Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3Er/273/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci vedenej v prospech oprávneného A. F., K.. X. X. XXXX, O. V. J. XX, S., zast. JUDr. Andrejom Patakym, advokátom, so sídlom Baštova 6, Kežmarok proti povinnému Q. O., K.. X.X.XXXX, O. V. J. XX, S. pre vymoženie sumy 414 eur s prísl. a trov exekúcie takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Marcelou Zummerovou, exekútorský úrad so sídlom Kpt. Nálepku 22, Michalovce pod jeho sp.zn.: A. XXX/XX zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi Mgr. Marcele Zummerovej, exekútorský úrad so sídlom Kpt. Nálepku 22, Michalovce sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.

III. Žiadnemu z ostatných účastníkov exekučného konania sa náhrada trov exekučného konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podanie, v ktorom oznámil, že jeho šetrením bola zistená skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a súčasne sa vyslovil, že týmto dáva súdu návrh (podnet) na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor vo svojom podaní tiež výslovne vyhlásil, že náhradu trov exekučného konania od oprávneného nežiada.

Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania si neuplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie, o tom, že vykonaným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je

dostatočným dôkazom pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť, ak môžu byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle ustanovenia § 125 Občianskeho súdneho poriadku za dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom orgánom verejnej moci je v tomto prípade aj exekútor. Súd dodáva, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie nie je potrebné zisťovať, pretože exekučný súd podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) EP v spojení s ustanovením § 58 ods. 1 EP zastaví exekúciu, teda je povinný zastaviť exekúciu, ak sa preukázala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a na to, vzhľadom na znenie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP, nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci za preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov vo výroku I. tohto uznesenia ex offo rozhodol o zastavení exekúcie. Pre zastavenie exekúcie (vzhľadom na znenie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP) postačuje, že majetok (v čase rozhodovania) nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Prípadný argument spočívajúci v tvrdení, že povinný by mohol nadobudnúť majetok v budúcnosti a bolo by preto predčasné zastavovať exekúciu pre nemajetnosť neobstojí (okrem poukazu na výslovné znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP), aj preto, že pri takomto chápaní by vlastne nebolo nikdy možné zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti, pretože vlastne nikdy nie je absolútne vylúčené, že ktorýkoľvek povinný môže niekedy nadobudnúť majetok, ktorý by bol vyšší ako trovy exekúcie. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP by sa tak stalo úplne zbytočným ustanovením. Argumentácia vyžadujúca súhlas oprávneného so zastavením exekúcie pre nemajetnosť je takisto nedôvodná, pretože potreba súhlasu "zaváňa" skôr dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 psím c) EP, teda zastavenia exekúcie na návrh oprávneného, v ktorom ustanovení sa práve premieta dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Nemalo by teda zmysel upravovať toto dispozičné právo aj v prípade dôvodu na zastavenie upravenom v § 57 ods. 1 písm. h) EP, čo vlastne zákon v tomto prípade ani výslovne nerobí.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP s použitím § 58 ods. 1 EP tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (z.č. 99/1963 Zb.) v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje (priznáva - pozn. súdu) náhrada trov konania, e povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 251 ods. 4, prvej vety OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, teda neuplatnenie si nároku na náhradu trov exekúcie povereným exekútorom, ako i vzhľadom na neuplatnenie si nároku na náhradu trov exekučného konania ostatnými účastníkmi exekučného konania, súd podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku s použitím § 251 ods. 4 OSP a § 151 ods. 1 OSP (výrok II.) resp. podľa § 251 ods. 4 OSP a § 151 ods. 1 OSP (výrok III.) rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku II. a III. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní

odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 374 ods. 4 OSP.)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.