Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozhodnutie_15C-48-2014.pdf
PDF · 73.42 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/48/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:36 613 843 proti žalovanému: R. U., nar.X.XX.XXXX, bytom T., H. XXX/XX o zaplatenie 1039,75 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.039,75 € spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.12.2010 do 6.8.2011 vo výške 10,08 €, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.039,75 € od 7.8.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5570,40 € spolu s príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o úvere, ktorú mal žalovaný uzavrieť s právnym predchodcom žalobcu dňa 19.12.2006 a na základe ktorej mal byť žalovanému poskytnutý úver. Následne bola pohľadávka postúpená na žalobcu a tento si uplatňuje zaplatenie 25 splátok po 41,59 € v celkovej výške 1039,75 €. Prostriedky procesného útoku žalobca použil skutkové tvrdenia a označenie dôkazov. Ako dôkazy označil žalobca zmluvu o postúpení pohľadávky, úverovú zmluvu, všeobecné obchodné podmienky, prílohu k zmluve o postúpení, oznámenie o mimoriadnej splatnosti.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. Na pojednávanie dňa 10.2.2017 sa žalovaný nedostavil, predvolanie mal vykázané podľa § 111 ods. 3 CSP. Súd pojednával podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o splátkovom úvere, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávky a vyjadrením žalobcu a ďalšími k spisu pripojenými listinami.
4. Právny predchodca žalobca spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej i banka), uzatvorila dňa 19.11.2006 so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 60 000 Sk. Žalovaný sa tento úver zaviazal banke splácať postupnými 72 mesačnými splátkami vo výške 1253 Sk, pričom splatnosť prvej splátky mala byť dňa 20.1.2007 a jednotlivé splátky sa stali splatnými vždy 20. Dňom v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.12.2012. RPMN bola stranami zmluvy dohodnutá vo výške 16,63 %. Podľa čl. 7.6. všeobecných obchodných podmienok banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
Následne dňa 28.6.2011 banka ako postupca uzatvorila so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej postúpila i pohľadávku splatnú v tomto konaní.
5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
6. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. Iba za predpokladu, že ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.
7. V danom prípade súd uvedenú zmluvu o splátkovom úveru zo dňa 19.12.2016 hodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. bankou, ktorá ako veriteľ uzatvárala zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd je povinný zmluvu posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú a to s poukazom na ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka, pričom však vznik samotnej zmluvy sa musí posudzovať podľa ustanovení účinných do 31.12.2007. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu, ktorá je podľa názoru súdu daná a túto žalobca preukázal zmluvou o postúpení pohľadávky, na základe ktorej bola na žalobcu postúpená pohľadávka v konaní uplatnená, a tým žalobca získal aktívnu legitimáciu. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že banka spolu so žalovaným uzatvorila zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver a tento sa ho zaviazal splácať, teda je možné konštatovať vznik občianskoprávneho záväzkového vzťahu, ktorý súd hodnotí ako platný. Na jeho základe bol žalobca resp. banka povinná poskytnúť peňažné prostriedky, pričom takto postupovala, a žalovaný mal vrátiť takto poskytnuté peniaze, pričom ako bolo v konaní preukázané takto nepostupoval a dlh neuhrádzal. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie zvyšku sumy, ktorú mal žalovaný splatiť. Žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru vo výške 41,59 € v počte 25 kusov, teda celkovo sumu 1039,75 €, pričom uplatnené splátky boli za obdobie od 20.12.2010 do 20.12.2012 s tým, že splátky od 20.8.2011 do 20.10.2012 sa stali splatné dňom 6.8.2011, kedy prišlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti. Súd mal preukázané, že žaloba je dôvodná a žalobcovi priznal tieto splátky tak ako si ich vyčíslil, nakoľko sa jednalo o splátky, ktoré neboli premlčané, keď žalobca podal žalobu na súd dňa 30.10.2013 a o splátky, ktorých zaplatenie žalobca postráda,
teda splátky, ktoré sú predmetom dlhu. Žalovaný v konaní nepredložil a neoznačil žiadne prostriedky procesnej obrany z ktorých by vyplynulo, že dlh voči žalobcovi zanikol, napr. splnením, prípadne že je nižší ako si žalobca v konaní uplatnil. Z uvedeného dôvodu sa súd stotožnil s tvrdeniami žalobcu. Okrem zaplatenia istiny bol žalovaný zaviazaný i k zaplateniu úrokov z omeškania a to v zmysle § 517 ods. 2 OZ a v súlade s ustanovením nariadenia vlády 87/1995 Z.z. a úroky z omeškania boli počítané odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých splátok, resp. po dni zosplatnenia úveru, nakoľko v týchto dňoch sa dostal žalovaný do omeškania.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní úplný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.