto dome bývala so súhlasom vlastníka, manžela. Jej právo v dome bývať prakticky zaniklo po rozvode manželstva, súd však bral do úvahy, že žalovaná s deťmi nemala povinnosť z domu odísť ihneď, zostalo jej právo bývania v dome spolu s maloletými deťmi odvodené od rodinnoprávneho vzťahu k žalobcovi do času, pokiaľ nebude mať zabezpečenú zodpovedajúcu bytovú náhradu. Skutočnosťou bolo to, že v dôsledku zásadných nezhôd a v záujme ochrany zdravia svojho aj maloletých detí, bola žalovaná 1/ nútená spolu s deťmi sa z domu odsťahovať. Súd konštatoval, že rozvodom manželstva sa žalovaná a deti nestali protiprávnymi užívateľmi rodinného domu, právo bývania maloletých detí pochádzajúcich z manželstva žalobcu a žalovanej 1/ jednoznačne vyplývalo z rodinnoprávneho vzťahu k žalobcovi, ktorý mal povinnosť toto bývanie im umožniť po celú dobu odkázanosti na toto bývanie, prípadne do doby nasledovania žalovanej 1/, s ktorou by sa odsťahovali do zabezpečeného náhradného bytu. Od tohto rozhodnutia uplynulo viac ako 15 rokov, počas ktorých sa situácia zásadným spôsobom zmenila. Žalovaná 1/ bývalá manželka žalobcu, t.č. má vyriešenú svoju bytovú otázku, založila nové manželstvo, spoločne s novou rodinou býva v inom byte. Možnosť využiť uvádzané rozhodnutie nemá záujem. Žalovaný 2/ a 3/, v čase pôvodného rozhodovania ešte maloletí, sú toho času plnoletí a je iba na nich akým spôsobom si zabezpečia život, či už po rodinnej, pracovnej stránke a aj otázke bývania. Žalovaný 3/ má založenú svoju rodinu, túto otázku vyriešenú vlastným pričinením a nemá záujem užívať byt žalobcu. Tento záujem prejavila iba žalovaná 2/, ktorá, hoci plnoletá, poukazovala na to, že jej možnosti zabezpečiť si vlastné bývanie sú obmedzené zdravotným stavom, a v dôsledku toho nedostatku finančných prostriedkov, pre ktoré nemá možnosť zabezpečiť si vlastné bývanie. Prejavovala záujem užívať dom žalobcu. Súd bol toho názoru, že došlo k zásadnej zmene pomerov, pre ktoré ďalšie trvanie uloženej povinnosti žalobcovi umožniť bývať v jeho dome žalovaným 1/-3/ nie je dôvodné, dokonca žalobcu už v súčasnej dobe neprimerane obmedzuje, čo súvisí s exekučným vymáhaním uloženej povinnosti, ktorá možnosť bez zrušenia uloženej povinnosti naďalej trvá. Je potrebné konštatovať, že nie je opodstatnený nárok žalovanej 2/, táto hoci nie je v ľahkej životnej situácii, už nemôže žiadať od žalobcu, ako otca, plnenie rodičovských povinností, nakoľko dosiahla plnoletosť, do ktorých patrí aj zabezpečenie bývania pre maloleté dieťa. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, že žalobe vyhovel.

17. Žalobcovi ako úspešnej strane v konaní v celom rozsahu by patrila náhrada trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP, túto mu súd nepriznal s použitím § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa v danej veci súd videl v tom, že hoci žalobe vyhovel, v dôsledku zásadnej zmeny pomerov, bolo v rámci konania zistené aj to, že žalobca, čo aj sám potvrdil, urobil všetko preto, aby bývanie vo svojom dome neumožnil bývalej manželke a svojim deťom, a to aj napriek tomu, že túto povinnosť mal súdom uloženú. Z morálneho hľadiska súd vyhodnotil jeho konanie za neprípustné a majúce dosah na to, aby mu aj napriek úspechu v konaní z dôvodov hodných osobitného zreteľa nebola priznaná náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.