Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/32/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, proti žalovanému TRANSEUROPEAN SLOVAKIA, s.r.o., Diamantová 18, Košice, IČO: 36 586 030, o zaplatenie 992,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku č. k. 18C/214/2014-188 z 21.10.2015 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 18C/214/2014-188 žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uvedeným rozsudkom rozhodol o žalobe zo dňa 19.11.2013, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 992,03 eur s úrokom z omeškania 5,75% ročne od 16.3.2013 až do zaplatenia dôvodiac, že v dôsledku cezhraničnej nehody bola žalovanému poukázaná vyššia suma poistného plnenia za škodu spôsobenú dopravnou nehodou, než ktorú považovala za dôvodnú Maďarská kancelária poisťovateľov MABISZ. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.

2. Súd prvej inštancie vychádzal z úvahy, že k dopravnej nehode došlo na území Maďarskej republiky medzi motorovými vozidlami registrovanými v Maďarskej a Slovenskej republike, ktorého vlastníkmi a držiteľmi boli osoby so sídlom na území Maďarskej a Slovenskej republiky, preto sa postupovalo pri riešení dopravnej nehody na základe Smernice Rady č. 2000/26 (ES) o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení Smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS ako aj podľa zákona č. 381/01 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Prvoinštančný súd ďalej dôvodil, že žalobca je správcom poistného garančného fondu vykonávajúceho hraničné poistenie a má postavenie informačného centra a orgánu pre náhradu škody. Nakoľko členský štát (Maďarská republika) nemal ustanoveného na území Slovenskej republiky likvidačného zástupcu poisťovateľa a následne bolo zistené, že vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená nehoda, nemalo uzavreté poistenie v súlade s Článkom 6, 7 Smernice Rady č. 2000/26 (ES), žalobca vyporiadaval nárok žalovaného na náhradu škody ako orgán pre náhradu škody. Za Maďarskú republiku túto úlohu plnil správca garančného fondu - Maďarská kancelária poisťovateľov MABISZ . V súlade s bodom 31 a článkom 7 písm. a/ Smernice Rady č. 2000/26 (ES) a článkom 1 Smernice Rady č. 84/5/EHS. Citujúc článok 6 bod 1 a 2, článok 7 Smernice Rady č. 2000/26 (ES) súd prvej inštancie uzavrel, že rozsah poškodenia motorového vozidla značky DAF XF evidenčné č. BOR 0374 vyplýva zo zápisu o poškodení vozidla, ohliadka bola vykonaná poverenými zástupcami žalobcu dňa 2. 7. 2008, 8. 7. 2008 a 29. 9.

2008. Opravu motorového vozidla realizovala spoločnosť Matis Peter auto Košice, ktorá faktúrou č. 20080127 vyúčtovala žalovanému sumu vo výške 5.902,60 eur (177.821,- Sk) s DPH. Bez DPH cena zodpovedala sume 4.960,15 eur (149.429,49 Sk, DPH činilo 28.391,60 Sk). Predmetom faktúry boli práce vykonané na oprave motorového vozidla a časť nákladov za dodávku náhradných dielov. Cena ďalších náhradných dielov potrebných na opravu motorového vozidla, bola hradená osobitne vo výške 7.798,47 eur. Celkovo si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú dopravnou nehodou vo výške 13.711,04 eur s DPH resp. 12.758,62 eur bez DPH za práce na oprave motorového vozidla (4.960,15 eur+7.798,47 eur). Na základe požiadavky maďarského orgánu pre náhradu škody a správcu maďarského garančného fondu - MABISZ bolo tiež vykonané overenie ceny zakúpených náhradných dielov, keď bolo zistené, že poškodený ich zabezpečil o cca 2.000 eur lacnejšie v porovnaní s cenovou ponukou zistenou žalobcom, ktorá činila 9.277,77 eur. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že Maďarská kancelária poisťovateľov MABISZ na základe vlastnej úvahy stanovila mieru zodpovednosti vodičov slovenského a maďarského motorového vozidla v pomere 80% : 20% v neprospech maďarského vodiča a za odôvodnený nárok poškodeného na náhradu škody považovala len sumu 4.960,15 eur. Náhrada škody vo výške 4.960,15 eur bola poukázaná žalobcom na účet žalovaného dňa 11. 9. 2012. Následne si žalobca uplatnil nárok na náhradu toho, čo plnil titulom náhrady škody poškodenému, v súlade s čl. 6 bod 2, čl. 7 smernice Rady č. 2000/26 (ES) u MABISZ. MABISZ reagoval odmietnutím plnenia nad sumu 3.968,12 eur s odôvodnením, že suma 4.960,15 eur mala byť krátená o 20% (992,03 eur) ako mieru spoluzavinenia poškodeného. Súd prvej inštancie vychádzajúc z definície bezdôvodného obohatenia v ustanovení § 451 ods. 2 Obč. zák. (tak, že za bezdôvodné obohatenie sa považuje majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov) a zohľadniac, že žalobca a žalovaný postupovali pri vysporiadaní náhrady škody z poistnej udalosti - dopravnej nehody, ku ktorej došlo na území Maďarskej republiky v súlade s ustanoveniami Smernice Rady (ES) č. 200o/26 a §24a ods. 1 písm. b/, § 24b ods. 1, písm. b/ a ods. 2, písm. a/ zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poukázal na to, že v prípadoch vymedzených v článku 6 a článku 7 Smernice Rady (ES) č. 200o/26, ak nie je vymenovaný likvidačný zástupca na území členského štátu, na ktorom má poškodený svoje bydlisko alebo ak nie je zistená osoba poisťovateľa, ktorý za škodu zodpovedá, vzniká nárok poškodeného na náhradu škody priamo voči orgánu pre náhradu škody v členskom štáte, ktorý je bydliskom alebo sídlom poškodeného. V danom prípade nárok poškodeného - žalovaného na uspokojenie jeho nároku z dopravnej nehody vznikol voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov - žalobcovi. Ďalej citoval ustanovenia § 24a ods. 1 písm. b/, 24b ods. 1 písm. b/, 24a ods. 3, 4, 5 zák. č. 381/01 Z.z. a dôvodil , že žalobca ako orgán pre náhradu škody mal povinnosť podľa článku 6 smernice Rady ES č. 2000/26 začať konanie do dvoch mesiacov od uplatnenia nároku na náhradu škody, čo v predmetnom prípade bolo splnené. Súčasne v zmysle § 24a ods. 4 zák. č. 381/01 Z. z. bola povinný žalobca vybaviť škodu v rámci takzvaného náhradného poisteného plnenia rovnako do 2 mesiacov od uplatnenia nároku poškodeného. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj otázkou rozhodného práva pre riešenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel , ktorým podľa jeho názoru bolo právo členského štátu, na území ktorého došlo k nehode v zmysle čl. 3 Haagskeho Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody (vyhl.č 130/76 Zb.) a nariadenia Rady (ES) č. 864/07 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II). V zmysle čl. 33 nariadenia Rady (ES) č. 44/ o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, rozsudok vydaný v inom členskom štáte, sa uznáva bez osobitného konania. Podľa článku 34 nariadenia Rady (ES) č. 44/01 sa rozsudok neuzná, ak je uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadkom členského štátu, v ktorom sa uznanie žiada, alebo tiež prípade, že bol vydaný bez účasti žalovaného, tiež ak sa mu nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, tak aby si mohol zabezpečiť obhajobu, alebo ak je rozhodnutie nezlučiteľné s rozsudkom vydaným v spore medzi rovnakými účastníkmi, v ktorom sa uznanie žiada, alebo skorším rozsudkom v rovnakej veci, medzi rovnakými účastníkmi. Vysporiadal sa aj s tvrdením žalobcu, ktorý svoj nárok odôvodňoval aj poukazom na rozhodnutie súdu Maďarskej republiky, z obsahu ktorého je však zrejmé, že sa nevzťahovalo na osobu žalovaného, tento nebol účastníkom konania v ktorom bolo rozhodnutie vydané, ani z tohto rozhodnutia nevyplýva miera spoluzavinenia vodiča žalovaného a vodiča vozidla registrovaného v Maďarskej republike. V predmetnom prípade žalobca postupoval v súlade so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z

komunitárneho práva (smerníc) a zák.č. 381/01 Z.z. vzťahujúcich sa k zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a riešeniu škodových nárokov z toho vyplývajúcich v prípade takzvaných cezhraničných dopravných nehôd. Súd prvej inštancie vychádzal z úvahy, že účelom vyššie citovanej právnej úpravy je umožniť poškodenému dosiahnuť rýchle uspokojenie svojich nárokov a to aj prostredníctvom orgánu na náhradu škody so sídlom na území štátu, kde má bydlisko poškodený a mal za to, že rozsah nárokov poškodeného-žalovaného bol riadne preukázaný fotodokumentáciou, zápisom z dopravnej nehody, ohliadkou poškodenia, faktúrou o vykonaných opravách a cene náhradných dielov. Celkový rozsah nároku na náhradu škody zodpovedal sume cca 13.000 eur. Prvoinštančný súd dôvodil, že keď MABISZ ako subjekt povinný na plnenie nárokov z dopravnej nehody voči poškodenému z titulu zodpovednosti osoby so sídlom na území Maďarska za vznik dopravnej nehody, konštatoval bez zjavných podkladov 20%-tnú mieru spoluzavinenia na strane žalovaného, rozsah náhradného poisteného plnenia poukázaný žalovanému vo výške 4.960 eur zjavne nepredstavuje 80% zo sumy 13.000 eur, ktoré si k náhrade žalovaný uplatňoval. Navyše sa podľa súdu prvej inštancie ani nedá logicky zdôvodniť spoluzavinenie poškodeného- žalovaného v rozsahu 20%, ak pri dopravnej nehode došlo k stretu strednej časti návesu motorového vozidla zn. Scania vedeného maďarským vodičom O. a jazdiaceho vo vonkajšom jazdnom pruhu, s prednou časťou motorového vozidla značky DAF XF slovenského vodiča E. J. jazdiaceho vo vnútornom jazdnom pruhu, ktorý bol vytlačený na zvodidlá. Ak by platilo, že vodič J. narazil do strednej časti návesu vodiča O. jazdiaceho po jeho ľavej strane, mohlo by to znamenať len jedno, že tak urobil zámerne, lebo si nemohol nevšimnúť vedľa neho idúci ťahač s návesom, ktorý bol pred ním o polovicu až dve tretiny svojej dĺžky. Je preto nanajvýš pravdepodobné tvrdenie v hlásení dopravnej nehody a závery, ktoré vyplynuli z policajného vyšetrovania, že vodič O. si pri zaraďovaní do pruhu, v ktorom sa nachádzalo vozidlo vedené E. J., nevšimol toto motorové vozidlo alebo maďarského vodiča postihol mikrospánok. Je tak spornou otázkou, či vôbec a v akom rozsahu by bolo možné u vodiča Pastora, ktorý viedol motorové vozidlo poškodeného stanoviť mieru zavinenia, pokiaľ by táto otázka bola predmetom súdneho konania. Žalovaný prijal plnenie titulom náhrady škody v súlade s plnením povinnosti žalobcu ako orgánu pre náhradu škody poskytujúceho náhradné poistné plnenie. Povinnosť žalobcu ako odškodňovacieho orgánu na vybavenie škody v zmysle § 24a ods. 4 zák. č. 381/01 Zb. zodpovedala dvojmesačnej lehote od uplatnenia nároku poškodeného. Je nepochybné, že v tomto prípade bola škoda vysporiadaná so značným časovým oneskorení. Pokiaľ ide o vzájomné vyporiadanie medzi MABISZ a žalobcom, ktorý poskytoval náhradné poistné plnenie namiesto Maďarskej kancelárie poisťovateľov MABISZ, toto vyplýva z čl. 6 ods. 2 a čl. 7 písm. a/ Smernice Rady (ES) č. 2000/26 v zmysle ktorých, orgán pre náhradu škody, ktorý odškodnil poškodenú osobu v členskom štáte jej bydliska, je oprávnený požadovať úhradu sumy, ktorú vyplatil ako náhradu škody od garančného fondu v členskom štáte v ktorom sa vozidlo obvykle nachádza. Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade žalobcovi vzniklo právo na refundáciu nákladov poskytnutých titulom náhrady škody žalovanému voči správcovi maďarského garančného fondu, ktorým je MABISZ. Vzájomný spôsob refundácie vychádza z dohody medzi orgánmi pre náhradu škody uzavretej členskými štátmi v súlade s bodom 30 odôvodnenia Smernice Rady (ES) č. 2000/26 . Žalovaný preto neprijal plnenie bez právneho dôvodu, ale titulom náhrady škody spôsobenej pri dopravnej nehode. Ak existuje spor medzi orgánmi pre náhradu škody resp. správcami garančných poistných fondov členských štátov Slovenskej republiky a Maďarskej republiky v súvislosti s postupom pri uplatňovaní komunitárneho práva o odškodňovaní osôb poškodených pri dopravných nehodách, tieto nemožno prenášať na poškodené osoby. Účelom uvedených smerníc je zjednodušenie prístupu poškodených k odškodneniu a to aj cestou orgánov so sídlom v štáte ich bydliska, nie zaťažovanie poškodených kompetenčnými spormi poisťovateľov členských štátov, ktoré spory sú povinné si riešiť len vo vzájomnom pomere medzi sebou. Poškodená osoba nestratila v rozsahu, v ktorom jej nárok nebol uspokojený, právo uplatniť tento nárok na súde voči žalobcovi alebo MABISZ v sídle členského štátu, predmetom ktorého súdneho konania by bola aj miera zavinenia. Pomer 80% : 20% bol určený bez akéhokoľvek odôvodnenia, na základe voľnej úvahy poisťovateľa, čo možno považovať za jeho individuálne kompetencie, nie však za kompetencie, ktoré sú záväzné pre súd, pretože poisťovňa nie je orgánom verejnej moci. Súd nezistil existenciu žiadnych dôvodov, z titulu ktorých by bolo možné považovať plnenie prijaté žalovaným za plnenie získané titulom bezdôvodného obohatenia, teda plnenie prijaté z neplatného právneho úkonu, bez právneho dôvodu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol a nešlo ani o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Ak na strane žalobcu došlo k administratívnemu pochybeniu, nesie si zaň zodpovednosť, inak má nárok na náhradu sumy vyplatenej žalovanému voči správcovi maďarského garančného fondu MABISZ.

3. Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 Obč. súd. por., v zmysle ktorého procesne úspešný účastník konania má právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal. V danom prípade bol žalobca neúspešnou sporovou stranou, preto nemá právo na náhradu vzniknutých trov, žalovanému žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, preto súd vyslovil, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

4. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie dôvodiac, že Maďarská kancelária poisťovateľov, na ťarchu ktorej Slovenská kancelária poisťovateľov poskytla poistné plnenie poškodenému, stanovila mieru zavinenia účastníkov dopravnej nehody v súlade s právoplatným rozhodnutím Mestského súdu v Maďarsku č. k. 1Szk/571/2008/5, szám zo dňa 16.12.2008, v zmysle ktorého za nehodu sú spoluvinní vodič maďarského motorového vozidla a vodič motorového vozidla žalovaného a teda stanovila pomer 80% ku 20%. Z uvedeného vyplýva, že vodič žalovaného sa podieľal na nehode dvadsiatimi percentami a teda žalovaný mal nárok na plnenie iba vo výške 80% vzniknutej škody. Žalobca ďalej poukázal na to, že Slovenská kancelária poisťovateľov koná v tomto prípade v súlade s ust. článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/EC a Maďarská kancelária poisťovateľov koná v súlade s článkom 7 v spojitosti s článkom 6 ods. 2 písm. a/ tejto smernice. Uvedené ustanovenia smernice sú podporené úpravou v zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, konkrétne § 24b ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. a/. Ďalej žalobca dôvodil, že s ohľadom na skutočnosť, že ku škode došlo na území Maďarska, pre ustálenie zodpovednosti za škodu, pre posúdenie nárokov na náhradu škody a výšku škody platí článok 3 Hágskeho dohovoru o právo použiteľnom na dopravné nehody zo 4.5.1971 (v SR uverejnený ako vyhláška č. 130/1976 Zb.), v zmysle ktorého rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode, v tomto prípade maďarská. Na základe uvedeného je žalobca toho názoru, že Maďarská kancelária poisťovateľov bola v tomto prípade výlučne kompetentná rozhodnúť o miere spoluzavinenia účastníkov nehody a urobila tak v súlade s právoplatným rozhodnutím súdu. Nakoľko v dôsledku administratívneho nedopatrenia Slovenská kancelária poisťovateľov uhradila žalovanému celú výšku škody 4.960,- eur bez odrátania 20% spoluviny vo výške 992,03 eur, preto žalobca vyzval žalovaného na vrátenie tejto sumy, ktorú žalovaný nevrátil. Žalobca je toho názoru, že je nepochybné, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor Slovenskej kancelárie poisťovateľov tým, že mu bolo omylom poskytnuté poistné plnenie bez právneho dôvodu vo výške 100% aj keď sa na tejto škode sám podieľal dvadsiatimi percentami. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu žalobcu a priznal mu aj náhradu trov konania, alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianského súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)

7. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné ,preto rozsudok vrátane výroku o trovách účastníkov konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny .

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 .

10. Podľa ust. § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

12. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., účinného v čase podania odvolania (účinného do 30.6.2016), ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365 ods. 1 (účinného od 1.7.2016) písm. f/ že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h/ že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

13. Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný.

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,193 a 205 (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.

15. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nebol naplnený , keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ (ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

17. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda aj námietok žalobcu, na ktoré žalobca opakovane poukazoval aj v odvolaní). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a odkazuje naň.

18. Odvolací súd na zdôraznenie uvádza, že súd prvej inštancie v danom prípade správne aplikoval ust. článku 6,7 smernice Rady č. 2000/26 (ES) a článok 1 smernice 84/5/EHS, na ktoré poukazuje aj žalobca a zároveň správne aplikoval ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom

poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a to § 24a ods. 1, 3, 4, 5 a § 24b ods. 1 písm. b/. Rovnako súd prvej inštancie správne vychádzal z úvahy, že rozhodným právom pre riešenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel bolo v danom prípade (vzhľadom na skutočnosť, že ku škode došlo na území Maďarska medzi vozidlami poistenými na území Slovenskej republiky a na území Maďarskej republiky) bolo právo členského štátu, na území ktorého došlo k nehode, a to v zmysle článku 3 Hágskeho dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody (vyhláška č. 130/76 Zb.) a Nariadenia Rady (ES) č. 864/07 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (II.), tak, ako na to poukazuje aj žalobca v odvolaní. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie z aplikovaných právnych ustanovení vyvodil aj správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, pričom odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu uvedeným v odvolaní, že z ust. článku 3 Hágskeho dohovoru vyplýva aj tá skutočnosť, že Maďarská kancelária poisťovateľov bola v tomto prípade výlučne kompetentná rozhodnúť o miere spoluzavinenia účastníkov nehody a urobila tak v súlade s právoplatným rozhodnutím súdu. V prvom rade tu odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť , že je potrebné rozlišovať pojem rozhodné právo a pojem osoba výlučne kompetentná rozhodnúť, keďže rozhodné právo značí iba určenie na základe právneho poriadku ktorého štátu má byť vec riešená, a teda vychádzajúc z článku 3 Hágskeho dohovoru v danom prípade majú byť použité predpisy Maďarskej republiky (štátu, na území ktorého došlo k nehode), ktoré súd prvej inštancie aj aplikoval. Nie je však možné z tohto článku Hágskeho dohovoru zároveň vyvodiť záver o tom, že výlučne kompetentnou rozhodnúť je Maďarská kancelária poisťovateľov. Súd prvej inštancie správne poukázal aj na to, že rozhodnutie maďarského súdu, na ktoré poukazuje Slovenská kancelária poisťovateľov, nie je rozhodnutím, ktoré by sa vzťahovalo na osobu žalovaného, pričom žalovaný nebol účastníkom konania, v ktorom bolo toto rozhodnutie vydané, a z tohto rozhodnutia nevyplýva ani presné určenie miery spoluzavinenia vodiča vozidla žalovaného a vodiča vozidla registrovaného v Maďarskej republike. Za správny a logický potom odvolací súd považuje aj na to nadväzujúci záver súdu prvej inštancie o nesprávnosti zdôvodnenia spoluzavinenia poškodeného - žalovaného tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na základe uvedeného správne súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný prijal plnenie titulom náhrady škody v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami od žalobcu ako odškodňovacieho orgánu, teda neprijal plnenie bez právneho dôvodu a pokiaľ existuje spor medzi orgánmi pre náhradu škody, resp. správcami garančných poistných fondov Slovenskej republiky a Maďarskej republiky nie je možné tieto následky prenášať na poškodenú osobu. Uvedené je v súlade s účelom právnej úpravy umožňujúcej, aby poškodený (za splnenia stanovených podmienok) uplatňoval svoj nárok voči odškodňovaciu orgánu na území svojho štátu (v tomto prípade SR), ktorým je zjednodušene prístupu poškodených k odškodneniu a nie zaťažovanie poškodených kompetenčnými spormi poisťovateľov členských štátov. 19. Odvolací súd teda dospel k záveru, že postupu prvostupňového súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov.

20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t.j. vrátane výroku o náhrade trov konania, kde súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, nevznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( § 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .