Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/574/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobkyne: Z.. Z. F., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX D. N. XXX, občan SR, zastúpená: JUDr. Štefan Levický, advokát so sídlom Nám. J. Herdu 1, 917 01 Trnava 1, proti žalovanému: Regionálny úrad verejného zdravotníctva, so sídlom Stummerova 1856, 955 01 Topoľčany, IČO: 17 335 761, zastúpený JUDr. Ľubomírom Kišacom, advokátom so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, o zaplatenie 8.336,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 5C/258/2014-84 zo dňa 18. mája 2015, takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania - právneho zastúpenia v sume 1.802,46 Eur z r u š u j e a vec v týchto častiach v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy pôvodne sumy 9.066,- eur s prísl., po čiastočnom späťvzatí žaloby dňa 29. 04. 2015, zaplatenia sumy 8.336,50 eura s prísl. z titulu náhrady mzdy. žalobu zdôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27. 01. 2004 v znení neskorších dodatkov pracovala u žalovaného, zastávala funkciu vedúca osobného úradu v zaradení odborný radca v odbore štátnej služby 1.01 riadenie resp. bola zaradená vo funkcii odborný radca. Prípisom zo dňa 07. 06. 2001 č. A/2011/00952, A/2011/003441 jej dal žalovaný výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods.1 písm. b) v spojení s §47 písm. b) zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Výpoveď jej bola daná z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta a skutočnosti, že žalovaný nemá pre ňu iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Okresný súd Topoľčany rozsudkom č. k. 4Cpr/1/2011-167 zo dňa 16. 11. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 7CoPr/2/2013 určil, že výpoveď žalovaného (daná žalobkyni) je neplatná. Prípisom zo dňa 11. 08. 2014 označeným ako výzva na poskytnutie náhrady mzdy jej právny zástupca vyzval žalovaného, aby jej do 5 dní od obdržania výzvy titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru poskytol náhradu mzdy v sume funkčného platu za 12 mesiacov vrátane úrokov z omeškania. Žalovaný jej listom zo dňa 15. 08. 2014 oznámil, že mu ešte nebol doručený rozsudok KS v Nitre a bude vo veci konať po oboznámení sa s jeho obsahom. Žalobkyňa žiadala náhradu mzdy za 12 mesiacov - ktorá pozostáva zo sumy 3.457,50 eura pri mesačnom funkčnom plate vo výške 691,50 eura za mesiace september 2011 - január 2012, - zo sumy 4.879,- eur pri mesačnom funkčnom plate vo výške 697,- eur za mesiace február 2012 - august 2012.

2. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žiadajú zohľadniť sumu 155,50 eura, ktorú žalovaný vyplatil sociálnej poisťovni. Ďalej žiadajú započítať odstupné vo výške 4 mesačného funkčného platu, čo predstavuje 2.766,- eur, to je vlastne 4 x 691,50 eura. Navrhujú vychádzať zo zákona č. 311/2011 v znení zákona č. 257/2011 účinného od 01. 09. 2011 podľa ktorého bola limitovaná náhrada mzdy v § 79 ods. 2 výškou 9 mesiacov. Nesúhlasia s tým, že by nárok na odstupné bol premlčaný a posledná námietka je tá, že žaloba vychádzala z tzv. hrubej mzdy, ktorá nezohľadňovala zákonné odvody a zrážky. Preto

navrhujú, aby pokiaľ bude žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy, aby táto predstavovala sumu 3.561,61 eura, vo zvyšku navrhujú žalobu zamietnuť.

3. Zhora označeným rozsudkom Okresný súd Topoľčany ako súd prvého stupňa - súd prvej inštancie vo veci takto rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 8.336,50 eura (v hrubom), do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku návrh z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.802,46 eura právnemu zástupcovi žalobkyne, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie o zaplatenie sumy 729,50 eura zastavené.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 500,- eur na účet tunajšieho súdu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenia Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. - § 79 ods. 1 a 2 v znení do 31. 08. 2011 a § 252g), citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Z. z. - § 100 ods. 1, § 101 a § 107 ods. 1-3, § 517 ods. 2) a citované ustanovenie § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z. z. odôvodnil nasledovne:

5. Výpoveď žalovaného bola žalobkyni doručená pred 01. 09. 2011, preto na výpočet výšky náhrady mzdy z dôvodu neplatného skočenia štátnozamestnaneckého pomeru sa aplikuje ustanovenie § 79 ods. 2 platné a účinné do 31. 08. 2011, t. j. náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru je najmenej za 12 mesiacov priemerného zárobku žalobkyne.

6. Pokiaľ žalovaný žiadal zníženie náhrady mzdy o vyplatené odstupné resp. jednorazové započítanie vzájomných pohľadávok medzi žalobkyňou a žalovaným vo výške štvormesačného funkčného platu v hrubom 2.766 eura, žalobkyňa namietla premlčanie tohto nároku žalovaného, keď odstupné bolo žalobkyni vyplatené 14. 09. 2011 pri výplate za mesiac 8/2011 a žalovaný svoj nárok uplatnil až podaním doručeným súdu dňa 05. 02. 2015, teda jeho nárok je v zmysle §-u100 ods.1 a §-u 107 ods.1-3 zjavne premlčaný a nebolo možné ho vzhľadom na námietku žalobkyne započítať s jej nárokom, ktorý má voči žalovanému.

7. Žalovaný tiež žiadal započítať sumu 155,50 eura - sumu nemocenského poistenia neprávom vyplatenej žalobkyni za obdobie od 06. 09. 2011 do 15. 09. 2011, ktorú musel žalovaný vyrovnať Sociálnej poisťovni. Keďže žalovaný dal žalobkyni neplatnú výpoveď, žalovaný bol povinný nahradiť Sociálnej poisťovni sumy nemocenského vyplatené neprávom pani Z.. Z. F. za obdobie od 06. 09. 2011 do 15. 09. 2011 v celkovej sume 155,50 eura, a to vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre o neplatnosti výpovede danej žalobkyni. Žalobkyňa neporušila žiadne právne predpisy pri vyplácaní nemocenského poistenia, právne predpisy porušil žalovaný tým, že dal žalobkyni neplatnú výpoveď, preto žalovaný od žalobkyne nemá právo žiadať zaplatenie sumy 155,50 eura.

8. Podľa Oznámenia žalovaného o výške a zložení funkčného platu zo dňa 31. 03. 2011 funkčný plat žalobkyne od 01. 04. 2011 predstavoval spolu 691,50 eura. Z podkladov žalovaného pre finančné vyrovnanie vo vzťahu k neplatnej výpovedi danej zamestnankyni Z.. Z. F. (čl. 40 spisu) mal súd preukázané, že s účinnosťou od 01. 02. 2012 bol by funkčný plat 697,- eur, hrubá mzda zamestnankyne za 12 kalendárnych mesiacov od 01. 09. 2011 do 31. 08. 2012 je 8.336,50 eura a čistá mzda je 5.847,86 eura. Posledná mzda bola žalobkyni vyplatená za 8/2011 v celkovej hrubej mzde 3.557,54 eura, z toho bolo vyplatené v hrubom 2.766 eura odstupné vo výške štvormesačného funkčného platu vo výške 691,50 eura mesačne, hrubá mzda vo výške 791,54 eura.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za 12 mesiacov

- september 2011 -august 2012 spolu v sume 8.336,50 eura v hrubom, keď mesačný funkčný plat za mesiace september 2011 - január 2012 bol 691,50 eura x 5 mesiacov = 3.457,50 eura a mesačný funkčný plat v mesiacoch február 2012 až august 2012 bol 697,- eur x 7 mesiacov = 4.879,- eur.

10. Z hrubej mzdy 8.336,50 eura je žalovaný povinný vykonať zrážky z platu na preddavky na daň a odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne a vyplatiť žalobkyni čistú mzdu.

11. Vo zvyšku, pokiaľ ide o zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých mesačných miezd, t. j. odo dňa 15-tého každého mesiaca, za ktorý má žalovaný vyplatiť mzdu žalobkyni t. j. za 12 mesiacov - september 2011 -august 2012, súd návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietol, keď žalobkyňa u žalovaného už v tomto období nepracovala, ide o náhradu mzdy, ktorá patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa ...., ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru, preto nie je možné žiadať úroky z omeškania za jednotlivé mesiace, kedy žalobkyni nebola vyplácaná mzda, je možné žiadať úroky z omeškania až odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení neplatnosti výpovede danej žalovaným žalobkyni, kedy vznikla žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni náhradu mzdy za 12 mesiacov a taktiež nie je možné žiadať úroky z omeškania z hrubého funkčného platu za mesiace 9/2011-1/2012 - za každý mesiac zo sumy 691,50 eura a za 2/2012-8/2012 - za každý mesiac zo sumy 697,- eur.

12. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP v časti, v ktorej žalobkyňa mala prevažný úspech v konaní, keď v časti istiny bolo vyhovené návrhu žalobkyne v celom rozsahu a návrh bol zamietnutý iba čo do príslušenstva - úrokov z omeškania a podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP v časti, v ktorej bolo konanie o zaplatenie sumy 729,50 eura zastavené.

13. Žalobkyni, ktorá bola úspešná - v časti o zaplatenie sumy 8.336,50 eura, súd podľa § 142 ods. 2 OSP priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.802,46 eura vypočítanú v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. - výška tarifnej odmeny zo sumy 8.336,50 eura á 253,94 eura, za tieto úkony právnej služby: - podľa § 10 ods.1 - prevzatie a príprava zast. - á 253,94 eura + režijný paušál 8,04 eura = 261,95 eura, - písomné podanie na súd - spísanie žaloby - á 253,94 eura + režijný paušál 8,04 eura = 261,95 eura, - písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporu á 253,94 eura + režijný paušál

- 8,39 eura = 262,33 eura, písomné podanie na súd - spísanie stanoviska žalobkyne z 05. 03. 2015 - á 253,94 eura + režijný paušál - 8,36 eura = 262,33 eura, - účasť na pojednávaní 09. 02. 2015

- á 253,94 eura + režijný paušál 8,39 eura = 262,33 eura, - účasť na pojednávaní dňa 29. 04. 2015 - á 253,94 eura + režijný paušál - 8,39 eura = 262,33 eura. Náhrada cestovných výdavkov 61,48 eura - za dve cesty na pojednávania z Trnavy do Topoľčian a späť podľa § 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. 4 cit. vyhl.- vzdialenosť Trnava - Topoľčany a späť 58 km x 2 = 116 km, sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy pri osobných cestných motorových vozidlách = 0,183 eura, - priemerná spotreba vozidla VOKSWAGEN GOLF PLUS - 6,50 l benzínu NATURAL 95 na 100km, - cesta dňa 09. 02. 2015 - cena pohonných hmôt - 1,229 eura/1 l benzínu natural 95 - 0,065 l x 1,229 eura = 0,079 eura /1 km, 0,183 eura + 0,079 eura = 0,26 eura náhrady/1 km, 116 km x 0,26 eura = 30,16 eura náhrada za jazdu z Trnavy do Topoľčian a späť dňa 09. 02. 2015, cesta dňa 29. 04. 2015, cena pohonných hmôt: 1,369 eura /1 l benzínu NATURAL 95 - 0,065 l x 1,369 eura = 0,088 eur/1 km, - 0,183 eura + 0,088 eura = 0,271 eura náhrady /1 km, 116 km x 0,27 eura = 31,32 eura - náhrada za jazdu z Trnavy do Trnavy do Topoľčian a späť dňa 29. 04. 2015. Náhrada za stratu času vo výške 167,76 eura - podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1 cit. vyhl. - cesta z Trnavy do Topoľčian - viac ako 1 hod., 1/60-tina výpočtového základy na rok 2015 = 13,98 eura x 3 polhodiny - 41,94 eura x 2 = 83,88 eura za jednu cestu z Trnavy do Topoľčian a späť, - 83,88 eura x 2 = 167,76 eura za dve jazdy z Trnavy do Topoľčian a späť.

14. Žalovaného súd podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Z. z o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a dodatkov zaviazal zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 500,- eur (6% zo sumy 8.336,50 eura), keďže súd návrhu žalobkyne v tejto časti vyhovel a žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2 písm. d) cit. zák. oslobodená od platenia súdnych poplatkov.

15. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla len žalobkyňa a to len v časti výroku, ktorým bola zamietnutá jej žaloba v časti úroku z omeškania, v tejto časti žiadala rozsudok zmeniť a priznať jej požadované úroky z omeškania tak, ako si ich v konaní uplatňovala, pričom požadovala aj trovy odvolacieho konania podľa uvedeného vyčíslenia vo výške 99,68 eura. S napadnutým výrokom

a jeho odôvodnením sa nestotožňuje. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v obdobnej pracovno-právnej veci - uznesenie 6Cdo/246/2010 z 30. apríla 2014 (publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. R32/2012 - poznámka odvolacieho súdu), ako aj na citované ustanovenia Zákonníka práce (§ 61 ods. 1, § 119 ods. 1 veta prvá, § 256 ods. 1 a 2), ako aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/161/09 z 15. decembra 2009, s poukazom na ktoré rozhodnutia splatnosť náhrady mzdy nenastáva až právoplatnosťou rozsudku o určení neplatnosti výpovede, ale je splatná pozadu za mesačné obdobie v dohodnutom - stanovenom výplatnom termíne, teda nezaplatením náhrady mzdy v lehote splatnosti vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť jej aj úroky z omeškania podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka v spojení s platnou základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky (ECB). Súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce upravujúcimi splatnosť mzdy a jej výplatu vrátane splatnosti náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, neriadil, ani príslušnou judikatúrou.

16. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti pokladá za zákonné a dôvodné, navrhuje preto jeho potvrdenie a požaduje aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 99,68 eura. Požiadavku žalobkyne na priznanie úrokov z omeškania za dobu od 15. 10. 2011 až od 15. 09. 2012 neuznáva jednak z dôvodu, že o neplatnosti výpovede rozhodol až Krajský súd v Nitre rozsudkom 7CoPr/2/2013 a tiež z dôvodu, že žalobkyňa požaduje úrok z omeškania z hrubej mzdy. Nárok na náhradu mzdy vznikol až rozhodnutím súdu a prípadné úroky by preto prichádzali do úvahy až meškaním a včasným nesplnením výroku rozsudku o náhrade (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/155/02). Žalobkyňa požaduje úrok z omeškania i za dobu, keď už bola zamestnaná.

17. Žalobkyňa sa vyjadrila aj k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu, v ktorom zotrvala na svojom stanovisku a zvýšila požadovanú náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že žalovaným uvedené súdne rozhodnutie je už prekonané, poukázala v tejto veci na novšie rozhodnutia Najvyššieho súdu, Ústavného súdu ako aj odvolacích súdov, z ktorých niektoré časti citovala.

18. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý zákon zrušil Občiansky súdny poriadok a súčasne ustanovil, že platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, keď právne účinky úkonov ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 1 a 2 .

19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobkyne dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti výroku a nadväzujúcom výroku o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ zrušiť (a vec mu v týchto častiach vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 z dôvodu, že došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, pričom týmto nedostatkom je to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia.

20. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (nález Ústavného súdu SR spisovej značky I.US/236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

21. Odvolací súd preskúmajúc odvolanie žalobkyne dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje náležité vysvetlenie dôvodov pre rozhodnutie súdu v napadnutej časti, čím zakladá jeho nepreskúmateľnosť v tejto časti, teda nedáva odpovede ani na právne významné odvolacie dôvody žalobkyne, v dôsledku čoho súd svojím postupom znemožnil stranám sporu uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Stranám sporu bola odňatá možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia v napádanej časti.

22. V danej veci v priebehu konania žalovaný svoj nesúhlas s úrokom z omeškania vyjadroval nesúhlasom so samotnou žalovanou pohľadávkou žalobkyne, osobitne dôvody neprípustnosti požiadavky žalobkyne na požadované zaplatenie úroku z omeškania neuvádzal, ani súd prvej inštancie osobitne od žalobkyne nežiadal v tejto časti jej žalobu právne vyargumentovať.

23. Napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie postráda akúkoľvek právnu argumentáciu (zákonné ustanovenie) proti uplatnenému nároku na úrok z omeškania. Súd prvej inštancie uviedol, že nie je možné žiadať úroky z omeškania za jednotlivé mesiace, kedy žalobkyni nebola vyplatená mzda, je možné žiadať úroky z omeškania až odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení neplatnosti výpovede; neuviedol však prečo požadovaný úrok žalobkyni nepriznal od uvedeného dňa (09. 10. 2014) právoplatnosti rozsudku ohľadom neplatnosti výpovede (zo dňa 08. 10. 2014), keď rozhodoval už po tomto dátume (18. mája 2015). Uviedol tiež, že nie je možné žiadať úroky z omeškania z hrubého funkčného platu, avšak žalobkyňa žalovala náhradu mzdy a nie zaplatenie nevyplatenej mzdy.

24. V ďalšom konaní preto súd prvej inštancie si predovšetkým ujasní, či došlo zo strany žalovaného k zaplateniu náhrady mzdy podľa prvého právoplatného výroku napadnutého rozsudku, a teda aká náhrada mzdy v netto v podobe bola žalobkyni za jednotlivé mesiace vyplatená a potom následne posúdi opätovne dôvodnosť (a výšku) požiadavky žalobkyne na úrok z omeškania z priznanej náhrady mzdy tak, aby rozhodnutie dávalo odpovede na právne významnú argumentáciu žalobkyne v podanom odvolaní, resp. vyjadrení žalovaného k odvolaniu. Okrem už zhora uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod číslom R32/2012 považuje odvolací súd za potrebné poukázať i na rozhodnutie publikované pod R57/2014 (uznesenie Najvyššieho súdu SR 2Cdo/76/2011 z 31. mája 2012), ktoré rozhodnutia predstavujú stabilnú judikatúru Najvyššieho súdu v otázke nároku na úrok z omeškania. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe vyžaduje dôkladne odôvodnenie (§ 220 ods. 3 .

25. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania bude rozhodované v ďalšom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a aj iné podanie dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa má popri všetkých náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .