Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/398/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: M.. M. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XX, O., právne zast. Mgr. Maroš Ježík, advokát, AK so sídlom Okružná 871/65, Stará Ľubovňa, pracovisko Nám. sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovanej: M.. G. P., nar. 6.11.1945, trvale bytom A. XX, O., prechodne bytom A. U. XXX/XX, K. M., O., právne zast. JUDr. Karol Pudlák, advokát, AK so sídlom Štefánikova 98/70, Poprad, v konaní o zaplatenie 2.217,02 s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 220,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 220,30 eur od 1.6.2011 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,12 % účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Pôvodnou žalobou vedenou na tunajšom súde pod sp. zn. 21C/115/2012 doručenou súdu dňa 14.7.2011 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť celkom sumu 6.289,25 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 1.6.2011 do zaplatenia titulom úhrady nákladov, poplatkov za roky 2008, 2009, 2010, 2011 v 1 za žalovanú, ako spoluvlastníčku nehnuteľností a náhrady trov konania.

2. Uznesením zo dňa 18.10.2012 vo veci 21C/115/2012 súd vylúčil jednotlivé nároky za roky 2009, 2010, 2011 na samostatné konania, ktoré sú vedené pod sp. zn. 21C/397/2012, 21C/399/2012, 21C/398/2012, a teda predmetom tohto konania sú nároky žalobcu voči žalovanej za rok 2010 pôvodne v sume 2.218,77 eur. Po rozhodnutí Okresného súdu Poprad rozsudkom zo 4.7.2013, kedy okrem iného došlo k zastaveniu konania o sumu 1,75 eur, predmetom konania ostala suma 2.217,02 eur.

3. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že žalovaná je jeho bývalou manželkou, kedy manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu pod sp. zn. 20C/64/2008 zo dňa 20.5.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.6.2008. Počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudli do spoločného vlastníctva účastníci konania nehnuteľnosti, a to stavba - rodinný dom súpisné číslo XXXX na pozemku XXXX/XX, pozemok parcelné číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelu č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX v k. ú. Z., obec O., stavba - chata súpisné číslo XXX na pozemku parcely č. XXX/XX, parcela XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísané na LV č. X k. ú. E. Lomnica, stavba - garáž súpisné číslo XXX, umiestnená na pozemku parcely č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

XX m2, zapísané na LV č. XXXX v k. ú. O.. Bezpodielové spoluvlastníctvo majetku nadobudnutého počas trvania manželstva nebolo doposiaľ vyporiadané a konanie je vedené na tunajšom súde. Po rozvode manželstva výlučne uhrádzal náklady súvisiace s vlastníctvom nehnuteľného majetku, platby spojené s užívaním nehnuteľností. Žalovanú písomne vyzýval na úhradu predmetných nákladov v 1 z celkovo zaplatených úhrad. Za obdobie január - december 2010 predstavovala výška ním uskutočnených platieb za spoločné nehnuteľnosti pripadajúce na žalovanú v 1 v sume 2.218,77 eur. V predmetom konaní si uplatnil platby za január sumu 340,47 eur, február sumu 32,41 eur, marec sumu 132,41 eur, apríl sumu 147,99 eur, máj sumu 134,36 eur, jún sumu 199,77 eur, júl sumu 132,41 eur, august sumu 61,91 eur, september sumu 132,41 eur, október sumu 202,92 eur, november sumu 132,41 eur, december sumu 469,30 eur. Listom zo dňa 30.5.2011 vyzval žalovanú na úhradu poplatkov, ktorá si voči nemu povinnosť nesplnila. Zároveň si uplatnil aj úroky z omeškania od 1.6.2011.

4. V skrátenom konaní bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 12Ro/299/2011 zo dňa 8.11.2011, voči ktorému podala žalovaná včas odpor. Uviedla, že platobný rozkaz je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobca požaduje plnenie za komodity, ktoré spotreboval sám, v čase keď jej bránil užívať nehnuteľnosti, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Poukázala na to, že žalobca požaduje náklady spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, pričom tieto v 1 pravidelne uhrádzala správcovi dane. Argumentovala tým, že žalobný návrh je dôkazne nepodložený. Skutočnosť, že žalovanej bolo bránené v užívaní nehnuteľnosti od júna 2008 potvrdzuje aj to, že vyšetrovateľ Okresné riaditeľstva policajného zboru v Poprade začal trestné stíhanie proti žalobcovi pre podozrenie z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru v zmysle Trestného zákona. Uviedla, že žalobca absolútne nerešpektuje jej vlastnícke práva, napriek právoplatnému nariadenému predbežnému opatreniu vydaného tunajším súdom pod sp. zn. 21C/112/2011, ktorým mu bola uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek neoprávnených zásahov do práv k rodinnému domu na ulici A. č. XX a naďalej bráni v užívaní nehnuteľnosti - rodinného domu vo Z.. Poukázala aj na to, že žalobca prevádzkuje svoju veterinárnu ambulanciu v rodinnom dome.

5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 4.7.2013 tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 292,11 eur s 9,25 % p. a. úrokom z omeškania od 1.6.2011 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a konanie o zaplatenie 1,75 eur zastavil. O trovách konania súd mal rozhodnúť v pôvodnej veci vedenej pod sp. zn. 21C/115/2012.

6. Tak žalobca ako aj žalovaná podali voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie, kedy Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok v jeho napadnutej časti vo veci samej a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku, ktorým bolo konanie zastavené o sumu 1,75 eur.

7. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bol podaním dňa 17.6.2011, teda pred uplynutím doby troch rokov po zániku manželstva (ku dňu 23.6.2008 bolo manželstvo právoplatne rozvedené), preto sporné nehnuteľnosti sa nestali podielovým spoluvlastníctvom sporových strán v zmysle § 149 ods. 4 posledná veta Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd, pokiaľ vec posudzoval podľa ustanovení § 137 a § 139 Obč. zák. upravujúci s vecou v podielovom spoluvlastníctve, pochybil. Veci v BSM užívajú za trvania manželstva obaja manželia spoločne, uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním a táto zásada platí aj v prípade, že manželstvo zanikne, a to až do času vyporiadania takéhoto bezpodielového spoluvlastníctva. 8. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že trvajú na podanej žalobe v celom rozsahu. V súvislosti s vlastníctvom a užívaním nehnuteľností vznikajú obidvom spoluvlastníkom povinnosti s platením úhrad. Na platbe týchto úhrad sa podieľa iba žalobca a žalobou sa domáhajú, aby sa rovnakým dielom podieľala aj žalovaná. Poukázal na to, že svoj nárok preukázali listinnými dôkazmi o úhradách polovice nákladov za rodinný dom, chatu, garáž, daní, poplatkov za odpad, energie a ďalšie poplatky. Žalobca žiadnym spôsobom nebráni žalovanej v užívaní rodinného domu, keďže tento rozdelil na dve samostatné časti tak, že si vyhradil prízemie rodinného domu a vrchnú časť ponechal na užívanie žalovanej. Žalobca pristúpil k rozdeleniu interiéru domu na základe toho, že bol vystavovaný atakom zo strany žalovanej. Situáciu v dome riešil tak, že na prechod do jeho časti, v ktorej býva, osadil železnú zábranu. Poukázal na rozhodnutie krajského súdu, kde je uvedené, za akých podmienok a z akých dôvodov by sa mali bývalí manželia podieľať na nákladoch nehnuteľností. V prípade, žeby žalovaná nemohla ani čiastočne užívať rodinný dom, nebola by to jej povinnosť podieľať sa na týchto

nákladoch. Žalovaná nespochybňovala jednotlivé položky, ktoré si uplatňoval žalobca, ale žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že priznanie požadovanej náhrady bolo podľa súdu v rozpore s dobrými mravmi. Keď žalobca oznámil žalovanej, že sa chce rozviesť, tá presťahovala svoj nábytok na prvé nadzemné podlažie a danú časť rodinného domu v roku 2008 aj uzamkla. Žalovaná podľa neho nemala reálny záujem skutočne užívať predmetnú nehnuteľnosť. Aj keď súd vyhovel návrhu žalovanej na vydanie predbežného opatrenia, uložil jej však povinnosť podať žalobu vo veci samej, čo neurobila a následne nebol prejavený z jej strany záujem o riešenie situácie okolo rodinného domu. Až po podaní žaloby o vyporiadanie BSM podala žalovaná opätovne návrh na vydanie predbežného opatrenia, v rámci ktorého uložil súd žalobcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek neoprávnených zásahov do práva k užívaniu rodinného domu. Žalobca neuskutočnil žiaden úkon, ktorým by bránil žalovanej v užívaní rodinného domu. Žalovaná mohla časť rodinného domu užívať, a preto je dôvod, aby sa podieľala na úhrade týchto nákladov spojených s užívaním rodinného domu.

9. Žalobca poukázal na to, že udalosti, ktoré sa stali po 8.3.2008 je potrebné vnímať v kontexte, kedy žalovanej oznámil, že s ňou nebude žiť. Zo strany žalovanej bolo vykonaných 13 káuz, z ktorých časť z nich bola prejednaná Obvodným úradom. Dňa 15.5.2008 bol obvinený z domáceho násilia voči žalovanej. Boli privolané policajné hliadky žalovanou s tým, že táto sa snažila vytvoriť o ňom imidž nebezpečného človeka. Na radu právnikov 1.6.2008 osadil kovovú bariéru, aby zabránil ďalším psychickým tlakom, ktoré boli robené zo strany žalovanej voči jeho osobe. Založením tejto bariéry prestali policajné zásahy, ktoré boli privolávané k rodinnému domu. Uviedol, že nemá vedomosť, či žalovaná opustila domácnosť, avšak asi koncom roka 2008 sa odsťahovala z domácnosti, keďže ju už nevídal. Po rozvode ju vyzýval, aby platila úhrady, poplatky a dane, zasielal jej výzvy každý mesiac. Uviedol, že v hornej časti rodinného domu žalovaná nechala otvorené okno v zime, čím spôsobila vysoké nedoplatky a keďže časť domu bola zamknutá, nemohol sa tam dostať. Išlo o obdobie od 1.6.2008 až do marca 2014. Byt na poschodí má samostatný vstup do prvého poschodia z vonku, kde bývala žalovaná. Svoju veterinárnu ambulanciu prevádzkuje v suteréne, avšak čo sa týka elektrickej energie, má namontované samostatné hodiny. Rodinný dom disponuje jednými elektrickými hodinami a jedným meračom na plyn. Žiadal, aby sa žalovaná podieľala na platbách, ktoré boli potrebné na udržiavanie nehnuteľností. Vyjadril sa k tomu, čo vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie neuznal, pričom trval na tom, aby tieto platby bola žalovaná povinná zaplatiť. Obdobne sa vyjadril k nehnuteľnostiam, a to k chate v M. a garáži v O..

10. Predchádzajúci právny zástupca žalovanej poukázal na nariadené predbežné opatrenie tunajším súdom pod sp. zn. 21C/112/2011 zo dňa 18.6.2011, ktorým bola uložená žalobcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek neoprávnených zásahov do práva užívania rodinného domu žalovanej, zapísaného na LV č. XXXX, v k. ú. Z. až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov. Uviedol, že sú si vedomí, že v rámci správania sa k majetku majú účastníci konania rovnaké práva a povinnosti. Žalovanej však takéto právo k užívaniu vlastníctva bolo odopreté. Táto sa podieľa na platení dane z nehnuteľnosti. Nevidel dôvod, aby sa podieľala na úhradách, keďže jej žalobca bráni v užívaní nehnuteľnosti. Žalovaná nikdy nedala súhlas na rozdelenie rodinného domu a išlo o svojvoľné rozhodnutie žalobcu a dňa 9.11.2011 požiadala žalobcu o okamžité odovzdanie kópie kľúčov a kódov zabezpečovacieho systému, ktoré svojvoľne namontoval do rodinného domu a k odstráneniu kovovej bariéry v rodinnom dome. Právny zástupca žalovanej poukázal na to, že žalovaná je osoba, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá, ktorá sa podrobila operácii chrbtice a v ďalších rokoch 2011 a 2013 výmene kolenných kĺbov, pri chôdzi využíva barlu, na poschodie, ktoré žalobca vyčlenil pre žalovanú sa dalo vstúpiť iba vonkajším schodiskom, ktoré je zo zdravotných dôvodov pre žalovanú neprekonateľné. Aj keď prejde pár schodov, nie je možné, aby týmto schodiskom denne chodila a užívala rodinný dom. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Poprad vo veciach sp. zn. 6T/83/2012 a 4T/105/2014, ktorými bol žalobca uznaný vinným pre prečin neoprávneného zásahu do bytu, domu, nebytového priestoru, ktoré preukazujú, že žalovaný bránil v užívaní uvedenej nehnuteľnosti žalovanej. Navrhol žalobu zamietnuť.

11. K tvrdeniam žalobcu uvádzaným na pojednávaní sa žalovaná vyjadrila písomným podaním doručeným súdu 1.12.2016, kedy ohľadom otvoreného okna uviedla, že ide o nehanebné klamstvo žalobcu. Od tej doby, čo nemohla užívať nehnuteľnosť, mal žalobca prístup do celej nehnuteľnosti, avšak pred súdom tvrdí opak za účelom využiť túto situáciu vo svoj prospech. Z rodinného domu niekedy v mesiaci jún 2008 odišla, keď jej na jar v roku 2008 bol vypnutý aj prívod elektriny a vody a následne osadená bariéra na schodišti a s ohľadom na jej zdravotný stav jej bolo znemožnené užívanie rodinného

domu. Ohľadom užívania garáže uviedla, že v roku 2008 jej bolo znemožnené danú garáž užívať osadením zámku na dvere garáže, ktoré ona nemala k dispozícii. Až koncom roka 2008 jej bolo opätovne umožnené garáž užívať. Žalobca však tvrdí, že nemá kľúče a nevie sa dostať ani na chatu, ani do garáže, čo sa podľa nej nezakladá na pravde. Do chaty sa jej podarilo dostať až po dlhom období v čase, keď vandali na chalupe rozbili okná a zavolala políciu, a to niekedy v roku 2012.

12. Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. 8, spísanými nárokmi žalobcu voči žalovanej za jednotlivé mesiace roku 2010, výzvou na zaplatenie poistného za poistenie domu, zaplatením poistky, výzvou na zaplatenie poistky garáže, zaplatením poistenia garáže, potvrdením o nedoplatku SPP 515,47 eur, zaplatením SIPO, pohybmi na účte, doručenkou, nárokmi za november 2010, výpisom z účtu na sumu 115,85 eur, pohybmi na účte na sumu 141 eur, doručenkou, zaplatením koncesionárskych poplatkov, nárokmi za október 2010, zaplatením SPP 141 eur, výpisom z účtu na sumu 115,85 eur, poštovým peňažným poukazom a jeho zaplatenie, SIPO dokladom, doručenkou, nárokmi za september 2010, SIPO, výpisom z účtu na sumu 115,85 eur, výpisom z VÚB banky na sumu 141 eur, doručenkou, nárokmi za august 2010, výpisom z pohybov na účte, SIPO, doručenkou, nárokmi za júl 2010, SIPO, výpisom z účtu na sumu 141 eur, zaplatením sumy 115,85 eur, doručenkou, nárokmi za jún 2010, potvrdením o zaplatení za elektrinu 22,09 eur, platobným výmerom na sumu 72,51 eur, SIPO, doplatkom za elektrinu, výpisom z účtu 115,85 eur, zaplatením 72,51 eur daň z nehnuteľnosti, platobným výmerom na sumu 18,40 eur, výpisom internetbanking zaplatenie 36,79 eur za komunálny odpad, pohybmi na účte, zaplatením za komunálny odpad 36,79 eur, platobným výmerom za komunálny odpad 36,79 eur, faktúrou za elektrinu, úhradou, podacím lístkom, nárokmi za máj 2010, doručenkou, pohybmi na účte 141 eur, účtenkou na sumu 3,89 eur, dokladom SIPO, potvrdením o sume 115,85 eur, nárokmi za apríl, doručenkou, účtenkou K., SIPO dokladom, výpisom z účtu na sumu 115,85 eur, výpisom z účtu na sumu 141,01 eur, nárokmi za marec 2010, výpisom z účtu Y. na sumu 115,85 eur, SIPO, doručenkou, výpisom z účtu, SIPO, výpisom z účtu, nárokmi za február 2010, doručenkou, výpisom z účtu, SIPO, výpisom z VÚB, výpisom na sumu 141 eur, nárokmi za január 2010, upomienkou, peňažným poukazom, výpisom z účtu 115,85 eur, výpisom z účtu, zaplatením poistenia domu na sumu 155,81 eur, príkazom na úhradu 193,13 eur, zaplatením 155,81 eur, poštovým poukazom na sumu 193,13 eur, upomienkou, potvrdenkou o zaplatení 102,76 eur, výpisom z VÚB banky, upomienkou SPP, potvrdenkou o zaplatení 102,76 eur, výpisom z Z. banky, doručenkou, A., výpisom z účtu na sumu 115,85 eur, poistkou č. XXXXXXXXXX uzavretá s poisťovňou W. poisťovňa, a.s., rozhodnutiami OS Poprad v rámci trestných konaní sp. zn. 6T/83/2012 a sp. zn. 4T/105/2014, rozvodovým rozsudkom vo veci sp. zn. 20C/64/2008, nariadenými predbežnými opatreniami sp. zn. 11C/113/2008, 21C/112/2011, pripojenými spismi OS Poprad sp. zn. 21C/115/2012 a sp. zn. 21C/399/2012 ako aj ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, zistil nasledovný skutkový a právny stav:

13. Dňa 20.5.2008 bolo rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 20C/64/2008 manželstvo účastníkov konania rozvedené a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.6.2008. Strany sporu ako manželia nadobudli do svojho spoločného vlastníctva nehnuteľnosti, stavbu - rodinný dom súpisné číslo XXXX, na pozemku XXXX/XX, pozemok parcelné číslo XXXX/XX, parcelu č. XXXX/XX, zapísané na LV č. XXXX v k. ú. Z., obec O., stavbu - chatu súpisné číslo XXX, na pozemku parcely č. XXX/XX, parcelu č. XXX/XX, zapísané na LV č. X v k. ú. E. L., stavbu - garáž súpisné číslo XXX stojaca na pozemku parcely č. XXX/ XX, zapísané na LV č. XXXX v k. ú. O.. Žalovaná sa z rodinného domu v mesiaci jún 2008 odsťahovala so synom, keďže medzi stranami sporu dochádzalo k neustálym konfliktom, či už predrozvodovým alebo porozvodovým, ku ktorým bola privolávaná polícia. Dňa 13.6.2008 podala žalovaná na tunajší súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorého obsahom bolo uloženie povinnosti žalobcovi zdržať sa akýchkoľvek neoprávnených zásahov do práva k užívaniu rodinného domu, zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. Z., okres O., súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/XX, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a to vyporiadania spoločných práv a povinností strán sporu k rodinnému domu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2008. Keďže žalovanej bola zároveň uložená povinnosť, aby v lehote 60 dní od právoplatného skončenia rozvodového konania podala návrh na začatie konania, ktorú si nesplnila v sudcovskej lehote, predbežné opatrenie bolo zo zákona zrušené v auguste 2008. Žalovaná v tom čase už nežila v dome. Opätovne však dňa 6.7.2011 podala identický návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému bolo vyhovené a nadobudlo právoplatnosť.

14. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/83/2012 zo dňa 24.6.2013 právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove dňa 13. 3. 2014 bol žalobca uznaný vinným z prečinu

neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v období minimálne od 18.07.2011 do oznámenia uznesenia o vznesení obvinenia dňa 16.03.2012 v Poprade, na ul. A. XXXX/XX neoprávnene a podstatne rušil výkon užívacieho práva bývalej manželky M.. G. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., A. XXXX/XX k rodinnému domu zapísanému na LV č. XXXX, katastrálne územie Z., okres O., popisného čísla XXXX na parcele č. XXXX/XX - zastavané plochy, ktorý patrí do ich nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva, a to tak, že v časti rodinného domu na schodisku nainštaloval kovové zábrany, čím znemožnil G. P. prístup do prízemnej časti domu a suterénu domu, na vstupných dverách k týmto častiam rodinného domu vymenil zámky a v dome nainštaloval elektronický zabezpečovací systém bez toho, aby G. P. poskytol prístupový kód a kľúče od vstupných dverí do prízemia rodinného domu a suterénu, pričom uznesením Okresného súdu Poprad sp.zn. 21C/112/2011 zo dňa 18.07.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/105/2011 zo dňa 29.09.2011 právoplatným dňa 08.11.2011 mu bola uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek neoprávnených zásahov do práva G. P. k užívaniu rodinného domu zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie Z., okres O., popisného čísla XXXX na parcele č. XXXX/XX - zastavané plochy a to až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 21C/112/2011.

15. Trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/105/2014, právoplatným dňom 26.2. 2015 bol žalobca uznaný vinným z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v období minimálne od 17.03.2012 do oznámenia uznesenia o vznesení obvinenia dňa 16.12.2013 v O., na ulici A. XXXX/XX neoprávnene a podstatne rušil výkon užívacieho práva bývalej manželky M.. G. P. k rodinnému domu zapísanému na LV č. XXXX, katastrálne územie Z., okres O., popisného čísla XXXX na parcele č. XXXX/XX - zastavané plochy, ktorý patrí do ich nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva, a to tak, že v časti rodinného domu na schodisku nainštaloval kovové zábrany, čím znemožnil G. P. prístup do prízemnej časti domu a suterénu domu, na vstupných dverách k týmto častiam rodinného domu vymenil zámky a v dome nainštaloval elektronický zabezpečovací systém bez toho, aby G. P. poskytol prístupový kód a kľúče od vstupných dverí do prízemia rodinného domu a suterénu, pričom uznesením Okresného súdu v Poprade sp. zn. 21C/112/2011 zo dňa 18.07.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/105/2011 zo dňa 29.09.2011 právoplatným dňa 08.11.2011 mu bola uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek neoprávnených zásahov do práva G. P. k užívaniu rodinného domu zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie Z., okres O., popisného čísla XXXX na parcele č. XXXX/ XX - zastavané plochy a to až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. 21C/112/2011.

16. Rozsudkom sp. zn. 13C/116/2013 zo dňa 7.5.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.7.2015 Okresný súd Poprad zamietol žalobu žalobcu o určenie spôsobu užívania veci patriacej do BSM, ktorou sa žalobca domáhal spôsobu užívania rodinného domu tak, že bude oprávnený užívať miestnosti nachádzajúce sa na prízemí rodinného domu podľa pripojeného náčrtu a žalovaná bude oprávnená užívať miestnosti nachádzajúce sa na prvom poschodí rodinného domu. Podľa odôvodnenia rozhodnutia pokiaľ súd má rozhodovať o užívaní spoločnej nehnuteľnosti, musí rešpektovať oboch bezpodielových spoluvlastníkov. Z predložených posudkov o zdravotnom stave žalovanej by spôsobom užívania nehnuteľnosti spôsobom, ktorý navrhuje žalobca, by zjavne znevýhodňovalo žalovanú, ktorá vzhľadom na svoj zdravotný stav by takýmto spôsobom mohla užívať navrhovanú časť nehnuteľnosti iba v obmedzenom rozsahu a s veľkými ťažkosťami. Takýto stav by nebol vyvážený vzhľadom k právam oboch spoluvlastníkov.

17. Rozsudkom zo dňa 4.7.2013 Okresný súd Poprad vo veci vedenej pod sp. zn. 21C/397/2012 rozhodol v spore rovnakých účastníkov o úhrade nákladov za rok 2009 tak, že žalobe vyhovel iba v časti o zaplatenie 105,62 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd uznesením zo dňa 29.10.2014 č. 14Co/107/2013 zrušil prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a súdu uložil opätovne vo veci konať a rozhodnúť. Vyslovil právny názor, že všeobecne vo veciach spoluvlastníctva je potrebné konštatovať, že práva, ktoré zákon priznáva vlastníkovi veci môže mať k tej istej veci aj viac fyzických osôb. Pri podielovom spoluvlastníctve spoluvlastnícky podiel je hlavným kritériom miery účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nie je vzťah medzi spoluvlastníkmi vymedzený ideálnym podielom. Inštitút BSM v zásade vyjadruje rovnaké postavenie manželov a je určitým prielom do individualizovaného vlastníckeho práva. Právne vzťahy bývalých manželov v prechodnom období od zániku BSM do jeho vyporiadania nie sú

zákonom výslovne upravené a je preto ich nutné posudzovať obdobne podľa predpisov o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Každému z bývalých manželov tak patrí právo k celej veci, obmedzené len rovnakým právom druhého bývalého manžela. V predmetnej veci je vylúčené, aby sa spôsobom s odkazom na ustanovenia o podielovom spoluvlastníctve rozhodlo o úprave ich pomerov v čase, keď ešte bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadané nebolo. Pokiaľ súd rozhodol s poukazom na aplikáciu ustanovení o podielovom spoluvlastníctve, mylne právne vec posúdil a za tým účelom neboli ani zisťované skutočnosti potrebné pre skutkový záver v predmetnej veci.

18. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 21C/399/2012 zo dňa 4.7.2013, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1Co/201/2013-267 nadobudol právoplatnosť dňa 12.1.2015 v právnej veci rovnakých sporových strán o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 714,76 eur s príslušenstvom titulom úhrady nákladov poplatkov za obdobie od 1.1. do 30.5.2011 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 71,85 eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobný návrh bol dôvodný v časti úhrady miestneho poplatku za chatu M. vo výške 16,60 eur, poistenie garáže v sume 1,24 eur, zaplatenej dane z nehnuteľnosti v sume 36,25 eur a dane z nehnuteľnosti - chaty v sume 17,76 eur. Súd prihliadol vzhľadom k zdravotnému stavu žalovanej a ustanoveniam o dobrých mravoch k tomu, že žalobca si uplatnil právo na jemu vyhovujúcu časť rodinného domu k prízemiu, kde mal zriadenú ambulanciu a žalovanej ponechal vrchnú časť domu, do ktorej má problém sa dostať. Krajský súd v Prešove potvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vlastníci sú povinní uhrádzať poplatky za tie povinnosti, ktoré sú spojené s vlastníctvom bez ohľadu na to, či toto svoje vlastnícke právo využívajú alebo nie, čo v danom prípade predstavovali poplatky miestnych daní, poistenia majetku, daňovej povinnosti titulom vlastníckeho práva.

19. Obdobne rozhodol Okresný súd Poprad v konaní sp. zn. 21C/115/2012 rozsudkom zo dňa 25.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.5.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/43/2014-428, kde súd rozhodoval o obdobných nárokoch žalobcu za rok 2008. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku. Poukázal na vecne správne konštatovanie súdu prvej inštancie, keď okolnosti predmetného prípadu posúdil s prihliadnutím na dobré mravy. Taktiež konštatoval, že žalobca si svojím konaním uzurpoval právo na jemu vyhovujúcu časť rodinného domu k prízemiu, keďže ide o časť prístupnejšiu k suterénu, kde sa nachádza jeho veterinárna ambulancia, ktorú prevádzkuje v rodinnom dome.

20. Rozsudkom č. k. 12C/211/2013-260 zo dňa 7.9.2016 v obdobnej veci rovnakých sporových strán o zaplatenie sumy 4.281,43 eur, kde si žalobca uplatnil voči žalovanej úhradu nákladov za obdobie od júna 2011 do konca roka 2011 ako aj za celý rok 2012 a za obdobie prvého polroka 2013 Okresný súd Poprad rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 125,01 eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozsudok z dôvodu podaného odvolania doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

21. Žalobca si uplatnil za obdobie od 1.1.2010 do 31.1.2010 poplatky za elektrinu, vodu, plyn, náklady súvisiace s nehnuteľnosťami, dane, poistenie rodinného domu, chaty, garáže a iné platby vyplývajúce zo spoluvlastníctva nehnuteľnosti, a to v 1, ktoré zaplatil za žalovanú. Uplatnené náhrady pozostávajú za rozhlas 2,32 eur, plyn - nedoplatok za december 2009 v sume 25,69 eur (z 51,38 eur), plyn 70,50 eur, elektrinu 57,93 eur, poistenie domu v poisťovni W. A. v sume 77,90 eur (155,80 eur), poštovné v sume 1,66 eur, nedoplatok za vodu v O. od 10.9.2008 do 4.9.2009 v sume 96,57 eur (193,14 eur), platbu za vodu v Mlynčekoch v sume 7,90 eur (15,80 eur), teda celkovo 340,47 eur. Za obdobie od 1.2.2010 do 28.2.2010 si žalobca uplatnil poplatky v 1, ktoré pripadali na žalovanú, za rozhlas 2,32 eur, plyn 70,50 eur, elektrinu 57,93 eur a poštovné za výzvu 1,66 eur, teda celkovo 132,41 eur. Za obdobie od 1.3.2010 do 31.3.2010 si žalobca uplatnil úhrady a poplatky v 1, ktoré pripadali na žalovanú, za rozhlas 2,32 eur, plyn 70,50 eur, elektrinu 57,93 eur, poštovné za výzvu 1,66 eur, teda celkovo 132,41 eur. Za obdobie od 1.4.2010 do 30.4.2010 si žalobca uplatnil úhrady a poplatky v 1, ktoré zaplatil za žalovanú, za rozhlas 2,32 eur, plyn 70,50 eur, elektrinu 57,93 eur, drobné výdaje na opravu domu 15,58 eur z celkovo zaplatenej sumy 31,16 eur a poštovné za výzvu 1,66 eur, teda celkovo 147,99 eur.

Za obdobie od 1.5.2010 do 31.5.2010 si žalobca uplatnil za poplatky a úhrady v 1, ktoré zaplatil za žalovanú, rozhlas 2,32 eur, plyn 70,50 eur, elektrinu 57,93 eur, drobné výdaje na opravu domu 1,95 eur z 3,89 eur a poštovné za výzvu 1,66 eur, teda celkovo 134,36 eur. Za obdobie od 1.6.2010 do 31.6.2010 si žalobca uplatnil za poplatky a úhrady v 1, ktoré pripadali na žalovanú, za rozhlas 2,32 eur, plyn 70,50 eur, elektrinu 57,93 eur, poštovné za oznam VSE o výmere elektrických hodín na chate v M. 1,66 eur, daň z nehnuteľnosti za rok 2010 v sume 36,25 eur zo sumy 72,50 eur, za doplatok za elektrinu od 13.5.2010 do 11.5.2010 v sume 11,05 eur zo sumy 22,10 eur, poplatok za komunálny odpad za rok 2010 vo výške 18,40 eur z 36,80 eur a poštovné za výzvu 1,66 eur, teda celkovo 199,77 eur. Za obdobie od 1.7.2010 do 31.7.2010 si žalobca uplatnil za úhrady a poplatky v 1 za žalovanú, za rozhlas 2,32 eur, plyn 70,50 eur, elektrinu 57,93 eur, náklady na prípravu výzvy poštovné 1,66 eur, teda celkovo 132,41 eur. Za obdobie od 1.8.2010 do 31.8.2010 si žalobca uplatnil poplatky a úhrady v 1, za rozhlas v sume 2,32 eur, elektrinu 57,93 eur a náklady na výzvu 1,66 eur, teda celkovo 61,91 eur. Za obdobie od 1.9.2010 do 30.9.2010 si žalobca uplatnil za úhrady a poplatky v 1, ktoré zaplatil za žalovanú, za rozhlas 2,32 eur, elektrinu 57,93 eur, plyn 70,50 eur, náklady na výzvu a poštovné 1,66 eur, teda celkovo 132,41 eur. Za obdobie od 1.10.2010 do 31.10.2010 si žalobca uplatnil za úhrady a poplatky v 1 za žalovanú, za rozhlas 2,32 eur, elektrinu 57,93 eur, plyn 70,50 eur, VEOLIA vodné, stočné v sume 70,51 eur a náklady na prípravu výzvy 1,66 eur, teda celkovo 202,92 eur. Za obdobie od 1.11.2010 do 30.11.2010 si žalobca uplatnil za úhrady a poplatky v 1 za žalovanú, za rozhlas 2,32 eur, elektrinu 57,93 eur, plyn 70,50 eur a náklady na výzvu a poštovné 1,66 eur, teda celkovo 132,41 eur. Za obdobie od 1.12.2010 do 31.12.2010 si žalobca uplatnil úhrady a poplatky v 1 od žalovanej, za rozhlas 2,32 eur, elektrinu 57,93 eur, plyn 70,50 eur, doplatok za plyn od 19.11.2009 do 18.11.2010 v dome v sume 257,74 eur zo zaplatených 515,48 eur, poistenie za garáž poisťovni Allianz v sume 1,25 eur z 2,50 eur, za poistenie domu poisťovni Generali Slovensko 77,90 eur zo 155,80 eur a za náklady na prípravu výzvy a poštovné 1,66 eur, teda celkovo 469,30 eur.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 3 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Podľa § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Podľa § 145 ods. 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Podľa § 146 ods. 1 OZ, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

22. Krajský súd v Prešove v odvolacom konaní v predmetnej veci v uznesení č. k. 9Co/107/2013-200 zo dňa 29.10.2014 vyslovil právny názor, že vychádzajúc z existujúceho skutkového stavu je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na užívanie, nákladmi na udržiavanie a nákladmi spojenými s vlastníctvom veci. Aj v prípade, že vec užíva výlučne len jeden z bývalých manželov, sú povinní hradiť náklady spojené s udržiavaním veci a s jej vlastníctvom obaja bývalí manželia. Bývalí manželia, pokiaľ sa nedohodnú o úhrade nákladov spojených s ich užívaním a udržiavaním, mali by sa obaja podieľať na takýchto spoločných nákladoch každý v jednej polovici, pokiaľ vec spoločne užívali resp. mohli užívať. Aj v prípade chýbajúcej dohody nemôže sa domáhať náhrady nákladov spojených s ich užívaním a udržiavaním ten z bývalých manželov, ktorý druhému z nich zabránil čo aj len v čiastočnom užívaní nehnuteľnosti. V preskúmavanej veci bolo žalobcom tvrdené, že žalovaná aj po rozvode reálne užívala celé poschodie rodinného domu, v ktorom mala nasťahovaný nábytok, pričom vstupu na poschodie žalobcovi zabránila tým, že ho uzamkla. Užívanie spoločnej veci nie je nevyhnutne spojené s jej každodennou dispozíciou. Užívanie môže byť realizované aj tak, že vec síce vlastník neužíva, avšak nič mu nebráni v tom, aby tak mohol robiť, pričom túto časť domu iná osoba užívať nemôže. Ak žalovaná užívala výlučne pre seba časť domu, nie je dôvod, pre ktorý by nemala znášať úhradu nákladov spojených s užívaním tejto časti domu. Nezhoda o užívaní by bola právne významná z hľadiska platenia nákladov iba v prípade, ak by v jej dôsledku nemohla žalovaná užívať spoločný rodinný dom ani čiastočne. Predbežným opatrením bolo žalovanej umožnené užívať aj prízemie a suterénne časti domu. Súd pri svojom rozhodovaní neskúmal faktické užívanie ďalších dvoch nehnuteľností a to chaty a garáže, ktoré mala užívať výlučne žalovaná. Pokiaľ jeden z manželov uzavrie poistnú zmluvu týkajúcu sa poistenia majetku stavby v BSM, takto vzniknutý výdaj treba považovať za náklad spojený s užívaním tejto veci. Z predložených dokladov nebolo zistené, či poistenie sa týka skutočne rodinného domu ani kedy bola zmluva uzavretá. Súd ďalej vyslovil pochybnosť o priznaných platbách vodného a stočného a nákladov spojených s udržiavaním spoločnej stavby.

23. Predmetom konania sú náklady spojené s užívaním stavieb rodinného domu, chaty a garáže nadobudnutých sporovými stranami za trvania manželstva, ktoré z toho dôvodu patria do tzv. bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 143 za dobu roku 2010, teda v čase po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak ešte pred jeho vyporiadaním. Sporné nehnuteľnosti sa nestali podielovým spoluvlastníctvom sporových strán, keďže návrh na vyporiadanie BSM bol podaný na súde pred uplynutím doby troch rokov po zániku manželstva. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM) zaniká právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva. Po zániku BSM však zostáva masa zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ktorú je potrebné vyporiadať. Obdobie od zániku BSM do jeho vyporiadania môže trvať rôzne časové obdobie. Žiadne konkrétne ustanovenia zákona pre nakladanie s vecami patriacimi do masy zaniknutého BSM dané nie sú. Je preto potrebné hľadať riešenie v ust. § 853 OZ. Ustanovenia zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom v tomto medziobdobí najbližšie, sú ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve. Je preto možné uzavrieť, že právne vzťahy týkajúce sa zaniknutého a doposiaľ nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva sa riadia ustanoveniami o bezpodielovom spoluvlastníctve. Zaniknutá masa BSM sa v zásade už nerozmnožuje a nerastie, je možné ju len udržiavať. I naďalej obaja bývalí manželia užívajú veci v BSM spoločne, veci opotrebovávajú i spotrebúvajú rovnako ich udržujú. Vynakladajú prostriedky na veci pokiaľ ide o ich užívanie a údržbu. Za daného stavu je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na užívanie, nákladmi na udržiavanie a nákladmi spojenými s vlastníctvom vecí. Bývalí manželia môžu v čase po rozvode manželstva dohodou upraviť užívanie spoločných vecí a znášanie nákladov spojených s ich užívaním a udržiavaním. Pokiaľ však k dohode nedôjde, majú sa v zásade obaja podieľať na takýchto spoločných nákladoch každý v jednej polovici, pokiaľ vec spoločne užívali resp. mohli užívať. Každému z bývalých manželov patrí právo k celej veci, obmedzené len rovnakým právom druhého z bývalých manželov. Nezhoda bývalých manželov o tom, kto z nich bude užívať konkrétnu časť spoločnej veci ,nezbavuje žiadneho z nich povinnosti podieľať sa na úhrade nákladov spojených s jej užívaním, ktorej časť reálne užíval resp. mohol užívať. Užívanie nemusí spočívať vo faktickej dispozícii s vecou, postačuje to, že bývalému manželovi nič nebráni v tom, aby tak mohol robiť, pričom túto časť veci iná osoba užívať nemôže. Tieto kritériá boli základom pre posúdenie danej žaloby.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca nepochybne zaplatil úhrady za vyššie uvedené mesiace roku 2010. Žalovanú písomne vyzýval každý mesiac na zaplatenie dlhu v 1 z celkovo zaplatených úhrad roku 2010. K osobitným okolnostiam tejto veci, ku ktorým súd prihliadol sú, že žalobca bráni v užívaní rodinného domu žalovanej. Napriek súdom nariadenému predbežnému

opatreniu žalobca neodstránil kovovú zábranu, ktorú osadil 1.6.2008 (v roku 2010 kovová zábrana medzi poschodiami bola stále osadená) tak, aby sa žalovaná nedostala do časti domu prízemie, čo sám potvrdil. Takéto rozhodnutie učinil žalobca sám, bez akejkoľvek dohody so spoluvlastníkom domu. Ak aj teda nedošlo k dohode medzi sporovými stranami, žalobcovým právom bolo podať žalobu na úpravu práv k nehnuteľnosti alebo k nehnuteľnostiam na ich dočasné užívanie. Takú formu akú svojvoľne zvolil je právne neprípustná. Aj keby nebolo súdom nariadené predbežné opatrenie, žalobca nie je oprávnený rozdeliť nehnuteľnosť bez dohody so spoluvlastníkom. Podiely oboch účastníkov konania sú ideálne. Žalobca sa sám rozhodol, že bude obývať časť domu na prízemí, keďže je to prístupnejšie do suterénu, kde sa nachádza jeho veterinárna ambulancia. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že žalobca nebral ohľad pri vymedzení si obývaného priestoru v dome na zdravotný stav žalovanej, ktorá je zdravotne ťažko postihnutá, po operácií chrbtice a kolenných kĺbov, keďže jej ponechal vrchnú časť domu, do ktorej má problém sa dostať. Z týchto dôvodov súd prihliadol na dobré mravy, keďže žalovaná nebýva v rodinnom dome od júna 2008, a preto by nebolo spravodlivé od nej požadovať platby, ktoré súvisia s využívaním médií, avšak len osobou žalobcu. V rodinnom dome je žalobcom prevádzkovaná veterinárna ambulancia, ktorá podľa jeho tvrdení má samostatné elektrické hodiny, nie však plynomer. Z rozhodnutí v trestných veciach vyplýva, že žalobca bol opakovane uznaný vinným z prečinu na tom skutkovom základe, že za celé žalované obdobie neoprávnene a podstatne rušil výkon užívacieho práva bývalej manželky tak, že v časti rodinného domu na schodisku nainštaloval kovové zábrany, čím znemožnil žalovanej prístup do prízemnej časti domu a suterénu, hoci rozhodnutím súdov mu bola uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek neoprávnených zásahov do práv žalovanej v užívaní rodinného domu. Súd je týmito rozhodnutiami o uznaní viny žalobcu viazaný. Je pravdou, že tieto rozhodnutia sa týkajú skutkov, ktoré sa mali stať v období od 18.7.2011 do 16.12.2013, avšak súd vychádzal z toho, že situácia tak ako bola popisovaná pri hodnotení skutkového stavu v trestných veciach sa vzťahovala aj na skoršie obdobie, a teda aj na obdobie roku 2010, hoci za toto obdobie nebolo voči žalobcovi vedené trestné stíhanie. Súd poukazuje aj na to, že ide o bývalých manželov, medzi ktorými sú vzájomné vzťahy tak napäté a nepriateľsky naladené, že nie je ani vhodné, aby tieto osoby spolunažívali v jednom rodinnom dome. O tom, aké zlé a napäté vzťahy sú medzi bývalými manželmi svedčia mnohé podania, ktoré boli v riešení či už pred bývalým Obvodným úradom Poprade alebo aj v konaniach na Okresnom súde v Poprade. Súd neuznal ako dôvodné skutkové tvrdenia žalobcu o možnosti faktického užívania týchto častí nehnuteľností rodinného domu žalovanou. Nie je sporným, že žalovaná mala prístup k časti nehnuteľnosti na poschodí, avšak vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu takto svojvoľne žalobcom vyčlenenú časť nehnuteľnosti užívať prakticky nemohla. Túto časť nehnuteľnosti do rozvodu manželstva strán mal užívať ich syn, ktorý sa spoločne so žalovanou po rozvode manželstva a zásahu žalobcu vybudovaním zábrany, z rodinného domu odsťahovali. Žalovaná mala vážny dôvod, pre ktorý od roku 2008 neužívala rodinný dom. Nejednalo sa u nej iba o svojvoľné rozhodnutie nehnuteľnosť neužívať. Do vyporiadania BSM, keďže nedošlo k dohode medzi stranami, každý z bývalých manželov by mal mať možnosť užívať celú nehnuteľnosť. Z pripojeného rozhodnutia súdu 13C/116/2013 je zrejmé, že žalobca podal žalobu na súd za účelom určenia spôsobu užívania nehnuteľnosti tak, že bude užívať miestnosti nachádzajúce sa na prízemí rodinného domu, ktorú však súd zamietol s odôvodnením, že spôsob užívania nehnuteľnosti navrhnutý žalobcom nie je vzhľadom k zdravotnému stavu žalovanej vyvážený. Aj po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku žalobca fakticky užíval nehnuteľnosť tak, ako ju rozdelil ešte v roku 2008. Po zvážení všetkých okolností tohto prípadu súd neuznal dôvodnosť tej časti žaloby, ktorou si žalobca uplatnil náklady od žalovanej za užívanie nehnuteľnosti - rodinného domu, ako náklady na dodávku plynu, vody, elektriky, koncesionárske poplatky. Priznanie takýchto nákladov by bolo, tak ako súd vyššie konštatoval, v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na svojvoľné konanie žalobcu a nerešpektovanie práv spoluvlastníka.

25. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úhrad, ktorých zaplatenie preukázal žalobca v konaní za mesiac január 2010 úhrady za poistenie domu v sume 77,90 eur z celkovo zaplatenej sumy 155,80 eur a platbu za vodu - chata Mlynčeky v sume 7,90 eur (15,80 eur). Za mesiac apríl 2010 priznal v súvislosti s drobnými výdajmi na opravu domu sumu 15,58 eur (31,16 eur) ktorá bola vynaložená na kúpu flexihadice do kúpeľne, infračidla a bielej sadry, ktorý nákup žalobca preukázal pokladničnými dokladmi od predajcu BAUMAX SR, spol. s r.o.. Za mesiac máj 2010 priznal žalobcovi úhradu za drobné výdaje na opravu domu v sume 1,95 eur (3,89 eur), ktorú vynaložil za Baumit Beton B20 40 za opravu súvisiacu s odpadnutými kachličkami na dome. Keďže išlo o udržiavacie práce týkajúce sa domu, súd priznal túto položku. Za mesiac jún 2010 priznal žalobcovi daň z nehnuteľnosti v sume 36,25 eur (72,50 eur) a platbu za komunálny odpad, ktorá bola vyrubená platobným výmerom č. 187838 ako miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vo výške 36,79 eur, čo v polovici prestavuje sumu

18,40 eur. Za mesiac december 2010 súd priznal žalobcovi poistenie za dom za obdobie od 5.1.2011 do 5.1.2012 v sume 77,90 eur (155,80 eur), ktoré poistné bolo zaplatené dňa 28.12.2010. Celkovo súd priznal žalobcovi z uplatnených nákladov 220,30 eur. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úhrad, ktoré súviseli s poistkami, daňami za spoločné nehnuteľnosti a tiež úhrady spojené s chatou v M., ako aj náklady súvisiace s udržiavaním nehnuteľností. Žalobca preukázal uzavretie poistnej zmluvy na rodinný dom v spoločnosti W. O., a.s., ktorá poistná zmluva sa dotýka rodinného domu a bola uzatvorená dňa 5.1.2006, teda v čase trvania manželstva sporových strán. Taktiež preukázal, že učinil úhradu tejto poistnej sumy, a to tak v mesiaci január 2010 vo výške 155,80 eur ako aj v mesiaci december 2010 na ďalšie poistné obdobie vo výške 155,80 eur. Pokiaľ ide o poistnú zmluvu so spoločnosťou Q. - A. poisťovňa, a.s., do súdneho spisu žalobca doložil len predpis poistného k poistnej zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 2,49 eur ako aj doklad o zaplatení tejto sumy, avšak nejednalo sa o poistenie garáže, a teda nehnuteľnosti ako takej, ale išlo o poistnú zmluvu súvisiacu s poistením krádeže pravdepodobne hnuteľných vecí uložených v garáži. Žalobca však súdu nepredložil túto poistnú zmluvu, a preto súd nemohol zistiť, kedy došlo k uzavretiu tejto poistnej zmluvy, či to bolo ešte v čase počas trvania manželstva alebo až následne. Žalobca len konštatoval, že uvedená poistná zmluva už bola zrušená a ide o zanedbateľnú sumu (viď výpoveď žalobcu na pojednávaní 11.1.2017). Z tohto dôvodu nebola žalobcovi priznaná suma 1,25 eur, keďže táto položka ostala nepreukázaná. V predošlom rozhodnutí prvoinštančného súdu bola žalobcovi priznaná aj polovica nákladov za vodné a stočné vo výške 96,57 eur (vyúčtované faktúrou č. XXXXXXXXX v sume 193,13 eur) mylne v rozsudku uvádzané ako platba za vodu na chate v M.. Podľa predmetnej faktúry ide o úhradu vodného a stočného na odbernom mieste, a to rodinný dom v O. na A. ulici XX za obdobie od 10.9.2008 do 4.9.2009, ktorú platbu v plnej výške síce žalobca uhradil, avšak platba nesúvisela s chatou v M., ale za spotrebovanú vodu a odvodenú vodu do kanalizácie v rodinnom dome, ktorý dobe, za ktorú bola faktúra vystavená, užíval a spotrebovával výlučne žalobca. Súd naopak priznal žalobcovi polovicu nákladov súvisiacich s komunálnym odpadom, ktorý bol vyúčtovaný vyššie citovaným platobným výmerom za rok 2010, v 1 teda v sume 18,40 eur, kedy suma za komunálny odpad bola vyrubená podľa počtu osôb, ktoré sú na adrese Poprad, A. XX prihlásené a toto žalobca nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. Práve naopak, pokiaľ žalovaná v roku 2008 zmenila svoje bydlisko prechodne na inú adresu v O., mala sa prihlásiť na úhradu komunálneho odpadu na tejto adrese a odhlásiť sa z adresy rodinného domu. Položky súvisiace s nákupom materiálu, ktorý bol použitý pri udržiavaní spoločného domu súd priznal, keď žalobca opravoval poškodenú kúpeľňu. Obrana žalovanej, že si týmto spôsobom žalobca zlepšil štandard bývania v dome, je bez právneho významu. Nejedná sa totiž o investície - zveľaďovanie spoločnej veci, ale o udržanie existujúceho stavu a nebolo preukázané, žeby sa malo jednať o prípady odstraňovania škôd, ktoré boli spôsobené výlučne žalobcom, ktorý by si pre tento prípad musel uhradiť náklady opravy. Je zrejmé, že časom sa veci kazia, opotrebúvajú a je nutné ich vymeniť či opraviť.

26. Žalovaná v konaní nepreukázala aby zaplatila dane, poistky a poplatky za komunálny odpad za rok 2010, práve naopak, bol to žalobca, ktorý tieto svoje tvrdenia listinnými dôkazmi o úhradách týchto platieb preukázal.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s platením dlhu voči žalobcovi, ktorý si úrok z omeškania uplatnil od poslednej písomne uskutočnenej výzvy doručenej žalovanej dňa 30.5.2011, nasledujúcim dňom 1.6.2011 sa dostala do omeškania, a preto ju súd zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania od tohto dátumu.

Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. V konaní mala v prevažnej miere úspech žalovaná, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 90,06 % a žalobca mal úspech čo do zaplatenia sumy 220,30 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 9,94 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanej súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 80,12 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s nižšie citovaným zákonným ustanovením.

Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.