Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/360/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovaným v rade 1/ J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U R. XXXX, O. a v rade 2/ E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U R. XXXX, O., o zaplatenie 4 884,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 16C/56/2014-139 zo dňa 08. júna 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu vo zvyšku zamietol, žalovaným v rade 1/, 2/ nepriznal náhradu trov konania. 2) O uplatnenom nároku žalobcu rozhodol rozsudkom č.k. 16C/56/2014-88 zo dňa 09.07.2015, ktorým uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1 692,06 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 21.03.2010 do zaplatenia všetko v pravidelných mesačných splátkach, vo zvyšku žalobu zamietol. V časti, v ktorej žalobu zamietol, bolo rozhodnutie zrušené odvolacím súdom. V aktuálnom rozhodnutí poukázal na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a uviedol, že pokiaľ predchodca žalobcu nevyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru, mohol postúpiť iba splátky splatné. Žalobca sa teda mohol domáhať iba splátok za obdobie od 20.03.2005 do dňa postúpenia, t. j. 20.06.2012. Súd aplikujúc ust. § 5 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. dospel k záveru, že zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že jednotlivé splátky úveru boli splatné mesačne ku 20-temu dňu v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky nastala dňa 20.03.2005, čiže právny predchodca mohol postúpiť žalobcovi splátky splatné od 20.03.2005 do dňa 20.06.2012 a žalobca si podal žalobu na súd dňa 17.03.2014. V danom prípade žalobca už nasledujúci deň po postúpení pohľadávky dňa 28.06.2012 mohol podať na súde návrh o zaplatenie. Tento návrh však zo strany žalobcu bol podaný až dňa 170.3.2014, má teda nárok na pohľadávky za obdobie od 20.06.2012 do 20.03.2011 a ostatné pohľadávky od 19.03.2011 do 20.03.2005 sú premlčané. Za premlčané súd považoval aj uplatnené úroky, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že za obdobie od 20.03.2011 do 20.06.2012 dlžná suma činí 635,40 eur. Z rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 16C/56/2014-88 zo dňa 09.07.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/735/2015-113 však vyplýva, že žalobcovi bol priznaný nárok v časti 1 692,06 eur vrátane úrokov z omeškania. Žalobca sa voči žalovaným v rade 1/, 2/ domáhal aj zaplatenia sumy 3 191,94 eur, avšak vzhľadom k tej skutočnosti, že právny predchodca žalobcu nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, nemohol na žalobcu postúpiť celú pohľadávku. Mohol postúpiť len pohľadávku splatnú, pričom s prihliadnutím na premlčanie mohla byť zo strany súdu priznaná len

pohľadávka v sume 635,40 eur, pričom rozsudkom Okresného súdu Čadca už v čiastke 1 692,06 eur pohľadávka priznaná bola. Súd vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo väčšom rozsahu v tomto konaní sú úspešní žalovaní, títo si však náhradu trov konania neuplatnili, a preto im ani ich náhrada priznaná nebola.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie zmeniť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Postupca pohľadávky nevyužil právo na mimoriadne vyhlásenie splatnosti, toto využil až žalobca sám. Postúpenie pohľadávky nemožno spájať s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru postupcom a ani s iným právnym úkonom, na základe ktorého by došlo k splatnosti všetkých splátok úveru do budúcna. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých ustanovení dospel súd k záveru o tom, že pohľadávka sa stala splatnou už 28.06.2012 a konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.02.2020. Nesúhlasil s aplikáciu ust. § 5 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. na daný prípad a poukázal aj na názor Okresného súdu Košice II, ktorý sa obrátil na ÚS SR s návrhom o určenie nesúladu tohto ustanovenia s Ústavou SR. Zo znenia ust. 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť už splatná. Banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane príslušenstva. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaní nevyjadrili.

5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 , keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) V prvom rade, mal odvolací súd za to, že je nutné sa vysporiadať s aplikáciou ust. § 92 ods. 8 ZoB na daný prípad, nakoľko od neho sa následne odvíja aj odôvodnenie súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o nepriznaný nárok. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, pokiaľ ten uviedol, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky alebo jej časti. V zmysle uvedeného ustanovenia, je však možné postúpiť iba splatné pohľadávky, t. j. bez vyhlásenie mimoriadnej splatnosti môže byť postúpená iba tá časť pohľadávky, ktorá je splatná. 8) Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. 9) Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1) splatná, a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie (nepostačuje teda, iba oznámenie o postúpení pohľadávky). Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania úverového vzťahu. 10) Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ak zákonné predpoklady nie sú splnené, ide o právny úkon postúpenia contra legem a z toho dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). V takomto prípade tu nie je daná aktívna legitimácia žalobcu vo vzťahu k pohľadávke. V danom prípade nemal súd prvej inštancie za preukázané, že by došlo k platnému postúpeniu pohľadávok a s týmto názorom sa odvolací súd stotožnil. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej

(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). 11) V danom prípade bolo teda možné postúpiť iba pohľadávku, ktorá už bola splatná a keďže k postúpeniu došlo dátumom 20.06.2012, mohli byť predmetom takéhoto postúpenia iba splátky neuhradené do tohto dátumu. Z uvedeného je potom zrejmé, že pokiaľ pôvodný veriteľ nevyužil svoje právo na zosplatnenie úveru, mohol žalobca vyhlásiť splatnosť iba tých splátok, ktoré boli naňho prevedené, t. j. nemohol vyhlásiť zosplatnenie celého úveru, tak ako to urobil. Takéto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nemá oporu v zákone.

12) Pokiaľ išlo o otázku premlčania splátok splatných od 20.03.2005 do 19.03.2011, je potrebné sa opätovne stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, nakoľko správne dospel k záveru, že na daný prípad je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčania. S účinnosťou od 01. mája 2014 bolo do zákona č. 250/2007 Z. z. zákonom č. 102/2014 Z. z. zavedené ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 13) Predmetným ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. bola súdu zakotvená povinnosť v konaniach, v ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi, prihliadať na premlčanie nároku ex offo - z úradnej povinnosti. 14) Ide o výnimku z ustanovenia § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka (resp. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka), podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať. Nakoľko právna úprava § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka (resp. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka (prihliadania súdu na premlčanie nároku)) je vo svojej podstate procesnoprávnou normou (aj keď je uvedená v hmotnoprávnom predpise) a k § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. zákonodarca neprijal žiadne prechodné ustanovenie, je potrebné od 01. mája 2014 vo všetkých konaniach týkajúcich sa nárokov voči spotrebiteľom ex offo prihliadať na námietku premlčania. 15) Predmetné zákonné ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky účastníka konania, a to vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo vo veci ešte rozhodnuté. Keďže ustanovenie upravuje postup súdu, nebolo zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy.

16) Vzhľadom na uvedené konštatuje odvolací súd vecnú správnosť rozsudku okresného súdu a neopodstatnenosť odvolania.

17) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko odvolateľ nemal úspech v odvolacom konaní, úspech mali žalovaní, preto majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .