Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35C-45-2015.pdf
PDF · 93.28 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/45/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom: Južné nábrežie 13, 042 19 Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovaným: X/ F. G., T..: X.XX.XXXX, H.: Z. X, Y., Š. B. G., X/ M. G., T..: XX.X.XXXX, H.: Z. X, Y., Š. B. G., X/ Š. G., T..: XX.XX.XXXX, H.: Z. X, Y., Š. B. G., o zaplatenie 1.957,54 € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaní v 1.-3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.957,54 eur s 5,15% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy 1.957,54 eur od 23.6.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaní v 1.-3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v uhradenom súdnom poplatku vo výške 117,- eur od 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.10.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1/ - 3/ rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne istinu vo výške 1.957,54 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.957,54 € od 23.6.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania vo výške 117 € spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku.
2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Žalovaný v 1/ rade sa stal nájomcom H. Č.. XX T. O. Z. Č.. X D. Y. na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 20.3.1995 uzavretej na dobu neurčitú. Z dôvodu neplatenia nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu mu bola daná výpoveď z nájmu bytu, výpovedná lehota uplynula dňa 30.6.2012. Od 1.7.2012 užívajú dlžníci predmetný byt bez platnej nájomnej zmluvy. Žalobca je správcom uvedeného bytu. Žalovanú istinu predstavuje: nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 v celkovej výške 1.312,30 €, nedoplatky za užívanie bytu za mesiace 1-12/2013 vo výške 645,24 €. Čas plnenia predmetného bezdôvodného obohatenia nebol medzi žalobcom a žalovanými v 1/ - 3/ rade dohodnutý, preto omeškanie žalovaných ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia jednak za užívanie bytu za kalendárne mesiace vo výške 645,24 € a za poskytnutie plnení v súvislosti s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 v sume 1.312,30 € vzniklo od 23.6.2014 (t.j. deň po uplynutí 30 dňovej lehoty od oznámenia vyúčtovania, položka „nájomné“ je súčasťou vyúčtovania. Žalobca citoval § 563, § 45 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: Zmluva o nájme zo dňa 20.3.1995, Výpoveď z nájmu bytu zo dňa 27.2.2012 s doručenkou, Evidenčný list, Vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním s doručením, Mesačný zálohový predpis platný od 1.1.2013, Upomienka, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co/15/2012-103 zo dňa 23.5.2013, Výpoveď z bytu zo dňa 12.11.2001 s doručenkou, Hlásenie o uvoľnení bytovej jednotky.
4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.
5. Tunajší súd vydal dňa 13.11.2014 platobný rozkaz č.k.: 12Ro/440/2014-17, proti ktorému podala žalovaná v 1/ rade odpor, kde uviedla, že čiastočne nesúhlasí s vymáhanou sumou, nie je si vedomá nedoplatku v sume 645,24 €, nakoľko zo zdravotných dôvodov byt užívala málo. Žiadala zastaviť konania z dôvodu nevymoženia pohľadávky vzhľadom na jej vek, keďže má ďalšie exekučné zrážky a po zbytok jej života to nie je možné splatiť. Proti platobnému rozkazu podal odpor aj žalovaný 2/ rade, ktorý uviedol, že nikdy nepodpísal Zmluvu o nájme zo dňa 20.3.1995, v tom čase bol študentom, nemal žiadny príjem. Aj napriek tomu, že som zmluvu nepodpísal, bola mi daná výpoveď z bytu, ktorá mala uplynúť dňa 30.6.2012. Nezakladá sa to na pravde, pretože v tom čase rozhodoval Krajský súd a rozsudok ešte nebol vynesený, takže výpoveď bola neplatná. Pokiaľ súd nerozhodol, zmluva platila.
6. Žalovaní použili nasledovné prostriedky procesnej obrany: tvrdenia uvedené v ich vyjadreniach, avšak v konaní nepredložili, ani neoznačili žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
7. Žalobca sa odporu žalovaných vyjadril podaním zo dňa 5.1.2015, kde uviedol, že dlh si vymáha titulom bezdôvodného obohatenia, teda zmluvný vzťah, na ktorý poukazuje žalovaný v 2/ rade, nemá v konaní žiadnu relevanciu. Žalovaný v 2/ rade nepoprel užívanie bytu a teda je spolu s ostatnými žalovanými povinný platiť platby za užívanie bytu. Vyúčtovanie bolo vypracované správne, žalovaní ho nereklamovali, ani žiadnym spôsobom nenamietali jeho výšku a správnosť, pričom ho prevzala žalovaná v 1/ rade.
8. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 20.3.1995 žalobca prenechal žalovanej v 1/ rade do užívania H. Č.. XX T. V.. C. S. Č.. X T. Z. O. D. Y. na dobu neurčitú, za čo vznikla jej ako nájomkyni platiť nájomné za byt a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, prípadne preddavky na ne mesačne pozadu a to najneskôr do 5-teho dňa každého nasledujúceho mesiaca. Z evidencie žalobcu súd zistil, že v uvedenom byte boli evidovaní ako užívatelia žalovaní v 1/ až 3/ rade.
10. Listom zo dňa 12.11.2001 bola žalovanej v 1/ rade daná výpoveď z nájmu z dôvodu neplatenia nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace. Z doručenky aj rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co/15/2012-103 zo dňa 23.5.2013 súd zistil, že výpoveď bola doručená žalovanej dňa 22.11.2001. V uvedenom konaní o vypratanie bytu súd nepreskúmaval platnosť výpovede z hľadiska existencie výpovedných dôvodov, pretože toto môže byť preskúmavané len v konaní o určenie neplatnosti výpovede, pričom v konaní nebolo preukázané a ani sa žalovaná v 1/ rade nebránila, že by neplatnosť výpovede napadla žalobou na súde a keďže výpoveď z nájmu jej bola riadne doručená, zákonná 3-mesačná výpovedná lehota začala plynúť dňom 1.12.2001 a uplynula dňa 1.3.2002, t.j. odo dňa zániku nájmu bytu, žalovaná naďalej predmetný byt užívala.
11. Z predloženého vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 súd zistil, že za toto vyúčtovacie obdobie vznikol na predmetnom byte nedoplatok vo výške 1.312,30 € plus dlžné nájomné predstavovalo 645,24 €, ktoré vyúčtovanie prevzala žalovaná v 1/ rade dňa 23.5.2014.
12. Z hlásenia o uvoľnení bytovej jednotky zo dňa 15.7.2016 súd zistil, že žalovaná v 1/ rade odovzdala predmetný byt v nie užívania schopnom stave dňa 14.7.2016 žalobcovi.
13. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
14. Podľa § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
15. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
16. Podľa § 696 ods. 2 OZ, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
17. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
18. Podľa § 511 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, k právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké.
19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.
20. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu a lebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je povinný platiť podľa tohto zákona poplatok z omeškania.
23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené stranami sporu, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:
25. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaní v 1/ a 3/ rade od 11.4.2006 od 1.3.2001 užívali H. Č.. XX, T. Z. X D. Y. bez právneho titulu, nakoľko predtým existujúci nájomný vzťah bol ukončený uplynutím výpovednej doby 1.3.2002. Súd neprihliadal na ďalšiu výpoveď danú žalovanej v 1/ rade dňa 27.2.2012, doručenú jej dňa 23.3.2012, nakoľko v tom čase už platila predchádzajúca výpoveď, ktorá nebola zo strany žalovanej v 1/ rade napadnutá žalobou o neplatnosť výpovede.
26. Bezdôvodným obohatením je určitý majetkový prospech predstavujúci buď veci ako také alebo spočíva v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch. Občiansky zákonník pozná niekoľko skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia: plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
27. V prípade užívania bytu žalovanými v 1/ až 3/ rade bez akéhokoľvek zmluvného podkladu je nepochybné, že tento sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, pričom pri určení rozsahu bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva vo výkonoch (užívaní bytu), treba zohľadniť široký súbor okolností, medziiným výhody, ktoré žalovaní získali tým, že v byte bývali, užívali ho, hoci neboli jeho nájomcami ani podnájomcami a nepostihovali ich dôsledky prípadného opotrebenia bytu. Ak by žalovaní bývali v akomkoľvek inom byte, taktiež by museli vynakladať na bývanie finančné prostriedky predstavujúce nájom a úhrady spojené s užívaním bytu. Z uvedeného dôvodu potom bezdôvodným obohatením vo vzťahu k užívaniu dotknutého bytu žalovanými v 1/ až 3/ rade bez právneho dôvodu je
nutné rozumieť všetky mesačné úhrady spojené s užívaním bytu a jeho príslušenstva, t.j. bežné nájomné a úhrady za spotrebované médiá vyjadrené vo vyúčtovaniach vystavených žalobcom po skončení jednotlivých vyúčtovacích období.
28. Aj napriek tomu, že žalovaní v 1/ až 3/ rade predmetný byt užívali v žalovanom období roku 2013 (nakoľko uvoľnený bol až ku dňu 14.7.2016), nesplnili si svoju povinnosť uhradiť nájomné za mesiace január až december 2013, spolu v celkovej výške 645,24 €. Zároveň títo neuhradili ani nedoplatok z vyúčtovania služieb poskytovaných s užívaním bytu za vyúčtovacie obdobie roku 2013 vo výške 1.312,30 €, ktoré vyúčtovania bolo prevzaté žalovanou v 1/ rade dňa 23.5.2014. Nakoľko čas predmetného plnenia titulom bezdôvodného obohatenia nebol medzi žalobcom a žalovanými dohodnutý, preto omeškanie žalovaných ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu za vyššie citované kalendárne mesiace a za poskytnutie plnení v súvislosti s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 v sume 262,58 € vzniklo uplynutím 30 dní by vyrovnanie nedoplatku, t.j. dňom 23.6.2014, nakoľko vyúčtovanie obsahovalo položku nájomné 645,24 € teda z vyúčtovania je zrejmá aj výška nedoplatku nájomného. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,15% ročne s poukazom na ustanovenie § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., kedy ku dňu 23.6.2014 bola sadzba ECD 0,15 %, čo za použitia vyššie uvedeného ustanovenia predstavuje presne 5,15% ročne.
29. Námietky žalovaných v 1/ a 2/ rade považoval súd za irelevantné vo veci, nakoľko ani jeden z nich nepoprel užívanie bytu v období od 1.1.2013 do 31.12.2013 a teda žalobcovi jednoznačne vznikol nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenie predstavujúceho bežné nájomné, ktoré by žalovaní v 1/ až 3/ rade boli povinní uhrádzať v rozlohou a umiestnením podobnom byte. Zároveň je nepochybné, že úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu predstavujú sumu 1.312,30 €, pričom skutočnosť, že žalovaná v 1/ rade (ako iba tvrdila, ale nepreukázala) užívala byt málo zo zdravotných dôvodov, nie sú dôvodom na tzv. „odpustenie“ úhrady danej sumy. Taktiež takýmto dôvodom nie je ani jej sociálna resp. finančná situácia, kedy táto uhrádza iné exekučne vymáhané dlhy. Čo sa týka obrany žalovaného v 2/ rade, ak tento poukazoval na vyššie citovaný rozsudok Krajského súdu v Košiciach (ktorý však neoznačil, takže súd uvedené iba predpokladá), je potrebné zdôrazniť, že dané konanie nebolo konaním o vyslovenie neplatnosti výpovede z nájmu, ale o vypratanie, kedy súd neposudzoval a nepreskúmaval platnosť resp. neplatnosť výpovede, keďže táto automaticky nastala uplynutím výpovednej doby za súčasného nepodania žaloby na určenie neplatnosti výpovede z nájmu.
30. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný čo do istiny aj príslušenstva tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a preto žalobe v tomto rozsahu vyhovel.
31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).