Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-27-2016.pdf
PDF · 89.65 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/27/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanému: Y. X., nar.XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX/XX, H., o zaplatenie 1.041,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 14C/689/2014-43 zo dňa 30.04.2015 , takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 1041,34 eura spolu s 8,5% úrokom z omeškania od 19.10.2013 ( od postúpenia pohľadávky) do zaplatenia a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 52 ods.1,2, , § 53 ods. 1,5, §488 a § 489 Občianskeho zákonníka, § 5b/zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa , § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) posúdiac zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 20.04.2010 č. 5005322 uzavretú medzi žalovaným a pôvodným veriteľom ( spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s) ako zmluvu spotrebiteľskú, podľa ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.030,02 eura , ktoré mal spláca v mesačných splátkach vo výške 47.20 eura po dobu 28 mesiacov a celková suma pôžičky tak bola 1321,60 eura, z ktorej žalovaný uhradil len sumu 60 eur. Žalovaný si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnil, lebo pôžičku riadne nesplácal, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy vo výške 1.41,34 eura. Pôvodný veriteľ listom zo dňa 24.08.2010 oznámil žalovanému, že podľa všeobecných obchodných podmienok vypovedáva zmluvu o účelovej pôžičke a žiada uhradiť celý zostatok dlhu, ktorý ku dňu vypovedania zmluvy je 1.093,50 eura. Pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2013 a dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky pozostávajúca z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva, predstavovala sumu 1.199,99 eura. Žalobca si v tomto konaní uplatnil zaplatenie neuhradenej istinu úveru vo výške 1043,34 eura( rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu) ako aj zákonný úrok z omeškania z tejto sumy od 19.10.2013 ( postúpenie pohľadávky) do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že nárok žalobcu je nedôvodný pretože je premlčaný ,skúmajúc z úradnej povinnosti ,či si žalobca uplatnil svoje právo včas. Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky , z ktorej si žalobca uplatňoval nárok ,uzavrel jeho právny predchodca (Cosumer Finance Holding, a.s.) so žalovaným dňa 20.04.2010 a k postúpeniu pohľadávky došlo zmluvou zo dňa 18.10.2013. V danom prípade súd konštatoval, že splatnosť pohľadávky nastala 24.08.2010 ( zospoplatnením pohľadávky) a premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po tejto
lehote t.j. 25.08. 2010 a žalobca si mohol od tejto doby v lehote troch rokov pohľadávku uplatniť na súde, čo bolo do 25.08.2013, ale žalobca podal žalobu až 29.04.2014, čo je po uplynutí premlčacej doby, v ktorej si mohol svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatniť po prvý raz na súde (§ 101 Občianskeho zákonníka), preto jeho právo ako premlčané zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd vyhovie žalobe, resp. ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil s právnym posúdením danej veci a vyhodnotením otázky premlčania. Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah a súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno- záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Vzhľadom na uvedené zastával názor, že mu vznikol nárok na zaplatenie neuhradenej istiny úveru spolu s príslušným úrokom z omeškania. Pri posúdení splatnosti celej pohľadávky dňom 24.08.2010 nie je jeho právo premlčané, pretože premlčacia lehota je 4. ročná a do podania žaloba na súd ( 29.04.2014) ešte neuplynula. Zároveň namietal aplikáciu ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože právna úprava platná do 30.04.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania, avšak v tomto prípade súd ex offo skúmal premlčanie bez toho, aby žalovaný vzniesol námietku premlčania. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pretože súd správne posúdil, že ide o premlčanie. Poukázal aj na to, že aj v prípade, ak by nebol nárok žalobcu posúdený ako premlčaný, nemal by z čoho zaplatiť žalovanú pohľadávku, pretože je invalidný dôchodca s trvalými zdravotnými problémami, čo bolo aj dôvodom, prečo pôžičku nevládal splácať. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 5. Občiansky súdny poriadok bol dňom 1. júla 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 18.06.2015 t. j. ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní už za účinnosti nového procesného predpisu , postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Preto odvolací súd v rozhodovacom procese aplikoval už ustanovenia CSP. 6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 7. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 8. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 9. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 9.Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 10. Plnenie dlhu v splátkach je formou plnenia v čiastkach s tým rozdielom, že výška i čas plnenia (splatnosť jednotlivých splátok) sú vopred dohodnuté a jednotlivé splátky dospievajú dodatočne podľa zvoleného splátkového kalendára. Zaplatením jednotlivej splátky zaniká konkrétna povinnosť dlžníka, ale dlh a právny pomer, ktorý ho zakladá, trvá dovtedy, kým nebude zaplatená posledná dohodnutá splátka. Pri plnení v splátkach ide vlastne o dvojakú dobu splatnosti. Jednak je stanovená doba plnenia
jednotlivých splátok a zároveň doba splatnosti celej pohľadávky je určená poslednou splátkou. Záväzok potom zaniká postupne tak, ako sú splátky plnené a omeškanie dlžníka sa posudzuje pri každej splátke zvlášť. V prípade peňažnej pôžičky sa účastníci záväzkového vzťahu môžu dojednať buď na jednorazovom vrátení požičanej sumy alebo sa plnenie požadovaného dlhu rozdelí na splátky. Ak dlžník plní dlh v splátkach, nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti nespôsobuje bez všetkého splatnosť celého dlhu. Každá zo splátok predstavuje samostatný dlh, ktorý veriteľ môže samostatne uplatňovať na súde. Toto však platí iba za situácie, ak medzi účastníkmi konania nie je dohodnutá osobitná splatnosť napr. tak, ako je to v prejednávanej veci, keď podľa VOP je veriteľ (žalobca) oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých dlžných čiastok v prípade omeškania s platením riadnych splátok v lehote splatnosti. 11. V prejednávanej veci odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne , keď zamietol žalobu na zaplatenie sumy 1041,34 eura s príslušenstvom z dôvodu premlčania práva žalobcu. 12. Žalobca žalobu zdôvodnil uzatvorením zmluvy o úvere s právnym predchodcom žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s) a žalovaným dňa 20.04.2010, na základe ktorej sa mal žalovaný zaviazať poskytnuté finančné prostriedky ( výška nekonkretizovaná) splácať v mesačných splátkach riadne a včas (nekonkretizované). V žalobe sa neuvádza či si žalovaný povinnosť platiť splátky riadne a včas plnil, kedy sa dostal do omeškania a s ktorými splátkami; uviedol len to, že ku dňu postúpenia pohľadávky 18.10.2013 (uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok) dlhoval sumu 1.041,34 eura ktorá je neuhradená istina úveru. Z listín priložených k návrhu vyplýva, že medzi žalovaným a Consumer Finance Holding, a.s bola dňa 20.04.2010 uzavretá "Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky"podľa ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 1030,02 eura , ktorú mal splácať v splátkach po 47,20 eura po dobu 28 mesiacov. Celková suma pôžičky bola vo výške 1321,60 eura. Z prehľadu platobnej histórie vyplýva, že žalovaný pôžičku riadne nesplácal, preto veriteľ zmluvu vypovedal 28.04.2010 a vyzval žalovaného na úhradu celého dlhu. 13. Dňa 18.10.2013 bola medzi Consumer Finance Holding,a.s. ako postupcom a EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok a z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia bol 1199,99 eura( istina 1041,34 eura a príslušenstvo 158,65 eura). Žalobca si žalobou podanou na súd dňa 29.04.2014 uplatnil sumu 1.041,34 eura s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 1.041,34 eura od 19.10.2013 postúpenie pohľadávky). 14. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na premlčaní nároku žalobcu, premlčaciu lehotu posúdil podľa Občianskeho zákonníka a začiatok plynutia premlčacej doby určil zospoplatnením dlhu 24.08.2010 ( vypovedaním zmluvy). Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu (Consumer Finance Holding a s.) ako zmluvu spotrebiteľskú a správne na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka aj pri posúdení lehoty premlčania. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením veci - premlčaním podľa Občianskeho zákonníka, keď za začiatok plynutia premlčacej lehoty považoval deň 25.08.2010, pričom posledným dňom premlčacej trojročnej lehoty bol deň 25.08.2013. Za situácie, že žalobca podal návrh súdu dňa 29.04.2014, je potrebné konštatovať, že návrh bol uplatnený na súde po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Odvolanie žalobcu preto v tejto časti nie je dôvodné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 01. 04. 2015 nadobudla účinnosť novela ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorému bola pripojená veta, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto novela bola prijatá zákonom č. 102/2014 Z. z. a v podstate reagovala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov pri použití noriem Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách. Tento záver odvolacieho súdu je v súlade so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Prvoinštančný súd preto správne aplikoval na danú vec trojročnú premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Od nasledujúceho dňa po splatnosti úveru (25.08.2010) mohol žalobca uplatniť svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy a lehota na uplatnenie nároku mu uplynula 25.08.2013. Návrh na začatie konania podal na súd 29.04 2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby. 15. K námietke žalobcu o aplikácii ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na to, že s účinnosťou od 01. 05. 2014 bolo do zák. č. 250/2007 Z. z. zavedené ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslobodenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktorý bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby na to bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Predmetné ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. tak zakotvilo súdu povinnosť konania, v ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi prihliadať na premlčanie nároku ex offo, teda z úradnej povinnosti. Keďže zákon č. 250/2007 Z. z. má procesnú povahu a absentujú u neho prechodné ustanovenia, platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Vzhľadom na to súd prvého stupňa správne aplikoval v konaní ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. a to aj v konaniach, ktoré začali pred 01. 05. 2014 (rovnaký názor zaujal aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 30. 05. 2016 2MCdo 5/2015). Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01. 05. 2014 ukladá teda súdu prihliadnuť, aj bez návrhu, na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku. Aplikovaním tohto ustanovenia (čo je zákonnou povinnosťou súdu), správne súd prvého stupňa posúdil v danej veci, aj bez návrhu, a na základe zákona, premlčanie nároku žalobcu. Keďže dospel k záveru o neskorom uplatnení práva žalobcom, správne jeho nárok zamietol z dôvodu premlčania. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pretože sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožnil. 16. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov konania žalovanému, v prejednávanej veci však možnosť priznania náhradu vylučovalo to, že žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 256 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).