Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Cpr-4-2015.pdf
PDF · 95.02 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cpr/4/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci navrhovateľky K. zastúpenej advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice proti odporcovi Inžinierske stavby a.s. Košice, Priemyselná 6, Košice, IČO: 31 651 402, v konaní o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Odporca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.10.2015 domáhala voči odporcovi určenia, že výpoveď z 21.5.2015 zo zamestnaneckého pomeru je neplatná, súčasne sa domáhala náhrady trov konania a to s odôvodnením, že bola v pracovnom pomeru u odporcu ako u zamestnávateľa, pričom odporca ako zamestnávateľ jej zaslal v máji 2015 výpoveď z pracovného pomeru z 21.5.2015 z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce s 3 mesačnou výpovednou dobou. Avšak táto výpoveď nie je platná. S odkazom na ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce uviedol, že „dôvod výpovede nie je žiadnym spôsobom skutkovo vymedzený“, okrem všeobecnej formulácie o zrušení pracovného miesta a teda, takáto formulácia nespĺňa náležitosti riadneho vymedzenia skutkového dôvodu tak, ako to predpokladá § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Ďalej uviedla, že žalovaný si zároveň nesplnil ani riadne ponukovú povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce. 2. Žaloba bola odporcovi doručená dňa 27.11.2015. K žalobe sa vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 15.12.2015, v ktorom návrh navrhovateľky neuznal a navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a uviedol, že v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 3.2.1998 uzatvorenej medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľkou ako zamestnancom, posledným miestom výkonu práce navrhovateľky bolo pracovisko odporcu - T. v pracovnom zaradení: samotný odborný prevádzkovo - technický pracovník - prevádzkar. Žalovaný doručil dňa 22.5.2015 navrhovateľke výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 21.5.2015 z dôvodov v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, t.j. „zamestnanec sa stal nadbytočným v dôsledku organizačnej zmeny“ č. 1/2015 zo dňa 20.5.2015, ktorou bolo zrušené jeho pracovné miesto. Rozhodnutie o organizačnej zmene č. 1/2015 bolo vydané dňa 20.5.2015, na základe ktorého bolo zrušené pracovné miesto navrhovateľky s účinnosťou od 20.5.2015. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou bolo prerokované so zástupcami zamestnancov dňa 19.5.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že v mieste posledného dohodnutého výkonu práce navrhovateľky odporca nevykonáva žiadnu činnosť, ani neprevádzkuje žiadne zariadenie, nemá možnosť navrhovateľku ďalej zamestnať a nemá žiadne voľné pracovné miesta, ktoré by mohol navrhovateľke ponúknuť v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce.
Súd v spore vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, ako aj celým spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: 3. Ako vyplýva zo Zápisnice z prerokovania rozhodnutia o organizačnej zmene a skončení pracovných pomerov výpoveďou so zástupcami zamestnancov zo dňa 19.5.2015, ktoré sa konalo v sídle zamestnávateľa v čase od 10.15 hod. za prítomnosti zástupcov zamestnávateľa a zástupcov odborovej organizácie, pán Q. informoval prítomných o tom, že z dôvodu predaja zariadenia F. zamestnávateľ prijíma rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej dochádza s účinnosťou od 20.5.2015 k zrušeniu pracovnej pozície Samostatný odborný prevádzkovo - technický pracovník - prevádzkar, čo sa dotkne zamestnanca K. a o tom, že zamestnávateľ nemá žiadnu inú vhodnú prácu v dohodnutom mieste výkonu práce a to ani na kratší pracovný čas, ktorú by jej mohol ponúknuť. Preto zamestnávateľ s ňou skončí pracovný pomer výpoveďou pre nadbytočnosť z organizačných dôvodov (§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce) alebo dohodou z týchto istých dôvodov. 4. Dňa 20.5.2015 odporca vydal Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách č. 1/2015 v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu zníženia počtu zamestnancov za účelom zefektívnenia činností odboru ľudských zdrojov zamestnávateľa a taktiež z dôvodu predaja zariadenia F. na základe čoho bolo prijaté rozhodnutie o zrušení pracovných pozícií, a to : Samostatný odborný prevádzkovo - technický pracovník - prevádzkar, čo sa dotkne zamestnanca K. Vzhľadom na zrušenie Zrušených pozícií sa pre Zamestnávateľa zamestnanci pracujúci na Zrušených pozíciách ku dňu ich zrušenia stávajú nadbytočnými. V bode 4. rozhodnutia sa uvádza, že zamestnávateľ nemá žiadnu inú prácu, a to ani na kratší pracovný čas, ktorú by mohol ponúknuť K., preto s ňou skončí pracovný pomer výpoveďou pre nadbytočnosť z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce) alebo dohodou z týchto istých dôvodov. 5. Dňa 21.5.2015 odporca ako zamestnávateľ dal navrhovateľke ako zamestnankyni výpoveď z pracovného pomeru čj V. ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy dňa 3.2.1998 z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Zamestnanec sa stal nadbytočným v dôsledku organizačnej zmeny č.j. 1/2015 zo dňa 20.5.2015, ktorou bolo zrušené jeho pracovné miesto. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou bolo prerokované so zástupcami zamestnancov dňa 19.5.2015. V súvislosti s § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce uviedol, že spoločnosť nemá možnosť ďalej navrhovateľku zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas, nakoľko nemá žiadne voľné pracovné miesta, ktoré by mohli ponúknuť v súvislosti s § 63 ods. 2 Zákonníka práce. 6. Vyjadrenie odporcu bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 13.1.2016, a právny zástupca navrhovateľky sa vyjadril dňa 9.12.2016 v tom zmysle, že odporca uviedol v Zápisnici z prerokovania rozhodnutia o organizačnej zmene a skončení pracovných pomerov výpoveďou so zástupcami zamestnancov zo dňa 19.5.2015, že z dôvodu predaja hotela F. od 20.5.2015 dôjde k zrušeniu pracovnej pozície, ktorú vykonávala žalobkyňa a preto s ňou skončí pracovný pomer výpoveďou pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, preto výpovedný dôvod aplikovaný žalovaným nemá oporu v dôvode podanej výpovede. Dôvodom deklarovanej (neplatnej) výpovede totiž nebola skutočnosť, že navrhovateľka sa stala nadbytočnou v dôsledku organizačných zmien odporcu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Vzhľadom k tomu, že odporca predal prevádzku, ktorá bola miestom výkonu práce navrhovateľky, došlo ku zrušeniu časti zamestnávateľa s poukazom na dôvod výpovede podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. a/ podľa ktorého „Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje.“ Žalovaný teda aplikoval výpovedný dôvod, ktorý je v rozpore so skutkovým stavom, o ktorý žalovaný opiera výpoveď pre navrhovateľku. V danom prípade nebola daná výpoveď preto, že by bolo rozhodnuté o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce ale preto, že odporca sa rozhodol zrušiť jeho časť t.j. prevádzku hotela F. a preto odporca teda uviedol vo výpovedi adresovanej navrhovateľke zo dňa 21.5.2015 nesprávny výpovedný dôvod, čo má za následok jej neplatnosť. 7. Na pojednávaní dňa 10.2.2017 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka napáda platnosť výpovede z pracovného pomeru z dôvodu, že prevádzková jednotka v Q. bola zrušená a teda, skutočný dôvod skutkový je iný, ako vymedzil odporca vo svojej výpovedi, pretože vo výpovedi uviedol, že navrhovateľka sa stala nadbytočnou. Po podaní žaloby, 19.12.2015 navrhovateľka zaslala odporcovi oznámenie, že trvá na prideľovaní práce, preto zároveň navrhol zmenu žaloby o povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku od 20.11.2015 do opätovného umožnenia pokračovania v práci spolu s úrokmi z omeškania.
Súd spor právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona : 8. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
9. Podľa § 140 ods.1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. 10. Podľa § 140 ods.2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. 11. Podľa § 142 ods.1 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
12. Zmena žaloby je podaním vo veci samej (pozri § 123 ods. 2 CSP). Zmena žaloby je dispozitívnym úkonom žalobcu a je prejavom jeho slobody v dispozícii s konaním a predmetom konania. Žalobca takto môže meniť žalobu, ale len so súhlasom súdu. 13. Za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uviedol v žalobe (R 33/2010). 14. Právny zástupca navrhovateľky namietal, že novými tvrdeniami v jeho podaní zo dňa 5.12.2016 oproti žalobe, nedošlo k zmene skutkových tvrdení, ale k zmene právnej kvalifikácie nároku. 15. Poverený zástupca odporcu naopak tvrdil, že došlo k zmene žaloby. 16. Súd v súlade s ust. § 140 ods.2 CSP na pojednávaní dňa 10.2.2017 pripustil zmenu žaloby, ktorá sa týkala podstatnej zmeny a doplnenia rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, nakoľko navrhovateľka v žalobe z 29.10.2015 tvrdila rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jej nárok takto : „dôvod výpovede nie je žiadnym spôsobom skutkovo vymedzený“, avšak v písomnom podaní zo dňa 5.12.2016 už navrhovateľka tvrdila iné skutočnosti odôvodňujúce jej nárok takto : „výpovedný dôvod je konkrétne skutkovo vymedzený“ tým, že sa navrhovateľka sa stala nadbytočnou, aj keď v Zápisnici z prerokovania rozhodnutia o organizačnej zmene z 19.5.2015 bol skutkovo vymedzený predajom hotela F.17. Súd zároveň pripustil aj zmenu žaloby navrhnutú navrhovateľkou na pojednávaní dňa 10.2.2017 tak, že „Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke mzdu v sume priemerného mesačného zárobku od 20.11.2015 do opätovného umožnenia pokračovania v práci, spolu s úrokmi z omeškania z tejto náhrady mzdy“. 18. Za zmenu žaloby už nová právna úprava považuje aj podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Pre úplnosť treba tiež dodať, že právna kvalifikácia uvedená v žalobe nie je pre súd rozhodujúca. Preto nie je zmenou žaloby ani zmena právnej kvalifikácie, lebo právne posúdenie nároku patrí len súdu samému (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 58/99). 19. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009). 20. Vzhľadom na uvedené, súd považoval za potrebné vyjadriť sa k rozlíšeniu pojmov rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe a právna kvalifikácia nároku : 21. Rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe sú skutkové okolnosti prípadu, ktoré nastali vo sfére odporcu a navrhovateľky, v dôsledku ktorých malo byť porušené právo navrhovateľky, a z ktorých navrhovateľka odvodzuje ňou tvrdený nárok v žalobe, t.j. napríklad skutočnosť, že bola daná výpoveď, kedy bola daná, za akých okolností, z akého dôvodu, kedy bola navrhovateľke doručená, atď. . 22. V tomto konkrétnom prípade teda medzi rozhodujúce skutočnosti prípadu patrí tvrdenie navrhovateľky o tom, že výpoveď z pracovného pomeru bola daná bez akéhokoľvek dôvodu (čo tvrdila v žalobe z 29.10.2015), a rovnako, za rozhodujúcu skutočnosť prípadu súd považuje tvrdenie navrhovateľky o tom, že výpoveď z pracovného pomeru bola daná z konkrétneho dôvodu (ako je uvedené v jej podaní o dňa 5.12.2015), čo je v zmysle § 140 ods.2 CSP podstatná zmena rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe a splnenie procesných podmienok pre rozhodnutie o zmene žaloby. 23. Právnou kvalifikáciou nároku je potom právne posúdenie nároku súdom, teda subsumovanie skutkových okolností prípadu pod konkrétnu právnu normu, pričom súd nie je viazaný právnou
kvalifikáciou nároku uvedenou v žalobe, navrhovateľ je len povinný presne opísať skutkové okolnosti prípadu. 24. Pri právnej kvalifikácii nároku teda ide o činnosť súdu, t.j. o subsumovanie zistených rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe navrhovateľkou pod konkrétne ustanovenie paragrafu zákona, v tomto prípade pod znenie ust.§ 63 ods.1, písm.a) Zákonníka práce. 25. Podľa čl.8 Základné princípy zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok strany sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 26. Aj z tohto citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že nie súd, ale strany sporu nesú zodpovednosť za riadne opísanie skutkových tvrdení dôležitých pre rozhodnutie vo veci, s čím sa spája nepriaznivý dôsledok pri rozhodovaní v merite veci. 27. V tomto prípade je zrejmé, že navrhovateľka konala v rozpore s čl.8 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, keď v žalobe zo dňa 29.10.2015 neopísala dôležité skutkové okolnosti tohto prípadu (t.j. dôvod, ktorým odôvodňuje neplatnosť svojej výpovede), ale urobila tak až dňa 5.12.2015 v písomnom podaní vo veci samej. 28. Podľa § 77 zákona č.311/2001 Z. z. Zákonníka práce (v znení účinnom od 1.4.2015 do 31.8.2015) neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 29. Podľa § 36 Zákonníka práce k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva ex offo, t.j. aj keď to účastník konania nenamietne. 30. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže uplatňovať len zamestnanec a zamestnávateľ. Na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou zákon ustanovuje lehotu dvoch mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ide o hmotnoprávnu lehotu, to znamená, že v posledný deň tejto lehoty musí byť návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru doručený súdu; nestačí, ak sa tento návrh podal v posledný deň lehoty na poštu. Ak sa návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru neuplatnil na súde najneskôr v posledný deň ustanovenej lehoty, nárok zaniká ( § 36). 31. So zreteľom na to, že výpovedná doba sa začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, trojmesačná lehota podľa § 64 ZP (teraz dvojmesačná podľa § 77 ZP) sa končí vždy prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí výpovednej doby (R 20/1987). 32. Lehota podľa ustanovenia § 77 ZP je lehotou prekluzívnou, súčasne ide o lehotu hmotnoprávnu, to znamená, že účastník, ktorý uplatňuje neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, musí svoj nárok uplatniť žalobou na súde tak, aby žaloba došla na súd najneskôr v posledný deň tejto lehoty. Ak nárok neuplatní včas, t.j. aspoň v posledný deň lehoty podľa ustanovenia § 77 ZP, nárok zaniká a rozviazanie pracovného pomeru je účinné. 33. Z predloženej výpovede vyplýva, že odporca dal navrhovateľke výpoveď dňa 21.5.2015, doručená jej bola v máji 2015 (ako je uvedené v žalobe) a výpovedná doba uplynula po 3 mesiacoch od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho p doručení výpovede (bod 3. výpovede z 21.5.2015), t.j. dňom 1.9.2015. Od tohto momentu začala plynúť prekluzívna 2-mesačná lehota podľa § 77 Zákonníka práce na podanie žaloby na súde a táto lehota márne uplynula dňom 1.11.2015, pretože žaloba v zmysle zmeny podstatných skutočností uvádzaných v žalobe, bola na súde uplatnená až dňa 5.12.2015. 34. Na uplynutie lehoty podľa § 77 Zákonníka práce súd musí prihliadať zo zákona, preto súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol : 35. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 38. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže bol v spore v celom rozsahu úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).