Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoZm-6-2016.pdf
PDF · 87.34 KB
Case nature
Subarea
2CoZm/6/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: V. Š., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX XXX XX, právne zastúpený JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Q. C., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX B., právne zastúpený JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov, o zaplatenie sumy 2.292,- eur zo zmenky s príslušenstvom, o trovách konania o námietkach proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 18CbZm/13/2012-69 zo dňa 10.2.2016, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.
Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 474,29 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 28.2.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie zmenkovej sumy 2.292,- eur so 6 % úrokom ročne od 1.7.2011 do zaplatenia a náhrady trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 137,50 eur a za trovy právneho zastúpenia vo výške 197,62 eur. Okresný súd Prešov návrhu v celom rozsahu vyhovel a dňa 16.5.2012 vydal zmenkový platobný rozkaz pod č.k. 18Zm/3/2012-12, ktorým uložil odporcovi, aby do troch dní od doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi zmenkovú sumu 2.292 eur so 6 % ročným úrokom zo sumy 2.292 eur od 01.07.2011 do zaplatenia, 137,50 eur za zaplatený súdny poplatok, a nahradil trovy právneho zastúpenia vo výške 197,62 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, proti ktorému boli podané odporcom námietky. Ten istý súd rozsudkom č.k. 18CbZm/13/2012-54 zo dňa 24. októbra 2013, právoplatným dňa 21.11.2013 vo veci samej rozhodol tak, že Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 16.5.2012, č.k. 18 Zm/3/2012 - 12 ponecháva v platnosti, a o trovách konania o námietkach rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
3. Súd prvej inštancie následne napadnutým uznesením rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania o námietkach podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm., b), c), § 13a ods. 1 písm. d), § 15, § 16 ods. 3, § 17, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom a účinnom v čase vykonania úkonu právnej služby odmenu za 4 úkony právnej služby á 91,29 Eur nasledovne: 1. vyjadrenie k námietkam zo dňa 24.7.2012, 2. zastúpenie na pojednávaní dňa 27.11.2012, 3. zastúpenie na pojednávaní dňa 5.2.2013, 4. zastúpenie na pojednávaní dňa 3.10.2013. Spolu odmena 365,16 eur.
Ďalej súd priznal k týmto úkonom 2 x režijný paušál za 2 úkony vykonané v roku 2012 - 2 x 7,41 eur a 2 x režijný paušál za 2 úkony vykonané v roku 2013 - 2 x 7,63 eur. Spolu režijný paušál 30,08 Eur. Trovy právneho zastúpenia žalobcu tak činili sumu 395,24 eur, ku ktorým súd prirátal aj DPH vo výške 20 % v sume 79,05 eur, nakoľko advokát je platcom DPH. Súd prvej inštancie tak spolu priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 474,29 eur, na náhradu ktorých zaviazal žalovaného ako neúspešného účastníka konania.
4. Prvoinštančný súd nepriznal žalobcovi náhradu za stratu času a náhradu cestovného za cesty na pojednávania vykonané dňa 27.11.2012, 5.2.2013 a 3.10.2013, nakoľko súdu je z jeho činnosti známe, že v rovnakých dňoch vykonal právny zástupca žalobcu cestu na pojednávanie na Okresný súd Prešov aj minimálne v jednej ďalšej veci (sp.zn. 18CbZm/12/2012), za ktorú mu už boli priznané tieto náhrady. Ďalej žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za vyúčtované úkony - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 30.12.2011, vrátane prvej porady s klientom; písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 28.2.2012, nakoľko odmena a náhrady mu za tieto úkony už boli priznané v zmenkovom platobnom rozkaze Okresného súdu Prešov zo dňa 16.5.2012, č.k. 18Zm/3/2012-12, ktorý súd ponechal v platnosti. Taktiež mu súd nepriznal odmenu a náhrady za úkon - porada s klientom zo dňa 18.1.2013, nakoľko zo záznamu z porady vyplýva, že porada bola vykonaná s klientom K., ktorý však nie je účastníkom tohto konania.
5. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., k celkovému alebo čiastočnému nepriznaniu náhrady trov konania.
6. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd nesprávne právne vec posúdil, pretože v žalovanom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov právneho zastúpenia podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že nie jeho zavinením skončila daná právna vec pred súdom. Žalovaný bol nútený brániť sa proti žalobe. Žalobcom uplatnený nárok požadoval a stále žalovaný požaduje za nedôvodný, preto sa bránil nielen v civilnom konaní, ale v danej právnej veci sa obrátil aj na orgány činné v trestnom konaní. Žalovaný je toho názoru, že v danom prípade je potrebné aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na to, že žalovaný nezavinil súdny spor, ale bol uvedený do omylu zo strany žalobcu, za čo v konečnom dôsledku musí nespravodlivo znášať následky žalovaný. Ďalej uviedol, že žalobca podal rovnakú žalobu s totožným žalobným petitom, vychádzajúc z totožného právneho dôvodu aj proti ďalším dvom žalovaným, pričom žalobcu zastupoval v týchto troch konaniach ten istý právny zástupca. Žalobca si v týchto troch súdnych konaniach uplatnil proti žalovaným 3x pohľadávku vo výške 2.292 eur zo zmenky. Súdne konania boli vedené pred tým istým samosudcom, ktorý vytýčil 3x pojednávania vo všetkých troch konaniach samostatne v rovnaký deň. Žalobca podal 3x vyjadrenie k námietkam zo dňa 24.7.2012, pričom vyjadrenie je totožné, len bolo podané samostatne v každom súdnom konaní. Žalovaný zastáva názor, že vzhľadom na to, že išlo o skutkovo rovnaké veci, mal súd v záujme hospodárnosti spojiť veci na spoločné konanie. Rozhodovanie prvoinštančného súdu v prípade náhrady trov konania vníma žalovaný za nespravodlivé a nezákonné. Podľa názoru žalovaného prvostupňový súd v danom prípade nesprávne pri náhrade trov konania vo forme odmeny za úkony právnej služby a režijného paušálu priznal žalobcovi duplicitne voči trom žalovaným náhradu za 4 totožné úkony právnej služby. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že žalobcovi neprizná trovy konania, alternatívne, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní nie sú pravdivé resp. nezodpovedajú skutočnosti. Je irelevantná skutočnosť, že žalovaný nesúhlasí s nárokom žalobcu. Tento nárok bol priznaný právoplatným rozhodnutím súdu. Súd následne rozhodoval o trovách konania, ktorých súčasťou sú aj trovy právneho zastúpenia. Žalovaný zavinil začatie súdneho konania, nakoľko žalobcovi odmietal zaplatiť dlžnú sumu a žalobca bol donútený domáhať sa svojho práva súdnou cestou. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že išlo o úplne identické konania, nakoľko každé z týchto konaní malo osobitné pojednávanie, s iným účastníkom, t.j. aj s inou obranou žalovaného. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd napadnuté uznesenie potvrdil.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalovaným v zmysle § ustanovení 378 a nasl. CSP, riadiac sa tým, že
a. podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. b. podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Odvolací súd tak prejednal podané odvolanie zodpovedajúco ustanoveniu § 385 ods.1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po takomto preskúmaní podaného odvolania, napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania (dňa 10.2.2016) v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.6.2016 - ďalej len „O.s.p.“. Preto odvolací súd skúmal, či súd prvej inštancie postupoval pri svojom rozhodnutí v súlade so zákonnými ustanoveniami účinnými v čase jeho rozhodnutia t.j. 10.2.2016.
11. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
12. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
13. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016) výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. V prejednávanej veci zmenkovým platobným rozkazom č.k. 18Zm/3/2012-12 zo dňa 16.5.2012 v spojení s rozsudkom č.k. 18CbZm/13/2015-54 zo dňa 24.10.2013 bolo návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 2.292,- eur s príslušenstvom, v celom rozsahu vyhovené.
15. V otázke náhrady trov konania súd prvej inštancie podriadil ich režim § 142 ods. 1 O.s.p., keďže žalobca mal vo veci plný úspech, čím mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie svojho práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.
16. Žalovaný sa podaným odvolaním domáha aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov v konaní úspešnému žalobcovi.
17. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. plynie, že sporové konanie sa riadi zásadou úspechu, t.j. úspešná strana má právo na náhradu trov konania voči strane, ktorá úspech vo veci nemala. Výnimku z tejto zásady predstavuje ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.
18. Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal ináč právo na náhradu trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, posudzované ako na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná, tak aj na strane účastníka, ktorý by bol ináč povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých účastníkov, okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinnú, tak aj oprávnenú stranu z titulu práva na náhradu trov konania. Uvedené ustanovenie dáva súdu možnosť prihliadnuť pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania na osobitosti jednotlivých prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.
19. Nárok na náhradu trov konania úspešnej strany v spore je pritom súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. V čl. 46 ods. 1 Ústavy sa zaručuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku (rovnako aj v súčasnosti účinnom Civilnom sporovom poriadku) určuje, či je základné
právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 Ústavy). Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že bol v spore úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v spore.
20. Po preskúmaní obsahu spisu a žalovaným uvedených odvolacích dôvodov odvolací súd nezistil existenciu takých dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ani aktuálneho ustanovenia § 257 CSP.
21. Dôvod uvádzaný žalovaným v podanom odvolaní t.j. skutočnosť, že žalovaný považoval a stále naďalej považuje žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný, je v danom štádiu konania (keď o nároku žalobcu už bolo právoplatne rozhodnuté) právne irelevantný. Rovnako nie je takým dôvodom, odôvodňujúcim aplikáciu použitia § 150 ods. 1 O.s.p. či § 257 CSP ani skutočnosť, že žalobca podal obdobnú žalobu proti ďalším dvom žalovaným a zastupuje ich ten istý právny zástupca. Pokiaľ žalobca podal viaceré žaloby samostatne voči viacerým žalovaným a o týchto sa viedli samostatné konania, má žalobca, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, právo na náhradu všetkých trov účelne vynaložených trov pri uplatňovaní svojich práv. Skutočnosti, že žalobca podal totožné vyjadrenia vo viacerých veciach, kde uplatňoval obdobné právo proti viacerým žalovaným v samostatných konaniach, ako aj to, že sa zúčastnil viacerých pojednávaní v jeden deň, nie je dôvodom na krátenie resp. nepriznanie tarifnej odmeny za účelne vykonaný úkon právnej služby. Tieto skutočnosti nemožno posúdiť ako okolnosti hodné osobitného zreteľa tak, ako to má na mysli ustanovenie § 150 O.s.p. či § 257 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadol na skutočnosti uvádzané žalovaným, keď napadnutým uznesením nepriznal žalobcovi náhradu cestovného a náhradu za stratu času za cesty vykonané v dňoch 27.11.2012, 5.2.2013 a 3.10.2013 z dôvodu, že mu už boli priznané tieto náhrady v inej veci. Námietky žalovaného sú preto v tomto smere neopodstatnené.
22. Použitie ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. K zdôrazňovanej výnimočnosti použitia § 150 ods. 1 O.s.p., či § 257 CSP odvolací súd navyše uvádza, že rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 150 O.s.p. či § 257 CSP by mohlo v značnej miere zasiahnuť do majetkových pomerov žalobcu, ktorý by musel všetky trovy svojho konania znášať sám aj napriek úspechu v spore, čím by mohlo dôjsť k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
23. S poukazom na uvedené správne súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 474,29 eur ako účelne vynaložených nákladov spojených s realizáciou jednotlivých úkonov právnej služby žalobcu.
24. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
25. V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný, žalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto pri aplikácii ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol, že žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).