Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-808-2015.pdf
PDF · 84.65 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/808/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu S., zastúpeného B. proti žalovanému Z., o zaplatenie 1.026,74 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 21. júla 2015, č.k. 4C/222/2015-28, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 1.026,74 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 26.06.2013, zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že dňa 02.02.2011 uzatvoril so žalovaným Dohodu o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom, ktorou žalovaný uznal dlh zo zmluvy o revolvingovej pôžičke číslo XXXXXXXXXX vo výške 1.026,74 Eur titulom neuhradených splátok a zároveň sa zaviazal predmetný dlh zaplatiť žalobcovi formou splátok s tým, že dátumom splatnosti poslednej splátky dlhu je dátum 25.06.2013. Žalovaný svoje povinnosti nedodržal, neuhradil sumu 1.026,74 Eur a dostal sa do omeškania s úhradou splátok. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 02.02.2011 uzavreli strany sporu dohodu o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom, v ktorej časti
- revolvingová úver/pôžička sa uvádza číslo zmluvy XXXXXXXXXX, nominálna hodnota úveru/pôžičky 1.400,10 Eur, ročná úroková sadza 68,88 %, výška úveru/pôžičky spolu s úrokom celkom 1.400,10 Eur. V časti - dlh je uvedená neuhradená istina pôžičky/úveru 1.026,74 Eur a neuhradené zmluvné pokuty 46,66 Eur, takže celkovo záväzok žalovaného bol vyčíslený na sumu 1.073,40 Eur, ktorú sumu sa zaviazal uhradiť v 27 mesačnými splátkami po 39,75 Eur so splatnosťou 25. dňa v mesiaci. Z pripojeného splátkového kalendára vyplýva, že prvá splátka bola splatná dňa 25.04.2011 a posledná 25.06.2013. Žalobca uplatnil svoj nárok na základe dohody o uznaní dlhu. Tento inštitút je upravený v § 558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Zároveň ustanovenie hovorí, že pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Uznanie dlhu je teda jednostranný prejav dlžníka, pričom v tomto prípade sa súd prvej inštancie sústredil na posúdenie platnosti spomínaného právneho úkonu v súvislosti s dlhom žalovaného zo zmluvy o revolvingovom úvere. Preto bolo potrebné za tým účelom posúdiť spomínanú zmluvu v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia zmluvy, prípadne v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalobca, napriek výzve súdu, nepredložil súdu prvej inštancie zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXXXXXXX, čím nepreukázal uzatvorenie pôvodného záväzkového vzťahu, nepredložil výpis
z úverového účtu, čím nepreukázal výšku poskytnutých prostriedkov, ani poskytnutie finančných prostriedkov ako takých. Zároveň ani neuviedol, či žalovaný splácal na základe pôvodnej zmluvy a koľko zaplatil, ani, či žalovaný splácal na základe dohody o uznaní dlhu a koľko zaplatil, hoci bol na predloženie týchto listinných dôkazov vyzvaný výzvou zo dňa 19.09.2014 a poučený o následkoch podľa § 120 ods. 4 O.s.p., a teda neuniesol dôkazné bremeno, preukazujúce jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust § 558, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), písm. b), § 3 ods. 1, ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z., § 1 ods. 2, § 2 písm. a), písm. b), písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie zruší, vráti súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, uplatnil si náhradu trov konania. Vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočné vykonanie dokazovania, a to samotným žalobným návrhom a dohodou o uznaní dlhu, preto následne nedôvodne zakladá záver o neunesení dôkazného bremena. Zo žalobného návrhu vyplynulo, že dňa 02.02.2011 strany sporu uzavreli dohodu o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej dlžník uznal záväzok voči veriteľovi a zaviazal sa ho splácať v mesačných splátkach stanovených v predmetnej dohode. Uvedená dohoda bola riadne predložená ako listinný dôkaz spolu so žalobným návrhom. Súd rozhodol v rozpore s ust. § 558 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazoval, v zmysle ktorého, ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Dôvodil, že zákonodarca v žiadnom ustanovení nepožaduje deklarovať a preukazovať dôvod vzniku pohľadávky, ako to požadoval súd prvej inštancie - uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, výpisom z účtu a iné, z čoho nesprávne súd prvej inštancie vychádzal ako premisy o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu. Právnou úpravou uznania dlhu ako samostatnou dohodou o uznaní sa nezaoberal a kládol dôraz výslovne iba na preukazovanie dôvodu vzniku dlhu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nepreskúmateľné, nakoľko uplatňoval nárok z dohody o uznaní dlhu, nie nárok zo spotrebiteľskej zmluvy.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolaní žalobcu došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Odvolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Procesne postupoval podľa CSP.
5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu boli totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, a s ktorými sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní, ktoré uplatnil už v konaní pred súdom prvej inštancie, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 O.s.p. v napadnutej časti poukazuje.
7. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:
8. Žalobca v danej veci svoj žalobný návrh na zaplatenie 1.026,74 Eur s príslušenstvom proti žalovanému uplatňoval z Dohody o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo uznanie neuhradeného dlhu zo zmluvy o revolvingovej pôžičke/úvere č. XXXXXXXXXX žalovaným a dojednanie strán o uhradení uznaného dlhu.
9. Uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom dlžníka adresovaným veriteľovi, ktorý je samostatným zabezpečovaním inštitútom a zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Uznaním dlhu však nevzniká nový záväzok, z ktorého by mohol žalobca uplatňovať svoj nárok, ako sa mylne žalobca domnieval. Vo všeobecnosti platí, že procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má v prípade sporu uľahčenú situáciu tým, že nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase jeho uznania. Na dlžníkovi naopak je, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený, alebo inak zanikol. Tieto skutočnosti sú totiž pravým opakom toho, čo uvádza domnienka, t. j. sú spôsobilé, ak vyjdú v konaní najavo, vyvrátiť obsah domnienky. Na základe uznania dlhu dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba.
10. Odvolací súd však zdôrazňuje, že v prípade zmluvných vzťahov, v ktorých ako strana sporu vystupuje spotrebiteľ, čo je i prípad danej veci, súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života, a tak naplniť cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS „postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali“. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Súdy musia nekalosť zmluvných podmienok skúmať ex offo (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 „Océano Grupo Editorial“).
11. Na základe ust. § 53 Občianskeho zákonníka bol do spotrebiteľskej legislatívy zavedený generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv. Porušenie tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou dotknutých neprijateľných zmluvných podmienok (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník vychádza pri zákaze neprijateľných zmluvných podmienok z toho, že v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovné subjekty. Ust. § 53 ods. 1 OZ má povahu kogentnej právnej normy, ktorá dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na ochranu spotrebiteľa. Citované ustanovenie vypočítava indikatívne, čo sa za neprijateľnú podmienku považuje.
12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne požadoval od žalobcu predloženie zmluvy o revolvingovom úvere/pôžičke č. XXXXXXXXXX za účelom povinnej súdnej kontroly zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy, uzavretej medzi stranami sporu, na ktorú je Dohoda o uznaní dlhu viazaná (uznanie dlhu nie je novým právnym titulom záväzku). Pokiaľ žalobca uvedenú zmluvu o revolvingovom úvere a ďalšie listinné dôkazy, ktoré súd prvej inštancie od neho požadoval, nepredložil, napriek opakovaným výzvam (zo dňa 19.09.2014 a zo dňa 14.01.2015), má odvolací súd za to, že žalobca znemožnil súdu povinnú kontrolu zmluvných podmienok v zmluve o revolvingovom úvere, z ktorej nepochybne žalobca svoj nárok odvodzoval, neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť žalobou uplatňovaného nároku.
13. Záverom odvolací súd poukazuje tiež na znenie ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p., účinného do 30.06.2016, podľa ktorej mohol súd vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Rovnako z ust. § 153 ods. 3 O.s.p., účinného do 30.06.2016, vyplýva, že súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka, používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom, je neprijateľná. Obdobná právna úprava je obsiahnutá i v ust. § 295 CSP, účinného od 01.07.2016, z ktorého vyplýva, že súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará, alebo zabezpečí taký dôkaz.
14. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
16. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).