Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/469/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: C.. Z. Š., H.. XX. XX. XXXX, R. C. D. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Barňákom, advokátska kancelária so sídlom Kukorelliho 58, 066 1 Humenné, proti žalovanej: Z.. G. D., Q.. Š., H.. XX. XX. XXXX, R. C. H. XXXX/X, XXX XX N. H. R., zastúpená advokátom JUDr. Milošom Kaščákom, Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, o vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu o vyslovenie, že darovacia zmluva Nz 25529/2012, ktorou sa previedlo do vlastníctva žalovanej vlastníctvo k rodinnému domu vo veľkosti 4/6, súpisné číslo XXXX na parcele registra „C“, parcelné číslo XXXX, zapísaný na LV číslo XXXX k. ú. N. H. R., a vlastníctvo k: zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 4/6 na parcele registra „C“, parcelné číslo XXXX o výmere 428 m2 zapísané na LV číslo XXXX k. ú. N. H. R., a darovacia zmluva Nz 25529/2012, ktorou sa previedlo do vlastníctva žalovanej vlastníctvo k ornej pôde vo veľkosti 7/24 na parcele registra „E“, parcelné číslo XXXX/X zapísané na LV číslo XXX k. ú. N. H. R., je neplatná, z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, katastrálnom odbore, okres Vranov nad Topľou, obec N. H. R. na LV číslo XXXX k. ú. N. H. R. a to pozemok registra C KN

- parcela číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 428 m2 v spoluvlastníckom podiele 4/6 z celku a stavba - rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na pozemku registra C KN - parcela číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 428 m2 v spoluvlastníckom podiele 4/6 z celku a nehnuteľnosť zapísaná na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, katastrálnom odbore, okres Vranov nad Topľou, obec N. H. R. na LV číslo XXX pre k. ú. Č. a to pozemok registra E KN - parcela číslo XXXX/ X - orná pôda o výmere 17.571 m2 v spoluvlastníkom podiele 7/24 z celku zapísanom pod B14 patria do dedičstva po nebohej B. Š., H.. XX. XX. XXXX, Q.. Č..: XXXXXX/XXX, H. C. N. H. R., H. XXXX/XX, T. XX. XX. XXXX.

Súd stranám n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou najprv domáhal vyhovenia žalobe a to vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy a to tak, ako je táto uvedená spolu s nehnuteľnosťami v prvom odseku výroku tohto rozsudku, a to z toho dôvodu ako uviedol vo svojej písomnej žalobe, že M. X., Q.. E., H.. XX. XX. XXXX, na základe splnomocnenia od nebohej B. Š.E., Q.. E., H.. XX. XX. XXXX, darovacou zmluvou tak, ako je to uvedené vyššie, nehnuteľnosti previedla do vlastníctva žalovanej. Žalobca až v priebehu dedičského konania po nebohej matke B. Š., Q.. E. zistil túto skutočnosť a teda, že jeho nebohá matka splnomocnila svoju sestru M. X. k uzavretiu darovacích zmlúv v prospech žalovanej v čase jej umiestnenia na Klinike anestéziológie a klinickej medicíny v Košiciach a to dňa 16. 07. 2012 s tým, že rozsah splnomocnenia pre túto žalobca nepozná. Dňa 18. 07. 2012 zo strany splnomocnenkyne M. X. bola podpísaná darovacia zmluva v

prospech žalovanej a návrh na vklad do katastra nehnuteľností bol podaný elektronickou poštou večer dňa 19. 07. 2012 notárkou JUDr. N. T.. Nebohá matka žalobcu a žalovanej B. Š. bola dňa 15. 07. 2012 prevezená z jednotky intenzívnej starostlivosti interného oddelenia v Košiciach Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice na I. kliniku anestéziológie a intenzívnej medicíny Košice. Dôvodom prevozu pacientky bolo multiorgánové zlyhávanie, pri nedodiferencovanom systémovom ochorení spojiva s akútnym zlyhaním obličiek a potrebou MEL, s akútnou respiračnou insuficienciou a rozvojom ARDS a s cirkulačnou instabilitou. Na interné oddelenie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach bola prijatá dňa 12. 07. 2012. Po umiestnení na IKAIM bola pasívna, okolie v podstate nevnímala, reagovala na okolie spontánnym otváraním očí, bola napojená na umelú obličku, mala otvorené rany na rukách a po celom tele. Prístup k nej (umiestnená na režimovom pracovisku) bol v podstate bez súhlasu ošetrujúceho lekára nemožný. V dňoch 16. 07. až 19. 07. 2012 sa jej zdravotný stav ešte zhoršil a dňa 20. 07. 2012 o 09.05 hod. došlo k exitu. Žalobca navštívil nebohú matku dňa 16. 07. 2012 o 13.00 hod. na oddelení KAIM s výslovným súhlasom zdravotnej sestry, ktorá mu vyčlenila 20 minút na návštevu s tým, že pacientka počas tejto návštevy nadviazala so žalobcom vizuálny kontakt až po 15 minútach, keď ju prebudil ošetrujúci lekár. Počas tých piatich minút reagovala na slovný kontakt stiskom ruky, spontánnym otváraním očí, nepýtala sa na najbližších a prikývnutím reagovala na oznámenie, že ju navštívi vo štvrtok. Ani slovom sa nezmienila o vôli darovať nehnuteľnosti dcére G.. V tomto kritickom zdravotnom stave, keď na podnety reagovala iba spontánne, otvorením očí, mala podpísať splnomocnenie pre svoju sestru M. X. a túto mala splnomocniť k vypracovaniu darovacích zmlúv k nehnuteľnostiam, ktoré sú v jej vlastníctve a to iba na časť nehnuteľností v jej vlastníctve. Nebohá B. Š. od smrti manžela Z. Š. v roku 2008 nikdy pred žalobcom a žalovanou nevyjadrila vôľu darovať časť nehnuteľností v jej vlastníctve žalovanej a už v čase prevozu na IKAIM Košice bola v stave, keď iba pasívne vnímala svoje okolie a na vonkajšie podnety reagovala iba zrakovou komunikáciou. Zdravotný stav nebohej B. Š. jej neumožňoval slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne vykonať právny úkon smerujúci k darovaniu napadnutých nehnuteľností žalovanej, z toho dôvodu sa žalobca rozhodol podať žalobu. Žalobca vo svojej výpovedi sa pridŕžal toho, čo bolo uvedené písomne v žalobe poukazujúc, že v čase, keď matku navštívil s manželkou B. Š., táto už podľa jeho názoru veľmi nevnímala čas, iba mu prikývla, keď s ňou začal hovoriť, a keď ju mal navštíviť druhýkrát, už s ňou v podstate komunikácia nebola možná. Matka sa nevedela orientovať v čase a priestore. Ďalej dodal, že o darovaní sa dozvedel až po pohrebe. Ako ďalej dodal, matka mu povedala, že by trebalo dať na istú mieru predmetné nehnuteľnosti, avšak on jej oznámil, aby to neriešila s tým, že nemal vedomosť o tom, aby matka chcela s predmetnými nehnuteľnosťami disponovať.

2. Podaním datovaným dňa 01. 10. 2014 zástupca žalobcu požiadal tunajší súd o pripustenie rozšírenia žaloby o výrok: „Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, katastrálnom odbore, okres Vranov nad Topľou, obec N. H. R. na LV číslo XXXX k. ú. N. H. R. a to pozemok registra C KN - parcela číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 428 m2 v spoluvlastníckom podiele 4/6 z celku a stavba - rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na pozemku registra C KN - parcela číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 428 m2 v spoluvlastníckom podiele 4/6 z celku a nehnuteľnosť zapísaná na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, katastrálnom odbore, okres Vranov nad Topľou, obec N. H. R. na LV číslo XXX pre k. ú. Č. a to pozemok registra E KN - parcela číslo XXXX/X - orná pôda o výmere 17.571 m2 v spoluvlastníkom podiele 7/24 z celku zapísanom pod B14 patria do dedičstva po nebohej B. Š., H.. XX. XX. XXXX, Q.. Č..: XXXXXX/XXX, H. C. N. H. R., H. XXXX/XX, T. XX. XX. XXXX.“ Zmeny sa domáhal z toho dôvodu, že z obsahu katastrálneho spisu bolo zistené, že návrh na vklad bol podaný na Správe katastra vo Vranove nad Topľou dňa 19. 07. 2012. Táto rozhodnutím, číslo vkladu V 1122/2012 povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa 06. 08. 2012 v prospech žalovanej k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy zo dňa 17. 07. 2012 spísanej formou notárskej zápisnice s tým, že právne účinky vkladu vlastníckeho práva nastali podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona dňa 06. 08. 2012. Z dedičského spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou spisovej značky 8D/208/2012 vyplýva, že darujúca B. Š., Q.. E. zomrela XX. XX. XXXX a teda z obsahu dedičského spisu je zrejmé, že zákonnými dedičmi v prvej dedičskej skupine boli žalobca ako aj žalovaná. Sporné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto dedičského konania a tvorili obsah napádanej darovacej zmluvy, neboli pojaté do aktív dedičstva a v dedičskom konaní neboli prejednávané. Poukázal jednak na ustanovenie § 360 OZ, § 133 ods. 2 OZ, z ktorých podľa názoru žalobcu vyplýva, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov - katastrálneho zákona (§ 133 ods. 2 . Vklad je úkon správy katastra, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Darujúca B. Š. zomrela dňa XX. XX. XXXX a momentom

smrti nadobudli nehnuteľný majetok jej dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine a to žalobca ako aj žalovaná. Správa katastra vydala rozhodnutie o povolení vkladu pod číslom V 1122/2012 dňa 06. 08. 2012. Keďže katastrálnemu konaniu a povoleniu vkladu zo dňa 06. 08. 2012 predchádzala smrť darujúcej B. Š. zomrelej XX. XX. XXXX, mala táto udalosť ten právny dôsledok, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom návrhu na vklad, patria do dedičstva po poručiteľke B. Š., Q.. E., zomrelej dňa XX. XX. XXXX. Okamih smrti je totiž rozhodujúcou skutočnosťou pre prechod práv a povinností. Poukázali tu na publikovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR spisovej značky 3Cdo 196/2005.

3. Žalovaná žiadala žalobu žalobcu zamietnuť poukazujúc na tú skutočnosť, že matka B. Š. bola dňa 21. 06. 2012 v nemocnici na internom oddelení vo Vranove. Po týždni bola prevezená do VÚZ v Košiciach a po operácii bola opätovne zaslaná na interné oddelenie do Vranova nad Topľou, odkiaľ dňa 09. 07. 2012 bola prevezená na interné oddelenie v Košiciach, kde ju ona bola navštíviť v dňoch 14. a 15. júla 2012 a vtedy ju poprosila, či by nebolo možné zavolať notárku v súvislosti s prevodom nehnuteľností. Potom, čo sa žalovaná dotázala A.. T., či by bolo možné spísať zmluvu, táto ju upravila na notárku, ktorá mala sídlo blízko nemocnice a tak požiadala Z.. Z. K., ktorá poslala svoju pracovníčku Z. E. a dohodli sa, že pôjde spísať plnomocenstvo dňa 16. 07. 2012. Ona vtedy do Košíc nešla, bol tam jej manžel Q. spolu so sestrou matky M. X., kde títo zobrali pracovníčku A.. Z. K. Z. E., išli za matkou, kde potom, čo sa jej pracovníčka spýtala, že vie, čo chce robiť, prehlásila, že chce, aby bol overený podpis jej splnomocnenia ohľadom prevodu nehnuteľností tak, ako sú tieto uvedené v splnomocnení. Po prečítaní obsahu splnomocnenia pracovníčkou Z. E. matka toto splnomocnenie podpísala. Podľa informácií žalovanej sa matka orientovala v čase, priestore, vedela, čo podpisuje. Dodala, že keď sa manžel vrátil domov so sestrou nebohej matky, spomínal, že stretli cestou žalobcu, ako ide autom a z toho ona predpokladala, že bol matku navštíviť. Pred podpisom splnomocnenia sa žalobkyňa spýtala ošetrujúceho lekára Z.. C. C., či je možné podpísať plnomocenstvo matkou, tento uviedol, že zdravotný stav matky takýto úkon umožňuje. Dodala ďalej, že v každom prípade matka, ktorá ležala v Košiciach od 14. 07. 2012, aj po jej návšteve po 16. 07. 2012 komunikovala riadne, ešte poslala svoju sestru kúpiť do bufetu minerálku. Je pravdou, že po návšteve brata deň pred smrťou okolo 16-tej hodiny jej žalobca telefonicky volal, že s matkou nie je dobre, že mala kyslíkovú masku a túto si dala dole a povedala mu, aby išiel domov pomaly. Žalovanú už potom k matke nepustili.

4. Po pripustení zmeny - rozšírení žaloby tunajším súdom na pojednávaní dňa 28. 05. 2015 žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu poukázala, že žiada žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť poukazujúc, že danej problematiky sa týka aj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 08. 2008 spisovej značky 8Sžo 41/2008, v ktorom sa poukazuje na tú skutočnosť, že prevod vlastníckych práv k nehnuteľnostiam má v podstate dve fázy. Zmluva je platná po podpísaní všetkými jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti). Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy za predpokladu, že zákon alebo dohoda strán neustanovuje inak. K nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza až vkladom do katastra. Aj po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle, takže právni nástupcovia nebohého sú viazaní jeho prejavom vôle v zmluve. Tento právny názor sa neprieči právnemu názoru prezentovanému v rozsudku Najvyššieho súdu SR spisovej značky 3Cdo 196/2005 o tom, že ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa (a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Zákonní dedičia i tu však sú viazaní prejavom vôle poručiteľa, uvedenej v zmluve, až do právoplatného rozhodnutia o návrhu o vklade darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena. Vo vzťahu k návrhu na určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej B. Š., považujú žalobu za nedôvodnú pre absenciu naliehavého právneho záujmu, pričom poukázali na ustanovenie § 80 písm. c) OSP.

5. Súd sa potom oboznámil s kópiou zdravotnej dokumentácie nebohej matky účastníkov zaslanou Univerzitnou nemocnicou L. Pasteura v Košiciach, taktiež sa oboznámil s notárskou zápisnicou spísanou notárkou A.. N. T., splnomocnením podpísaným nebohou B. Š. pre M. X., taktiež sa oboznámil s fotokópiou spisu Správy katastra vo Vranove nad Topľou spisovej značky V 1122/2012 (v tomto nachádzajúcou sa darujúcou zmluvou, plnomocenstvom, návrhom na vklad, rozhodnutím o povolení vkladu, doručenkami) a na pojednávaní dňa 12. 01. 2017 s originálom tohto spisu, taktiež sa oboznámil s pripojeným dedičským spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou spisovej značky 8D/208/2012 po nebohej B. Š., S. C. N. H. R., H. XXXX/XX, T. M. XX. XX. XXXX, výpoveďami svedkov A.. N. T., M. X., Q. D., vyjadrením svedkyne Z. E., ktorá sa ku konkrétnym otázkam nedokázala vyjadriť vzhľadom k odstupu

času, ďalej výpoveďou svedkyne A.. N. Q. a na základe takto vykonaného obsiahleho dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je sčasti opodstatnená a sčasti neopodstatnená.

6. V ustanoveniach § 31 až § 33b Občianskeho zákonníka ide o úpravu hmotnoprávneho zastúpenia, ktoré neplatí pre konanie pred súdom. Podľa týchto ustanovení pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia s tým, že ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len právneho úkonu. V ustanovení § 32 ods. 2 ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal. Z ustanovenia § 33b ods. 6 vyplýva, že ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia. Procesnoprávnu úpravu zmluvného zastúpenia upravujú ustanovenia § 89 až § 92 Civilného sporového poriadku.

7. Z vyššie uvedeného pod bodom 6. odôvodnenia rozsudku vyplýva, že dohoda o plnomocenstve vzniká medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, na základe ktorej sa splnomocnenec zaväzuje zastupovať splnomocniteľa v dohodnutom rozsahu. Rozsahom oprávnenia splnomocnenca tu zákon rozumie rozsah jeho oprávnenia vo vzťahu k tretím osobám, ktorý je poznateľný napr. z plnomocenstva; interné obmedzenie rozsahu tohto oprávnenia nemá z hľadiska § 33 vo vzťahu medzi splnomocniteľom a splnomocnencom právny význam. Od dohody o plnomocenstve je potrebné odlíšiť samotné plnomocenstvo, ktoré je jednostranným právnym úkonom splnomocniteľa adresovaným tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah zástupcovho (splnomocnencovho) oprávnenia. Podľa rozsahu splnomocnencovho oprávnenia možno rozlišovať: a) všeobecné (generálne) plnomocenstvo, b) špeciálne (obmedzené) plnomocenstvo, c) osobitné (individuálne) plnomocenstvo. Špeciálne plnomocenstvo splnomocňuje zástupcu len na určitý druh právnych úkonov (napr. len na uzavretie darovacej zmluvy). Toto obmedzenie musí byť v plnomocenstve výslovne uvedené, inak nemá voči tretím osobám účinky (§ 32 ods. 2 . Požiadavke určitosti preto vyhovuje aj také plnomocenstvo, ktorým napríklad vlastník nehnuteľnosti splnomocní osobu splnomocnenca, aby zaňho a v jeho mene uzavrel darovaciu zmluvu o prevode nehnuteľnosti bez toho, aby v zmluve uviedol, komu má byť nehnuteľnosť darovaná. Takéto plnomocenstvo je potom potrebné vykladať tak, že splnomocnenec bol splnomocnený, aby podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia vybral osobu obdarovaného.

8. V danom prípade z obsahu plnomocenstva, ktoré bolo nebohou B. Š. dané M. X., nepochybne vyplýva, že toto plnomocenstvo podpísala nebohá B. Š.. Tomu nasvedčuje tá skutočnosť, že bolo overené, v tomto plnomocenstve uviedla, na aký druh právneho úkonu splnomocňuje M. X., ktoré nehnuteľnosti sú predmetom tohto plnomocenstva s tým, že síce nebolo uvedené, kto má byť obdarovaný, avšak jednak z výpovede svedkyne M. X. ako aj A.. N. T. nepochybne vyplýva, že táto už predtým, ako bola hospitalizovaná v nemocnici v Košiciach, prejavila vôľu darovať tieto nehnuteľnosti svojej dcére

- žalovanej. O tejto skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti, a preto súd pokiaľ sa týka náležitostí plnomocenstva mal za to, že toto je v súlade so zákonom, vôľa darujúcej nebohej B. Š. bola nepochybne prejavená tým spôsobom, aby tieto nehnuteľnosti, ktoré uviedla vo svojom plnomocenstve, boli predmetom darovacej zmluvy a aby obdarovanou sa stala žalovaná.

9. Po tomto bolo potrebné vyriešiť otázku platnosti právneho úkonu teda podpísania plnomocenstva nebohou B. Š..

10. V ustanovení § 37 ods. 1 sa uvádza, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný s tým, že podľa § 38 neplatný je právny úkon pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony, tak isto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou a v ustanovení § 39 sa uvádza, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Zo zdravotnej dokumentácie, ktorá bola súdu zaslaná na jeho vyžiadanie Univerzitnou nemocnicou L. Pasteura v Košiciach, zo záznamov lekárov, zdravotných sestier nepochybne vyplýva, že nebohá B. Š. sa v čase podpísania plnomocenstva orientovala v čase, priestore. Naviac podpis nebohej B. Š. bol overený nestrannou pracovníčkou štátnej notárky JUDr. K. - Z. E., ktorá by pochopiteľne podpis nebohej v prípade, ak by táto bola v stave, v akom ho popísal žalobca, zrejme neoverila. Okrem toho aj z výpovedí svedkov tak, ako už bolo uvádzané, A.. N. T., M. X., Q. D., samotnej žalovanej mal súd za to, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 37 a nasl. OZ. Teda právny úkon nebohej B. Š. - podpísanie plnomocenstva netrpel žiadnou vadou a teda bol tento právny úkon v plnom rozsahu platný. Na základe vyššie uvedeného preto žalobu žalobcu o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu zamietol.

12. Súd sa potom zaoberal aj rozšíreným návrhom žalobcu a to určenia, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, patria do dedičstva po nebohej B. Š..

13. V ustanovení § 132 a § 133 ods. 2 sa uvádza, že vlastníctvo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V ustanovení § 460 sa uvádza, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

14. Zákon číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. V zmysle § 28 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení s tým, že podľa § 29 vklad možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra. V ustanovení § 30 ods. 1, 2 katastrálneho zákona sa uvádza, že účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Konanie o vklade sa začína na návrh účastníka konania.

15. Podľa § 31 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočné, určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.

16. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca zveril do právomocí správe katastra v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších zákonných podmienok skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou správy katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy je v zmysle ustanovenia § 3 Správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, na základe ktorých bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzavretý. v právnej norme § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, to znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má

účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovenia § 36b ods. 2 vyhlášky číslo 79/1996 Z. z. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky číslo 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

17. Správny orgán v danej veci, ako to koniec koncov vyplýva jednak z obsahu predloženej kópie spisu správy katastra spisovej značky V 1122/2012, ako aj výpovede pracovníčky správy katastra A.. N. Q., správne zameral svoju pozornosť pri posudzovaní všetkých zákonných náležitostí predloženej zmluvy s príslušnými listinami, či sú splnené zákonné podmienky povolenia vkladu pokiaľ sa týka predmetnej darovacej zmluvy ako aj ostatné záležitosti, správne venujúc pozornosť, či sú splnené zákonné podmienky udelenej plnej moci po formálnej stránke posudzujúc to podľa ustanovenia § 31 ods. 1, 4 OZ. Na základe toho, keďže mal za to, že boli podľa jeho názoru splnené podmienky, rozhodol o povolení vkladu. Tá skutočnosť, že darujúca nebohá B. Š. v priebehu rozhodovacieho procesného postupu pri vkladovom konaní zomrela, mu známa nebola, z toho dôvodu aj bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu.

18. V prípade, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2 . Platná zmluva o prevode nehnuteľností však sama o sebe nemá za následok nadobudnutie resp. prevod vlastníckeho práva - pristupuje k nej ďalšia právna skutočnosť a to vklad do katastra nehnuteľností, ktorý má konštitutívne účinky. Až vkladom do katastra nehnuteľností sa nadobúda vlastníctvo a zmluva sa stáva účinnou (§ 47 ods. 1 . Teda prevod vlastníckych práv k nehnuteľnostiam má v podstate dve fázy. Zmluva je platná pri podpísaní všetkými jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti). Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy za predpokladu, že platný zákon alebo dohoda strán neustanovuje inak. K nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza až vkladom do katastra. Aj po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle, takže právni nástupcovia nebohého sú viazaní jeho prejavom vôle v zmluve.

19. Je potrebné podotknúť, že rozhodnutiu správy katastra o povolení vkladu predmetnej zmluvy je možné vytknúť jeho nesprávnosť, pretože konal a rozhodol vtedy, keď už jeden z účastníkov konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Darkyňa B. Š. totiž dňa XX. XX. XXXX zomrela, čím stratila spôsobilosť mať práva a povinnosti a tým aj spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 22 ods. 4 katastrálneho zákona v spojitosti s § 14 a nasl. Správneho poriadku).

20. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o povolení vkladu darovacej zmluvy nenadobudlo právoplatnosť za života darcu (poručiteľa - nebohej B. Š.), boli prevádzané nehnuteľnosti v čase smrti darkyne v jej výlučnom vlastníctve a teda patria do dedičstva po nej. Takýto právny názor Najvyšší súd SR vyjadril vo svojom rozsudku spisovej značky 3Cdo 196/2005. Samotná vo svojom článku 20 ods. 1 zaručuje dedenie a taktiež vychádza zo zásady, že dedičstvo sa nadobúda smrťou. Keďže v danom prípade nešlo o zmluvu, na ktorú sa vzťahuje § 28 ods. 4 katastrálneho zákona (kedy právne účinky vkladu vznikajú ku dňu určenému v návrhu na vklad), ani o zmluvu, na ktorú sa vzťahuje § 28 ods. 5 katastrálneho zákona (kedy účinky vkladu vznikajú ku dňu doručenia návrhu na vklad), mohli právne účinky vkladu vzniknúť právoplatnosťou rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu (§ 133 ods. 2 v spojení s § 28 ods. 2 katastrálneho zákona). Ak nejde o zmluvu, pri ktorej právne účinky vkladu nastávajú inak než právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu do katastra, je určujúcim to, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa; v takom prípade nehnuteľnosti boli v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a nepatria do dedičstva po ňom (uznesenie Najvyššieho súdu SR spisovej značky 3Cdo 29/2010). Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za života darujúcej - poručiteľky (a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľky v jej vlastníctve a teda patria do dedičstva po nej.

21. Na základe toho mal súd v danom prípade za to, že bolo preto potrebné o žalobe žalobcu pokiaľ sa týka jeho rozšíreného návrhu rozhodnúť tak, ako je to uvedené v druhom odseku výroku tohto rozsudku.

22. K tvrdeniu žalovanej strany o tom, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na takomto výroku, súd považuje za potrebné podotknúť, že sa s tým nemôže stotožniť. Žalobca má v každom prípade právny záujem na určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej darujúcej B. Š., pretože obdarovaná - teraz žalovaná v dôsledku smrti darujúcej sa v žiadnom prípade nemohla stať vlastníčkou predmetných nehnuteľností na základe darovacej zmluvy. Pokiaľ sa týka rozsahu viazanosti prejavu vôle nebohej poručiteľky jej právnymi nástupcami, toto bude predmetom preskúmavania v dedičskom konaní.

23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

24. V danom prípade každá zo strán sporu bola úspešná v podstate v rovnakom rozsahu, keďže žaloba žalobcu pokiaľ sa týka vyslovenia neplatnosti právneho úkonu tak, ako je to uvedené v prvom odseku výroku tohto rozsudku, bola zamietnutá a žalobe žalobcu o rozšírenom petite tak, ako je to uvedené v druhom odseku výroku tohto rozsudku, bolo vyhovené. Z toho teda vyplýva, že každý z nich bol úspešný aj neúspešný v rovnakom rozsahu, a preto súd pokiaľ sa týka trov konania rozhodol tak, ako je uvedené v treťom odseku výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou písomne v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).