Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_38Cb-508-2015.pdf
PDF · 83.73 KB
No categories available
38Cb/508/2015
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: HATRIX, s.r.o., so sídlom Šafárikova 34, 080 01 Prešov, IČO: 36 483 770, zastúpený: LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, proti žalovanému: Spiš Invest, s.r.o., so sídlom Ipeľská 659/27, 010 01 Žilina, IČO: 36 415 201, o zaplatenie 32.928,74 EUR s príslušenstvom, v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
rozhodol:
Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Písomnou žalobou doručenou súdu dňa 03.12.2015 v spojení s dispozitívnymi úkonmi obsiahnutými v písomných podaniach žalobcu doručených súdu 19.02.2016, 22.02.2016 a 29.09.2016 sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 32.928,74 € s poplatkom z omeškania špecifikovaným sadzbou, základom a dobou omeškania a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku žalobca uvádza, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o ochrane majetku z 01.06.2013, ktorou sa zaviazal vykonávať ochranu objektu a majetku špecifikovaného v zmluve a žalovaný sa zaviazal platiť za poskytnuté služby odplatu v zmysle zmluvných dojednaní na základe mesačných faktúr vystavených žalobcom. Písomnou žalobou v spojení s neskoršími úpravami žalobného návrhu sa žalobca domáha zaplatenia splatných faktúr tak, ako sú špecifikované v jeho písomných podaniach.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe z 18.08.2016 realizovanom v štádiu konania, kedy sa žalobca v zmysle písomného podania doručeného súdu dňa 19.02.2016 a 22.02.2016 domáhal zaplatenia sumy 17.832,94 € s príslušenstvom uviedol, že návrh žalobcu neuznáva, nakoľko vyčíslenie záväzkov považuje za nesprávne a ako nesplatené záväzky žalobca uvádza aj tie, ktoré v plnej miere a v správnej výške uhradil. V tejto súvislosti poukázal na prílohu k písomnému vyjadreniu označenú ako potvrdenie o platbe uvádzanej ako pohľadávka žalobcu (č.l. 47 spisu), z ktorej vyplýva úhrada sumy 2.571,26 € v prospech žalobcu dňa 17.05.2016 pod variabilným symbolom 20150734. Ďalej žalovaný v písomnom vyjadrení poukazuje na to, že počas výkonu strážnej služby pracovníkmi žalobcu prišlo viackrát v areáli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného ku krádežiam, ktorým mali pracovníci žalobcu zabrániť. Žalovaný tým utrpel škody, za ktoré je žalobca spoluzodpovedný. Pokiaľ vyšetrovanie polície k viacerým trestným oznámeniam žalovaného na neznámeho páchateľa preukáže, že išlo o spoluúčasť pracovníkov žalobcu na krádežiach majetku, pôjde o priamu zodpovednosť za spôsobené škody, ktoré bude žalovaný od žalobcu vymáhať. Výška škody bude vyčíslená súdnym znalcom. Zodpovednosť žalobcu za škody spôsobené žalovanému objektívne vytvorí možnosť zápočtu vzájomných záväzkov a pohľadávok a ovplyvní vzájomné finančné nároky medzi žalobcom a žalovaným. 3. K uvedeným vyjadreniam žalovaného sa žalobca vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu 29.09.2016, v ktorom potvrdil, že žalovaný dňa 17.05.2016 realizoval úhradu sumy 2.571,26 € ako úhradu faktúry č. 20150734 splatnej 15.08.2015, ktorú následne žalobca zohľadnil v úprave žalobného návrhu. Tvrdenia žalovaného o údajných škodách, ktoré mu mali spôsobiť pracovníci žalobcu, označil za nepravdivé a umelo vykonštruované s cieľom oddialiť splnenie povinnosti žalovaného.
4. K obsahu posledného písomného podania žalobcu doručeného súdu dňa 29.09.2016 sa žalovaný napriek výzve súde a jeho riadnemu doručeniu dňa 31.10.2016 spolu s uznesením č.k. 38Cb/508/2015-65 zo dňa 06.10.2016 nevyjadril.
5. Dňa 07.02.2017 bol súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. N. M., Obec B. N. M., evidovaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie B. N. M., a to v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky vo výške 32.928,74 € s príslušenstvom z titulu Zmluvy o ochrane majetku zo dňa 01.06.2013, zaplatenie ktorej si žalobca uplatňuje v prejednávanej veci.
6. V podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca poukázal na výšku jeho pohľadávky v sume 32.928,74 € s príslušenstvom. Ďalej poukázal na to, že žalobca sa z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B. N. M., na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného dozvedel, že k týmto nehnuteľnostiam bolo zriadené záložné právo v prospech ďalšieho veriteľa žalovaného na základe rozhodnutia Mesta B. N. o zriadení záložného práva č. XXXXX/XXXX/XX zo dňa 23.02.2015 na nehnuteľnosť rozostavanú stavbu na parc. č. XXXX/X so zákazom nakladania s nehnuteľnosťou alebo jej zaťažením bez súhlasu správcu dane D.-XXX/XXXX-XXX/XXXX právoplatné dňa 29.01.2016, čím je reálne ohrozená vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný dlží finančné prostriedky nielen žalobcovi, ale aj iným subjektom, z ktorého dôvodu existuje na strane žalobcu dôvodná obava budúceho zmarenia exekúcie. Vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu a existenciu aj iných dlhov žalovaného je reálne ohrozená vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu v exekučnom konaní. Dôvodnosť a trvanie nároku je podľa žalobcu možné preukázať aj existenciou stavu súdneho konania v prejednávanej veci, ktoré sa začalo v roku 2015 a plynutím času pretrváva stav právnej neistoty u žalobcu a jeho peňažný nárok, ktorý si v konaní uplatňuje, sa stáva neistým. Súčasne žalovanému sa poskytuje priestor na to, aby si zariadil veci tak, že pohľadávka žalobcu bude nevymožiteľná. Z obsahu podania žalovaného, v zmysle ktorého popiera pohľadávku žalobcu vyplýva najmä to, že žalovaný sa zámerne a umelo snaží predlžovať súdne konanie. Žalobca považuje za viac než pravdepodobné, že k priznaniu finančného nároku, ktorý si žalobca v tomto konaní uplatňuje dôjde a následne sa rozhodnutie súdu stane exekučným titulom. Žalobca sa tak podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáha ochrany zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky ako potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní.
7. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa súd oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré žalobca predložil v priebehu konania, a to najmä Zmluvou o ochrane majetku uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným dňa 01.06.2013 (č.l. 7 spisu), jednotlivými faktúrami, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému na základe Zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej služby uskutočnené výkony za jednotlivé mesiace od marca 2015 do októbra 2015 (č.l. 11 až 18 spisu), od novembra 2015 do januára 2016 (č.l. 29 až 31 spisu), od februára 2016 do augusta 2016 (č.l. 56 až 62 spisu) a písomnou výpoveďou Zmluvy o ochrane majetku zo dňa 01.06.2013, datovanou dňa 18.07.2016, adresovanou žalobcom žalovanému spolu s dokladom o doručení dňa 08.08.2016 (č.l. 54 a 55 spisu). Súd sa taktiež oboznámil so žalobcom predloženým výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre okres B. N. M., Obec B. N. M., katastrálne územie B. N. M. s dátumom vyhotovenia 03.02.2017, na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, vo vzťahu ku ktorým žiada žalobca nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Z časti C ťarchy vyplýva zápis rozhodnutia Mesta B. N. M. o zriadení záložného práva č. XXXXX/XXXX/XX z 23.02.2015 na nehnuteľnosť rozostavanú stavbu na parc. č. XXXX/X so zákazom nakladania s nehnuteľnosťou alebo jej zaťažením bez súhlasu správcu dane, právoplatné dňa 29.01.2016 a poznámka o vykonateľnosti rozhodnutí Mesta B. N. M. o zriadení záložného práva č. XXXX/XXXXX/XXXX-X-XXXXX-X/XXXX zo dňa 15.07.2016 na nehnuteľnosť rozostavanú stavbu na parc. č. 9507/3 so zákazom nakladania s nehnuteľnosťou alebo jej zaťažením bez súhlasu správcu dane právoplatnej dňa 23.08.2016.
8. Podľa ustanovenia § 343 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
(2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
9. Podľa ustanovenia § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
10. Zabezpečovacie opatrenie upravené v ust. § 343 CSP s primeraným použitím ustanovení o neodkladnom opatrení slúži v civilnom sporovom konaní na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade, že je obava, že exekúcia bude ohrozená. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ust. § 343 CSP je osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky veriteľa a osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie pre prípad, že pohľadávka bude veriteľovi právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je žalobca povinný v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviesť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
11. Súd konštatuje, že žalobca predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami dostatočne osvedčil existenciu svojej pohľadávky voči žalovanému v žalovanej sume 32.928,74 € s príslušenstvom, a to na základe existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu so žalovaným založeného Zmluvou o ochrane majetku uzatvorenej dňa 01.06.2013. Osvedčenie existencie tvrdenej pohľadávky žalobcu voči žalovanému súd konštatuje aj v nadväznosti na obsah písomného vyjadrenia žalovaného v prejednávanej veci, ktorý v rámci písomného vyjadrenia z 18.08.2016 v spojení s priloženým výpisom účtu zo dňa 17.05.2016 spochybnil žalobcom uplatňovanú pohľadávku len čo do sumy 2.571,26 € a k ďalšiemu rozšíreniu žalobného návrhu v zmysle písomného podania žalobcu doručeného súdu dňa 29.09.2016 sa už nevyjadril. Rovnako žalobca predloženým výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B. N. M. osvedčil vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnostiam, na ktorých žiada žalobca nariadením zabezpečovacieho opatrenia zriadiť záložné právo v jeho prospech na zabezpečenie pohľadávky, ktorá je predmetom konania v prejednávanej veci.
12. Súd ďalej konštatuje, že žalobca predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie v prípade, že pohľadávka uplatňovaná v prejednávanej veci by mu bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu. Obavu z ohrozenia exekúcie neosvedčuje skutočnosť, že žalovaný má aj ďalšieho veriteľa, a to Mesto B. N. M., a ani tá skutočnosť, že rozhodnutím Mesta B. N. M. došlo k zriadeniu záložného práva na rozostavanú stavbu na parc. č. XXXX/X so zákazom nakladania s nehnuteľnosťou alebo jej zaťažením bez súhlasu správcu dane tak, ako to vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B. N. M.. Uvedená skutočnosť sťažuje uspokojenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému (v prípade jej právoplatného priznania súdnym rozhodnutím) z nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalovaného, ku ktorému už bolo skôr správcom dane zriadené záložné právo, pri zohľadnení poradia uspokojovania záložných práv vyplývajúceho z ust. § 151k Občianskeho zákonníka, režimu ktorého podlieha aj záložné právo zriadené súdom postupom podľa ust. § 343 CSP. Uvedené skutočnosti a tvrdenia žalobcu v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však neosvedčujú obavu z ohrozenia exekúcie v prípade, že v prejednávanej veci dôjde k vydaniu právoplatného exekučného titulu, v dôsledku neexistencie iného majetku žalovaného, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená. Súd konštatuje, že žalobca v konaní neosvedčil, že by žalovaný okrem žalobcom uvádzané nehnuteľného majetku nedisponoval iným majetkom (hnuteľnými vecami, finančnými prostriedkami, inými majetkovými právami alebo hodnotami), ktorých hodnota by na uspokojenie jeho pohľadávky nepostačovala. Zároveň žalobca podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, že by žalovaný reálne uskutočňoval také kroky vo vzťahu k svojmu majetku, ktoré by reálne viedli k osvedčeniu hrozby nevymožiteľnosti pohľadávky žalobcu v prípadnom exekučnom konaní. S poukazom na uvedené má súd za to, že žalobca neosvedčil reálnu existenciu obavy z ohrozenia exekúcie v prípade, že jeho pohľadávka uplatňovaná v prejednávanej veci by mu bola priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím, z ktorého dôvodu súd jeho návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
13. Zároveň má súd za to, že zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením v súlade s ust. § 343 CSP musí spĺňať kritérium primeranosti a proporcionality a nesmie neprimeraným spôsobom zasahovať do práv a oprávnených záujmov strán, najmä žalovaného. Primeranosť navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia je súd povinný skúmať a žalobca povinný osvedčiť. Zriadením záložného práva prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia dochádza k zásahu do právneho postavenia žalovaného z hľadiska obmedzenia, resp. sťaženia možnosti nakladať s jeho majetkom zaťaženým súdom zriadeným záložným právom, kedy v zmysle ust. § 151h ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo v zásade pôsobí voči nadobúdateľovi zálohu pri jeho prevode alebo prechode. Kritérium primeranosti a proporcionality zabezpečovacieho opatrenia tak musí zohľadňovať na jednej strane hodnotu zabezpečovanej pohľadávky veriteľa v pomere na druhej strane k hodnote veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, ku ktorej súd zabezpečovacím opatrením zriaďuje záložné právo. Bez poznania aspoň približnej hodnoty potenciálneho zálohu nemožno bez ďalšieho zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo v pomeroch prejednávanej veci ku všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie B. N. M., nakoľko nie je vylúčené, že ich hodnota niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu zabezpečovanej pohľadávky veriteľa, čo by následne znamenalo neprimeraný zásah do práv dlžníka, konkrétne do jeho vlastníckeho práva a možnosti dispozície a ďalšieho využitia jeho majetku. Je pritom súčasťou povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu, aby v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k osvedčovanej pohľadávke žalobcu voči žalovanému. Bez uvedenia konkrétnych tvrdení zo strany žalobcu a osvedčenia konkrétnych skutočností súvisiacich s primeranosťou navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia nemôže súd sám rozhodnúť, vo vzťahu ku ktorým z označených nehnuteľností prípadne zabezpečovacím opatrením zriadi záložné právo a rovnako nie je v civilnom sporovom konaní povinný a ani oprávnený tieto skutočnosti sám skúmať, nakoľko to vylučuje ust. § 185 CSP, z ktorého ods. 2 taxatívne vyplýva, kedy súd v civilnom sporovom konaní môže vykonávať dôkazy aj bez návrhu strán, ktorá situácia v pomeroch prejednávanej veci nenastala.
14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, z dôvodu neosvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie a z dôvodu neosvedčenia primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).