Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/657/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 06 22 35, zast. MGA IURIS s.r.o., Bratislava, Pri starej prachárni 10, IČO: 47 233 028, proti žalovaným 1) S. Č., J.. XX. X. XXXX M. X) N. Č., J.. X. X. XXXX, Q. G. J., L. U. XXX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Anton Hencovský & spol., Košice, Františkánska 3, o zaplatenie 129.646,69 eur a 746,44 eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku 13C/69/2014-118 z 23. 6. 2015 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len "súd") rozsudkom žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 129. 646,69 eur spolu s úrokom z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 129. 646,69 eur od 21. 8. 2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 29. 648,53 eur od 4. 6. 2014 do 21. 8. 2014, do 1 roka od právoplatnosti tohto rozsudku, žalovanému 1) uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 746,44 eur spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 746,44 eur od 4. 6. 2014 do zaplatenia, do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou mu 27. 6. 2014 domáhala, aby uložil žalovaným 1, 2 spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 29.648,53 eur s prísl. a zároveň, aby uložil žalovanému 1) zaplatiť žalobkyni 746,44 eur s prísl., ako aj nahradiť trovy konania, titulom regresnej náhrady, ktorá bola za žalovaného 1 vyplatená z dôvodu škody na zdraví spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, na tom skutkovom a právnom základe, že 23. 5 2010 došlo k dopravnej nehode vozidla Š.H. XXXL G. D., ktoré viedol žalovaný v 1. rade a pri tejto dopravnej nehode spolujazdec vozidla S. Č. utrpel rozsiahle poškodenie zdravia, prevádzkovateľom vozidla bol žalovaný v 1. rade a to napriek tomu, že bol v tom čase maloletý. S poukazom na znenie § 9 Obč. zák. a na to, že žalovaný v 1. rade uzatvoril kúpnu zmluvu na auto asi 6 týždňov pred dopravnou nehodou za sumu 170,- eur, pričom peniaze na kúpnu cenu si zarobil sám a v tom čase študoval na Strednej odbornej škole za automechanika, mala žalobkyňa za to, že uzavretie kúpnej zmluvy bolo právnym úkonom primeraným rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej veku v tom čase maloletého žalovaného v 1. rade, že uvedené skutočnosti vyplývajú aj z výpovedí žalovaných a svedka S. Č. v konaniach vedených na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 11C/140/2011 a 1C/5/2011. Na základe uvedeného žalovaný v 1. rade bol v čase dopravnej nehody vlastníkom motorového vozidla , ktorého prevádzkou bola poškodenému S. Č. spôsobená škoda na zdraví a žalovaný v 1. rade tak v zmysle § 427

a násl. Obč. zák. zodpovedá poškodenému za túto škodu. Žalovaný v 1. rade zodpovedá za škodu na zdraví S. Č. nie len ako prevádzkovateľ vozidla, ale aj zo všeobecnej zodpovednosti za škodu, nakoľko zo znaleckého posudku Ing. Petra Onderuša podaného v konaní 11C/140/2011 vyplýva, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy žalovaného v 1. rade a viaceré porušenia pravidiel cestnej premávky. Okrem toho žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný porušil právne predpisy aj v tom, že v čase dopravnej nehody použil vozidlo na jazdu, napriek tomu, že ho nebolo možné prevádzkovať v cestnej premávke z dôvodu, že bolo vyradené z premávky a viedol vozidlo bez potrebného vodičského oprávnenia, pričom uvedené porušenia taktiež prispeli k vzniku škody na zdraví poškodeného S. Č.. V zmysle znaleckého posudku MUDr. Miriam Kalinovej vypracovaného v konaní 11C/140/2011 žalovaný v 1. rade vedel ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, keď 23.5.2010 použil vozidlo na jazdu, preto podľa názoru žalobkyne žalovaný v 1. rade za škodu v zmysle § 422 Obč. zák. zodpovedá. Za škodu podľa názoru žalobkyne zodpovedá aj žalovaná v 2. rade, ktorá je matkou žalovaného v 1. rade a ako jeho zákonný zást. zanedbala nad ním náležitý dohľad, keď zanedbala akýkoľvek primeraný dozor nad ním vo vzťahu ku kúpe a aj následnému použitiu vozidla, ktorého prevádzkou došlo k škode na zdraví S. Č.. Žalovaní 1, 2 žili v spoločnej domácnosti, pričom vzhľadom na vek žalovaného v 1. rade a to, že s vedomím a súhlasom žalovanej v 2. rade nadobudol do vlastníctva pojazdné motorové vozidlo, hoci nemal potrebné vodičské oprávnenie a ani vek potrebný na jeho udelenie, na to, že žalovaná 2 neprejavila žiaden záujem o to, čo žalovaný 1 s vozidlom robí, a na to, že neurobila žiadne opatrenie na zabránenie toho, aby žalovaný mohol vozidlo použiť, konala mimoriadne ľahkovážne a nezodpovedne, a preto zanedbala náležitý dohľad, preto v zmysle § 422 ods. 1 Obč. zák. zodpovedá za vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne so žalovaným 1. Žalovaný 1) ako prevádzkovateľ vozidla, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda, neuzatvoril so žiadnym poisťovateľom poistnú zmluvu, predmetom ktorej by bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené mal poškodený S. Č. právo uplatniť si nárok na odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia priamo voči žalobkyni, za ktorú by inak zodpovedal žalovaný 1) spolu so žalovanou 2. Poškodený si právo na odškodnenie voči žalobkyni uplatnil a ako vyplynulo zo znaleckého posudku znaleckej organizácie Lege Artis vypracovaného v konaní 1C/5/2011, tak poškodenému bola pri dopravnej nehode 23.5.2010 spôsobená škoda na zdraví, pričom výška náhrady za bolesť zodpovedá ohodnoteniu 2.163,75 bodmi, t.j. celkovo vo výške 32.219,- eur a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zodpovedá ohodnoteniu 13.440 bodmi, t.j. celkovo vo výške 206.708,- eur. Žalobkyňa má za to, že poškodený S. Č., ktorý je bratom žalovaného 1) spoluzavinil vznik škody aj jej rozsah, pretože vedel, že žalovaný 1) nie je držiteľom vodičského oprávnenia, napriek tomu však nastúpil do vozidla, ktoré žalovaný 1) viedol a v čase dopravnej nehody nebol pripútaný bezpečnostným pásom, ktorým bolo vozidlo vybavené. Vzhľadom na okolnosti prípadu má žalobkyňa za to, že poškodený S. Č. spoluzodpovedal za škodu v rozsahu 70 % a po prešetrení uplatnených nárokov žalobkyňa zaplatila poškodenému náhradu škody na zdraví v celkovej výške 71.677,63 eur. Zároveň v dôsledku poskytnutia zdravotnej starostlivosti S. Č. vynaložila zdravotná poisťovňa Dôvera náklady v celkovej výške 20.723,36 eur a v súlade s § 42 ods. 4 písm. a) zák. č. 577/2004 Z.z. má právo na ich náhradu voči osobe, ktorej zavineným protiprávnym konaním došlo k úrazu, resp. inému poškodeniu zdravia poistenca verejného zdravotného poistenia. Vzhľadom k tomu, že k poškodeniu na zdraví S. Č. došlo v dôsledku protiprávneho konania žalovaného 1), je náklady zdravotnej poisťovne povinný uhradiť on, pričom v súlade s § 4 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z. je nárok na túto úhradu krytý rozsahom poistenia. Spoločnosť Dôvera bola oprávnená uplatniť si svoj nárok na náhradu voči žalobkyni, čo aj urobila a žalobkyňa 25.4.2013 nahradila spoločnosti Dôvera časť preukázaných nákladov vo výške 746,44 eur. Zvyšná časť nákladov bola premlčaná. Nakoľko vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda na zdraví poškodenému S. Č., nebolo poistené, zodpovedajú za vzniknutú škodu žalovaní 1,2 a keďže žalobkyňa túto škodu za nich zaplatila, má tak voči žalovaným ako solidárnym dlžníkom v súlade s § 24 ods. 7 prvej vety zák. č. 381/2001 Z.z. nárok na náhradu toho, čo za nich plnila poškodenému S. Č.. Žalobkyňa plnila poškodenému S. Č. 71.677,63 eur a touto žalobou si uplatňuje náhradu tohto plnenia s tým, že v konaní 11C/140/2011 si voči žalovaným uplatnila náhradu plnenia z toho istého titulu vo výške 42.079,10 eur (postih vyplatenej časti odškodnenia za bolesť vo výške 9.084,90 eur a postih časti odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 32.944,20 eur) a jedná sa o tie časti odškodnenia, ktoré boli poškodenému zaplatené 26. 1. 2011, resp. 16. 8. 2011, preto si z uvedeného dôvodu v tomto konaní uplatňuje náhradu vo výške 29.648,53 eur. Voči žalovanému 1) si žalobkyňa zároveň uplatňuje náhradu nákladov zaplatených zdravotnej poisťovni Dôvera vo výške 746,44 eur, pretože škoda na zdraví S. Č. bola spôsobená jeho zavineným a protiprávnym konaním. Nárok na náhradu plnenia si žalobkyňa uplatnila u žalovaných listom z 23. 5. 2014 s tým, že im umožnila zaplatiť túto náhradu do 3. 6. 2014. Keďže žalovaní nesplnili svoj záväzok, dostali sa do omeškania a

žalobkyňa si zároveň uplatňuje aj úroky z omeškania z dlžných súm, počnúc od 4. 6. 2014. Podaním, doručeným 4. 12. 2014 žalobkyňa žiadala zmenu žalobného petitu tak, že žalovaní v 1.) a v 2.) rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 129.646,69 eur spolu s úrokom z omeškania 5,15 % ročne z tejto sumy od 21. 8. 2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 29.648,53 eur od 4. 6. 2014 do 21. 8. 2014. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 746,44 eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 4. 6. 2014 do zaplatenia. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu. Návrh na zmenu žaloby žalobkyňa odôvodnila tým, že v zmysle rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 1C/5/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/428/2013 poškodený S. Č.D. spoluzodpovedá za jeho škodu v rozsahu 30 %. Žalobkyňa zaplatila poškodenému náhradu škody celkom 239.596,67 eur, z toho 26. 1. 2011 sumu 9.084,90 eur (odškodnenie bolesti ), 16. 8. 2011 sumu 32.944,20 eur (odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia), 26. 8. 2011 sumu 11.530,47 eur (odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia), 14. 6. 2013 sumu 18.118,06 eur (náhrada za bolesť vo výške 580,57 eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 17.537,49 eur), 21. 7. 2014 sumu 167.919,07 eur (za bolesť 12.887,83 eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia 155.031,24 eur). Žalovaní 20. 8. 2014 zaplatili žalobkyni 110.000,- eur zodpovedajúcu časti jej práva na postih, z ktorého časť žalobkyňa uplatnila v tomto konaní. Žalovaní tak z nároku na postih v celkovej výške 239.646,69 eur zaplatili žalobkyni sumu 110.000,- eur a zostávajúcu časť práva na postih vo výške 129.646,69 eur nezaplatili. Súd uznesením z 28. 1. 2015, právoplatným 23. 4. 2015 pripustil zmenu žaloby. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a obsahom listinných dôkazov. Reprodukoval obsah výpovede žalovaných na pojednávaní 23. 6. 2015, na ktorom o. i. uviedli, že žalovanú sumu sú ochotní uhradiť, že právnym zást. JUDr. Hencovským, ktorý ich zastupoval v iných konaniach, boli uvedení do omylu, pretože im opakovane tvrdil, že peniaze, ktoré dostane syn Marián, nebudú musieť nikomu vracať, teraz však už sú informovaní a peniaze sú ochotní vrátiť. Čiastočne už dlžnú sumu zaplatili a potom, čo získajú späť peniaze od JUDr. Hencovského, ktorému dali za právne služby sumu 70.000,- eur, uhradia žalovanú sumu. Celú záležitosť sa budú snažiť vyriešiť čo najskôr, aby peniaze mohli vrátiť čím skôr. Z rozsudku tunajšieho súdu 1C 5/2011 zo 3. 7. 2013 , právoplatného 11. 7. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zistil, že Slovenská kancelária poisťovateľov v tomto konaní v procesnom postavení žalovanej, bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi, poškodenému S. Č., J.. XX. X. XXXX 167.919,07 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne, v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom bolo konštatované, že žalobcovi bolo odpočítané spoluzavinenie vo výške 30 %. Z rozsudku tunajšieho súdu 11C/140/2011 z 26. 3. 2014 zistil, že Slovenská kancelária poisťovateľov v procesnom postavení žalobcu podala voči totožným žalovaným žalobu na zaplatenie 42.079,10 eur titulom regresnej náhrady, ktorá bola za žalovaného vyplatená z dôvodu škody na zdraví spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 6.813,57 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 9,25 % od 2. 5. 2011 do zaplatenia, a to do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 24.708,15 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 9 % od 28. 2. 2012 do zaplatenia, a to do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov a Slovenská republika nemá právo na náhradu trov znaleckého dokazovania. V čase vyhlásenia tohto rozsudku, konanie vo veci 11C/140/2011 nebolo právoplatne ukončené z dôvodu podaného odvolania a spis sa nachádzal na Krajskom súde v Košiciach. Konanie vedené pod sp. zn. 11C/140/2011 bolo vedené medzi totožnými účastníkmi konania aj z totožného dôvodu ako predmetné konanie s tým, že v konaní 11C/140/2011 si žalobkyňa uplatnila regresný nárok zo súm vyplatených poškodenému 26. 1. 2011 a 16. 8. 2011. Z odôvodnenia rozsudku 11C/140/2011 súd zistil, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že 23. 5. 2010 došlo medzi Q. E. M. Q. J., v časti zvanej Zahájnica na ceste č. III/54615 k dopravnej nehode, kde žalovaný v l. rade riadil osobné motorové vozidlo značky Š. XXXL D.: N.-XXX M., a po výjazde z mierne pravotočivej zákruty na rovnom úseku cesty v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim schopnostiam a vbehnutia líšky na vozovku sa dostal do protismeru a narazil do zábradlia mostu a následne s vozidlom zišiel mimo vozovku do priekopy. Spolujazdcovi, bratovi S. Č., spôsobil ťažké zranenia a to trieštivú zlomeninu tretieho a štvrtého hrudného stavca s porušením miechy, zlomeninu lebky, zlomeninu prvého krčného stavca, hrudnej kosti a pomliaždenie pľúc. Tento si náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského poškodenia uplatnil priamo voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov, keďže motorové vozidlo bolo bez poistenia. Slovenská kancelária poisťovateľov poskytla poškodenému z garančného fondu poistné plnenie v súlade s § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z.

v platnom znení. Napriek výzvam na náhradu poskytnutého poistného plnenia voči žalovaným 1,2 , títo nereagovali, preto si žalobkyňa nárok následne uplatnila žalobou titulom náhrady bolestného 9.134,90 eur a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 32.944,20 eur. Žalovaní namietali výšku náhrady bolestného, pretože Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. titulom bolestného priznala poškodenému náhradu 9.084,90 eur a nie žalovanú sumu. Výška sťaženia úhrady spoločenského uplatnenia sporná nebola. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatoval, že nárok žalobkyne je dôvodný avšak u bolestného iba do jeho skutočnej výšky 9.084,90 eur. Nepriznal žalobkyni nárok na tzv. externé náklady vo výške 50,- eur, pretože ich dôvodnosť ani vynaloženie žalobkyňa riadne nepreukázala a ani ich nie je možné uplatniť v rámci bolestného. Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia súd považoval za nesporný a dostatočne preukázaný a preto ho akceptoval v žalovanom rozsahu. Čo sa týka žalovanej v 2. rade, poukázal na to, že právny zást. žalovaných v konaní spochybňoval jej pasívnu legitimáciu v spore, dôvodnosť žaloby vo vzťahu k jej osobe, jej solidárnu zodpovednosť spolu so synom. Táto podľa jeho názoru dohľad nad, v tom čase, maloletým synom nezanedbala, pretože nebolo z jej strany možné ho nepretržite sledovať a kontrolovať. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu R 4/1970. Súd však neakceptoval argumenty právneho zást. žalovaných a bol toho názoru, že v tomto prípade boli splnené predpoklady zodpovednosti ako na strane dozerajúcej matky, tak i na strane syna, nad ktorým sa dozor vykonával. Žalovaná v 2. rade argumentovala, že s kúpou motorového vozidla najprv nesúhlasila a na kúpu auta dala synovi súhlas až následne, pretože sa domnievala, že mu to môže pomôcť pri štúdiu, keďže študoval na SOŠ odbor automechanik. V tejto súvislosti súd konštatoval, že už fakt, že žalovaná v 2. rade umožnila mal. synovi bez vodičského oprávnenia kúpu motorového vozidla, možno hodnotiť ako maximálnu nezodpovednosť, že ak tak už učinila, mala následne prioritne venovať zvýšenú pozornosť kontrole, pretože v dosahu dvoch dospievajúcich chlapcov sa ocitlo pojazdné motorové vozidlo. Mohla predpokladať, že synovia budú mať tendenciu si auto vyskúšať, šoférovať ho, hoci aj len v blízkosti ich bydliska. Poukázal na to, že žalovaná v 2. rade nevykonala žiadne opatrenia týkajúce sa zamedzeniu dispozície syna s kľúčmi od vozidla i od garáže, tieto boli voľne dostupné všetkým členom rodiny. I skutočnosť, že žalovaný v 1. rade vykonával na vozidle rôzne úpravy, napr. montáž reproduktorov, mu svedčilo o tom, že auto mal v úmysle použiť, pretože je málo pravdepodobné, že ich montoval za účelom počúvania reprodukovanej hudobnej produkcie v garáži. O tom, že žalovaný " sa s bratom opakovane doma na aute bez problémov povozili", mu svedčila jeho výpoveď pri pohovore so znalkyňou. V neprospech žalovanej v 2. rade vyznieval i fakt, že auto malo namontované cudzie evidenčné číslo, ktoré si S. vypožičal od tety, ale i skutočnosť, že napriek tomu, že obaja synovia prespali mimo miesta svojho bydliska, matka nepreverila, či už telefonickým dotazom na ktoréhokoľvek z nich, príbuzných ku ktorým išli, alebo priamo vykonaním fyzickej kontroly vozidla v garáži, ako sa do susednej obce dopravili. Konštatoval, že svojím benevolentným postojom sa tak nepriamo taktiež pričinila o tragédiu, ktorá skončila ťažkým zdravotným postihnutím staršieho syna a doživotnou psychickou traumou mladšieho syna a ktorá v konečnom dôsledku postihla celú rodinu. Na základe uvedeného súd konštatoval, že žalovaná v 2. rade zanedbala nad žalovaným v 1. rade náležitý dohľad a teda zodpovedá za škodu spolu s ním solidárne. V snahe zmierniť vplyv nepriaznivých dôsledkov nehody na rodinu žalovaných, keďže zo strany žalovaného v 1. rade išlo o neúmyselné spôsobenie škody, v súlade s princípom spravodlivosti, súd pristúpil k zníženiu náhrady škody na zdraví. Prihliadol pri tom na celkové osobné i majetkové pomery žalovaných. Žalovaný v 1. rade bol v čase nehody študentom strednej školy, bez akýchkoľvek finančných prostriedkov a situácia sa nezmenila ani v súčasnosti, pretože je nezamestnaným, sociálne odkázaným, do veku 25-tich rokov, bez nároku na dávku v hmotnej núdzi. Žalovaná v 2. rade je v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poškodeného syna poberateľkou zaopatrovacieho príspevku a rodinných prídavkov na 2 maloleté deti spolu vo výške 250,- eur mesačne. Celodenne sa stará a zabezpečuje zaopatrovací servis nie len pre plnoletého zdravotne postihnutého syna S., ale aj o ďalšie dve maloleté deti pochádzajúce zo súčasného vzťahu a v konečnom dôsledku i o plnoletého syna Mateja, keďže tento je bez prostriedkov. Ani jeden zo žalovaných nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. S poukazom na uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že v tomto prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaných, na základe ktorých je možné výšku náhrady na zdraví moderovať a znížil výšku priznanej náhrady o jednu štvrtinu, t.j. , zo sumy náhrady bolestného 9.084,90 eur na sumu 6.813,57 eur a sťaženia spoločenského uplatnenia 32.944,20 eur na sumu 24.708,15 eur. Na záver konštatoval, že aspoň takýmto spôsobom, je možné rodine, ktorá je už aj tak doživotne postihnutá následkami nehody, pomôcť zmierniť negatívnu finančnú bilanciu, navyše, ak uvedené krátenie žalobkyňu nijak citeľne nezasiahne a garančný fond, z ktorého bola náhrada čerpaná, je vytvorený tretími osobami, nami všetkými - platiteľmi zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu

účastníkom konania nepriznal. Zo znaleckého posudku č. 48/2013 vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Máriou Kilianovou, zistil, že S. Č. netrpel a ani netrpí toho času duševnou chorobou ani duševnou poruchou, že XX.X.XXXX mal rozumovú a vôľovú zložku svojej osobnosti rozvinutú do takej miery, že vedel ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky pri použití motorového vozidla v tento deň na jazdu, pri ktorej spôsobil dopravnú nehodu. Ďalej uviedol, čo zistil zo znaleckého posudku č. 58/2013 vypracovaného znalcom v odbore doprava cestná, Ing. Petrom Onderušom, o. i., že technickou príčinou dopravnej nehody bola neprimeraná rýchlosť jazdy vlastnostiam a technickému stavu vozidla, nesprávna korekcia riadenia - prudké natočenie riadenia vozidla pri neprimeranej rýchlosti jazdy a nevyhovujúci technický stav vozidla v premávke na pozemných komunikáciách. Zo znaleckého posudku č. 1/2013 vypracovaného znaleckou organizáciou LEGE ARTIS s.r.o. zistil, že bodové vyjadrenie odškodnenia za bolesť poškodeného S. Č. bolo vo výške 2.163,75 bodov a bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo vo výške 13.440 bodov. Ďalej uviedol, čo zistil z uznesenia ORPZ Úradu justičnej a kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi, ČVS: ORP-342/OVK-SN-2010, z výzvy zást. žalovaných JUDr. Hencovského z 27. 6. 2010 a z 13. 9. 2010 . Zo správy od Allianz Slovenskej poisťovne a.s. z 25. 1. 2011 súd zistil, že zást. žalovaných JUDr. Hencovskému bolo oznámené, že z poverenia žalobkyne poukážu S. Č. bolestné 9.084,90 eur, že uvedená suma bola poukázaná na účet poškodeného 25. 1. 2011. Zo správy od Allianz Slovenskej poisťovne a.s. z 25. 8 2011 zistil, že žalobkyni bolo oznámené, že z jej poverenia vybavili poistnú udalosť a poukázali S. Č. náhradu škody vo výške 44.474,67 eur, náklady na vonkajšie služby 50,- eur a 10 %-tný poplatok za spracovanie 751,51 eur, t.j. celkom k úhrade bola suma 45.276,18 eur, ktorá bola poukázaná na účet poškodeného 25. 8. 2011. Z výpisu účtu Slovenskej kancelárie poisťovateľov, vedeného vo VÚB banke Bratislava zistil, že 14.6.2013 bola v prospech účtu JUDr. Hencovského odoslaná suma 18.118,06 eur, že podľa likvidačnej správy VII. číslo Š.: XXXXX sa jednalo o doplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 17.537,49 eur a doplatenie bolestného vo výške 580,57 eur, spolu 18.118,06 eur za škodu spôsobenú S. Č.. Zo žiadosti o úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť spoločnosti Dôvera, adresovanej žalobkyni 18. 3. 2013 zistil, že zdravotná poisťovňa žiadala žalobkyňu náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi S. Č. v sume 20.723,36 eur, ktoré vznikli v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného 1) pri dopravnej nehode XX. X.XXXX. Žiadosť obsahovala aj podrobný rozpis úkonov poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Z oznámenia Allianz Slovenská poisťovňa z 23. 4. 2010 adresovaného zdravotnej poisťovni Dôvera zistil, že z poverenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov poukážu na náhradu škody za náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť 746,44 eur za náklady od 6. 4. 2011. Náklady za poskytnutú starostlivosť za obdobie od XX. X. XXXX do XX. X. XXXX nenahradili z dôvodu premlčania nároku. Allianz Slovenská poisťovňa listom z 25. 4. 2013 zároveň oznámila žalobkyni, že poistnú udalosť vybavila a nároky poškodeného uhradila v sume 746,44 eur, ktorá suma podľa výpisu z účtu bola z účtu Allianz Slovenská poisťovňa uhradená 24. 4. 2013 a z účtu žalobkyne na účet Allianz Slovenská poisťovňa bola uhradená 30. 4. 2013. Výzvou z 23. 5. 2014, doručenou 28. 5. 2014, žalobkyňa vyzvala žalovaných k úhrade 29.648,53 eur do 3. 6. 2014, výzvou z 23. 5. 2014 vyzvala žalovaného 1) k úhrade 746,44 eur do 3. 6. 2014. Žalovaný si zásielku s výzvou neprevzal v odbernej lehote. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie zistil, že z účtu žalobkyne bola 21. 7. 2014 poukázaná na účet JUDr. A. Hencovského suma 167.919,07 eur s variabilným symbolom VS152011/SS/KS558. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie zistil, že na účet žalobkyne bola 20. 8. 2014 pripísaná suma 110.000,- eur od platiteľa S. Č., ktorý zároveň podpísal prehlásenie, že uvedenú sumu zaplatil za svojho brata, žalovaného 1) a matku, žalovanú 2), so súhlasom žalovaných, ako časť plnenia pohľadávky práva postihu, ktoré vzniklo žalobkyni voči žalovaným 1, 2 , z dôvodu poskytnutia poistného plnenia za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode 23.5.2010. Výzvou z 25. 7. 2014, doručenou 4. 8.2014, žalobkyňa vyzvala žalovaných k úhrade 167.919,07 eur, do 10. 8. 2014. Citujúc znenie § 422 ods. 1 Obč. zák., § 24 ods. 2 písm. b), ods. 3 , § 24 ods. 7 zák. č. 381/20001 Z.z., § 42 ods. 4 písm. a) zák. č. 577/2004 z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a § 153 ods. 1 O.s.p., vykonaným dokazovaním, mal nárok žalobkyne v plnom rozsahu preukázaný, pričom tomuto konaniu predchádzali dve konania na tunajšom súde vedené pod sp. zn. 1C/5/2011 a 11C/140/2011, kde bol podrobne zisťovaný skutkový stav a výsledky dokazovania z týchto konaní, je podľa názoru súdu, možné plne použiť aj v tomto konaní, nakoľko sa týkajú totožných účastníkov, totožnej dopravnej nehody a nárokov z nej plynúcich. Uviedol, že novým nárokom v tomto konaní bol nárok na náhradu 746,44 eur titulom náhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorého dôvodnosť mal v plnom rozsahu preukázanú žalobkyňou predloženými listinnými dôkazmi. Poukázal na to, že poškodenému S. Č. bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, pričom k poškodeniu jeho zdravia

došlo v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej žalovaným 1. Zdôraznil, že žalovaní nárok žalobkyne nijako nespochybňovali a potvrdili, že žalovanú sumu majú záujem čo najskôr uhradiť. Súd považoval nárok žalobkyne za nesporný a dostatočne preukázaný, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Lehotu na plnenie určil tak, aby vzhľadom na výšku plnenia, mali žalovaní reálnu možnosť zaplatiť dlžnú sumu žalobkyni. Vychádzajúc z § 517 ods. 2, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1. 2. 2013 (ich znenie citoval), vzhľadom k tomu, že nárok žalobkyne považoval za dôvodný, priznal jej právo na náhradu zákonných úrokov z omeškania a to po márnom uplynutí lehoty na plnenie, v zmysle výzvy žalobkyne z 23. 5. 2014 na úhradu plnenia 29.648,53 eur a 746,44 eur, ako aj v zmysle výzvy z 25. 7. 2014 na úhradu plnenia 167.919,07 eur, tak ako to požadovala žalobkyňa po doručení zmeny žaloby a uznesenia o jej pripustení. Úroky z omeškania boli žalobkyni priznané v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie, s tým, že 4. 6. 2014 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,25 %, zvýšená o 5 percentuálnych bodov, vo výške 5,25 % ročne, 21. 8. 2014 bola základná úroková sadzba ECB 0,15 %, a zvýšená o 5 percentuálnych bodov je vo výške 5,15 % ročne. Citujúc znenie § 150 ods. 1 uviedol, že žalobkyňa si uplatnila od žalovaných náhradu trov konania a keďže bola v konaní plne úspešná, vznikol jej nárok na ich náhradu. Mal za to, že v danom prípade, existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí výnimočne náhradu trov konania priznať. Tieto okolnosti videl najmä v tragickom dôsledku celej udalosti na rodinu žalovaných, nakoľko žalovaný 1) spôsobil vážnu škodu na zdraví s doživotnými následkami svojmu bratovi, pričom tieto následky nesie celá rodina. Poukázal na to, že žalovaný 1) aj jeho poškodený brat boli v čase dopravnej nehody maloletými a následky tejto udalosti si ponesú už navždy. Taktiež poukázal na nepriaznivú sociálnu situáciu žalovaných, ktorá bola podrobne uvedená v odôvodnení rozsudku 11C/140/2011.

3. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) , t.j., že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, podľa § 205 ods. 2 písm. d), t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. , že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. V odvolaní uviedli, že rozhodnutie súdu považujú za nepreskúmateľné, že sa im odňala možnosť konať, že odôvodnenie rozsudku je v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. a judikatúrou Ústavného súdu SR ohľadne práva na spravodlivý proces a s tým súvisiace požiadavky na obsahové kvality odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Vytýkali súdu, že z odôvodnenia rozsudku nie je jasné, prečo neakceptoval zníženie požadovanej náhrady o 25 %, ako to učinil Okresný súd Spišská Nová Ves v konaní 11C/140/2011, pokiaľ z tohto konania, ako aj z právnych záverov v ňom prijatých pri svojom rozhodovaní jednoznačne vychádzal, že myšlienkový postup súdu, v tomto smere, v odôvodnení rozsudku absentuje, čo zaťažuje rozsudok vadou nepreskúmateľnosti. Zdôraznili, že v otázke dôvodnosti zníženia náhrady bolo priam žiaduce situácii, keď súdom boli prebraté skutkové, ako i právne závery z konania vedeného pod sp. zn. 11C/140/2011. Žalovaná v 2. rade dodala, že je si vedomá svojej zodpovednosti v tomto konaní, avšak uplatnenie regresu z jej strany, by nemalo byť likvidačné, že existuje právo na zníženie náhrady súdom postupom podľa § 450 Obč. zák., ktoré nebolo práve nevyhnutné v konaní navrhovať, nakoľko súd je povinný vždy skúmať, či nie sú dané predpoklady na zníženie náhrady a, že to bolo priam žiaduce v situácii, v akej sa nachádza. V tomto smere, poukázala na str. 6 rozsudku, kde súd uviedol jednotlivé argumenty z rozsudku 11C/140/2011 svedčiace v prospech zníženia náhrady a to v snahe zmierniť vplyv nepriaznivých následkov nehody na rodinu žalovaných. Ďalej vytýkali súdu, že došiel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ prišiel k záveru, že neuhradená časť poskytnutia náhrady zo strany žalobkyne je 129.646,69 eur (ako rozdiel sumy 239.646,69 eur a sumy 110.000,- eur a to v situácii, keď súd neskúmal špecifikáciu toho, aká presná suma z uhradenej čiastky 110.000,- eur bola plne plnená žalobkyni titulom uplatneného nároku v tomto konaní, aká suma z uvedenej čiastky sa týkala neuhradeného nároku uplatneného žalobkyňou v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/140/2011. Za dôležitú považovali skutočnosť, že súd v konaní 11C/140/2011 znížil náhradu o 25 % a , že teda aj uhradená čiastka k tomu korešpondovala, že v tomto konaní náhrada mala predstavovať o sumu 10.557,38 eur menej, ako súd priznal. Žalovaná v 2. rade, pokiaľ ide o jej zodpovednosť, namietala svoju pasívnu legitimáciu v tomto spore, že je presvedčená, že z jej strany nedošlo k zanedbaniu dohľadu nad vtedy maloletým žalovaným v 1. rade. Poukázala, o. i., na to, že nemala vedomosť o tom, že by vozidlo bolo kupované za účelom prepravovania sa žalovaným v 1. rade a pokiaľ by to vedela, určite by nedovolila jeho kúpu, že jeho kúpu je potrebné posudzovať v kontexte prípravy žalovaného v 1. rade na povolenie automechanika a nie izolovane, že nemožno jej vyčítať ľahkovážny, resp. benevolentný prístup, nakoľko

nemala najmenší dôvod predpokladať, že žalovaný toto vozidlo použije na prepravu. Ďalej tvrdila, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade bol prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda jeho bratovi S.J. Č., neprichádza do úvahy uplatnenie jej solidárnej zodpovednosti, čím súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Zdôraznila, že solidárna zodpovednosť osoby, ktorá je povinná vykonávať dohľad nad maloletým by prichádzala do úvahy iba v prípade, že by maloletý nebol prevádzkovateľom. Žalovaný v 1. rade navrhol rozsudok vo vzťahu k nemu zmeniť a žalobu zamietnuť. Žalovaná v 2. rade navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu s odvolaním nesúhlasila, nakoľko je nedôvodné. Poukázala na to, že rozhodnutie je vecne správne, keď súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, že z vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec posúdil správne aj po právnej stránke, nakoľko v tomto rozsahu svoje rozhodnutie dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnil a na toto odôvodnenie odkazuje. K tvrdeniam žalovaných, že rozhodnutie je nepreskúmateľné vo vzťahu neakceptovania zníženia požadovanej náhrady o 25 % podľa § 450 Obč. zák., ako to urobil súd v konaní 11C/140/2011, pokiaľ mal súd vychádzať zo skutkových, ako aj právnych záverov uvedeného konania, poukázala na to, že s týmto dôvodom odvolania nemožno súhlasiť, pričom poukázala na str. 10 odôvodnenia tohto rozsudku v prejednávanej veci, v ktorom sa výslovne uvádza, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol podrobne zisťovaný v predchádzajúcich konaniach vedených na OS Spišská Nová Ves pod sp. zn. 1C/5/2011 a sp. zn. 11C/140/2011 a výsledky dokazovania v týchto dvoch konaniach použil v tomto konaní a pritom zároveň v odôvodnení jasne a zrozumiteľne uviedol dôvody svojho postupu, že súd vôbec nevychádzal z právnych záverov, ku ktorým dospel súd v inom konaní, ako sa snaží žalovaný v 1. rade zavádzať odvolací súd. Zdôraznila, že súd nebol v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný reagovať na právne závery vyslovené súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/140/2014, keďže z týchto právnych názorov vôbec nevychádzal (o to viac, ak v konaní vo veci 11C/140/2014 v čase rozhodnutia prvostupňového súdu v tejto veci nebolo právoplatne skončené). Poukázala na to, že prvostupňové rozhodnutie v napadnutom rozsahu je preskúmateľné a žalovanému v 1. rade nebola odňatá možnosť konať pred súdom a z toho dôvodu je potom jeho odvolanie nedôvodné. K výhradám žalovaného v 1. rade o tom, že súd nevyužil svoje moderačné právo podľa § 450 Obč. zák., citujúc znenie § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. uviedla, že jej nárok je podľa cit. ust. nárokom osobitnej povahy, ktorý nie je nárokom na náhradu škody a nie je ani nárokom vyplývajúcim z bezdôvodného obohatenia lebo ona, ako tá, kto plnenie poskytla, bola naň zo zákona povinná, hoci škoda bola spôsobená inou osobou (a iná osoba za túto škodu aj zodpovedá). Zdôraznila, že jej právo na tzv. postih (regres) potom nie je nárokom na náhradu škody ale má povahu osobitného nároku vyplývajúceho z § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., že potom neprichádza do úvahy možnosť na jeho zníženie podľa § 450 Obč. zák., ktoré je možné iba pri nároku na náhradu škody (nie však iného nároku). Zdôraznila, že súd v tomto prípade nemá moderačné právo podľa § 450 Obč. zák., že je to zrejmé aj z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach 2Co/595/2014 z 3. 6. 2015, ktorým rozhodoval o odvolaniach žalobkyne a žalovaných proti rozhodnutiu Okresného súdu Spišská Nová Ves 11C/140/2011-292 z 26. 3. 2014, predmetom ktorého bol jej nárok na časť postihu voči žalovaným, súd v tomto rozhodnutí jej priznal úroky z omeškania v celej ňou uplatnenej sumy postihu a nie iba z jej časti po znížení podľa § 450 Obč. zák. Preto ani tento dôvod odvolania žalovaného 1. neobstojí a z tohto dôvodu je jeho odvolanie nedôvodné. Pokiaľ ide o výhrady žalovanej, že nezanedbala nad žalovaným povinnosť vykonávať náležitý dohľad, poukázala na to, že s týmto nesúhlasí, že žalovaný 1. kúpil predmetné vozidlo so súhlasom žalovanej 2., kľúč vozidla sa nachádzal medzi ostatnými kľúčmi voľne dostupnými všetkým príslušníkom domácnosti, vrátane žalovaného a že žalovaný 1. neviedol predmetné vozidlo v čase dopravnej nehody po prvý raz, čo vyplýva aj z iných skutočností, že za celú dobu nadobudnutia vozidla, až do dopravnej nehody, cca 1 a pol mesiaca na vozidle nevykonával žiadne úpravy ani opravy, vozidlo kúpil pojazdné, žalovaná 2) sa nezaujímala o to, čo žalovaný s vozidlom robí, vzhľadom na jeho vek, to, že s vedomím a súhlasom žalovanej 2) nadobudol do vlastníctva pojazdné motorové vozidlo, hoci nemal potrebné vodičské oprávnenie, ani vek potrebný na jeho udelenie, žalovaná 2. neprejavila žiadny záujem o to, čo žalovaný 1. s vozidlom robí a to, že neurobila žiadne opatrenia na zabránenie toho, aby žalovaný mohol vozidlo použiť, konala mimoriadne ľahkovážne a nezodpovedne, a preto nad ním zanedbala náležitý dohľad. Je preto na mieste, aby za škodu spôsobenú žalovaným 1) zodpovedala spoločne a nerozdielne podľa § 422 Obč. zák. Zdôraznila, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 a nasl. Obč. zák., ako aj zodpovednosť za škodu tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania podľa § 422 a nasl. Obč. zák. s osobitnými druhmi zodpovednosti za škodu, zo žiadneho ust. Obč. zák. nevyplýva, že by pri zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov bola aplikácia § 422 Obč. zák. vylúčená, t.j., že by popri prevádzkovateľovi

(ktorý nie je v plnom rozsahu spôsobilý na právne úkony) neprichádzala do úvahy spoluzodpovednosť osoby, ktorá nad ním je povinná zachovať náležitý dohľad za podmienok ust. v § 422 Obč. zák. Preto odvolanie žalovanej v 2. rade je nedôvodné a prvostupňové rozhodnutie v ňou napadnutom rozsahu je vecne správne. Žiadala rozhodnutie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdiť.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie, ktoré nie je spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

7. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov rade nie je daný.

8. V odvolaní bol namietaný odvolací dôvod pôvodne upravený v § 205 ods. 2 písm. a), t.j. , že v konaní došlo k vade konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (teraz upravený v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.

- Civilný sporový poriadok účinný od 1. 7. 2016), že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom.

10. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) v odôvodnení rozsudku súd, o. i., uvedie ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len ), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zák. č.23/91 Zb.; ďalej len Listina) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.107/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

12. K výhradám žalovaných, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, pokiaľ neakceptoval zníženie požadovanej náhrady o 25 %, ako to učinil Okresný súd Spišská Nová Ves v konaní 11C/140/2011, že nepoužil moderačné právo podľa § 450 Obč. zák., ktoré bolo priam žiaduce v ich situácii, je potrebné uviesť, že aj keď zníženie náhrady podľa § 450 Obč. zák. sa použije v prípade, ak sú pre to splnené podmienky z dôvodov vážnych hodných osobitného zreteľa, kedy je možné znížiť primerane náhradu, berúc na zreteľ to, ako ku škode došlo, ako aj osobné a majetkové pomery občana, ktorý škodu spôsobil a prihliadne pritom tiež k pomerom fyzickej osoby, ktorá bola poškodená, že toto právo možno priznať bez ohľadu na to, či jeho použitie bolo navrhnuté, že žalovaní pred súdom prvej inštancie počas celého konania, vrátane pojednávania z 23. 6. 2015 (zápisnica na č.l. 116), výslovne uvádzali, že žalovanú sumu sú ochotní uhradiť, že čiastočne už dlžnú sumu zaplatili, že v prejednávanej veci súd nemal žiaden dôvod na zníženie náhrady podľa § 450 Obč. zák., berúc na zreteľ ich jednoznačný postoj v spore, k žalovanému nároku, čo do jeho základu a výšky. Nešiel proti vôli a ochote žalovaných regresný nárok žalobkyni uhradiť v celom rozsahu, tak ako bol pred súdom uplatnený. Okrem toho, je potrebné podotknúť, že v prejednávanom spore nejde o nárok na náhradu škody poškodenej osoby voči škodcovi (vzťah medzi škodcom, osobou, ktorá škodu spôsobila a poškodeným) ale o regresný nárok poisťovne, ktorú v skutočnosti aj plnila za škodcu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poskytnutú poškodenému z poistného garančného fondu, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti - t.j. žalovaný 1). Zmyslom § 450 Obč. zák. je úprava vzťahov medzi osobou, ktorá škodu spôsobila a poškodenou osobou, pokiaľ ide o výšku plnenia z titulu náhrady škody. V prejednávanej veci, nejde o tento prípad. Nezanedbateľná je aj tá skutočnosť, prečo aplikácia § 450 Obč. zák. neprichádza

do úvahy, že poistné plnenie bolo žalobkyňou poskytnuté poškodenému - bratovi žalovaného 1) a od žalovaného 1), vrátane matky žalovaného - žalovanej 2) sa v podobe regresnej náhrady žiada vrátiť uvedené poistné plnenie späť, že poskytnuté finančné prostriedky sa dostali do dispozície poškodenej osoby a v podstate aj do dispozície žalovaných , s ktorými poškodený žije v spoločnej domácnosti.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.), t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam sa týka chýb v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého spor posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas sporu najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas sporu najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 193 C.s.p.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas sporu najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas sporu najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 193 C.s.p.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

16. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach sporových strán, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal.

17. Pokiaľ ide o nesprávne skutkové zistenia, ktoré vytýka súdu žalovaná v 2. rade, t.j. že súd neskúmal špecifikáciu toho, aká presná suma z uhradenej čiastky 110.000,- eur bola plnená žalobkyni z titulu uplatneného nároku v tomto spore, aká suma z uvedenej čiastky sa týkala neuhradeného nároku uplatneného žalobkyňou v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/140/2011 a 25 % zníženia náhrady, je opätovne potrebne poukázať na to, že nešlo o spornú skutočnosť, že nebola žalovanými namietaná pred súdom prvej inštancie ale až v odvolacom konaní. Žalovaní nespochybňovali nárok žalobkyne, čo do základu, ani výšky. Súd prvej inštancie vychádzal z § 153 ods. 1 O.s.p., na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi - stranami sporu sporné, keďže o ich pravdivosti nemal dôvodné a závažné pochybnosti a žalovanú sumu mali záujem žalovaní čo najskôr uhradiť, žalobe vyhovel. Na skutočnosti a tvrdenia uvádzané žalovanými , až v odvolacom konaní, nemožno prihliadať. Námietky žalovanej 2) o nedostatku jej pasívnej legitimácie v spore, že z jej strany nedošlo k zanedbaniu dohľadu nad vtedy maloletým žalovaným 1) sú neopodstatnené a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku, ktorý poukázal na právoplatné rozhodnutie a konanie vedené medzi tými istými stranami sporu pod sp. zn. 11C/140/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

2Co/595/2014-329 z 3. 6. 2015, že zanedbala nad žalovaným 1) náležitý dohľad a že zodpovedá za škodu spolu s ním solidárne.

18. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne voči žalovanému 1) na zaplatenie regresnej náhrady 746,44 eur, časti nákladov, ktoré plnenie bolo poskytnuté v dôsledku poskytnutia zdravotnej starostlivosti M. Čechovi vynaložené zdravotnou poisťovňou Dôvera, žalovaný správnosť rozhodnutia súdom prvej inštancie nespochybnil.

19. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 157 C.s.p.

20. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

21. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 157 C.s.p, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Žalobkyňa mala aj v odvolacom konaní úspech, avšak výnimočne odvolací súd jej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže na strane žalovaných existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré v podstate vo svojom rozhodnutí zvážil aj súd prvej inštancie, a to najmä v tragickom dôsledku celej udalosti na rodinu žalovaných, že tieto následky ponesú trvalo, ktorú spôsobil žalovaný 1) a doživotné následky u poškodenej osoby, jeho brata, ktorí boli v čase dopravnej nehody maloletými, pričom tieto následky nesie celá rodina.

24. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).