Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-37-2016.pdf
PDF · 113.65 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/37/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. E. J., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: otec O. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. I., XX XXX, J., Grécka republika, občas Gréckej republiky, v konaní zastúpený advokátkou Maria Psaraki, registrovaná v advokátskej komore v Meste Chania č. 432, so sídlom Square Eleutherias no. 2, Chania 731 34, Grécka republika a matka J. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., D. R. XXX, v konaní zastúpená advokátom JUDr. Ondrejom Tóthom, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 28. januára 2016 č. k. 12P/94/2015-181 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy styku v čase letných prázdnin a v časti úpravy styku prostredníctvom telefonického kontaktu a skypu m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom od 01. 08. od 8.00 hod. do 15. 08. do 18.00 hod. v mieste bydliska matky dieťaťa tak, že matka je povinná dieťa riadne pripraviť a včas otcovi odovzdať v mieste bydliska maloletého dieťaťa a otec je povinný dieťa riadne a včas vrátiť matke na tom istom mieste.
Otec je oprávnený realizovať styk s dieťaťom prostredníctvom telefonického kontaktu a skypu každú stredu v týždni o 19.00 hod.
V ostatných výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie zostáva nezmenený.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletú K. E. J., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok s tým, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 100 eur mesačne, počnúc odo dňa vyhlásenia rozsudku, t. j. od. 28. 01. 2016, pričom výživné je zročné vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie súčasne upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý celý posledný týždeň v nepárnom mesiaci roka od pondelka od 8:00 hodiny do nedele do 18:00 hodiny, v čase zimných prázdnin od 26. 12 od 8:00 hodiny do 10. 01. do 18:00 hodiny nasledujúceho roka a to všetko v mieste bydliska maloletého dieťaťa na území Slovenskej republiky. Matka je povinná maloleté dieťa riadne pripraviť a umožniť otcovi realizáciu styku v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Otec je taktiež oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom v čase letných prázdnin od 01. 08. od 8:00 hodiny do 15. 08. do 18.00 hodiny v mieste bydliska otca maloletého dieťaťa a
to tak, že matka je povinná dieťa riadne pripraviť a včas odovzdať otcovi v mieste bydliska maloletého dieťaťa a otec je povinný dieťa riadne a včas vrátiť matke na tom istom mieste. Súd zároveň rozhodol, že otec je oprávnený realizovať styk s dieťaťom prostredníctvom telefonického kontaktu a skype-u každý deň o 19.00. hodine. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods. 1, § 37 ods. 1, 2, § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v súčasnosti bude v záujme maloletého dieťaťa, aby osobnú starostlivosť o dieťa vykonávala matka. Súd zistil, že osobnú starostlivosť o maloleté dieťa vykonáva matka od augusta 2013 a v jej starostlivosti žiadne nedostatky neboli. Z predložených správ z materskej škôlky práve naopak vyplýva, že o dieťa je riadne postarané. Otec vzniesol námietky voči starostlivosti matky, pričom poukazoval na jej pracovnú minulosť a to konkrétne, že sa živila prostitúciou na území Gréckej republiky, avšak sám uviedol, že ju stále miluje, inú známosť nenadviazal a má záujem o obnovenie spolužitia s ňou. Samotná skutočnosť, že sa niekto živí prostitúciou, neznamená, že nie je schopný a spôsobilý zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa. Otec tiež poukázal na to, že matka predávala drogy a dlží úžerníkovi. Tieto skutočnosti však ostali len tvrdením zo strany otca, avšak žiadnym spôsobom neboli preukázané. Naopak, matka preukázala, že má úver od VÚB, a. s., ktorý má splácať v mesačných splátkach po 100 eur. Otec deklaroval v priebehu konania záujem o starostlivosť o maloleté dieťa, ale nevyužil žiadne zákonné prostriedky na úpravu rodičovských práv a povinností po odchode matky a dieťaťa z Grécka, t. j. od roku 2013 a uspokojil sa s troma stretnutiami s dieťaťom, pričom ako sám uvádza jeho finančné pomery sú nepomerne lepšie ako finančné pomery matky. Z toho potom vyplýva, že pre otca nie je problém zaplatiť si letenku aj častejšie, avšak napriek tomu tak neučinil. Významnou skutočnosťou pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. Takýmto prostredím pre dieťa je nepochybne aktuálne bydlisko maloletého dieťaťa, v ktorom prežíva svoj každodenný život, voľný čas, ukladá sa na spánok, hrá sa a toto miesto predstavuje pre dieťa domov. Bolo by neprimeraným zásahom do duševnej, telesnej a citovej integrity a v rozpore so zásadou zachovania rodinného prostredia dieťaťa, ak by bolo dieťa vytrhnuté zo stabilného prostredia a od matky, na ktorú je citovo naviazané a vzhľadom na útly vek dieťaťa aj matku nepochybne potrebuje. Ďalšia významná skutočnosť je neznalosť gréckeho jazyka zo strany maloletého dieťaťa. V prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti otca by dieťa nebolo schopné komunikovať s otcom a s jeho rodinou, čo by nepochybne malo negatívny dopad na dieťa. Súd s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa jeho zotrvanie v osobnej starostlivosti matky. Je však potrebné uviesť, že v zmysle čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa, má každé dieťa právo na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutie súdu o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu rodičovi, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla vylúčený z bezprostredného výkonu rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem maloletého dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom. Súd s prihliadnutím na vek dieťaťa, na vzťah dieťaťa k otcovi, ako i podmienky rodičov upravil styk otca s maloletým dieťaťom každý nepárny mesiac jeden celý týždeň od pondelka do nedele v mieste bydliska maloletého dieťaťa, s poukazom na to, že matka prehlásila, že umožní takýto styk v mieste bydliska dieťaťa. Takáto úprava styku zabezpečí pravidelnosť stretnutí dieťaťa s otcom a vytvorí priestor na rozvoj vzťahov medzi otcom a dieťaťom i na osvojovanie si gréckeho jazyka. Dodržiavanie takto upraveného styku vytvorí priestor na pravidelné stretnutia a umožní realizovať styk aj v čase letných prázdnin v krajine otca, nepretržite počas dvoch augustových týždňov. Dieťa má právo zoznámiť sa s krajinou svojho otca, s príbuznými a má právo poznať i jazyk tejto krajiny. Práve pobyt dieťaťa v krajine otca toto všetko zabezpečí. Vzhľadom na finančnú situáciu otca súd upravil odovzdávanie dieťaťa medzi rodičmi v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Nepochybne k rozvoju vzťahov medzi otcom a dieťaťom prispeje aj dennodenná komunikácia cez skype, a preto súd upravil styk aj prostredníctvom telefonického kontaktu a aj skypu. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca k maloletej, matka žiadala určiť výživné vo výške 100 eur odo dňa vyhlásenia rozsudku a výslovne nežiadala určiť výživné spätne. S takouto výškou výživného súhlasil aj otec dieťaťa, ktorý má mesačný príjem cca 800 eur. Súd akceptoval uvedenú výšku výživného s prihliadnutím na príjem oboch rodičov a aj s prihliadnutím na to, že otec bude mať zvýšené výdavky s cestovaním
medzi dvoma štátmi. Súd prvej inštancie ďalej poznamenal, že ak by sa v čase po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností zmenili pomery, súd môže toto rozhodnutie zmeniť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v časti úpravy styku otca s maloletou počas letných prázdnin, ako i prostredníctvom telefonického kontaktu a skype-u, napadla v zákonnej lehote odvolaním matka, domáhajúc sa ním zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedla, že nesúhlasí s tým, aby otec dieťaťa bol oprávnený stretávať sa s dieťaťom v čase letných prázdnin od 01. 08. do 015. 08. v mieste bydliska otca v obci J. I. na ostrove Kréta v Gréckej republike. Jej námietky k takejto úprave styku odôvodnila predovšetkým útlym vekom dieťaťa, ktoré malo v čase vyhlásenia rozhodnutia iba štyri roky. Má za to, že v takto útlom veku dieťaťa, jeho vytrhnutie z obvyklého domovského prostredia a náhla zmena prostredia bez jej prítomnosti a bez možnosti komunikácie s bezprostredným okolím by malo negatívne následky na duševno dieťaťa, a to aj vo vzťahu na jej ďalší všestranný zdravý vývin do budúcnosti. Takýto pobyt maloletého dieťaťa pre neho v úplne cudzom, resp. cudzojazyčnom prostredí a iba v kontakte s otcom (ku ktorému dieťa v súčasnosti prechováva zdržanlivý vzťah a v prítomnosti otca a po stretnutí s ním je dieťa rozrušené a vystresované) by malo mimoriadne nepriaznivý dopad na vytváranie a postupné budovania obojstranne priaznivého vzťahu otca a dcéry v nastávajúcom období niekoľkých rokov, až maloletá K. dosiahne vek vhodný pre jej samostatný pobyt u otca na Kréte. Vzhliada reálnu možnosť v blízkej budúcnosti - závisle od veku maloletej K. - upraviť styk otca s dieťaťom v čase letných školských prázdnin v mieste bydliska otca dieťaťa na územní Grécka. V súčasnosti, vzhľadom na útly vek dieťaťa postačuje úprava styku otca s maloletým dieťaťom v rozsahu podľa výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým upravil styk oboch v mieste bydliska maloletého dieťaťa na území Slovenskej republiky, a to každý celý posledný týždeň v nepárnom mesiaci roka od pondelka 8.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny, v čase zimných prázdnin od 26. 12. od 08.00 hodiny do 10. 01. do 18.00 hodiny nasledujúceho roka. Ďalej uviedla, že nesúhlasí s výrokom rozsudku, podľa ktorého je otec oprávnený realizovať styk s dieťaťom prostredníctvom telefonického kontaktu a skype-u každý deň o 19.00 hodine. Vzhľadom na takúto intenzitu a prísnu vymedzenosť pravidelnosti komunikácie tohto druhu, v každodennom živote a bežnej praxi nie je možné spravodlivo očakávať od účastníkov, aby dokázali realizovať tento komunikačný styk pravidelne každý deň o 19.00 hodine. Z dôvodu, aby tento styk bolo reálne možné pravidelne uskutočňovať, navrhla upraviť telefonický a skype kontakt s týždennou pravidelnosťou, a to raz do týždňa.
3. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka mu neumožňuje komunikovať s dcérou, keď ako dôvod uvádza, že nefunguje tablet. Následkom toho sú každodenné hádky, keďže matka mu odmieta možnosť porozprávať sa s dcérou a vidieť ju cez skype a veľakrát vypína mobilný telefón na celé dni a týždne. Podľa jeho názoru, konečným cieľom matky je, aby prerušila vzťahy medzi ním ako otcom a dcérou a vytvorila tak obraz, že otec nemá záujem o starostlivosť a výchovu dcéry a nechce s ňou mať žiaden kontakt a vzťah. On však svoju dcéru miluje a má na ňu slabosť. Dcéra sa vždy teší, keď jej dovolia vidieť ho cez skype, je usmievavá, v dobrej nálade, ukazuje mu hračky a veci na oblečenie, ktoré jej kúpil a vždy sa pýta, kedy ju príde pozrieť. Tvrdohlavé odmietanie matky a jej snaha za každú cenu znemožniť komunikáciu a kontakt s dcérou mu nedovoľuje rozvíjať vzťah s dcérou, prispievať k formovaniu jej povahy a charakteru s v konečnom dôsledku aj k tomu, aby ju naučil grécky jazyk tak, aby spolu lepšie komunikovali. Navrhol, aby bol upravený kontakt medzi ním a dcérou tak, že celý mesiac júl a august bude dieťa u neho v obci J., okres J. I. v Helénskej republike, keďže časové obdobie, ktoré vymedzuje rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočné k zbližovaniu a vývoju vzťahu medzi otcom a dcérou. Taktiež žiadal, aby bolo matke nariadené umožniť mu telefonický kontakt alebo kontakt cez skype každý deň o 19.00 hodine.
4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
5. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca k podanému odvolaniu uviedla, že otec maloletej K. neplatí výživné a žiadnym spôsobom si voči dieťaťu neplní vyživovaciu povinnosť. Otec zavádza, ak tvrdí, že mu neumožňuje komunikovať s dcérou, realita je taká, že iniciatíva vychádza od nej, pretože pravidelne kontaktuje otca, aby umožnila dcére komunikovať s ním. Maloletá dcéra komunikuje cez skype s otcom dvojtýždenne, a to výlučne len vďaka nej. Trvala na tom, že reálne je možné kontakt cez skype medzi dieťaťom a otcom uskutočňovať s týždennou pravidelnosťou, a to raz do týždňa. Nesúhlasí
s návrhom otca, aby bol kontakt medzi ním a dcérou upravený tak, že celý mesiac júl a august bude dcéra u neho doma v obci J. v Helénskej republike. Závisle na veku maloletej K. vidí ale reálnu možnosť neskôr upraviť styk otca s dieťaťom v čase letných školských prázdnin v mieste bydliska otca na území Grécka.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti týkajúcej sa úpravy styku v čase letných prázdnin a úpravy styku prostredníctvom telefonického kontaktu a skypu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti je potrebné v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmeniť, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
7. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 395 ods. 2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudli účinnosť zákony č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré zrušili dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 395 ods. 1 CMP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je v § 396 ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 161/2015 Z. z., a teda právnu úpravu Civilného mimosporového poriadku a v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 CMP (na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak) i právnu úpravu CSP, nakoľko CMP v jeho prvej časti, v § 59 až § 73, obsahuje úpravu len niektorých ustanovení o odvolaní, preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní matky bolo potrebné aplikovať i právnu úpravu štvrtej časti CSP o odvolaní.
11. Podaným návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 08. 04. 2015 sa matka domáhala, aby súd zveril maloletú K. E. J., nar. XX. XX. XXXX do jej osobnej starostlivosti s tým, že maloleté dieťa bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne žiadala zaviazať otca maloletej prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne. Z odôvodnenia podaného návrhu vyplýva, že maloletá K. E. J. pochádza z mimomanželského pomeru matky a otca dieťaťa, pričom otec dieťaťa je štátnym občanom Gréckej republiky. Matka pred narodením maloletej prechodne žila v Grécku na ostrove Kréta, kde v auguste 2010 nadviazala známosť s otcom, s ktorým žila v spoločnej domácnosti aj pred narodením dieťaťa. Pred plánovaným termínom pôrodu matka pricestovala na Slovensko, aby sa o narodiť sa majúce dieťa dokázala čo najlepšie postarať v kľudnom domácom prostredí. Približne s poldruhamesačnou dcérou K. sa vrátila do Grécka začiatkom mesiaca september 2011. Po príchode na Krétu žili s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti v jeho rodičovskom dome aj s matkou otca. Jej každodenné nažívanie spolu s maloletou K. v cudzom prostredí sprevádzané čoraz častejšími konfliktami s otcom dieťaťa sa stalo takmer neznesiteľným. V záujme zachovania jej telesnej integrity a ochrany duševného zdravia dieťaťa, avšak majúc na zreteli zabezpečenie kľudného a bezstresového rodinného zázemia pre maloleté dieťa, dospela k rozhodnutiu vrátiť sa spolu s dcérou domov na Slovensko, kde sa vrátila dňa 14. 08. 2013 a od tohto obdobia nepretržite žijú a bývajú na území Slovenskej republiky, maloletá K. od 10. 09. 2013 navštevuje predškolské zariadenie. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie otec navrhol upraviť styk s maloletou výhradne na území Grécka, a to po dobu 15 dní počas Veľkej noci, 15 dní počas Vianoc a v čase letných školských prázdnin od 15. 06. do 30. 08. Matka maloletej navrhla upraviť styk otca s dcérou výhradne na území Slovenskej republiky.
12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
15. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine. Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov s maloletými deťmi. Právna úprava v § 25 ods. 1 Zákona o rodine pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom, zákon tak preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. O styku rodičov s maloletým dieťaťom rozhodne súd vtedy, ak sa rodičia o tejto otázke nedohodnú. Zákon nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletým dieťaťom a nepredpisuje pre túto dohodu žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia, ako ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým tento rozhodne o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, a ani ho iným spôsobom v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje. Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy. . 16. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom vyplýva z článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ale z ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8 je upravené právo dieťaťa na zachovávanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov. V článku 29 ods. 1 je upravené právo vychovať dieťaťa a viesť k posilňovaniu úcty dieťaťa k rodičom, v článku 9 bod 3 podľa ktorého, štáty ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru uznávajú právo dieťaťa vzdialeného od jeho jedného alebo obidvoch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
17. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval:“ je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov.“ porovnaj Gorgula vs. Nemecko -č. 744969/ 01) „dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (porovnaj Hansenová vs. Turecko č.36141/97).
18. V preskúmavanej veci, po jej prejednaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal v danej veci dostatočné dokazovanie, vedúce k správne zistenému skutkovému stavu, na danú vec aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov, avšak v odvolaním napadnutej časti rozhodnutia vec nesprávne právne posúdil. S ohľadom na uvedené skutočnosti, potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil.
19. Matka v podanom odvolaní namietala úpravu styku otca s maloletou dcérou v čase letných školských prázdnin od 01. 08. od 8.00 hodiny do 15. 08. do 18.00 hodiny v mieste bydliska otca, pričom argumentovala nevhodnosťou takejto úpravy styku predovšetkým s poukazom na útly vek dieťaťa, na neznalosť gréckeho jazyka, ako i na skutočnosť, že dieťa s otcom v mieste jeho bydliska samostatne doposiaľ netrávilo žiadny čas. Po prejednaní danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že táto matkou prezentovaná argumentácia voči úprave styku otca na území Gréckej republiky je namieste. Z
obsahu spisu je nesporné, že maloletá K. E. J. je dieťa, ktoré v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dosiahlo vek 4,5 roka, dieťa sa spolu s matkou nepretržite od augusta 2013 zdržiava na území Slovenskej republiky, kde sa socializovalo a kde matka pre dieťa vytvorila rodinné zázemie. Rovnako je zrejmé, že maloleté dieťa neovláda grécky jazyk, s otcom na území Gréckej republiky samostatne doposiaľ netrávilo žiadny čas, domovské prostredie otca je pre ňu neznáme, pričom s otcom udržiava osobný kontakt len sporadicky (naposledy v januári 2015), keď otec za dieťaťom pricestuje na Slovensko, ako i telefonický kontakt, resp. kontakt prostredníctvom skype-u, aktuálne podľa udania matky, v rozsahu raz za 2 týždne. Všetky tieto uvedené okolnosti je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vyhodnotiť tak, že v záujme maloletého dieťa je stretávať sa s otcom a to v rozsahu, tak ako určil súd prvej inštancie v rozhodnutí zo dňa 28. 01. 2016, avšak na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že zohľadňujúc okolnosti danej veci, tak ako na ne poukázala matka v podanom odvolaní, ako i odvolací súd vyššie, je potrebné styk otca s maloletou K. E. J. upraviť výlučne na území Slovenskej republiky. Pri úprave styku musí súd brať do úvahy špecifiká každého jednotlivého prípadu, posudzovať ho v záujme maloletého dieťaťa. Neexistuje šablóna, v rámci ktorej by mohlo byť skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a je v náležitom záujme maloletého dieťaťa a že zodpovedá aj zásade proporcionality, pretože medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha (ESPĽP Olsson vr. Švédsko č. 1465/83).
20. Potom podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, nie je možné považovať za súladné so záujmom maloletej K. E. J., keď dieťa za účelom realizácie styku s otcom by tento realizovala po dobu 2 týždňov v prostredí, ktoré je pre ňu neznáme, v krajine ktorej jazyk neovláda, keď takáto skúsenosť dieťaťa v tak útlom veku by pre ňu mohla byť skôr negatívnou, než pozitívnou, neprispievajúcou k budovaniu vzájomných vzťahov s otcom do budúcna. Bezpochyby je nesporne opodstatnené, aby maloletá K. E. J. udržiavala kontakt s otcom, za účelom budovania a upevňovania vzájomných vzťahov, keď právom otca dieťaťa je podieľať sa na výchove dieťaťa, a to v danom prípade formou realizácie styku s dcérou, ako i právom dieťaťa je vytvoriť si citový vzťah k obom rodičom, čo je umožnené tým, aby v maximálnej možnej miere boli na výchove dieťaťa zainteresovaní obaja rodičia. Na druhej strane je potrebné zohľadniť, aby styk bol zrealizovateľný a aby ho bolo možné naplniť v reálnom živote tak, aby umožňoval reálny kontakt a stretnutia otca s dieťaťom, keď je potrebné si uvedomiť, že úprava styku nie je len o chceniach a predstavách rodičov, ale je o realizácii prirodzených práv dieťaťa, v čo najlepšom záujme dieťaťa. Preto odvolací súd dospel k záveru, že v súčasnej dobe je v najlepšom záujme dieťaťa realizovať styk s otcom v rozsahu, tak ako ho upravil súd prvej inštancie, avšak na území Slovenskej republiky. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že otec má dostatočný priestor, v rozsahu súdom určenej úpravy, stretávať sa s dcérou, a tak, okrem iného, i intenzívne preukazovať záujem o dieťa a snahu o jej výchovu. Je tak i na otcovi, akým spôsobom a v akom rozsahu tento základ pre stretávanie sa s dcérou garantovaný vo forme úpravy styku súdnym rozhodnutím využije, a to i za účelom docielenia stavu, že jeho kontakt s dcérou sa stane prirodzenou nevyhnutnosťou tak pre neho, ako i pre dieťa. Potom, pri konštatovaní zmeny pomeru vo vzťahu medzi otcom a dieťaťom, bude možné pristúpiť k zmene rozhodnutia o úprave styku tak, aby dieťa realizovalo styk s otcom i v jeho domácom prostredí, na území Gréckej republiky, ktorú možnosť do budúcna nevylúčila ani samotná matka. Prínosom pre dieťa bude nepochybne to, ak spozná prostredie, v ktorom otec žije a pracuje. Tak, ako už odvolací súd uviedol vyššie, súdne rozhodnutie o úprave styku otca s dieťaťom poskytuje síce rámcový základ pre stretávanie sa s dieťaťom, a teda určitú garanciu styku, avšak pri existencii vzájomnej spolupráce rodičov a porozumenia nie je vylúčené realizovať styk i v širšom rozsahu, resp. na inom mieste.
21. Pokiaľ ide o matkou namietaný kontakt otca s maloletou K. E. J. prostredníctvom telefonického kontaktu, resp. skype-u, i v tejto časti podaného odvolania je odvolací súd toho názoru, že je potrebné súhlasiť s matkou dieťaťa v tom, že súdom prvej inštancie určený rozsah tohto kontaktu denne o 19.00 hodine prináša obmedzenia v každodennom živote, či už dieťaťa, ako i otca a v zásade predstavuje zásah do realizácie rôznorodých, často nepredvídateľných aktivít na oboch stranách. Naviac, z písomného vyjadrenia matky k podanému vyjadreniu otca vyplýva, že táto forma kontaktu otca s dcérou sa aktuálne realizuje raz za dva týždne. Odvolací súd mal za to, že za primeraný rozsah kontaktu otca s maloletou K. E. J. vo forme telefonického kontaktu, resp. skype-u, je možné považovať kontakt v rozsahu raz za týždeň, preto i v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že otec je oprávnený realizovať styk s dieťaťom prostredníctvom telefonického kontaktu a skype-u každú stredu v týždni o 19.00 hodine, keď za konkrétny deň v týždni určil deň, ktorý je pracovným dňom v
strede týždňa a tento považoval za vhodnejší ako deň počas víkendu, aby tak otec, ako i dieťa neboli obmedzení v prípadných aktivitách plánovaných realizovať počas víkendu.
22. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy styku v čase letných prázdnin a v časti úpravy styku prostredníctvom telefonického kontaktu a skype-u zmenil tak, ako vyplýva z výroku rozhodnutia, v súlade s ustanovením § 388 CSP, pričom v ostatných výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie zostáva nezmenený.
23. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).