Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/644/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne Q.. A. O., K.. XX.X.XXXX, S., O. XX, zast. JUDr. Jánom Fečkom, advokátom, Advokátska kancelária, Mäsiarska 61, Košice, proti žalovaným l) Q. Q., K.. X.X.XXXX, Č. , J. X, zast. Mgr. Viktorom Krempom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Skladná 38, X.) Z. V., K.. XX.X.XXXX, S., O. XX, a v 3 )H.. V. Š., K.. X.X.XXXX, S., O. XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 38C/431/2009-370 z 12.6.2015 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej v 1. rade p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalobkyni a žalovaným v 2. a 3. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej v 1. rade trovy právneho zast. vo výške 853,93 eur na účet jej právneho zást. Mgr. Viktora Krempu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou mu 29.8.2009 domáhala určenia, že časti meštianskeho domu č.s. XXX U. Č..W.. XXX G. K. J. Č..XXXX S..Ú..: W. Q. U. I.: V. B. P. W., V.- Q. W. B., S. V. W., S. B.U. W. K. V. - Q. K. C. patria do jej vlastníctva, na tom skutkovom a právnom základe, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu č. X na prízemí bytového domu č.súp. XXX U. XXX K. O. XX B. S. s prísl. a tiež podielovou spoluvlastníčkou spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu O. XX B. B. XXXX/XXXXX a podielovou spoluvlastníčkou pozemkov parc. č. XXX U. V.. Č.. XXX/X- G.É. V. U. K. vo veľkosti 2674/10000 z celku. Toto vlastníctvo nadobudla dedením (D-40/84) po svojom nebohom otcovi Q. V., ktorý ho zdedil po svojej sestre X. Y., Y.. V.. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č.XXXXX Q. P. Č.. W.. XXX V. K. V. Č.. XXX/X G. V. U. K. R. B. XXmX U. V. W. K. B. S..Ú..: W. Q. G. K. J. Č..XXXXX U. V.. Č.. XXX G. V. U. K. R. B. XXX Q.X B. V. X/X G. D. na základe Darovacej zmluvy z 29.4.2008 (V-3936/08) po svojej nebohej matke O. Y., Y.. T. zomrelej XX.X.XXXX (XXD XXX/XX), pričom na žalovanú previedla aj nehnuteľnosti, ktoré neboli v jej vlastníctve a to: pivnica vľavo od schodov, pivnica - miestnosť s vodomerom, kumbál pod schodmi, kumbál vedľa schodov na poschodí, miestnosť nepoužívaného WC, ktoré priestory nepatria k bytu žalovanej a rodinnému domu č.súp.XXX K. O.S. XX B. S., pretože matka žalovanej nikdy v minulosti nebola vlastníčkou týchto nehnuteľností. Matka žalovanej nadobudla svoje nehnuteľnosti spolu s jej matkou V. T., Y.. S. od X. V., brata starého otca žalobkyne (Q. V.) na základe kúpnej zmluvy z X.X.XXXX, predmetné priestory boli vždy súčasťou bytu č. X v dome č. XXX K. O.S. XX a patrili do vlastníctva

jej právnych predchodcov, preto patria do jej vlastníctva. Matka žalovanej tieto priestory užívala so súhlasom žalobkyne a žalobkyňa listom zo 16.2.2009 vyzvala žalovanú na uvoľnenie časti nehnuteľnosti, čo žalovaná 30.3.2009 písomne odmietla. Z Kúpno-predajnej zmluvy z X.X.XXXX mu vyplynulo, že predávajúci X. V. predal O. T.Í. U. V. T., Y.. S. 1/3-inu z nehnuteľnosti vedenú v pozemnoknižnej vložke č.XXXX S..Ú..:S., U. I. V..Č..XXXX/X, P. Č..W.. XXX,XXX W. P. B. H. I. T.. Č.. P. XX, pozostávajúceho 2 x z 2- izbového bytu pôjdu, pivnice a domovníckeho bytu za kúpnu cenu 165.000,- Kčs. Podľa bodu 8 Kúpno-predajnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nakoľko v dome iba jeden vchod, jedna brána, jedna práčovňa (pradelňa) a jedna terasa, tieto sa budú spoločne používať a všetky náklady spojené s ich udržiavaním v dobrom stave budú spoločne znášať v rovnakom pomere. Ako vyplýva zo Zápisnice spísanej na Ľudovom súde v Košiciach 8.7.1953 o rozdelení nehnuteľností sa vlastníci medzi sebou podelili tak, že nehnuteľnosť zapísaná v pozemnoknižnej vložke č.XXXX S..Ú.. S. P. Č.. XXX B. B. XXmX pripadla do výlučného vlastníctva O. T. na polovicu a V. T. rod. S. na polovicu nehnuteľnosť zapísaná v pozemnoknižnej vložke č.XXXX k.ú.: S., V. Č. XXXX/X P. Č..XXX B. B. X U. XXmX pripadla do výlučného vlastníctva X. V. v celosti, ďalej dvor zapísaný v pozemnoknižnej vložke č.XXXX S..Ú..:S., V..Č.W. XXXX/X vo výmere 1 a 06m2 pripadol do spoločného vlastníctva X.J. V. na 2/3, O. T. U. V. T. Y.. S. na 1/3. Ďalej sa uvádza, že pozemnoknižný vlastník X. V. povoľuje služobnosť vchodu do pivnice a po schodoch cez parc.čís.XXXX/X pre každého držiteľa parcely č.XXXX/X tejto pozemnej knihy ako po majetku panujúcom. Dňa X.X.XXXX O. Y. Y.. T. darovala žalovanej, ako obdarovanej nehnuteľnosť v k. ú. S. - W.É. Q., R. S.-W. Q., R. S. H., A. K. J. Č..XXXXX U. V.. Č.. S. XXX/X R. B. XXmX, P. V. G. V. U. K. W. Y. P. W.. Č.. XXX R. Č.. XX, K. T. O. B. S. B. D. (I..X.. X-H. O. K. V.Í., X-H. O. K. V., X Q. V. B. W. P., X B. V. B. W. P., X S. B. W. P., X S. K. P. V. W. P., V., O. V.U. K. V., R. D. B. V. V. P. XXmX), Ď. K.Ľ. B. S..Ú.: S.-W. Q., R. S.- W. Q., R. S. H., A. K. J. Č.. XXXXX U. - U. V..Č..S. XXX, B. XXXmX, P. V.: G. V. U. K. (P. V. S. Y.Q. P.) W. B. V. X/X - H. W. V.. Listom zo 16.2.2009 vyzvala žalobkyňa žalovanú, aby vyprázdnila miestnosti, ktoré sú súčasťou jej nehnuteľného majetku uvedeného v LV č.XXXX, V. Č.. XXX U. I. :pivnica vľavo do schodov, pivnica - miestnosť s vodomerom, kumbal pod schodmi na poschodie, kumbal vedľa schodov na poschodie, miestnosť nepoužívaného WC, schodisko - odpočívadlo pred vstupom na terasu, v lehote do 30 dní od obdŕžania tejto výzvy. Dňa 30.3.2009 žalovaná písomne odpovedala, že výzvu neakceptuje, nakoľko je pre ňu bezpredmetná, neopodstatnená a ničím nepodložená s výnimkou priestoru, ktorý sa uvádza v závere, teda odpočívadlo pred vstupom na terasu a to z tohto dôvodu, že sa nachádza na spoločnom priestore schodiska, avšak ostatné priestory patria do jej výlučného vlastníctva na základe Darovacej zmluvy zo X.X.XXXX, nakoľko žiadna dohoda, o ktorej hovorí žalobkyňa medzi žalobkyňou a matkou p. O. Y.Á. nebola nikdy uzavretá. Zo spisu vedenom na Okresnom súde Košice I. 25C/297/2008 mu vyplynulo, že Z. V. (žalobkyňa) podala žalobu voči Q. Q., Y.. Y. o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva prechodu peši cez cestu a bývalú práčovňu po schodoch v dome č.súp.XXX K. V. Č..XXX/X zapísané na Správe katastra S. na LV č. XXXXX S..Ú..:W.-Q. na povalu žalobkyne v dome č.súp.XXX U. Č..W.V..XXX K. V. Č..XXX/X U. č.XXX/X K. T.. O. XX B. S. zapísanej na Správe katastra S. na LV č.XXXX, ktoré mala nadobudnúť vydržaním. Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Ďalej uviedol, čo mu vyplynulo zo znaleckého posudku č.13/2012 znalca Ing. Tomáša Vargu, PhD. z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby. Uznesením 38C/431/2009-325 zo 22.7.2013 pripustil, aby do konania na strane žalovaných vstúpili žalovaní 2) a 3). Ďalej konštatoval, že na pojednávaní 12.6.2015 sa nezúčastnila žalobkyňa, u ktorej doručenie predvolania bolo riadne vykázané 4.5.2015, ktorú z neúčasti ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania jej právny zást. e-mailovým podaním, doručeným súdu 30.5.2015 z dôvodu jeho pretrvávajúcej práceneschopnosti, pričom uviedol, že jeho práceneschopnosť bola predĺžená a „podľa prílohy“ trvá naďalej. Citujúc znenie § 119 ods. 1,2, 3 O.s.p. uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa, resp. jej právny zást. len tvrdili, ale nepreukázali súdu (aj napriek tomu, že v texte e-mailovej správy sa uvádza „príloha“, ktorá však priložená nebola) existenciu dôvodov podľa § 119 ods.3 O.s.p. na odročenie pojednávania, t.j. pretrvávajúcu práceneschopnosť právneho zást. žalobkyne, nezistil dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto pojednávanie neodročil a vo veci pojednával v zmysle §101 ods.2 O.s.p. Urobil záver, že žalobkyňa sa dožaduje prisúdenia vlastníctva k priestorom nehnuteľnosti, ku ktorým je ako vlastníčka podľa právneho stavu evidovaná žalovaná, že u žalobkyne je daný naliehavý právny záujem na tomto určení. Vychádzajúc z § 43b ods. 4, 6, §76 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, § 2 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., § 118 ods. 2 , § 120 a § 121 ods. 2, Obč. zák., urobil záver, že na byty a príslušenstvo k nim patriace, ktoré sú vo vlastníctve účastníčok tohto konania sa vzťahuje zákon č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových, o čom svedčí aj zápis bytov na LV č.XXXX k.ú.: Stredné-Mesto a záznam o zriadení záložného práva k bytu v prospech vlastníkov bytov podľa § 15 cit. zák. Predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva v prospech žalobkyne k priestorom: pivnica vľavo do schodov, pivnica - miestnosť s vodomerom, kumbal pod schodmi, kumbal vedľa schodov na poschodie-miestnosť

nepoužívaného WC ako súčasti meštianskeho domu č.s. XXX U. Č..W.. XXX G. K. J. Č..XXXX S..Ú..: Stredné mesto. Nakoľko predmetom tohto konania je príslušenstvo bytov účastníkov konania, pretože neslúžia na bývanie, nie sú obytné, sú určené na to, aby boli užívané spolu s bytmi (t.j. záchody, špajze, pivnica, vodomer) a príslušenstvo bytu, na rozdiel od príslušenstva veci, (byt nie je vecou) nie je spôsobilé byť samostatným predmetom občiansko-právnych vzťahov a nemožno o nich samostatne bez hlavnej veci (bytu) rozhodovať (príslušenstvo bytu sa riadi režimom právneho vzťahu k bytu, t.j. zdieľa jeho právny režim), žalobu ako neopodstatnenú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Trovy právneho zast. priznal procesne úspešnej žalovanej v 1.rade podľa vyhl. č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhl.) s tým, že ich výška za r. 2010 - 2015 by bola 876,99 EUR a nakoľko ich právny zást. žalovanej v 1. rade vyčíslil sumou 853,93 EUR, v súlade so zásadou, že nemožno priznať viac, ako je žalované, priznal náhradu v tejto sume. Žalovaní v 2. a v 3. rade si náhradu trov konania neuplatnili, preto o nich nerozhodoval.

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) - f) O.s.p.

4. Vytýkala súdu, že pri rozhodovaní pochybil, keď pojednával 12.6.2015 bez jej účasti a účasti jej právneho zást. Tvrdila, že konanie pred súdom je postihnuté vadou, pretože napriek riadnemu písomnému ospravedlneniu sa jej právneho zást. 30.5.2015, v ktorom uviedol, že jeho práceneschopnosť naďalej trvá a že sa nemôže zúčastniť daného pojednávania, žiadal vytýčiť náhradný termín pojednávania a žalobkyňa trvá na jeho účasti na tomto pojednávaní, súd nemal vo veci konať a mal vytýčiť náhradné pojednávanie, čím došlo k porušeniu zákonného práva na spravodlivý proces a možnosť účastníka pred súdom konať. Nesúhlasila s právnym záverom súdu pokiaľ žalobu zamietol z toho dôvodu, že žiadala určiť do svojho vlastníctva veci, ktoré nie sú spôsobilé byť samostatným predmetom občiansko-právnych vzťahov a, že nemožno o nich samostatne, bez hlavnej veci rozhodovať. Poukázala na to, že má vo svojom výlučnom vlastníctve byt č. l nachádzajúci sa v Meštianskom, dnes Bytovom dome č. p. XXX, Č.. V..XXX, O.Í. XX, B. S., zapísaného na LV č. XXXX S.. Ú.. W. Q., že k príslušenstvu tohto bytu jednoznačne patria priestory, ktoré sú obsahom a predmetom podanej žaloby a teda jednoznačne, ak tieto priestory v súčasnosti majú byť ako vlastníctvo žalovanej v 1. rade, potom jednoznačne tieto priestory sú spôsobilé byť predmetom občiansko-právnych vzťahov, pretože podľa § 121 ods. 2, príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. Uviedla, že súd nesprávne vyhodnotil právnu históriu stavu delenia vlastníctva meštianskeho domu nachádzajúceho sa dnes v pamiatkovej rezervácii mesta Košice, že nevzal do pozornosti, každý meštiacky dom v zastavanom území stavebno- technicky bol riešený tak, že mal jednotné priečelie, do ktorého bol osadený vchod k tomuto domu prislúchajúceho dvora, čo bolo možné zistiť pri miestnej obhliadke vykonanej súdom 9.9.2010. Poukázala na to, že právny predchodca žalovanej v 1. rade nadobudol Kúpnopredajnou zmluvou z X.X.XXXX a to O. a V. T., 1/3 nehnuteľnosti v pznk.vl.č. XXXX, kat.úz. S., P. Č.. XXX, XXX, s dvorom na parc.č. XXXX/X, citujúc bod 8 tejto zmluvy. Citovala aj z obsahu Zápisnice o deľbe nehnuteľnosti spísanej pred Ľudovým súdom v Košiciach 8. 6. 1953. Uviedla, že vzhľadom na stavebno-technické riešenie meštianskeho domu a prístupovým možnostiam k im prislúchajúcim vlastníctvam si zmluvné strany na ťarchu k ostatným nehnuteľnostiam iba zriadili služobnosti vchodu ( v súčasnosti vecné bremeno - právo prechodu chôdze) a to v prospech všetkých podielových spoluvlastníkov a budúcich držiteľov v súlade so skutkovým stavom. Vstup do 1. PP Domu čp. XXX je možný len z parc.č. XXX - P., cez vchod a schody do Bytového domu čp. XXX, stojacom na parc.č. XXX, t.j. cez priestory tohto domu. Vytýkala súdu, že nevzal do úvahy transformáciu meštianskeho domu v podielovom vlastníctve na „Bytový dom“ odvodenú z Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového vlastníctva k nehnuteľnosti z XX.X.XXXX, v znení Dodatku č. 1 tejto dohody z XX.X.XXXX. Poukázala aj na spornosť registrácie tohto úkonu lebo zák. č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v § 30, ods. 4 kogentne stanovuje povinnosť orgánu štátnej správy registrovať úkon, až po doručení právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu, že nie je možné bezozbytku takúto transformáciu subsumovať pod zák. č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a z dikcie § 2 ods. 1, vyplývajúce vymedzenie pojmu „Bytu“ lebo tento byt nevznikol rozhodnutím stavebného úradu, ale cit. dohodou o vyporiadaní podielového vlastníctva. Táto dohoda obsahuje aj rozdelenie spoločných priestorov bytového domu čp. XXX, Č.V.. XXX na príslušenstva bytov. Ani pod Stavebný zák. § 43b ods. 4. Tvrdila, že chybným je i právny záver súdu vyslovený na str. 12 rozsudku lebo nenadobudla byt zmluvou o prevode vlastníckeho práva k bytu ale rozdelením existujúceho historicky vymedzeného podielového vlastníctva k bytovému domu čp. XXX, Č.. XXX. dohodou. Dodala, že ak by tieto priestory neboli určené na spoločné užívanie s hlavnou vecou bytovým domom čp. XXX. Č.. XXX, potom by ich ani žalovaná

v 1. rade nemohla považovať ako príslušenstvo k svojmu „bytu“ (čo je nesprávny právny záver, lebo žalovaná v 1.rade darovacou zmluvou nadobudla Dom čp. XXX, K. V.. Č.. XXX/X zastavaná plocha o výmere 80 m2, čo je duplicitne v čl. III tejto zmluvy, k daru nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXXX zdôraznené, že celková podlahová plocha domu, bytov a ďalších priestorov v ňom je 80 m2. Z toho vyplýva, že žalovaná v 1. rade má vo vlastníctve Dom čp. XXX a nie Bytový dom čp. XXX a čp. XXX a sporné priestory sa nenachádzajú v Dome čp. XXX a tým nemôžu tvoriť ani jeho príslušenstvo, ani jeho súčasť a tým sú spôsobilé byť predmetom konania o určenie ich vlastníctva, muselo by sa jednať o spoločné priestory bytového domu čp. XXX, čp. XXX, a Domu čp. XXX. K akémukoľvek priestoru presahujúcemu zastavanú plochu 80 m2 žalovaná v 1. rade nemôže mať právo užívania ani vlastníctva titulom príslušenstva domu, či súčasti alebo vedľajších priestorov domu. Podľa vykonaného dokazovania história vlastníctva meštianskeho domu svedčí o spôsobe, ako došlo k zmene meštianskeho domu na bytový dom tak, že došlo k vytvoreniu 4 samostatných bytových jednotiek a k nim aj určených príslušenstiev a súčastí k jednotlivým bytom. Zároveň bolo aj dohodnuté medzi spoluvlastníkmi tohto bytového domu, čo predstavuje spoločný priestor a ktorý aj v súčasnosti je evidovaný ako spoločný priestor a aj takto sa má nimi užívať. Opakovala, že žalobou označené priestory sú jednoznačne príslušenstvom jej bytu a sú spôsobilé byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, keďže hlavná vec, t. j., byt v dome čp. 324 patrí jej a bez takejto žaloby nie je možné zmeniť zápis v Katastri nehnuteľností tak, aby aj tieto priestory ako príslušenstvo bytu boli zapísané na jej mene. Ďalej poukázala na to, že znalec v záveroch znaleckého posudku porušil bezprecedentne ustálené metodické zásady delenia stavieb, ktorými sa mal spravovať, že predmetom konania sú priestory tvoriace príslušenstvo hlavnej veci - pôvodného „meštianskeho domu“ dnes „bytového domu“ č.p. XXX U. Č..V.. XXX, a predmetom Kúpnej zmluvy právnej predchodkyne žalovanej v I. rade bol Dom čp. XXX, o zastavanej ploche 80 m2, v celosti a nie byty, ktorým by malo patriť príslušenstvo bytu ani spoločné priestory Bytového domu čp. XXX, Č.. XXX, okrem tých, ku ktorým sa viaže právo služobnosti - vecné bremeno - právo prechodu, nič viac., t.j. žiadne priestory pod schodiskom na 1. NP Domu Č.. XXX, ktoré sú v Bytovom dome čp. XXX, ani pivnica vľavo, ani pivnica s vodomerom o výmere 24,29 m2 v 1. PP Bytového domu čp. XXX. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť na konanie a rozhodnutie súdu.

5. Žalovaná v 1.rade vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že aj napriek skutočnosti, že právny zást. žalobkyne bol práce neschopný od 31.3.2015, ako sa doposiaľ javí, do doby neurčitej, napriek tejto skutočnosti sa zúčastnil na pojednávaní konanom 17.4.2015 v danej právnej veci ( potvrdenie práceneschopnosti doložil a zaslal mailom ). Takéto konanie nekoreluje s § 119 ods. 3 O. s. p. 99/1963 Zb. Podľa ich vedomostí právny zást. žalobkyne takéto vyjadrenie nepredložil, navyše, opätovne, zúčastnil sa na pojednávaní konanom dňa 17.4.2015, preto ospravedlnenia považuje za pokus o prieťahy v konaní. K bodu 2. uviedla, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že k príslušenstvu bytu patria jednoznačne aj priestory, ktoré sú obsahom žaloby, tak tieto tvrdenia jednoznačne vyvrátil znalecký posudok a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, čo jasne vyplýva zo záveru znaleckého posudku č. 13/2012 vypracovaného súdom stanoveným znalcom, strana 8. posudku, bod III." Záver".Tento záver znaleckého posudku jednoznačne dokazuje to, že tieto priestory nepatria do výlučného vlastníctva žalobkyne, a s poukazom aj na tieto závery mala byť žaloba, vzhľadom na to, ako je naformulovaný žalobný petit, jednoznačne zamietnutá. K ostatným bodom odvolania sa nevyjadruje, nakoľko sa stotožňujeme so závermi znaleckého dokazovania ako takého, ako aj so zisteniami súdu. Pokiaľ sa v odvolaní uvádza, že mali byť vykonané ďalšie dôkazy, žalobkyňa , ako aj ostatní účastníci mali dostatok času ich navrhnúť, keďže od ustanovenia znalca do pojednávania konaného 17.4.2015 ubehla dostatočne dlhá doba, dokazovanie bolo riadne ukončené, termín pojednávania na 28.4.2015 bol určený za účelom vyhlásenia rozsudku. Navrhla odvolanie zamietnuť a rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť a priznať jej právnemu zást. náhradu trov právneho zast. v odvolacom konaní, spolu 72,92 €.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávania vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 C.s.p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie, ktoré nie je spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

7. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

8. Žalobkyňa v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie vadu konania, t.j., že konal v jej neprítomnosti a v neprítomnosti jej právneho zást. na pojednávaní 12.6.2015 a nerešpektoval ospravedlnenie jej zást. z neúčasti na ňom.

9. Podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. V čase pojednávania súdu prvej inštancie bol účinný predpis Občiansky súdny poriadok. Počnúc od 1.7.2017 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok.

11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaní účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

14. Podľa § 119 ods. 1,2 a 3 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

15. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel, alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a/ dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávanie, b/ deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c/ ak je to možné uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámil alebo návrh posúdil. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že do emailovej schránky asistentky senátu 38C bola 30.5.2015 doručená žiadosť o ospravedlnenie na pojednávaní konané 12.6.2015, v ktorej bolo uvedené, že sa pojednávania v tomto termíne zástupca žalobkyne nemôže zúčastniť, že jeho PN mu bola predĺžená o cca až 6 týždňov a podľa prílohy trvá ďalej, že originál trvania PN k 30.6.2015 doručí alebo predloží na novourčenom termíne pojednávania, že zároveň ospravedlňuje žalobkyňu, ktorá trvá na jeho účasti.

17. Zo zápisnice o pojednávaní z 12.6.2015 (čl. 366) vyplýva, že žalobkyňa u ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas vykázané 4.5.2015 sa pojednávania nezúčastnila, rovnako ako jej právny zástupcu a že súd prvej inštancie vzhľadom na nepreukázanie dôvodov podľa § 119 O.s.p. na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobkyne, zástupcu žalobkyne a žalovaného v 2. a 3.rade.

18. Odvolací súd rovnako, ako súd prvej inštancie konštatuje, že nebol zistený dôležitý dôvod na odročenie pojednávania 12.6.2015, z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti zástupcu žalobkyne, lebo k emailovej správe žiadosti nebola priložená príloha, správa ošetrujúceho lekára o pretrvávajúcej práceneschopnosti zástupcu žalobkyne.

19. Okrem iného, vychádzajúc aj zo znenia § 119 ods. 3 O.s.p., keďže dôvodom na odročenie pojednávania mal byť zdravotný stav zástupcu žalobkyne, z predloženého potvrdenia - fotokópie

všeobecného lekára pre dospelých MUDr. X. O. z 30.7.2015 (vystaveného až po pojednávaní súdu prvej inštancie, po 12.6.2015) nevyplýva, že zdravotný stav zástupcu žalobkyne mu znemožňuje účasť na pojednávaní, že nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Z uvedenej správy vyplýva iba to, že JUDr. X. E. absolvoval 29.6.2015, už predtým 14.5.2015 plánované kontrolné vyšetrenie v Ž.K. K. W. V., Q. X, S., R. U. - Q.. X. B., ktorý 29.6.2015 pacientovi vydal o tom správu, so záverom kontroly o 2 mesiace. Z uvedeného dôvodu možno vyvodiť záver, že neúčasť zástupcu žalobkyne a rovnako žalobkyne, nebola vážnym dôvodom na odročenie pojednávania, podľa § 119 ods. 3 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a v čase pojednávania 12.6.2015). Z uvedeného dôvodu nebola zistená vada konania uvádzaná žalobkyňou v odvolaní.

20. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

21. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach sporových strán, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne.

22. K odvolacím námietkam žalobkyne je potrebné uviesť, že súd žalobu zamietol z dôvodu, že príslušenstvo bytu, na rozdiel od príslušenstva veci, nie je spôsobilé byť samostatným predmetom občiansko-právnych vzťahov a že nemožno o nich samostatne bez hlavnej veci (bytu) rozhodovať. Príslušenstvo sa riadi režimom právneho vzťahu k bytu, t.j. zdieľa jeho právny režim. Predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva v prospech žalobkyne v priestoroch pivnice vľavo do schodov, pivnica - miestnosť s vodomerom, kumbal pod schodmi, kumbal vedľa schodov na poschodie - miestnosť nepoužívaného WC ako súčasti meštianskeho domu č.súp. XXX U. Č..W.. XXX, G. K. J. Č.. XXX S.. Ú.. W. Q..

23. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nezaoberal námietkami týkajúcimi sa samej histórie, stavu delenia vlastníctva meštianskeho domu, ale iba posúdenia, či predmet tohto sporu je spôsobilý byť samostatným predmetom občiansko-právnych vzťahov.

24. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu so záverom súdu prvej inštancie, že predmet tohto sporu nie je spôsobilý byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov a že nie je možné o ňom samostatne rozhodovať tak, ako to v petite žaloby žiadala určiť žalobkyňa.

25. K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku je potrebné dodať, že súdna prax sa zjednotila na tom, že pivnica má povahu príslušenstva bytu podľa § 121 ods.2 Občianskeho zákonníka, pretože ide o priestor určený na užívanie s bytom, že právne vzťahy k nej sa samostatne v katastri nehnuteľnosti neevidujú. Výmera pivnice sa započítava do podlahovej plochy bytu v zmysle § 2 ods.7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a od podlahovej plochy bytu závisí výška podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a pozemku v zmysle § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 182/1993 Z.z.. Samostatný prevod vlastníctva k pivnici, (vzťahuje sa to aj na určenie vlastníckeho práva a konania právneho vzťahu k nej) v prospech osoby nevlastniacej byt v danom bytovom dome nie je možný. V opačnom prípade by totiž podiel na spoločných častiach prevodcu bol znížený o plochu zodpovedajúcu pivnici, avšak o túto plochu by sa súčasne nikomu z vlastníkov bytov nezvýšil jeho podiel na spoločných častiach, čím by sa súčet všetkých podielov stal menším ako 1/1, teda rozporným so zákonom predpokladaným stavom. Samostatný prevod vlastníctva k pivnici je možný, ak nadobúdateľ je vlastník iného bytu v rovnakom dome. V takomto prípade sa pôvodnému vlastníkovi o plochu pivnice zmenší jeho podiel na spoločných častiach a novému vlastníkovi sa totožným spôsobom jeho podiel na spoločných častiach zväčší. V nadväznosti na to sa treba vysporiadať s otázkou, ako takúto zmenu podielu na spoločných častiach treba zapísať do katastra, t.j. či vkladom alebo záznamom. Pivnica ako taká nie je predmetom evidovania v katastri nehnuteľností a preto na ňu nedopadá znenie § 133 ods. 2 Obč.zákonníka. Vlastníctvo k pivnici sa teda nadobúda

až momentom uzavretia zmluvy. Nakoľko však právnym následkom takejto zmluvy je aj zmena výšky podielov na spoločných častiach u oboch zmluvných strán, a k takejto zmene dochádza zo zákona, zapíše sa táto zmena do katastra nehnuteľnosti záznamom v zmysle § 34 ods. 1 zák.č. 162/1995 Z.z..

26. V predmetnom spore súd urobil správny záver, že nebolo možné vyhovieť takejto určovacej žalobe, určiť vlastnícke právo k pivnici a ďalšiemu príslušenstvu bytu, ako je kumbál pod schodmi, kumbál vedľa schodov, na poschodie, miestnosť nepoužívaného WC z dôvodu, že príslušenstvo veci bytu a jeho vlastnícke právo a právne úkony, ktoré sa ho týkajú sú závislé od hlavnej veci bytu. Pivnica ako príslušenstvo bytu a rovnako kumbál pod schodmi, kumbál vedľa schodov na poschodie, miestnosť nepoužívaného WC, nie sú samostatným predmetom evidovania v katastri nehnuteľnosti. V katastri nehnuteľnosti sa eviduje pri bytoch podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, pričom zmena spoluvlastníckeho podielu, ktorá vznikne prevodom pivnice a ďalšieho prísl. bytu sa zapisuje do katastra nehnuteľnosti záznamom, na návrh podľa § 33 ods. 2 katastrálneho zákona. Navrhovaný výrok rozsudku a to tak, ako ho žiada určiť žalobkyňa by nemohlo byť podkladom pre vykonanie záznamu v katastri nehnuteľnosti, na základe ktorého by sa zmenila výška podielu spoluvlastníkov - strán sporu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Z obsahu spisu okrem toho vyplýva, že predmet sporu sa netýkal príslušenstva k bytom v rovnakom dome, že išlo o vlastnícke vzťahy k príslušenstvám k bytom v dome s rozličným súp. čís., t.j. so súp. čís. XXX, XXX U. Č.. XXX, že žalobkyňa a žalovaná vlastnia byty v iných nie rovnakých domoch.

27. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.

29. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech a žalovaným v 2.a 3.rade žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

32. Žalovanej v 1.rade vznikli trovy odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, preto jej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).