Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/62/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: AKVAEL s.r.o., so sídlom Slaměníkova 986/1, Maloměřice, 614 00 Brno, IČO: 262 63 556, Česká republika, zastúpeného Advokátska kancelária - JUDr. Tomáš Havlík, s.r.o. so sídlom Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava - Staré mesto, IČO: 50 566 784, proti žalovanému: STAVOMONT SP Snina, spol. s r.o. v likvidácii, so sídlom Stakčínska 758/8, 069 01 Snina, IČO: 31 722 849, zastúpenému JUDr. Petrom Nízkym, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, o zaplatenie sumy 20.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 12Cb/37/2015-127 zo dňa 4.5.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že:

„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 20 000,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 48 000,-eur od 09.10.2013 do 20.10.2013, čo predstavuje sumu 149,92 eur, zo sumy 20 000,- eur od 21.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 10 000,-eur od 20.10.2013 do 19.3.2014, čo predstavuje sumu 393,01 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 48 000,-eur odo dňa 09.10.2013 do 20.10.2013, čo predstavuje sumu 288,-eur, zo sumy 20 000,- eur odo dňa 21.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 10 000,- eur odo dňa 20.10.2013 do 19.3.2014, čo predstavuje sumu 755,-eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 3 643,72 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh vo výške 1 481,50 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 2 162,22 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca je obchodnou spoločnosťou - právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri vedenom Krajským súdom v Brne s predmetom činnosti lakovníctvo a výroba, obchod a služby neuvedené v prílohách 1 až 3 živnostenského zákona. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou - právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov s predmetom činnosti vykonávanie bytových a občianskych stavieb, priemyselných a poľnohospodárskych stavieb, inžinierskych stavieb, stavebné rekonštrukcie, veľkoobchod, maloobchod, sprostredkovanie obchodu a služieb, výroba a montáž zámočníckych a klampiarskych výrobkov a oceľových konštrukcií a ďalšie. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné uzatvorenie zmluvy o dielo č. 533 dňa 2.4.2013. Z

predmetnej zmluvy súd zistil, že túto uzavreli žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom. Dielom podľa tejto zmluvy bola dodávka a montáž oceľového vežového vodojemu VV 75m3, doprava dielov vodojemu na miesto stavby, odskúšanie a uvedenie do prevádzky vrátane zamerania zvislosti. Podľa článku 3 zmluvy - termín plnenia, bolo dohodnuté dodanie kotviacich prvku 20.4.2013, zahájenie montáže vrátane dodania dielov na montáž a odovzdania staveniska 06/2013, ukončenie montáže 15.8.2013 vrátane všetkých atestov, skúšok, zamerania zvislosti, uvedenie do prevádzky do 1 týždňa od napojenia na vodovodný rad (zabezpečuje objednávateľ). Cena a platobné podmienky boli dohodnuté v článku 4 zmluvy, pričom bola dohodnutá cena podľa cenovej ponuky vo výške 109.000,- eur. Platby boli dohodnuté na základe čiastočných fakturácií a to platba vo výške 140.000,- eur po dodaní kotviaceho prvku 04/2013, platba vo výške 45 000,- eur po dodaní dielov nádrže na montáž, platba vo výške 40.000,- eur po zmontovaní nádrže a konečná faktúra vo výške 10.000,- eur. Splatnosť faktúr bola dohodnutá v prípade prvej a poslednej fakturácie do 30 dní a v prípade druhej a tretej faktúry do 60 dní. V článku 6 sa zmluvné strany dohodli, že objednávateľ sa zaväzuje účinne spolupracovať so zhotoviteľom pri plnení jeho záväzku z tejto zmluvy, okrem iného zabezpečiť na vlastné náklady potrebné množstvo vody 75m3 pre vykonanie skúšok tesnosti vodojemu - po napojení vodojemu. Zmluvné strany si vzájomne dohodli zmluvné pokuty, a to okrem iného v bode 7.3 za nedodržanie termínu splatnosti faktúry alebo za omeškanie so splnením súdneho rozhodnutia znejúceho na peňažné plnenie vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí dokončeného diela zo dňa 19.08.2013 vyplýva, že žalobca vykonal na vodojeme K. P. v období 06/2013 až 08/2013 práce podľa zmluvy o dielo č. 533. Došlo k odovzdaniu diela žalobcom žalovanému a k prevzatiu diela žalovaným od žalobcu a k odovzdaniu atestov a výkresovej dokumentácie. V zápise bolo ako nedorobok uvedené oplechovanie kotviacich skrutiek. Z protokolu o meraní zvislosti vodojemu č.33/2013 vyplýva, že žalobca vykonal dňa 8.8.2013 v súlade so zmluvou o dielo meranie zvislosti vodojemu - kontrolu zvislosti, medzioperačnú po usadení na základ, pričom výsledok merania bol, že výsledok je vyhovujúci. Za realizáciu diela sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu.

3. Prvoinštančný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný dielo realizoval a žalovaný zhotovené dielo prevzal. O odovzdaní a prevzatí diela bol účastníkmi konania vykonaný zápis zo dňa 19.8.2013, pričom tomuto odovzdaniu a prevzatiu diela a spísania zápisu predchádzalo vykonanie kontroly zvislosti - meraniu zvislosti vodojemu v súlade so zmluvou o dielo č. 533. Z celkovej dohodnutej ceny diela vo výške 109 000,- eur žalovaný neuhradil žalobcovi sumu 20 000,- eur. Žalovaný dielo prevzal, pričom v zápise o odovzdaní a prevzatí dokončeného diela sa ako vada, resp. nedorobok uvádza : oplechovanie kotviacich skrutiek. V zápise sa neuvádza, do kedy má žalobca povinnosť tento „nedorobok“ odstrániť. Z výpovede žalobcu a zo žalovaným podaného odporu bolo zistené, že žalovaný v rozpore s článkom 3 bod 3.1 zmluvy o dielo pri odovzdaní diela nemal zabezpečenú vodu na úplné naplnenie vodojemu, preto žalobca mohol napustiť iba minimálnu hladinu. Pri tom bola zistená funkčnosť a stav potrubia, teda jeho tesnosť a bolo konštatované, že všetko je v poriadku. Tiež bolo zistené, že žalobca nevykonal oplechovanie spodnej časti vodojemu, pričom tento nedostatok bol spôsobený z dôvodov na strane žalovaného ako objednávateľa, ktorý nezabezpečil dostatočné množstvo vody na maximálne naplnenie vodojemu. Oplechovanie sa podľa vyjadrenia žalobcu môže urobiť až po tom, čo dôjde k celkovému naplneniu vodojemu na plný objem. Vtedy je možné preveriť celkové zaťaženie a až keď je výsledok tohto preverenia v poriadku, oplechuje sa aj spodná časť. Žalovaný sa bránil, že zostatok dohodnutej ceny diela žalobcovi neuhradil z dôvodu, že žalobcom zrealizované dielo malo vady. Pre prípad, že vykonávané dielo má vady je zákonom určený postup podľa ust. § 436 až 442 Obchodného zákonníka pri uplatňovaní nárokov z vád tovaru. Objednávateľ má tak možnosť požadovať odstránenie vád dodaním iného tovaru, odstránenie vád opravou, požadovaním zľavy z dohodnutej ceny diela prípadne ak ide o porušenie zmluvy podstatným spôsobom odstúpiť od zmluvy. Pre uplatnenie nárokov z vád diela je potrebné preukázať, že objednávateľ oznámil zhotoviteľovi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo tieto vady zistil, prípadne bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1 § 562 Obchodného zákonníka.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že z dokazovania vyplynulo, že žalovaný žiadnym spôsobom u žalobcu nereklamoval údajné vady diela, a to bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil. Žalobca dielo žalovanému odovzdal a žalovaný dielo prevzal a to napriek tomu, že z dôvodu nezabezpečenia dostatočného množstva vody nedošlo k úplnému naplneniu vodojemu a v dôsledku toho žalobca nemohol vykonať oplechovanie spodnej časti vodojemu. K tomuto „nedorobku“ došlo teda zavinením žalovaného, v žiadnom prípade však nespôsobuje nefunkčnosť žalobcom zrealizovaného diela a

žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny diela. Keďže prvoinštančný súd mal za preukázané, že žalobca dielo zrealizoval, žalovanému dielo ako funkčné a plniace svoj účel aj s príslušnou dokumentáciou a s vykonaným zameraním zvislosti a zistením funkčnosti a tesnosti potrubia odovzdal a žalovaný dielo prevzal, pričom si neuplatnil nároky z vád diela a žalobcovi neuhradil zostatok dohodnutej ceny diela, súd žalobe v časti uplatnenej istiny vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnenú istinu vo výške 20 000,- eur.

5. Ďalej prvoinštančný súd zistil, že zmluvné strany si vzájomne v zmluve o dielo č. 533 zo dňa 2.4.2013 dohodli zmluvné pokuty a to okrem iného v bode 7.3 za nedodržanie termínu splatnosti faktúry alebo za omeškanie so splnením súdneho rozhodnutia znejúceho na peňažné plnenie vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Nakoľko žalovaný preukázateľne nedodržal splatnosť vystavených faktúr vzniklo žalobcovi aj právo uplatniť si zmluvnú pokutu, ktorú mu prvoinštančný súd priznal tak, ako si ju žalobca uplatnil v súlade s ust. § 544 Občianskeho zákonníka a bodu 7.3 zmluvy o dielo a taktiež priznal žalobcovi aj úrok z omeškania a to tak, ako si ho žalobca uplatnil, pretože takto uplatnený úrok z omeškania je v súlade so zákonnými ustanoveniami § 365 ods. 1, 2, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania vo výške 3.643,72 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 1.481,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2.162,22 eur.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania odkázal na obsah odporu proti platobnému rozkazu vydanému v predmetnej veci, jeho prednes na pojednávaní, pričom poukázal najmä na to, že žalobca mal podľa objednávky vybudovať vodojem, ktorý mal žalobca na základe zmluvy o dielo dodať, namontovať a odskúšať a uviesť do prevádzky, vrátane zamerania zvislosti. Vodojem doposiaľ nebol naplnený na celkový objem 75 m3 a nebol ani odskúšaný a uvedený do prevádzky, vrátane zamerania zvislosti. Už pri čiastočnom naplnení vodojemu však dochádza k pretekaniu vody cez spodné príruby, a tak má žalovaný obavy, že pri funkčnom, plnom naplnení do plného objemu vodojemu bude toto pretekanie závažnejšie a môže ohroziť spoľahlivosť prevádzky. Kvôli tejto skutočnosti nebol vodojem naplnený na svoj plný objem. Ďalej poukázal na to, že v zápise o odovzdaní a prevzatí dokončeného diela je uvedená vada resp. nedorobok „oplechovania kotviacich skrutiek“, táto však doposiaľ nebola odstránená. Samotný žalobca na pojednávaní len potvrdil fakt, že na vodojeme sa nerobilo oplechovanie, ani meranie zvislosti objemu, nakoľko tieto veci sa robia až po naplnení vodojemu. Žalovaný ale viackrát zopakoval, že nedošlo k naplneniu vodojemu, nakoľko už len pri čiastočnom vodojeme pretekala voda cez príruby. Žalovaný zároveň namietal aj skutočnosť, že súd neakceptoval ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní, na ktoré sa pre pracovnú cestu nemohol dostaviť a vyniesol rozsudok bez jediného vypočutia žalovaného. Žalovaný tak nemohol na pojednávaní predložiť na obranu proti žalobe svoje dôkazy ani nijak vyvrátiť tvrdenia žalobcu, čím mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal, čo je porušením princípu kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní ako základných definičných prvkov práva na spravodlivé súdne konanie.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že obrana žalovaného je vyslovene účelová a nemá žiadnu oporu v skutkovom a ani právnom stave veci. Dielo, ktoré žalobca pre žalovaného zhotovil, bolo vykonané riadne, včas a bez akýchkoľvek vád. Tvrdenia odporcu považuje za absolútne nepravdivé a vyslovene účelové. Žalovaný súčasne v tejto súvislosti nepredložil jediný dôkaz, ktorým by tvrdené skutočnosti preukázal a neuniesol tak svoje dôkazné bremeno. Žalobca zdôraznil, že žalovaný do dnešného dňa u žalobcu ani nijakú vadu predmetného diela nereklamoval. Čo sa týka argumentu žalovaného, že do dnešného dňa nie je vykonané oplechovanie kotviacich skrutiek, k tomuto uviedol, že toto oplechovanie nie je možné vykonať pred tým, ako sa vodojem naplní vodou na požadovanú hmotnosť (k čomu z dôvodov na strane žalovaného do dnešného dňa nedošlo) a až následne (po tom, čo si predmetná stavba „sadne“) je možné dotiahnuť tieto skutky a následne vykonať ich oplechovanie. Uvedené však vonkoncom nemôže mať žiadny vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu diela, a to riadne a včas. Taktiež poukázal na list zo dňa 26.2.2014 adresovaný zo strany žalovaného žalobcovi, v ktorom žalovaný jednoznačne uvádza, že svoj záväzok nerozporuje a v plnej výške ho uznáva. V tejto súvislosti je úplne nedôvodnou obrana žalovaného, že predmetné uznanie neobstojí pre zjavnú pisársku chybu (v predmetnom liste je uvedené 30 00,00 Eur namiesto 30 000,00 Eur). V ďalšej

časti dôvodov vyjadrenia žalobca poukázal aj na ustanovenie § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka a uviedol, že je zrejmé, že žalovaný už samotným čiastočným plnením svojho záväzku voči žalobcovi tento svoj záväzok voči žalobcovi uznal. Žalobca poukázal aj na viac ako nekorektné a vyslovene obštrukčné procesné správanie sa žalovaného v predmetnej právnej veci, keď napríklad právny zástupca požiadal o odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 11.1.2016, a to z dôvodu, že mienil predmetnú právnu vec riešiť mimosúdnou dohodou. Následne však ani žalovaný, ani jeho právny zástupca, za účelom mimosúdnej dohody právneho zástupcu žalobcu nekontaktovali. Na základe uvedeného má za to, že údajná ochota o mimosúdne urovnanie veci bola a je iba účelovým postojom žalovaného, prostredníctvom ktorého došlo k odročeniu predmetného pojednávania. Vzhľadom na uvedené žalobca žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 519,68 eur.

9. Žalovaný stanovisko k tomuto vyjadreniu nedoručil, hoci ho mal doručené 30.8.2016 (doručenka pri č.l. 146 spisu).

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok - ďalej aj pred vecným prieskumom napadnutého rozhodnutia vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní písomne vyjadril k možnému použitiu ustanovenia § 323 ods. 2, § 407 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka (na ktoré poukázal žalobca vo vyjadrení k podaného odvolaniu), a to najmä z dôvodu, že za cenu diela vyúčtovanú faktúrami č. FV2013055 vo výške 48.000,- eur a č. FV2013056 vo výške 10.000,- eur žalovaný poskytol čiastočné plnenie, a to plnou úhradou faktúry č. FV2013056 dňa 19.3.2014 (po začatí tohto konania) a čiastočnou úhradou faktúry č. FV2013055 v rozsahu 28.000,- eur dňa 21.10.2013.

11. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval.

12. Následne odvolací súd prejednal podané odvolanie majúc na zreteli intertemporálne ustanovenia vyplývajúce z § 470 ods. 1, 2 CSP. V zmysle týchto, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu, ale aj na internetovej stránke súdov SR (§ 378 ods. 1 v spojení s ust. § 219 ods. 3 . Nariadenie pojednávanie si nevyžadovala potreba zopakovania alebo doplnenia dokazovania a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1, 2 . Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozsudku.

14. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

15. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

16. Žalovaný podaným odvolaním nepopiera záväzok voči žalobcovi ako taký, ale len jeho výšku uvádzanú žalobcom, poukazujúc na to, že dielo, ktoré na základe zákazky urobil žalobca a za ktoré vystavil faktúry, nebolo dokončené podľa objednávky a nie je plne funkčné, pričom závada uvedená v zápise o odovzdaní a prevzatí dokončeného diela nebola doposiaľ odstránená.

17. V prejednávanej veci je zo spisu zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 30.000,- eur s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa 31.3.2014 vzal žalobca svoj návrh čiastočne späť, pretože po podaní žaloby na súd žalovaný dňa 19.3.2014 uhradil žalobcovi sumu 10.000,- eur. Toto viedlo k tomu, že platobným rozkazom 12Rob/31/2014-32 zo dňa 24.4.2014

už bolo rozhodnuté o rozsahu žaloby po jej čiastočnom späťvzatí. Následne po podaní odporu proti platobnému rozkazu podľa § 172 ods. 6 O.s.p. bol predmetom konania upravený posledný návrh.

18. Právny vzťah medzi stranami sporu vznikol dňa 2.4.2013 uzavretím zmluvy o dielo, kde žalobca vystupuje ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ. Dielom podľa tejto zmluvy bola dodávka a montáž oceľového vežového vodojemu VV 75m3, doprava dielov vodojemu na miesto stavby, odskúšanie a uvedenie do prevádzky vrátane zamerania zvislosti. Cena diela bola dohodnutá podľa cenovej ponuky vo výške 109.000,- eur. Platby boli dohodnuté na základe čiastočných fakturácií a to vo výške 14.000,- eur po dodaní kotviaceho prvku 04/2013, vo výške 45.000,- eur po dodaní dielov nádrže na montáž, platba vo výške 40.000,- eur po zmontovaní nádrže a konečná faktúra vo výške 10.000,- eur. Splatnosť faktúr bola dohodnutá v prípade prvej a poslednej fakturácie do 30 dní a v prípade druhej a tretej faktúry do 60 dní.

19. Z celkovej dohodnutej ceny diela vo výške 109.000,- eur žalovaný neuhradil žalobcovi sumu 20.000,- eur. Ide o časť faktúry č. FV2013055 zo dňa 8.8.2013, splatnej dňa 8.10.2013, ktorá bola vyčíslená na sumu 48.000,- eur, na ktorú žalovaný uhradil dňa 21.10.2013 žalobcovi sumu 28.000,- eur.

20. Podľa § 407 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka, platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

21. Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka, za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

22. Uznanie dlhu v zmysle § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka predstavuje jednostranný právny úkon, ktorý z hľadiska obsahu úkonu uznania záväzku, na rozdiel od občianskoprávnej úpravy uznania dlhu, nevyžaduje určenie výšky ani právneho dôvodu záväzku, ktorý sa uznáva. Citované zákonné ustanovenie ako uznanie záväzku kvalifikuje úkony, u ktorých možno mať za to, že ich realizáciou dlžník uznal svoj záväzok konkludentne (právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka). Dôsledkom uznania záväzku je vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom existoval.

23. V prejednávanej veci žalovaný realizoval na zaplatenie ceny diela úhrady na žalobcom podľa článku 4, bod 4.2 vystavené 2 faktúry a tiež čiastočnú úhradu faktúry č. FV2013055 zo dňa 8.8.2013, na základe ktorej uhradil žalobcovi dňa 21.10.2013 sumu 28.000,- eur. Po začatí tohto súdneho konania žalobcovi zaplatil i tzv. konečnú faktúru FV2013056 na sumu 10.000,- eur. Uvedené plnenia na úhradu tzv. čiastkových (dielčích) faktúr i čiastočná úhrada faktúry č. FV2013055 na sumu 48.000,- eur v rozsahu 28.000,- eur, bez oznámenia o dôvode neplnenia zostatku vyúčtovanej ceny sú v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka spojené s účinkami uznania aj zvyšnej časti dlhu žalovaného na cene diela vo výške 20.000,- eur o to viac, ak listom zo dňa 26.2.2014 (č.l. 20 spisu) žalovaný nepopieral svoj záväzok zaplatiť cenu diela, ale vyjadril presvedčenie, že dlh „vyrovná“ do 20.3.2014. Tak ako je už uvedené vyššie uznanie záväzku je spojené so vznikom vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že záväzok v čase uznania a v uznanom rozsahu trvá. Vzhľadom na vyvrátiteľnosť domnienky („predpokladá sa“), dlžník má naďalej možnosť preukázať, že záväzok nevznikol, prípadne, že v čase uznania už netrval. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti prešlo na dlžníka. Vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky zaväzuje i súd pri hodnotení dôkazov, a to v tom zmysle, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak (§ 133 O.s.p., ktorý bolo potrebné aplikovať v konaní pred súdom prvej inštancie v tomto konaní). Úspech obrany žalovaného proti podanej žalobe bol tak závislý na tom, či žalovaný vyprodukuje skutočnosti a dôkazy na vyvrátenie uvedenej právnej domnienky.

24. Obrana žalovaného, že zostatok dohodnutej ceny diela žalobcovi neuhradil z dôvodu, že žalobcom zrealizované dielo malo vady, bola správne vyhodnotená prvoinštančným súdom za účelovú. Žalovaný žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že u žalobcu nereklamoval údajné vady diela a to bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie

svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. V rámci dokazovania pred súdom má strana sporu právo uviesť vlastné tvrdenia o určitých skutkových okolnostiach, ale zároveň má aj povinnosť označiť dôkazy na ich preukázanie. Ak teda žalovaný tvrdil, že zostatok dohodnutej ceny neuhradil z dôvodu, že dielo malo vady, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie skutočnosti, že zistené vady diela uplatnil u zhotoviteľa bez zbytočného dokladu po tom, čo tieto vady zistil (§ 362 ods. 2 písm. a) Obch. zák.). Uvedenú skutočnosť žalovaný v konaní nepreukázal a preto odvolací súd posúdil túto jeho odvolaciu námietku ako neopodstatnenú.

25. Podaným odvolaním bol dotknutý aj výrok rozsudku o prisúdení úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Keďže dôvody odvolania sa nezmieňujú o tejto časti rozsudku, nemá odvolací súd oprávnenie preskúmavať správnosť tohto výroku (viazanosť dôvodmi podaného odvolania vyplývajúcich z ust. § 380 ods. 1 a § 212 ods. 1 O.s.p.).

26. To isté sa týka aj výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. Aj v tomto prípade bol síce odvolaním dotknutý tento výrok rozsudku, ale pre nedostatok odôvodnenia musel byť bez ďalšieho potvrdený.

27. Vzhľadom na odvolaciu námietku žalovaného, že nemohol na pojednávaní predložiť na obranu pred žalobou svoje dôkazy, ani nijak vyvrátiť tvrdenia žalobcu, nakoľko sa na pojednávaní nezúčastnil, posudzoval odvolací súd dôvodnosť tvrdenia žalovaného t.j. či postupom súdu prvej inštancie bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. účinného do 30.6.2016).

28. Odvolací súd preskúmaním postupu súdu prvej inštancie zistil, že dňa 5.5.2014 doručil prvoinštančný súd žalovanému žalobu spolu s platobným rozkazom s tým, že proti platobnému rozkazu je možné podať odpor, ktorý musí byť odôvodnený vo veci samej. Žalovaný podal dňa 14.5.2014 proti doručenému platobnému rozkazu odpor. Následne boli vo veci nariadené pojednávania na dni 16.4.2015, 11.6.2015, 9.7.2015, 24.9.2015, ktoré boli z rôznych dôvodov odročené. Dňa 16.11.2015 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol prítomný žalobca a jeho právny zástupca a právny zástupca žalovaného. Žalovaný sa uvedeného pojednávania nezúčastnil napriek tomu, že na pojednávanie bol predvolaný a predvolanie na toto pojednávanie prevzal dňa 30.9.2015. Pojednávanie dňa 16.11.2015 sa uskutočnilo a bolo odročené na deň 11.1.2016 len z dôvodu opätovného predvolania žalovaného, pričom jeho právnej zástupkyni bola uložená povinnosť zabezpečiť účasť konateľa žalovaného na pojednávaní. Pojednávanie vytýčené na deň 11.1.2016 sa neuskutočnilo, bolo odročené na neurčito z dôvodu, že strany, na podnet žalovaného, zvažovali možnosť mimosúdnej dohody. Keďže k mimosúdnej dohode nedošlo, bolo vo veci nariadené ďalšie pojednávanie na deň 4.5.2016 s tým, že na pojednávanie boli predvolaní žalobca aj žalovaný a ich právni zástupcovia. Dňa 2.5.2016 požiadal právny zástupca žalovaného o odročenie tohto pojednávania, z dôvodu, že jeho klient - žalovaný ho informoval, že k ich spoločnosti pristúpil nový zahraničný spoločník, ktorý má eminentný záujem ukončiť spor mimosúdnou dohodou, pričom žalovaný s takýmto postupom súhlasil. Žiadal, aby súd pojednávanie odročil a ponechal účastníkom konania primeranú lehotu na dohodnutie podmienok mimosúdnej dohody. Prvoinštančný súd dňa 3.5.2016 elektronickými prostriedkami oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že žiadosť o odročenie pojednávania určeného na deň 4.5.2016 o 8.30 hod. neakceptuje, z dôvodu, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania nespĺňa náležitosti uvedené v Občianskom súdnom poriadku. Na pojednávanie dňa 4.5.2016 sa nedostavila žiadna zo sporových strán, ani ich právni zástupcovia. Prvoinštančný súd správne uznesením podľa § 101 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti účastníkov a po oboznámení priebehu doterajšieho dokazovania a po vyhlásení dokazovania za skončené vyhlásil rozsudok vo veci.

29. Odvolací súd tak konštatuje, že súd prvej inštancie mal dňa 4.5.2016 splnené všetky procesné podmienky na prejednanie a rozhodnutie veci na pojednávaní. Prvoinštančný súd nariadil pojednávanie podľa § 115 ods. 1 O.s.p. pri zachovaní lehoty podľa § 115 ods. 2 O.s.p. Účastníci konania a právny zástupca žalovaného boli riadne a včas na pojednávanie predvolaní. Z neúčasti na pojednávaní sa síce ospravedlnil právny zástupca žalovaného, avšak súdom mu bolo oznámené, že jeho žiadosti o odročenie súd nevyhovuje. Preskúmaním postupu súdu prvej inštancie, s prihliadnutím na všetky okolnosti veci, vyhodnotil postup tohto súdu ako správny, keď mal preukázané, že žalovaný mal objektívnu možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré uviedol žalobca v žalobe, na pojednávaní dňa 16.11.2015

bol právny zástupca žalovaného prítomný, a na prejednanie veci na pojednávaní dňa 4.5.2016 mal prvoinštančný súd splnené všetky podmienky stanovené zákonnými ustanoveniami §§ 114 a nasl. O.s.p. Dôsledky pasivity účastníka v konaní nemôžu byť vyhodnotené ako vadný procesný postup súdu.

30. Zo žiadneho z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (účinného v čase konania a rozhodovania súdu prvej inštancie) nemožno vyvodiť, že by súd v každom prípade musel vypočuť účastníka konania. Výsluch účastníka je iba jedným z dôkazných prostriedkov (§ 125 O.s.p.) a tento súd hodnotí ako každý iný dôkaz. Pri nedostatku výpovede účastníka, súd zváži, či to nie je na ujmu riadneho zistenia skutkového stavu veci. Súd prvej inštancie preto nepochybil, ak majúc za to, že skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov stačí na rozhodnutie vo veci samej, štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý bol v konaní pasívny (nezúčastnil sa nariadených pojednávaní bez preukázania objektívnej prekážky v účasti), v konaní nevypočul. Okresný súd svojím postupom žalovaného nevylúčil z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu vtedy platný Občianky súdny poriadok priznával.

31. Žalovaný bol zastúpený zástupcom s plnou mocou pre celé konanie a prostredníctvom tohto zástupcu vykonával všetky procesné úkony. Nevyhovenie návrhu na odročenie pojednávania nemožno z vyššie uvedených dôvodov považovať za takú vadu konania, ktorá by mala za následok záver o odňatí možnosti žalovanému konať pred súdom.

32. Z uvedených dôvodov odvolaciu námietku žalovaného o odňatí možnosti konať pred súdom postupom súdu prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú

33. Odvolací súd za takéhoto stavu, keď nezistil vadu konania, ktorá by mala za následok odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom a nezistil ani opodstatnenosť námietok o nesprávne zistenom skutkovom stave či o nesprávnom právnom posúdení, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil. V podrobnostiach, pokiaľ sa týka skutkových záverov i právneho posúdenia veci, odvolací súd odkazuje na dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

34. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. V zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 sa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie použijú aj na odvolacie konanie. Pretože rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, odvolací súd žalobcovi úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške tejto náhrady v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie. Každopádne v zmysle ust. § 255 ods. 1 žalobca ako úspešný v odvolacom konaní má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

35. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hladov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .