Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-19-2010.pdf
PDF · 94.95 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/19/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Janics v právnej veci žalobcu: Ing. Tibor Košík- EUMONEY. SK, IČO: 43448607, so sídlom Krížna 64, 821 08 Bratislava- Ružinov proti žalovanému: O.. D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, T. zastúpený Studio Legale, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, o zaplatenie 4378,28 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.12.2009 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 4378,28Eur spolu s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia titulom nezaplateného nájomného a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako prenajímateľ so žalovaným uzatvoril nájomnú zmluvu pod názvom Zmluva o zapožičaní nebytových priestorov č. 03/2008 zo dňa 29.06.2008, s tým, že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.07.2008 do 31.12.2008. Výška nájomného a úhrad za služby spojené s nájmom za prenajaté priestory bola dohodnutá vo výške 10 990 Sk za mesiac, ktoré bol žalovaný povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci. Dňa 5.01.2009 uzatvoril so žalovaným ďalšiu zmluvu o zapožičaní nebytových priestorov č. 01/2009, s tým, že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.01.2009 do 30.06.2009. Výška nájomného a úhrad za služby spojené s nájmom za prenajaté priestory bola dohodnutá vo výške 381,58 Eur za mesiac, ktoré bol žalovaný povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci. Žalovaný mu za celé obdobie uhradil iba sumu 100 Eur a to dňa 22.07.2009. Vzhľadom na uvedené jeho pohľadávka voči žalovanému predstavuje sumu 4378,28 Eur.
2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu, že predmetom dohody medzi stranami v spore bolo, že žalobca vstúpi ako obchodný zástupca do aktivít vyvíjaných spoločnosťou EDBUSSY, a.s., pričom kapitál za žalobcu uhradí žalovaný a teda, že bude súčasťou úhrad za nájomné a že nájom sa bude ďalej uhrádzať cez výnosy spoločnosti ED BUSSY, a.s.. Na základe uvedeného žalovaný uhradil za žalobcu vyššie opísaný vstupný kapitál vo výške 1200 eur za žalobcu do spoločnosti ED BUSSY, a.s., čim naplnil obsah ústnej dohody. K úhrade uvedenej sumy došlo v dvoch častiach ,prvá dňa 16.07.2008 vo výške 410 Eur a druhá dňa 09.09.2008 vo výške 800 Eur, pričom v uvedenej transakcii je ako detail správy uvedený názor žalobcu a číslo jeho zmluvy, na podklade ktorej spolupracoval so spoločnosťou ED BUSSY, a,s. Úhradu nájomného vo forme zaplatenia vstupného investičného kapitálu žalobca nerozporoval a žalovaný preto tak činil so žalobcovým súhlasom. Namietal, že priestory, ktoré užíval žalovaný nevyužíval výlučne sám, ale žalobca ich poskytol do prenájmu súčasne aj ďalším
osobám. Ďalej poukázal na to, že dňa 22.07.2009 uhradil žalobcovi sumu 100 eur a dňa 29.12. 2009 sumu 1500 eur.
3. Žalobca sa na pojednávanie konané dňa 09.02.2017 nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Predvolanie mu bolo doručené v súlade § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. Súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol riadne predvolaný cestou jeho právneho zástupcu.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, oboznámením sa prednesmi právneho zástupcu žalovaného a listinnými dôkazmi: zmluvou č. 03/2008, zmluvou č. 01/2009, výpisom z účtu žalovaného zo dňa 09.09.2008, výzvou žalovaného zo dňa 15.02.2013, oznámením žalovaného to dňa 20.05.2013, poštové poukážky, oznámenie spoločnosti SNP REAL, .a.s. zo dňa 24.08.205 ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z listu vlastníctva č. XXX8 súd zistil, že objekt ktorého súčasťou sú priestory na nachádzajúce sa na F., Bratislava vlastní spoločnosť SNP REAL a.s. od roku 2000.
6. Zo Zmluvy č. 03/2008 súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom zmluvu, na základe ktorej dal žalovanému do užívania priestory na nachádzajúce sa na F. 14, Bratislava, ktoré mal žalobca v nájme od tretej osoby. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú a to od 01.07.2008 do 31.12.2008. Výška nájomného a úhrad za služby spojené s nájmom bola v sume 10990 Sk mesačne, splatná k 15. dňu kalendárneho mesiaca.
7. Zo Zmluvy č. 01/2009 súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom zmluvu, na základe ktorej dal žalovanému do užívania priestory na nachádzajúce sa na Námestí SNP č. 14, Bratislava, ktoré mal žalobca v nájme od tretej osoby. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú a to od 01.01.2009 do 30.06.2009. Výška nájomného a úhrad za služby spojené s nájmom bola v sume 381,58 Eur mesačne, splatná k 15. dňu kalendárneho mesiaca.
8. Z výpisu z účtu žalobcu za obdobie od 01.07.2009 do 31.07.2009 súd zistil, že žalovaný žalobcovi poukázal dňa 22.07.209 sumu 100 Eur.
10C/19/2010-276
9. Žalovaný výzvou zo dňa 15.02.2013 vyzval žalobcu na úhradu sumy 1200 eur v lehote troch dní odo dňa doručenia. Žalobcu výzvu prevzal dňa 14.03.2013.
10. Žalovaný dňa 20.05.2013 započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi vo výške 1200 s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému do výšky 1200 eur. Oznámenie o započítaní bolo žalobcovi doručené dňa 07.06.2013.
11. Z poštovej poukážky č.l. 169 spisu súd zistil, že žalovaný dňa 05.2.2013 zaplatil žalobcovi titulom splátky nájomného sumu 1500 eur,
12. Z poštovej poukážky č.l. 170 spisu súd zistil, že žalovaný dňa 16.01.2015 zaplatil žalobcovi titulom splátky nájomného sumu 178 eur,
13. Nakoľko žalobca bol v konaní nečinný súd v zmysle § 120 ods. 1 tretej vety Občianskeho súdneho poriadku ( platného a účinného v čase vykonania tohto dôkazu) doplnil dokazovanie o dopyt na spoločnosť SNP REAL a.s. nakoľko vykonanie takéhoto dôkazu bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pretože z katastra nehnuteľností, ktorý je verejne dostupný, bola zistená skutočnosť, že žalobca v čase uzatvorenia nájomných zmlúv, od ktorých odvodzuje predmetný nárok, nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájmu a žalovaný v rámci svojej obrany namietal oprávnenie žalobcu dať sporné priestory do nájmu. Z oznámenia spoločnosti SNP REAL, a.s. súd zistil, že žalobca bol od roku 2007 do roku 2009 klientom uvedenej spoločnosti a mal s nimi podpísanú nájomnú zmluvu. Z tejto nájomnej zmluvy nebol oprávnený nimi prenajaté priestory prenajímať.
14. Žalobca zotrval na písomne podanom návrhu. Nepoprel, že žalovaný mu uhradil sumu 1500 Eur, výslovne uviedol, že túto od žalovaného prijal a nevrátil mu ju.
15. Žalovaný zotrval na písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu. Poukázal na to, že dňa 22.07.2009 uhradil žalobcovi sumu 100 eur, v decembri 2009 sumu 1500 eur, ktoré skutočnosti žalobca nerozporoval. Vo februári 2013 uhradil ďalej sumu 1500 Eur. Dňa 20.05.2013 započítal svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 1200 eur na pohľadávku žalobcu voči nemu vo výške 1378 eur. Zápočet pohľadávky žalobca nenamietal. Dňa 16.01.2015 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 178,28 Eur.
16. Podľa § 663 Občianskeho zákonníkanájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 666 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.
Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon
Podľa § 1 písm. a) zákona č.. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov sa tento zákon vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.
Podľa § 3 ods. 1,2,3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorovprenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 1161990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelomodporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu nie je dôvodný.
18. Nájomná zmluva je klasickým zmluvným zaväzovacím právnym inštitútom, ktorý je v súčasnosti najčastejším právnym dôvodom na prenechanie užívania cudzej veci. Na jej základe prenecháva prenajímateľ nájomcovi za odplatu určitú individuálne určenú vec, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral aj úžitky (§ 663 OZ). Vymedzenie nájomnej zmluvy v § 663 - 684 Občianskeho zákonníka je všeobecné. Podstatou nájomnej zmluvy je teda prenechanie cudzej veci za odplatu nájomcovi, širšie vzaté - prenajímateľ sa ňou zaväzuje, že prenechá nájomcovi za odplatu určitú individuálne určenú vec, aby ju nájomca dočasne užíval, alebo aby z nej bral aj úžitky Stranami nájomnej zmluvy sú prenajímateľ a nájomca. Prenajímateľ je spravidla vlastníkom prenajímanej veci. Môže ním byť však aj osoba, ktorá má k veci iné ako vlastnícke právo, za predpokladu, že právo prenechať vec do užívania ďalšej osobe nie je s takýmto právom v rozpore. Prenajímateľom môže byť aj osoba, ktorá vlastní vec ako celok (napr. budovu tvorenú bytmi a nebytovými priestormi) a stane sa prenajímateľom len jej individualizovaných častí - bytov a nebytových priestorov. Nájomná zmluva, ktorú uzavrie ako prenajímateľ osoba, ktoré nie je vlastníkom prenajatej veci a nemá k predmetu prenájmu ani iné právo, ktoré ju oprávňuje vec prenajať je absolútne neplatná. Z hľadiska predmetu platný Občiansky zákonník upravuje popri všeobecnom nájme (§ 663 - 684) aj nasledujúce osobitné druhy nájmov:
- nájom bytu (§ 685 - 716),
- nájom obytných miestnosti v zariadeniach určených na trvalé bývanie (§ 717 - 718),
- podnájom bytu (časti bytu) (§ 719),
- nájom a podnájom nebytových priestorov (§ 720),
- podnikateľský nájom hnuteľných vecí (§ 721 - 723).
10C/19/2010-277
19. Zákon zaviedol inštitút podnájom ako odvodeného právneho dôvodu užívania nebytového priestoru. Podnájom vzniká zmluvou uzavretou medzi nájomcom nebytového priestoru a inou právnickou alebo fyzickou osobou (podnájomníkom). Zmluvou o podnájme nájomca prenecháva nebytový priestor alebočasť nebytového priestoru, ktorý má v nájme na užívanie podnájomníkovi, a to na dobu určitú a za úhradu. Pre zmluvu o podnájme nie je predpísaná žiadna forma, môže byť uzavretá ústne, zákonnou podmienkou však je, aby s jej uzavretím súhlasil prenajímateľ nebytového priestoru. Nedostatok súhlasu prenajímateľa robí zmluvu o podnájme neplatnou (§ 39 OZ).
20. Nájomca je teda oprávnený prenechať predmet nájmu do podnájmu podľa § 6 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov,avšak iba za predpokladu, že prenajímateľ s podnájomným prenechaním nebytového priestoru súhlasí. Táto právna úprava je odlišná od všeobecného pravidla obsiahnutého v § 666 OZ, podľa ktorého nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.
21. V danom prípade sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy spolu s príslušenstvom titulom nájomného zo zmlúv č. 3/2008 a 1/2009, na základe ktorých dal žalovanému do prenájmu nebytové priestory nachádzajúce sa na Námestí SNP č. 14, Bratislava. Vykonaním dokazovaním súd zistil, že predmetná nehnuteľnosť je vo vlastníctve spoločnosti SNP REAL a.s. od roku 2000, teda aj v čase, keď ich mal v prenájme žalobca a je evidovaná na Liste vlastníctva č. 3678 - čiastočný pre k.ú. Bratislava Staré Mesto. Vzhľadom na uvedené aj keď tieto zmluvy boli označené ako zmluvy nájomné, zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že išlo o zmluvy, ktorých predmetom bol podnájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v uvedenom objekte. Žalobca Ing. Tibor Košík- EUMONEY. SK, bol iba nájomca objektu, kde sa predmetné nebytové priestory nachádzajú. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vlastníkom nehnuteľnosti- priestorov na nachádzajúcich sa na Námestí SNP č. 14, Bratislava je spoločnosť SNP REAL a.s., ktorá prenajala žalobcovi tieto priestory ako celok a žalobca ako nájomca následne prenechal žalovanému časť tejto nehnuteľnosti, a to nebytové priestory miestnosť číslo 3 nachádzajúce sa na 3. nadzemnom podlaží . Z vykonaného dokazovania taktiež vyplýva, že žalobca ako nájomca nemal súhlas vlastníka nehnuteľností k tomu, aby nehnuteľnosť ďalej prenajímal, teda dal nehnuteľnosť do podnájmu. Inými slovami povedané, žalobca nemal oprávnenie priestory, ktoré boli predmetom zmlúv a to Zmluvy č. 03/2008 zo dňa 29.06.2008 a Zmluvy č. 01/2009 zo dňa 05.01.2009 dať do prenájmu ďalším osobám.
22. Nakoľko žalobca zmluvy, ktoré sú predmetom tohto konania uzavrel ako prenajímateľ ktorý nebol vlastníkom prenajatej veci, v danom prípade nebytového priestoru a nemal k predmetu prenájmu ani iné právo, ktoré ho oprávňovalo vec prenajať- predmetné nebytové priestory dať do podnájmu ďalšej osobe, sú tieto zmluvy absolútne neplatné.
23. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že zmluva trpí nedostatkom súhlasu prenajímateľa, čo robí túto Zmluvu o podnájme neplatnou podľa § 39 Občianskeho zákona.
24. Z týchto dôvodov je potom nadbytočné, aby sa súd zaoberal nedoplatkom na nájomnom, ale aj napriektomu súd pre úplnosť uvádza, že žalovaný uhradil žalobcovi do decembra 2009 sumu 1600 eur, čo bolo medzi stranami v spore nesporné. Ďalej bolo vykonaným dokazovaním zistené, že žalovaný v priebehu konania si voči žalobcovej pohľadávke so sumy 1200 eur započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi vo výške 1200 eur, ktorá jej predmetom tohto konania a ďalej bolo vykonaným dokazovaním preukázané žalovaný uhradil žalobcovi titulom nájomného dňa 05.02.2013 sumu 1500 eur a dňa 16.01. 2015 sumu 178 eur, preto nárok žalobcu z tohto pohľadu v časti istiny bol v čase vyhlásenia rozsudku
tiež nedôvodný. Keďže základ uplatneného nároku je nedôvodný, rovnako nedôvodné sá aj požadované úroky z omeškania.
25. Žalobca v rámci zásad sporového konania, v rámci ktorých v sporovom konaní nepostačuje iba tvrdiť, ale tvrdenia dokázať, bol povinný preukázať ním uvádzané tvrdenia ohľadom existencie jeho oprávnenia prenajímať priestory, ktoré boli predmetom zmlúv prejednávaných v tomto konaní. Inak povedané, v danom prípade, ak chcel žalobca uniesť dôkazné bremeno, bol povinný preukazovať, že mal oprávnenie prenajímať priestor, ktorý bol predmetom zmlúv, uzatvorených medzi ním a žalovaným. Žalobca uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal, poukazoval len na to, že chce svoje peniaze, v konaní bol nečinný a ako spôsob preukazovania ním tvrdených skutočností namietal postup súdu pri vykonávaní dokazovania. Navyše vo vzťahu k požadovanej istiny súd nad rámec uvádza, že táto bola žalovaným v celom rozsahu uhradená. Žalobcove tvrdenie, že nemá vedomosť, že mu žalovaný podal peniaze, že ho oklamal a že nebude čítať, čo žalovaný hovorí a že potrebuje peniaze, ktoré sú predmetom tohto konania súd vo vzťahu k uneseniu žalobcovho dôkazného bremena vyhodnotil ako nedôvodné, ničím nepreukázané a to s poukazom na žalovaným predložené doklady o úhradách spornej žalovanej sumy, ktoré potvrdenia boli žalobcovi doručené. Samotné vyjadrenie žalobcu, že nebude čítať čo žalovaný hovorí je žalobcove slobodné rozhodnutie, ktoré ale nemá a nemôže mať za následok, že žalobca unesenie bremeno svojho tvrdenia a preukáže tak dôvodnosť svojho nároku.
26. Podľa § 255 ods. 1c.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
10C/19/2010-278
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
V Bratislave, dňa 09.02.2017
Mgr. Jana Janics Bajánková Sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: