Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-647-2015.pdf
PDF · 111.82 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/647/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobkyne: Q.. A. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., O., B. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Martincom, so sídlom v Košiciach, Werferova 1, proti žalovanému: Ľ. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom v V., V. X, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Katunským, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o zaplatenie 15.004,96 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 19C/232/2011-165 z 3.7.2015
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví konanie o zaplatenie 519,37 eur zastavil. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 9.871,31 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 21.5.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vrátil žalobkyni súdny poplatok vo výške 269,80 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., do 30 dní od doručenia právoplatného rozsudku prevádzkovateľovi systému.
2. Predmetom konania je žaloba žalobkyne doručená súdu prvej inštancie dňa 25.7.2011, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 15.004,96 eur a náhrady trov konania, titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého v súvislosti s užívaním bytu č. XX B. S., na V. ulici, bez právneho titulu v období od 22.7.2008 do 23.6.2011.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania k nároku žalobkyne titulom nájomného za obdobie od 22.7.2008 do 24.7.2009. Neuznával časť žalovanej sumy, ktorá predstavuje investičné náklady a vo vzťahu k časti žalovanej sumy uplatnenej titulom tzv. odplaty namietal, že realitné kancelárie, z ktorých stanovísk žalobca vychádzal pri stanovení časti nároku titulom bezdôvodného obohatenia, nezohľadňovali stav predmetného bytu.
4. Medzi stranami konania nebola spornou skutočnosť, že žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu na základe Osvedčenia o dedičstve vydaného v dedičskej veci po neb. Y.Á. W. v dedičskom konaní sp.zn. 38D/998/98 zo dňa 23.10.2007, pričom ide o 3-izbový byt č. XX, K. X. V. B. S., ulica V. X, ako aj k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a vlastníckemu podielu k pozemku, ktorého nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXXX, kt. úz. W.. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný predmetný byt vypratal dňa 24.6.2011, na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 3.11.2009, ktorým okrem iného bolo rozhodnuté o povinnosti
žalovaného vypratať predmetný byt do 15 dní od právoplatnosti rozsudku č.k. 31C/85/2008-158 s tým, že rozsudok v tejto výrokovej časti nadobudol právoplatnosť dňa 24.9.2010.
5. Keďže žalovaný sčasti vzal žalobu späť, a to po písomnom vyjadrení žalovaného z 10.11.2011, kde žalovaný voči nároku uplatneného za obdobie od 22.7.2008 do 24.7.2009 vzniesol námietku premlčania, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 18.4.2012 č.k. 19C/232/2011-64 konanie o zaplatenie sumy 4.614,28 eur zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.5.2012.
6. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu vo výške 9.871,31 eur, keďže žalobkyňa sčasti žalobu vo výške 519,37 eur vzala späť. Suma vo výške 9.871,31 eur predstavuje sumu vo výške 10,29 eur titulom požadovanej náhrady za spotrebovaný plyn za obdobie od 25.7.2009 do 18.12.2009 (t.j. 147 dní) vychádzajúc z faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorou dodávateľ vyúčtoval dodávku plynu za obdobie od 19.12.2008 do 18.12.2009 v sume 25,55 eur, ďalej sumu 25,53 eur predstavujúcu požadovanú náhradu za spotrebovaný plyn za obdobie od 19.12.2009 do 18.12.2010 (t.j. 365 dní), viď faktúru č. XXXXXXXXXXX, ktorou dodávateľ vyúčtoval dodávku plynu za obdobie v tejto sume a vo výške 12,98 eur predstavujúcu požadovanú náhradu za spotrebovaný plyn za obdobie od 19.12.2010 do 23.6.2011 (t.j. 187 dní) vychádzajúc z faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorou dodávateľ vyúčtoval dodávku plynu za obdobie od 19.12.2010 do 26.10.2011 v sume 21,66 eur. Suma vo výške 125,10 eur predstavuje zase požadovanú náhradu za spotrebovanú elektrickú energiu za obdobie od 25.7.2009 do 1.7.2010 (t.j. 342 dní) vychádzajúc z faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorou dodávateľ vyúčtoval dodávku elektriny za obdobie od 2.7.2009 do 1.7.2010 v sume 133,53 eur a sumu 122,92 eur predstavujúcu požadovanú náhradu za spotrebovaný plyn za obdobie od 2.7.2010 do 23.6.2011 (t.j. 357 dní) vychádzajúc pritom z faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorou dodávateľ vyúčtoval dodávku elektriny za obdobie od 2.7.2010 do 1.7.2011 v sume 125,67 eur. Žalovaná čiastka ďalej pozostáva zo sumy 618,34 eur ako náhrady za úhrady spojené s užívaním bytu za obdobie od 25.7.2009 do 31.12.2009 (t.j. 160 dní), vychádzajúc z vyúčtovania za kalendárny rok 2009 ako náklady vo výške 1.410,57 eur, zo sumy 1473,27 eur ako náhrady za úhrady spojené s užívaním bytu za obdobie kal. rok 2010, vychádzajúc z vyúčtovania za kalendárny rok 2010 ako náklady v tejto výške a zo sumy 568,91 eur ako náhrady za úhrady spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2011 do 23.6.2011 (t.j. 174 dní) vychádzajúc z vyúčtovania za kalendárny rok 2011, vo vzťahu ku ktorému náklady predstavovali čiastku 1.092,06 eur. Žalovaná čiastka ďalej pozostáva z odplaty za užívanie predmetného bytu bez právneho titulu poukazujúc pritom na stanovisko realitnej kancelárie Kolesár a Lagin, podľa ktorého bola výška nájomného trojizbového bytu v lokalite Košice - Juh v roku 2009 v sume 270 eur mesačne, v roku 2010 v sume 300 eur mesačne a v roku 2011 v sume 330 eur mesačne, na základe čoho odplata v období od 25.7.2009 do 23.6.2011 predstavuje žalovanú čiastku 6.913,97 eur.
7. Súd prvej inštancie pri vyhodnotení dôkazov vychádzal z konkrétnych v odôvodnení špecifikovaných faktúr, a to za odber elektriny, plynu, nákladov spojených s užívaním bytu v stanovených obdobiach, taktiež z ocenenia nehnuteľností spoločnosťou Kolesár a Lagin realitná kancelária, so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 2 z 21.7.2011 a stanovením ceny prenájmu v rokoch 2009, 2010, 2011 za 3-izbový byt s podobnými parametrami ako má predmetný byt, ako aj realitnej kancelárie INFOREAL so sídlom v Košiciach, realitnej kancelária ATOMIA s.r.o., so sídlom v Košiciach, s poukazom aj na výpovede strán sporu.
8. Konštatoval, že medzi stranami sporu nebola spornou skutočnosť, že za celé rozhodné obdobie od 25.7.2009 do 23.6.2011 žalovaný predmetný byt užíval bez právneho titulu, a za celé toto obdobie sa nepodieľal žiadnou čiastkou na platbách v súvislosti s užívaním bytu, ktoré platila výlučne žalobkyňa.
9. Žalobkyňa rozšírila žalobný návrh o 9% úrok z omeškania zo sumy 9.871,31 eur od 21.5.2012 do zaplatenia s tým, že súd prvej inštancie o tomto návrhu rozhodol uznesením na pojednávaní konanom dňa 26.5.2015 tak, že predmetné rozšírenie žaloby pripustil.
10. Vec právne posúdil v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), § 451 ods. 1, 2 OZ, § 563 OZ, § 685 ods. 1 OZ, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.1.2013 a keďže predmetné konanie je konaním s cudzím prvkom (žalobkyňa je štátnou príslušníčkou ČR), súd posúdil právomoc slovenských súdov v súlade s čl. 2 ods. 1, kapitoly II., oddiel 1. Nariadenia Rady ( ES ) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Rozhodné právo súd určil podľa Nariadenia (ES) č. 864/2007 z
11.7.2007 o práve rozhodnom pre mimozmluvné záväzky tak, že ním je právny poriadok krajiny, na území ktorej vznikla škoda (v tomto prípade v ponímaní ako následok civilného deliktu z bezdôvodného obohatenia; článok 4 ods. 1, kapitoly II. v spojení s čl. 2 ods. 1 kapitoly I., t.j. právny poriadok Slovenskej republiky.
11. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaný za rozhodné obdobie (žalované obdobie) užíval predmetný byt, v tom čase už vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, bez právneho dôvodu, a preto konštatoval, že je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, ktoré takto na jej úkor získal. Výška tohto bezdôvodného obohatenia môže zodpovedať výške primeraného nájomné ako odplaty za užívanie, ako aj z nákladov na byt. Mal za to, že podkladom pre ustálenie tohto bezdôvodného obohatenia môžu byť aj informácie od realitných kancelárií s tým, že tieto by nemali vychádzať iba z určitého odhadu, ale mali by mať základ v konkrétne realizovaných nájomných zmluvách s porovnateľnými bytmi, na základe čoho požiadavka na poskytnutie informácie od realitných kancelárií musí byť dostatočne konkrétna na všetky hľadiská, ktoré majú byť porovnávané tak, aby aj účastníci konania (od 1.7.2016 strany sporu) mali možnosť posúdiť, či ide o porovnateľné byty. To aj učinil a vec posúdil v časti tzv. odplaty za užívanie bytu (viď stanovisko realitných kancelárií Kolesár a Lagin, ATOMIA REALITY s.r.o.), pričom neprihliadol na údaje získané od spoločnosti INFOREAL s.r.o., podľa ktorej výška čistého nájmu mala byť nezmenená v období troch kalendárnych rokov, čo súd považoval minimálne vzhľadom na posudzované časové rozpätie za nehodnovernú informáciu.
12. Aj keď žalovaný nesúhlasil s takto stanovenou výškou odplaty za užívanie bytu, žalovaný ale nedisponoval iným údajom, okrem údaju takto získaného, pokiaľ ide o stanovenie výšky ceny nájmu za porovnateľný byt s prihliadnutím na daný technický stav bytu od realitných kancelárií, pričom právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 26.5.2015 potvrdila, že informácie poskytnuté realitným kanceláriám zo strany súdu sa zhodujú s reálnym technickým stavom predmetného bytu. Preto súd konštatoval, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Za nepreukázanú a súčasne účelovú súd považoval taktiež obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že byt nebol užívania schopný, keďže je nelogické, aby niekto, kto je bez právneho vzťahu k bytu užíval neužívania schopný byt, a to takmer 12 rokov.
13. Súd prvej inštancie preto nároku žalobkyne vo výške 6.913,97 eur vyhovel.
14. V časti nároku, ktorým si žalobkyňa uplatňovala za rozhodné obdobie úhrady za služby spojené s užívaním bytu súd prvej inštancie k posúdeniu dôvodnosti tohto nároku aplikoval ust. § 3 ods. 1 OZ a uviedol, že s užívaním bytu je spojené tiež prijímanie služieb, t.j. plynu, elektriny v kontexte ďalších plnení, ktoré majú spotrebný charakter. Vychádzal aj z tej skutočnosti, že súd mal za preukázané, že žalovaný v rozhodnom období žalobkyni bránil v užívaní bytu (žalobkyňa dala žalovanému najprv výpoveď v decembri roku 2007 z nájmu, neskôr ho vyzývala na vypratanie, súčasne podala v júni 2008 žalobu na vypratanie a v konaní bola úspešná). Keďže žalobkyňa náklady spojené s užívaním bytu žalovaným platila výlučne sama a z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný poberal tieto služby a teda ich spotreboval, na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré žalobkyňa, preukázala predloženými listinnými dokladmi - faktúrami za dodávku plynu, elektrickej energie, vyúčtovaním nákladov spojeným s užívaním bytu, súd prvej inštancie považoval za odôvodnený aj tento nárok vo výške 2.957,34 eur (viď rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/210/2005).
15. Okrem žalovanej istiny súd prvej inštancie priznal žalobkyni aj požadovaný úrok z omeškania, keďže sa žalovaný s úhradou žalovanej sumy spolu vo výške 9.871,31 eur dostal do omeškania od 21.5.2012, t.j. od dátumu, kedy prevzal žalobu, čo možno považovať za výzvu na plnenie, ktorú prevzal dňa 24.10.2011, teda od 21.5.2012 do zaplatenia je žalovaný v omeškaní s úhradou žalovanej istiny.
16. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. z dôvodu čiastočného úspechu strán sporu.
17. V zmysle ust. § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 4.614,28 eur pred začatím prvého pojednávania, súd vrátil žalobkyni súdny poplatok vo výške 269,80 eur prostredníctvom Slovenskej pošty a.s.
18. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalovaný v zmysle odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. Mal za to, že ohodnotenie výšky nájmu poskytnuté realitnými kanceláriami nezodpovedajú reálne technickému stavu bytu, pričom je zrejmé, že realitné kancelárie napriek vedomosti o nevyhovujúcom stave bytu tento pri svojom ohodnotení vôbec žiadnym spôsobom nezohľadnili. Taktiež súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške bezdôvodného obohatenia nebral do úvahy fakt, že technický stav bytu neumožňoval každodenné užívanie, a ani tú skutočnosť, že žalovaný užíval v byte iba jednu miestnosť, kde raz do týždňa prespával. Byt nebol žiadnym spôsobom modernizovaný, mal pôvodné okná, pôvodné omietky, linoleá, v byte zatekal záchod a kuchyňa bola v nevyhovujúcom stave. Napriek uvedenému súd usúdil, že tieto tvrdenia žalovaného sú iba účelového charakteru a uviedol, že je nelogické, aby niekto, kto je bez právneho vzťahu k bytu, užíval neužívania schopný byt. Namietal aj tú skutočnosť, že nemá vedomosť, čo priviedlo súd prvej inštancie k tomu, že prihliadal na zjavne nadhodnotené určenie výšky nájmu realitnými kanceláriami ATOMIA REALITY s.r.o. a realitnou kanceláriou Kolesár a Lagin a nevzal do úvahy údaje získané od spoločnosti INFOREAL s.r.o., ktorej určená výška nájmu sa najviac približovala k cene nájmu za predmetný byt. Preto mal za to, že výška bezdôvodného obohatenia priznaná žalobkyni súdom prvej inštancie je vzhľadom na pôvodný stav bytu a rozsah jeho užívania žalovaným značne nadhodnotená a v rozpore s dobrými mravmi.
19. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného uviedla, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Obrana žalovaného je účelová a v konaní pred súdom prvej inštancie už aplikovaná s tým, že fotodokumentáciu o stave bytu, ktorú predkladal žalovaný je zo dňa 25.7.2007, pričom žalovaný byt užíval už od roku 1999 do 24.6.2011, kedy sa z bytu vysťahoval, ale až v rámci výkonu súdneho rozhodnutia. Poukazovala na znenie ust. § 687 ods. 2 OZ s poukazom na ust. § 6 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zdôraznila, že žalovaný argumentuje nevyhovujúcim stavom bytu, ktorý ale spôsobil sám. Zdôraznila, že ako je možné, ak stav bytu považoval za nevyhovujúci, býval v ňom, bránil sa vysťahovaniu a ani raz nevytkol správcovi dedičstva alebo žalobkyni nevyhovujúci technický stav bytu, s určením jeho konkrétnych vád a napriek tomu ho bezdôvodne, t.j. bez právneho titulu užíval. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.
20. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.
21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a nemožno mu preto vyhovieť.
22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.1.2017 o 9,00 hod. č.dv. 230/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 18.1.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
23. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
24. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01.07.2016).
25. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
26. Žalovaný v podanom odvolaní uvádza odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
27. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.
28. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. uplatnený v čase podania odvolania (toho času § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) vo veci nie je naplnený.
29. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových stráne nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozbor, prípadne, aby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, alebo aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
30. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, pričom žalovaný ani nenavrhoval vykonanie ďalších dôkazov, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil.
31. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.
32. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalovaný za rozhodné obdobie užíval predmetný byt, vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a to bez právneho titulu a preto je povinný vydať žalobkyni v zmysle § 451 ods. 1, 2 OZ bezdôvodné obohatenie, ktoré takto na jej úkor získal, pričom výška tohto bezdôvodného obohatenia podľa súdu prvej inštancie bola správne, zákonne určená a zodpovedá výške primeraného nájomného ako odplaty za neoprávnené užívanie bytu žalobkyne žalovaným, správne zisteného z výsledkov vykonaného dokazovania dotazom na realitné kancelárie Kolesár a Lagin, ATOMIA REALITY s.r.o. so zreteľom na porovnateľné údaje bytu, keďže právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 26.5.2015 potvrdila, že žalovaný nedisponuje iným údajom, pokiaľ ide o stanovenie výšky ceny nájmu za porovnateľný byt, s prihliadnutím na daný technický stav bytu od realitných kancelárií. Vzhľadom k tomuto konštatovaniu je vo veci bez právneho významu neprihliadnutie súdu na údaje získané od spoločnosti INFOREAL s.r.o., čo namietal žalovaný, keďže touto realitnou kanceláriou zistená výška čistého nájmu bola nezmenená v období troch kalendárnych rokov, čo súd prvej inštancie vzhľadom na posudzované časové rozpätie dôvodne považoval za nehodnovernú informáciu. Nakoľko dve realitné kancelárie túto informáciu popreli a žalovaný žiadnymi dôkazmi ním tvrdenú skutočnosť nepreukázal, odvolací súd v tomto smere súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena, a to ani v smere, že byt nebol schopný užívania, keďže sám potvrdil vo svojej výpovedi, že byt počas celej doby užíval, a to aj potom, čo bol vyzvaný na jeho vypratanie. Preto neobstojí ani ním tvrdená ďalšia skutočnosť, že užíval len jednu izbu a že byt bol zariadený starým nábytkom a nebol modernizovaný.
33. Žalovaným namietané skutočnosti nemajú vplyv na dôvodnosť podanej žaloby, keďže z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný po celú dobu 12 rokov užíval predmetný byt výlučne sám, bez právneho titulu, za užívanie bytu neplatil nájomné, ani neuhrádzal náklady spojené s užívaním bytu, ktoré uhrádzala sama žalobkyňa a ich oprávnenosť aj v konaní jednoznačne preukázala, dávajúc do pozornosti aj rozhodnutie NS ČR sp.zn. 33Odo/1504/2005 z 29.11.2007, v zmysle ktorého je rozhodujúcim pre stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia stav veci v dobe, keď bol tento vzťah založený a nie stav v čase neskôr, s odkazom aj na znenie ust. § 689 OZ .
34. V tomto kontexte treba apelovať na to, že žalovaný v zmysle ust. § 691 OZ nepožiadal prenajímateľa o odstránenie závad brániace riadnemu užívaniu bytu, čo sám vo svojej výpovedi potvrdil s tým, že v zmysle § 687 ods. 2 OZ drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca, pričom nemá právo na náhradu vynaložených nákladov s odkazom na ust. § 692 OZ, kedy je nájomca povinný oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi potrebu týchto opráv v byte, ktoré má znášať prenajímateľ a umožniť ich vykonanie; inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.
35. Nakoľko žalovaný, tak ako to sám konštatoval vo svojej výpovedi neupozornil žalobkyňu, že byt nie je užívania schopný a vyžaduje opravy, pričom byt až do jeho vypratania súdnou cestou stále užíval, sú odvolacie námietky žalovaného v tomto smere právne irelevantné, bez zreteľa na to, že užíval len jednu izbu.
36. Odvolací súd vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Úspešná žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná a preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalovaný v odvolacom konaní nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP s odkazom aj na ust. § 251 CSP.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).