Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/62/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., IČO: 31 347 037, Bajkalská 19/A, Bratislava, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1267/2019 zo dňa 09.05.2019, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Konanie pred správnymi orgánmi

1. Inšpektori prvostupňového správneho orgánu (RVPS Poprad) vykonali dňa 04. 12. 2018 v čase od 09.30 hod. do 13.00 hod. kontrolu potravín v prevádzkarni žalobcu, Billa filiálka 333, Štúrova 988/104, 059 21 Svit, zameranú na prešetrenie podania spotrebiteľa, zaevidovaného dňa 03. 12. 2018 pod č. , v ktorej spotrebiteľ uviedol, že Zlatý syr Gouda (TVS 48 %, spotrebujte do 02.12.2018) zakúpený v predmetnej prevádzkarni dňa 01. 12. 2018 po otvorení obalu (fólie) vykazoval na povrchu zelenú pleseň, čo spotrebiteľ doložil fotodokumentáciou predmetného výrobku a pokladničným blokom.

2. Kontrolou boli inšpektormi RVPS Poprad zistené nasledovné nedostatky:

Umiestňovanie na trh potravín označených a ponúkaných na spotrebu klamlivým spôsobom - prebaľovanie už prebalených syrov, ktoré boli ponúkané na predaj a to SYR PIERKO BLOK, polotvrdý zrejúci, odtučnený. Staré etikety s dátumom balenia: 02.12.2018 a dátumom spotreby 06.12.2018 boli počas kontroly nahrádzané novými etiketami s dátumom balenia 04.12.2018 a dátumom spotreby 08.12.2018. V súvislosti s uvedenými nedostatkami inšpektori konštatovali porušenie a o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o potravinách“).

Odber vzoriek dvoch druhov syrov:

- Zlatý syr Gouda /TVS 48%/, ( nakrájané a balené predajcom), polotvrdý prírodný syr, nakrájaný a balený v predajni, v celkovom množstve 0,4 kg v počte 2ks, dodávateľ: MILKPOL Slovakia s.r.o., Piaristická 2, 949 01 Nitra, balené: 01.12.2018. spotrebujte do: 07.12.2018. (Odberný protokol č. 279748/1 zo dňa 04.12.2018, v poznámke uvedené výskyt kolónií plesní, chuť farba vôňa ). Na uvedený syr neboli účastníkom konania predložené skladovacie skúšky. Bol predložený nadobúdací doklad č. 20180319 zo

dňa 05. 10.2018 od CROSS DOCKING PETROVANY FRISCHE, 585 Petrovany, SK 08253 Petrovany v množstve 9,115 kg.

- MANCHEGO, tvrdý zrejúci tučný ovčí syr, 150g, balený v ochrannej atmosfére, vyrobené v Španielsku ES15.00229/CRCE, v celkovom množstve 0,3kg, v počte 2 balenia, LOT: 27171107, DMT: 06.02.2019. (Odberný protokol č.279748/2, v poznámke uvedené: cez priehľadný obal pozorované modrozelené sfarbenie povrchu, farba, chuť vôňa- výskyt plesní.

3. Zo zistených nedostatkov bola vyhotovená fotodokumentácia.

4. Podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách inšpektori RVPS Poprad uložili kontrolovanému subjektu opatrenie na mieste, zákaz umiestňovať na trh potraviny ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom, ktoré sú označené písomnou informáciou, ktorá je nepravdivá a zavádzajúca.

5. Skutočnosti zistené počas úradnej kontroly potravín sú popísané v zázname o úradnej kontrole potravín č. PP/2018/TI,BI,BU/89 zo dňa 04. 12. 2018, ktorý bol prerokovaný so zodpovedným zamestnancom kontrolovaného subjektu, vedúcou predajne, ktorá zobrala na vedomie zistené nedostatky bez námietok, čo potvrdila svojim podpisom a k preukázaným kontrolným zisteniam podala vyjadrenie, že „Vyjadrí sa vedenie spoločnosti, týmto podpisom len preberám túto správu a budem informovať vedenie spoločnosti.“

6. Úradne odobraté vzorky výrobkov boli vyšetrené v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave, skúšobné laboratórium Dolný Kubín. Na základe výsledku vyšetrení boli vystavené:

- Protokol o skúške č. 20238/2018 zo dňa 13.12.2018. Zlatý syr Gouda /TVS 48%/, (nakrájané a balené predajcom), polotvrdý prírodný syr, v celkovom množstve 0,4 kg v počte 2 balenia, krajina pôvodu SRN, dodávateľ: MILKPOL Slovakia s.r.o., Piaristická 2, 949 01 Nitra, balené: 01.12.2018, spotrebujte do: 07.12.2018 v kontrolovanom znaku senzorické hodnotenie, bol posúdený ako nevyhovujúci (cit.): „Vzorka na základe senzorického hodnotenia nie je v súlade s požiadavkami Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín Článok 14 ods. 2 písm. b): na povrchu syra viditeľné plesne zelenej a bielej farby, ktoré boli potvrdené mykologickým nálezom.“ Mykologický nález: plesne Penicilium sp.

- Protokol o skúške č. 20239/2018 zo dňa 13. 12. 2018 (RVPS Poprad doručený elektronicky dňa 17.12.2018). MANCHEGO, tvrdý zrejúci tučný ovčí svr, 150g, balený v ochrannej atmosfére, vyrobené v Španielsku ES15.00229/CRCE, výrobca: C/Syram 4 13600 Alcazar Desan Juan C.R. Spain, LOT 27171107, v celkovom množstve 0,3kg, v počte 2balenia, DMT: 06.02.2019, vzorkované množstvo 0,75 kg, v kontrolovanom znaku senzorické hodnotenie, bol posúdený ako nevyhovujúci (cit.): „Vzorka na základe senzorického hodnotenia nie je v súlade s požiadavkami Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín Článok 14 ods. 2 písm. b): na povrchu syra viditeľné plesne zelenej a bielej farby, ktoré boli potvrdené mykologickým nálezom.“ Mykologický nález: plesne Penicilium sp.

7. Dňa 17.12.2018, v čase od 13.30 hod. do 14.30 hod. bola vykonaná dodatočná úradná kontrola potravín za účelom overenia splnenia opatrení uložených na mieste pri kontrole vykonanej v kontrolovanom subjekte dňa 04.12.2018, č. záznamu o úradnej kontrole potravín PP/2018/TI,BI,BU/89 a overenie dodržiavania potravinového práva na základe zistenia nevyhovujúceho laboratórneho vyšetrenia vzorky dvoch druhov syrov odobratých počas úradnej kontroly dňa 04. 12. 2018, protokol o skúške č. 20238/2018 a č. 20239/2018 zo dňa 13. 12. 2018 vystaveným ŠVPU VPÚ Dolný Kubín. Bolo zistené splnenie vyššie uvedeného uloženého opatrenia. Žalobcovi boli odovzdané kópie protokolov o skúške č. 20238/2018 a č. 20239/2018 zo dňa 13. 12. 2018 vystavené ŠVPU VPÚ Dolný Kubín, ktoré tvoria prílohu záznamu. V čase dodatočnej úradnej kontroly bol nevyhovujúci výrobok MANCHEGO, tvrdý zrejúci tučný ovčí syr, 150g, balený v ochrannej atmosfére, vyrobené v Španielsku ES15.00229/CRCE, výrobcu: C/Syram 4 13600 Alcazar Desan Juan C.R. Spain, LOT 27171107, v celkovom množstve 0,45kg, v počte 3 balenia, DMT: 06.02.2019 umiestňovaný na trh, vedúcou filiálky bol z trhu stiahnutý počas úradnej kontroly. Zároveň boli senzoricky prekontrolované všetky druhy syrov prevádzkovateľom balených bez prítomnosti spotrebiteľa, bez zistených nedostatkov. Zistené skutočnosti sú uvedené v Zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. PP/2018/TI,BI,BU/89/ DUKP/DUKP/BI,AD zo dňa 17. 12. 2018, ktorý bol prerokovaný s vedúcou predajne, ktorá záznam

podpísala a k preukázaným kontrolným zisteniam uviedla (cit.:): „Svojim podpisom potvrdzujem len prevzatie tohto záznamu. Doručím spoločnosti“. Prílohou uvedeného záznamu sú Protokoly o skúške č. 20238/2018 a č. 20239/2018 zo dňa 13. 12. 2018.

8. Na základe vyššie uvedených zistení začala vecne a miestne príslušný správny orgán (RVPS Poprad) podľa § 18 správneho poriadku správne konanie č. k.: 439/2019 zo dňa 18.02.2019 vo veci zistených porušení zákona o potravinách a účastníkovi konania dala možnosť, aby sa v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia v lehote 5 pracovných dní od doručenia upovedomenia o začatí správneho konania vyjadril k skutočnostiam zisteným pri výkone úradnej kontroly, uvedeným v Zázname o úradnej kontrole potravín č. PP/2018/TI,BI,BU/89 zo dňa 04.12.2018 a v Protokoloch o skúškach č. 20238/2018 a č. 20239/2018 zo dňa 13. 12. 2018, aby navrhol dôkazy, prípadne navrhol doplnenie dokazovania vo veci, pričom uviedla a popísala zistené skutočnosti, ktorými malo dôjsť k porušeniu zákona o potravinách, predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo priamo aplikovateľných právnych aktov Európskej únie, ich predbežné právne posúdenie a dotknuté právne predpisy; zároveň poučila účastníka konania o jeho procesných právach a povinnostiach. Prílohou upovedomenia bola kópia uvedeného záznamu, fotodokumentácia vyhotovená počas úradnej kontroly dňa 04.12.2018, Protokoly o odbere vzorky č. 279748/1 a č. 279748/2 zo dňa 04.12.2018 a Protokoly o skúške č. 20238/2018 a č. 20239/2018 zo dňa 13.12.2018. Žalobca sa ku konaniu vyjadril listom zo dňa 22.02.2019.

9. Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 439/2019 zo dňa 13.03.2019, ktorým žalobcu uznal zodpovedným zo spáchania správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. h) a § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách a uložil mu úhrnnú pokutu 40.000 eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách za to, že umiestňoval na trh potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu, klamlivo označené a umiestňované na trh klamlivým spôsobom.

10. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1267/2019 zo dňa 09.05.2019, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie č. 439/2019 zo dňa 13.03.2019 potvrdil.

11. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že

„Platnou právnou úpravou a zavedeným systémom je v Slovenskej republike zabezpečená nestrannosť, kvalita a konzistentnosť úradných kontrol na všetkých úrovniach, pričom frekvencia kontrol je stanovená na základe rizika a výsledkov predchádzajúcich kontrol. Príslušný kontrolný orgán vykonáva úradné kontroly v súlade so zdokumentovanými postupmi, ktoré vychádzajú z platnej národnej a európskej legislatívy. Takým je aj Manuál pre výkon plánovaných úradných kontrol u prevádzkovateľov potravinárskych podnikov - obchodná sieť, účinný od 01. 11. 2016 a Pokyn ŠVPS SR č. 11/2012 (doplnený dňa 26. 10. 2018- uplatňuje sa od 02. 11. 2018), ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín podľa v znení neskorších predpisov. Pokyn obsahuje aj formu úradného záznamu (vypracovanú v súlade s požiadavkou určenou v čl. 9 ods. 1 až ods. 3 Nariadenia (ES) č. 882/2004). Podľa týchto pravidiel, sa úradné kontroly potravín vykonávajú bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku s výnimkou výkonu auditov. Pred začatím výkonu úradnej kontroly potravín sa inšpektori preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom (ak vykonávajú kontrolu na základe poverenia v inom územnom obvode) a ústne oznamujú prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku alebo jeho pracovníkovi účel úradnej kontroly, ktorý následne aj písomne uvedú do úradného záznamu. Odvolací orgán ešte raz zdôrazňuje, že úradné kontroly potravín sa vykonávajú bez predchádzajúceho upozornenia a preto nie je možné účel kontroly oznamovať prevádzkovateľovi písomne pred výkonom úradnej kontroly, tento úkon sa vykonáva pred každou neohlásenou úradnou kontrolou ústne oboznámením zodpovednej osoby o rozsahu kontrolnej činnosti inšpektorov, čo sa následne zapíše aj do úradného záznamu z kontroly. V priestoroch nesprístupnených verejnosti sú vždy inšpektori sprevádzaní osobou poverenou prevádzkovateľom. V prejednávanom prípade sa inšpektori pred začatím úradnej kontroly preukázali služobnými preukazmi, na ktorých sú jasne a zreteľne uvedené ich identifikačné údaje a oprávnenia a ústne oznámili prítomnému vedúcemu prevádzkarne účel kontroly. V stanovisku RVPS Poprad k námietkam uvedeným v odvolaní sa uvádza (cit.): „Inšpektori RVPS Poprad po príchode na prevádzku sa preukázali služobnými preukazmi, čo je zdokumentované na str. 1 úradného záznamu s uvedením čísiel služobných preukazov ( 703 043,

703 010, 703 013), ktorými sa preukázali pani Petre Birovej, vedúcej predajne, ktorej ústne oznámili účel kontroly, prešetrenie podnetu podaného spotrebiteľom, čo je taktiež zdokumentované v úradnom zázname na strane 2.“

„V Zázname o úradnej kontrole potravín č. PP/2018/TI,BI,BU/89 zo dňa 04. 12. 2018 je uvedené: názov a adresa miestne a vecne príslušného orgánu, ktorý kontrolu vykonal a ustanovenie, z ktorého vyplýva jeho príslušnosť na vykonanie kontroly (§ 21 ods. 1 písm. d) zákona o potravinách), číslo záznamu, dátum a čas vykonania kontroly - úradná kontrola potravín bola vykonaná dňa 04. 12. 2018 v čase od 09.30 hod. do 13.00 hod., mená a priezviská inšpektorov, ktorí úradnú kontrolu vykonali spolu s číslami ich služobných preukazov, ktorými sa preukazovali, identifikácia kontrolovaného subjektu a miesto vykonania úradnej kontroly, použitá kontrolná metóda (overovanie) a účel úradnej kontroly zameranej na prešetrenie podania spotrebiteľa, zaevidovaného RVPS Poprad dňa 03. 12. 2018 pod číslom 76/12/2018. Spotrebiteľ v predmetnom podaní uvádza, že Zlatý syr Gouda (TVS 48 %) (spotrebujte do 02. 12. 2018) zakúpený dňa 01. 12. 2018, zabalený v prevádzkarni BILLA filiálka 333, Štúrova 988/10, 059 21 Svit, po otvorení obalu (fólie) vykazoval na povrchu zelenú pleseň. V rámci úradnej kontroly bolo preverené dodržiavanie požiadaviek zákona o potravinách vo vymedzenej oblasti, v čase od 09.30 hod. do 13.00 hod.. V bode III. sú uvedené všetky preukázané kontrolné zistenia z ktorých je zrejmé, čo bolo v uvedenom čase kontrolované a s akým výsledkom, s uvedením zistení ( aj pozitívnych, napr. kontrola teplotných podmienok, pričom nebolo zistené porušenie chladiarenského reťazca) a porušení zákona o potravinách a osobitných predpisov s informáciou o vyhotovení fotodokumentácie. Celý postup bol podrobne zaznamenaný a to nielen poukázaním na zistené nedostatky, ale popísaním všetkých zistení (pozitívnych aj negatívnych). Podrobne bol popísaný aj odber dvoch vzoriek syrov, vykazujúcich znaky nevhodnosti na ľudskú spotrebu. Nakoľko sa jednalo aj o syr zabalený priamo na prevádzkarni, inšpektorov zaujímal aj postup pri balení syrov. V bode IV. je uložené opatrenie, jeho odôvodnenie, poučenie o možnosti podať voči uloženému opatreniu námietky, daný priestor na vyjadrenie sa zodpovedného zamestnanca kontrolovaného subjektu, mená a podpisy zúčastnených osôb s pečiatkami a s uvedením počtu strán záznamu.“

„Odvolací orgán upozorňuje, že neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný zápis o ohlásení príchodu inšpektorov a záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Je samozrejmé, že úradný záznam je vyhotovený po skončení fyzickej kontroly priestorov, potravín, dokumentácie a zachytáva priebeh úradnej kontroly od začiatku do jej ukončenia. Nevyhotovujú sa priebežné záznamy o jednotlivých krokoch a zisteniach, pričom ak má zodpovedný zamestnanec akékoľvek výhrady k postupu inšpektorov, má možnosť v časti IV. záznamu tieto námietky popísať. ŠVPS SR tiež opätovne upozorňuje, že inšpektori sa pri začatí úradnej kontroly nepreukazujú poverením, ale služobným preukazom, v ktorom je jasne uvedené zákonné ustanovenie, podľa ktorého vykonávajú úradnú kontrolu potravín, čo si prevádzkovateľ môže overiť nahliadnutím do tohto preukazu a porovnaním príslušných právnych predpisov.“

„Účastník konania na viacerých miestach argumentuje tým, že počas predmetnej úradnej kontroly RVPS Poprad porušila povinnosti vyplývajúce zo o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. ŠVPS SR však s poukázaním na v predchádzajúcej časti citované zákonné ustanovenia zastáva jednoznačne názor, že úradná kontrola potravín sa podľa správneho poriadku nevykonáva a teda inšpektori nie sú povinní zaznamenať priebeh úradnej kontroly vo forme zápisnice podľa správneho poriadku. Vo veciach upravených predpismi EÚ sa postupuje podľa týchto osobitných predpisov, keďže majú prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou. V prípade úradných kontrol potravín sa postupuje podľa Nariadenia (ES) č. 882/2004, na ktoré vyslovene odkazuje zákon o potravinách (Podľa zákona o potravinách: Orgány uvedené v až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu (Nariadenia (ES) č. 882/2004). ŠVPS SR trvá na svojom názore, že úradná kontrola potravín je presne definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené zákonom. Výsledky tohto procesu je príslušný orgán povinný zaznamenať spôsobom a vo forme určeným v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorý má možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam, pripadne podať vysvetlenie, informácie. Na základe takto zdokumentovaného stavu orgán úradnej kontroly posúdi, či sú dôvody na uloženie sankcie. V prípade ak dôjde k záveru, že protiprávne konanie účastníka je dostatočne

zdokumentované a napĺňa znaky niektorej zo skutkových podstát iných správnych deliktov uvedených v § 28 zákona o potravinách, v súlade s postupom určeným vo všeobecnom predpise o správnom konaní začne proces, ktorého výsledkom je rozhodnutie o uložení pokuty. Zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín majú rozsah svojich oprávnení presne určený v § 20 zákona o potravinách. Nemôžu ísť nad rámec týchto činností a v mene regionálnej veterinárnej a potravinovej správy rozhodnúť o začatí správneho konania už počas kontroly. Takéto rozhodnutie prislúcha iba samotnému správnemu orgánu a v jeho mene konajúcemu štatutárnemu orgánu. Keďže úradnou kontrolou nezačína žiadne správne konanie, ani záznam o úradnej kontrole potravín nemusí byť vyhotovený vo forme zápisnice s náležitosťami podľa § 22 správneho poriadku. V prejednávanom prípade Záznam o úradnej kontrole potravín č. PP/2018/TI,BI,BU/89 zo dňa 04.12.2018 spĺňal všetky náležitosti vyplývajúce z osobitného predpisu - Nariadenia (ES) č. 882/2004. Podľa § 18 ods. 2 a ods. 3 správneho poriadku pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon a o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania. Správne konanie začaté na podnet správneho orgánu (ovládané zásadou oficiality) sa považuje za začaté dňom, keď orgán príslušný vo veci rozhodnúť urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Za takýto úkon treba považovať doručenie prvej písomnosti účastníkovi konania, ktorá obsahuje upovedomenie o začatí správneho konania. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 27 ods. 1 správneho poriadku ak je to potrebné, správny orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu. Účastníkovi konania bolo dňa 20. 02. 2019 doručené upovedomenie o začatí správneho konania, pričom bola prvostupňovým správnym orgánom určená lehota 5 dní od doručenia upovedomenia na vyjadrenie sa k podkladu pre vydanie rozhodnutia. Zároveň bol účastník konania poučený o všetkých svojich procesných právach a povinnostiach. Účastník konania využil svoje procesné právo a k upovedomeniu o začatí správneho konania, resp. k podkladu pre vydanie rozhodnutia sa vyjadril s tým, že výsledky a priebeh úradnej kontroly žiadnym spôsobom nespochybnil. Podľa § 28 ods. 10 zákona o potravinách konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď orgán úradnej kontroly potravín zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Z uvedeného ustanovenia jasne vyplýva, že konanie o uložení pokuty nezačína v deň výkonu úradnej kontroly potravín, ale ho možno začať kedykoľvek do jedného roka odo dňa, keď orgán úradnej kontroly potravín zistil porušenie povinnosti počas kontroly, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti a to doručením upovedomenia o začatí správneho konania. ŠVPS SR upozorňuje, že námietky rovnakého charakteru (tvrdenia, že úradná kontrola potravín mala byť vykonávaná postupom podľa Správneho poriadku) boli uplatňované vo viacerých súdnych konaniach. Súdy tieto námietky nepovažovali za opodstatnené (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 23. augusta 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -233 zo dňa 07. apríla 2016; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 27. septembra 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -117 zo dňa 18. júna 2015; rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -249 zo dňa 9. februára 2017; rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -165 zo dňa 25. 03. 2015). Účastník konania namieta nezákonnosť kontroly aj z toho dôvodu, že nebol poučený o svojich právach a povinnostiach podľa správneho poriadku, o právach a povinnostiach v postavení kontrolovaného subjektu, o možnosti postupu a lehotách podľa zákona o potravinách a 252 ods. 1 . Podľa až 11 zákona o potravinách - Zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa a opatrenia podľa osobitných predpisov. Opatrenie podľa odseku 9 oznámi zamestnanec orgánu úradnej kontroly potravín ústne príslušnému zodpovednému zamestnancovi prevádzkovateľa a bezodkladne o ňom vyhotoví záznam o úradnej kontrole potravín. Ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým opatrením, môže proti nemu podať ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v zázname podľa odseku 10 alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. Podané námietky nemajú vo vzťahu k uloženým opatreniam odkladný účinok. O podaných námietkach rozhodne vedúci zamestnanec príslušného orgánu úradnej kontroly potravín do piatich pracovných dní odo dňa ich podania. Písomné vyhotovenie rozhodnutia o námietkach sa doručuje prevádzkovateľovi a je konečné. Podľa čl. 54 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004 ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov, bude konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude pri rozhodovaní

o tom, ako bude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodržiavania, ako aj minulosť prevádzkovateľa pokiaľ ide o nedodržiavanie predpisov. Podľa článku 54 ods. 3 Nariadenia (ES) č. 882/2004 Príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi alebo jeho zástupcovi a) písomné oznámenie o svojom rozhodnutí o akciách, ktoré sa majú uskutočniť podľa odseku 1, spolu s odôvodnením tohto rozhodnutia a b) informáciu o práve odvolať sa proti takémuto rozhodnutiu a o použiteľnom postupe a lehotách. Inšpektori RVPS Poprad dňa 04. 12. 2018 uložili v bode IV. Záznamu o úradnej kontrole potravín č. PP/2018/TI,BI,BU/89 prevádzkovateľovi opatrenie: „1. Zákaz umiestňovať na trh potravín ponúkaných na spotrebu klamlivým spôsobom, ktoré sú označené písomnou informáciou, ktorá je nepravdivá a zavádzajúca.“ s termínom plnenia od 04. 12. 2018 10.00 hod.. Potraviny boli stiahnuté z predaja ešte počas výkonu úradnej kontroly potravín. Ako vyplýva z citácie uvedenej v bode IV. záznamu, opatrenie bolo uložené „na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín“, pričom v bode III. záznamu sú tieto skutočnosti (nedostatky) podrobne popísané a to s poukázaním na konkrétne ustanovenia právnych predpisov, ktoré boli takýmto konaním porušené. Zároveň je jasne vymedzené ustanovenie oprávňujúce inšpektorov opatrenia na mieste ukladať ( o potravinách v znení neskorších predpisov). Ako odôvodnenie uloženého opatrenia sa opakovane v bode IV. uvádza: Počas kontroly bolo zistené prebaľovanie už prebalených syrov, ktoré boli ponúkané na predaj a to syr PIERKO BLOK, polotvrdý, zrejúci, odtučnený. Staré etikety s dátumom balenia: 02.12.2018 a dátumom spotreby 06.12.2018 boli počas kontroly nahrádzané novými etiketami s dátumom balenia 04.12.2018 a dátumom spotreby 08.12.2018. Ako vyplýva z úradného záznamu (bod IV.), s jeho obsahom a uloženými opatreniami bola oboznámená vedúca prevádzky-Petra Birová, ktorá bola zároveň poučená, že ak nie je oprávnená konať za kontrolovaný subjekt, je povinná bezodkladne informovať o uložených opatreniach osobu oprávňujúcu konať za prevádzkovateľa potravinárskeho podniku. Podľa článku 54 ods. 3 Nariadenia (ES) č. 882/2004 Príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi alebo jeho zástupcovi a) písomné oznámenie o svojom rozhodnutí o akciách, ktoré sa majú uskutočniť podľa odseku 1, spolu s odôvodnením tohto rozhodnutia a b) informáciu o práve odvolať sa proti takémuto rozhodnutiu a o použiteľnom postupe a lehotách. Prevádzkovateľovi bolo písomne (v úradnom zázname) oznámené opatrenie, ktoré má na základe skutočností zistených kontrolou vykonať, toto opatrenia bolo náležite písomne odôvodnené, aj s uvedením poučenia. Inšpektori si teda povinnosť podľa článku 54 ods. 3 písm. a) Nariadenia (ES) č. 882/2004 splnili. Uvedené nariadenie v článku 54 ods. 3 písm. b) ďalej určuje, že orgány úradnej kontroly potravín musia zabezpečiť, aby mal prevádzkovateľ informáciu o opravnom prostriedku proti uloženému opatreniu. Požiadavka písomnosti tu nie je uvedená. Podľa názoru odvolacieho orgánu je nepochybné, že účastník konania touto informáciou disponoval a teda mal vedomosť o práve podať proti uloženému opatreniu námietky, ktoré nevyužil. Účastník konania pôsobí na trhu potravín viac ako 20 rokov a túto činnosť realizuje v množstve prevádzok na celom území Slovenskej republiky. V týchto prevádzkach sa niekoľkokrát ročne vykonávajú úradné kontroly potravín a v prípade zistenia nedostatkov sú ukladané opatrenia a pokuty. Účastník konania inštitút námietok proti uloženým opatreniam využíval, využíva a práva v tejto oblasti sú mu pravidelne ozrejmované aj v rozhodnutiach orgánov úradnej kontroly potravín (napr. v odôvodnení každého rozhodnutia o odvolaní spoločnosti BILLA s. r. o., ktorým sú posudzované nedostatky v súvislosti s ktorými boli inšpektormi uložené opatrenia počas úradnej kontroly; len v roku 2018, teda pred dňom vykonania úradnej kontroly dňa 04.12.2018, takéto poučenie obsahovalo napr. rozhodnutie ŠVPS SR č. k. 359/2018 zo dňa 05.03.2018, č. k. zo dňa 23.04.2018, č. k. zo dňa 07.06.2018, č. k. zo dňa 12.07.2018, č. k. zo dňa 28.08.2018). Podľa názoru dovolacieho orgánu inšpektori nemali povinnosť poučovať prevádzkovateľa o práve využiť inštitút správneho súdnictva podľa a nasl. , pretože uloženie opatrení na odstránenie nedostatkov nemá charakter zásahu orgánu verejnej správy tak, ako to predpokladajú uvedené ustanovenia a tento inštitút nemá povahu opravného prostriedku v zmysle článku 54 ods. 3 Nariadenia (ES) č. 882/2004 (tým sú námietky podané prevádzkovateľom v zmysle zákona o potravinách). Odvolaciemu orgánu nie je zrejmé, aké ďalšie práva a povinnosti mal účastník konania na mysli v súvislosti s nesplnením poučovacej povinnosti, keďže zastáva jednoznačne názor, že úradná kontrola potravín sa podľa správneho poriadku nevykonáva. So samotnými právami a povinnosťami, ktoré prislúchajú každému prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku, sa tento subjekt musí oboznámiť ešte v čase začatia vykonávania činnosti v tejto oblasti a týchto práv a povinností si musí byť vedomý počas celého obdobia výroby potravín, manipulácie s potravinami a ich umiestňovania na trh. V súlade so zásadou „ignorantia juris non excusat“ svoje následné protiprávne konanie nemôže ospravedlňovať tým,

že orgánmi úradnej kontroly potravín nebol s rozsahom svojich práv a povinností pri výrobe, manipulácii s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh oboznámený. ŠVPS SR preto námietku účastníka konania o absencii poučenia o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu, o absencii akejkoľvek zmienky, považuje za účelovú.“

„Účastník konania v bode 3 a 4 odvolania namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia, neprimeranú výšku pokuty a nesprávnu právnu kvalifikáciu“.

„Preskúmavaným rozhodnutím č. j. 439/2019 zo dňa 13.03.2019 RVPS Poprad uznala účastníka konania zodpovedným za spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. h) a § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods.7 zákona o potravinách a v súlade s absorpčnou zásadou mu uložila pokutu vo výške 40 000 eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) uvedeného zákona za to, že umiestňoval na trh potraviny klamlivo označené, ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom a opakovane umiestňoval na trh potraviny iné ako bezpečné. Podľa účastníka konania RVPS Poprad udelila sprísnenú sankciu jednak podľa ust. § 28 ods. 7 Zákona o potravinách a následne posúdila minulosť prevádzkovateľa ako priťažujúcu okolnosť a uplatnila sprísnenie sankcie podľa ust. § 28 ods. 9 Zákona o potravinách.“

„ŠVPS SR nesúhlasí s názorom, že RVPS neprihliadala na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, nakoľko Rozhodnutie neobsahuje špecifikáciu všetkých skutočností ktoré boli predmetom šetrenia dňa 04.12.2018. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán popísal priebeh úradnej kontroly, zistené nedostatky, ich právne posúdenie, citoval všetky dotknuté právne predpisy, zaradenie skutkov pod jednotlivé skutkové podstaty a vyslovene uviedol, že po uplatnení absorpčnej zásady „ ukladá pokutu za iný správny delikt podľa o potravinách v znení neskorších predpisov, teda podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný“; následne vyhodnotil všetky hľadiská, ktoré je potrebné zohľadniť pri určení výšky pokuty. Odvolací orgán konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia je plne v súlade s výrokom preskúmavaného rozhodnutia.“

„Podľa názoru ŠVPS SR prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď na základe zistených nedostatkov začal správne konanie vo veci uloženia pokuty. Pri nedodržaní predpisov, musí orgán úradnej kontroly potravín konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil a v prípade porušenia určených povinností musí uložiť účinnú, primeranú a odrádzajúcu sankciu. V zmysle zákona o potravinách sankciou za porušenie ustanovení zákona je pokuta vo výške určenej v § 28 tohto zákona. V prípade dopustenia sa správneho deliktu kontrolovaným subjektom zákon o potravinách neumožňuje príslušnému správnemu orgánu uvážiť, či osobe zodpovednej za správny delikt pokutu uloží alebo nie. V zákone o potravinách sa v § 28 ods. 1 až 4 uvádza „Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu ..., ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi ....“ Z tohto znenia zákona vyplýva, že správny orgán pokutu uložiť musí a to v definovanom rozpätí. Tým, že zákonodarca nezakotvil v predmetnom ustanovení text, že správny orgán „môže uložiť pokutu“, vylúčil možnosť aplikovať správne uváženie pri samotnom ukladaní sankcie. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené. Prvostupňový správny orgán uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 40 000 eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods.7 zákona o potravinách s prihliadnutím na určenú sadzbu a kritériá vymedzené v § 28 ods. 9 zákona o potravinách - závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa, opakovanosť protiprávneho konania. Odvolací správny orgán posúdil všetky okolnosti prípadu, návrhy a argumenty uvedené v odvolaní, nezistil pochybenie v postupe prvostupňového orgánu, preto ponechal pokutu v pôvodnej výške, čo odôvodňuje nasledovnou správnou úvahou: V konaní bolo preukázané, že sa účastník konania dopustil dvoch správnych deliktov: podľa § 28 ods. 2 písm. h) a § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách.:

„Uvedené správne delikty sú v zákone sankcionované rôznou sankciou. Nakoľko zákon o správnom konaní neupravuje postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých správnych deliktov, správny orgán má pri ukladaní pokuty uplatniť na základe analógie legis tzv. absorpčnú zásadu, ktorej

podstata tkvie v absorpcii sadzieb (prísnejší trest pohlcuje miernejší) a uložení pokuty podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. V prejednávanom prípade bolo možné uložiť sankciu podľa § 28 ods. 4 uvedeného zákona. Ako uviedol prvostupňový správny orgán, prihliadal najmä na poškodenie záujmov konečného spotrebiteľa na trhu potravín, ako aj na riziko pre spotrebiteľa z hľadiska možného ohrozenia jeho zdravia, preto za najzávažnejší delikt určil správny delikt podľa § 28 ods. 4 (v spojení s ods. 7) zákona o potravinách, s čím sa odvolací správny orgán stotožnil. Prvostupňový správny orgán ďalej posúdil závažnosť, následky, trvanie, minulosť a opakovanosť protiprávneho konania a ich vplyv na výšku uloženej pokuty. Syry sú rizikovou komoditou, najmä z hľadiska mikrobiologického, preto je potrebné venovať tejto komodite, hlavne pri maloobchodnom predaji zvýšenú pozornosť a vykonať všetky opatrenia, aby boli syry nevhodné na ľudskú spotrebu vylúčené z predaja. Nemožno súhlasiť s vyjadrením účastníka konania, ktorý bagatelizuje zistenie inšpektorov a pokladá ho za nepatrné, lebo údajne nebolo poškodené zdravie spotrebiteľa. Účastník konania si neuvedomuje závažnosť zistení a možné následky nielen na zdravie spotrebiteľov. Je nutné uviesť, že pleseň zistená na povrchu dvoch druhov syrov Penicilium je rod príbuzný rodu Aspergilus a patrí k toxikogénnym plesniam, ktoré produkujú mykotoxíny. Pre človeka sú mykotoxíny zvlášť nebezpečné, lebo spôsobujú chorobné stavy, mnohé z nich sú karcinogénne. Po ich konzumácii sa toxíny absorbujú do krvi, prenesú do buniek, čím ich geneticky poškodzujú a bunky sa stávajú náchylné na potenciálny vznik rakoviny, preto k poškodeniu zdravia spotrebiteľa nedochádza okamžite po konzumácii kontaminovanej potraviny. Okrem toho sa spóry plesní v priestoroch predajne prenášajú vzduchom a kontaminujú ďalšie potraviny, predmety, zariadenia. Toxikogénne kmene húb napádajú množstvo potravín rastlinného aj živočíšneho pôvodu a za optimálnych podmienok vlhkosti, teploty a výživy, produkujú mykotoxíny, často skôr, ako sa objavia zmyslami vnímateľné prejavy kontaminácie. Prebaľovaním už raz nakrájaných a zabalených syrov účastník konania neoprávnene predlžoval dátum spotreby, klamlivo označoval novým, predĺženým dátumom spotreby nepredané syry, čím uvádzal spotrebiteľa do omylu z hľadiska trvanlivosti potraviny, čo je neprípustné. Z vyššie uvedených dôvodov bol postup inšpektorov správny a opatrenie na mieste, ktorým zakázali predaj prebaľovaných, klamlivo označených potravín, opodstatnené. Nie je povinnosťou spotrebiteľa kontrolovať predávané potraviny, naopak je povinnosťou prevádzkovateľa potravinárskeho podniku ako účastníka konania, zabezpečiť kontrolu syrov tak, aby spotrebiteľovi neboli ponúkané plesnivé, nebezpečné potraviny, nevhodné na ľudskú spotrebu, ktoré sú zo zákona o potravinách zakázané umiestňovať na trh. Potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu sa stávajú tovarom nepredajným, ktorý sa musí čo najrýchlejšie odstraňovať z predajne a skladov, v ktorých sa nachádzajú ostatné potraviny, čo splnené nebolo. Odvolací orgán zohľadnil možné následky zistených protiprávnych konaní berúc do úvahy fakt, že ustanovenia potravinového práva majú predovšetkým preventívny charakter zameraný na predchádzanie akémukoľvek ohrozeniu zdravia ľudí a porušeniu práva spotrebiteľa na trhu potravín. Odvolací orgán súčasne pri určovaní výšky pokuty prihliadal na spoločenskú neprijateľnosť oboch konaní. Prevádzkovatelia sú povinní dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi na všetkých stupňoch, teda aj pri umiestňovaní potravín na trh, v procese ich predaja. Účastník konania je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky, za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Ide o objektívnu zodpovednosť bez možnosti liberácie. Čo sa týka trvania protiprávneho stavu je nutné uviesť, že už kontrolou dňa 04. 12. 2018 inšpektori zistili senzorické zmeny dvoch druhov syrov a protiprávny stav v prípade umiestňovania na trh ovčieho syra MANCHEGO 150 g vákuovo baleného DMT 06. 02. 2019 trval až do výkonu dodatočnej úradnej kontroly potravín dňa 17. 12. 2018, kedy boli z trhu stiahnuté 3 kusy tohto syra . Správne orgány sa zaoberali aj minulosťou účastníka konania BILLA s. r. o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, prevádzkareň Billa filiálka 333, Štúrova 988/104, 059 21 Svit, skúmali nedodržiavanie predpisov v danej prevádzkarni a zistili, že voči účastníkovi konania bolo vedené správne konanie za porušenie platnej potravinovej legislatívy. Rozhodnutím RVPS Poprad č. j. 1204/2018 zo dňa 28.06.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. 07. 2018 bola účastníkovi konania uložená úhrnná pokuta vo výške 10 000 € podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách za umiestňovanie na trh 5 druhov syrov nevhodných na ľudskú spotrebu, po uplynutí ich dátumu spotreby v celkovom množstve 2,472 kg a v celkovej hodnote 24,79 eur, čo bolo zistené pri úradnej kontrole dňa 18.04.2018 v čase od 09.00 hod. do 13.00 hod. S poukázaním na toto rozhodnutie bolo umiestňovanie na trh potravín nie

bezpečných, posúdené ako opakované porušenie povinností odôvodňujúce uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách. K námietke účastníka konania v bode 4. odvolania -Nesprávna právna kvalifikácia, odvolací orgán uvádza: Nakoľko do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti (17. 07. 2018) uvedeného rozhodnutia RVPS Poprad č.j.: 1204/2018 došlo dňa 04. 12. 2018 k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bol účastník konania uznaný zodpovedným týmto rozhodnutím, odvolací správny orgán toto konanie, podobne ako prvostupňový správny orgán považuje za opakované, odôvodňujúce použitie zvýšenej sadzby. Skutočnosť, že bola uložená úhrnná pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najzávažnejší neznamená, že ostatné konania neboli posudzované a sankcionované. V súvislosti s opakovaným protiprávnym konaním je nutné uviesť, že zákon o potravinách obsahuje osobitné ustanovenia, ktoré upravujú prísnejšie sadzby pokút v prípade opätovného porušenia povinností, za ktoré bola uložená pokuta a preto posúdenie tohto hľadiska pri ukladaní pokuty je zvlášť dôležité. Všeobecné znaky skutkových podstát jednotlivých iných správnych deliktov (t. j. znaky, ktoré charakterizujú určité konania ako konanie protiprávne), sú popísané v § 28 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o potravinách. § 28 ods. 6, 7, 8 predstavujú tzv. kvalifikované skutkové podstaty, ktoré dopĺňajú základné skutkové podstaty uvedené v ods. 1, 2, 3, 4 a z dôvodu opakovanosti konania sprísňujú postih za vymedzené správe delikty. Uplatnenie týchto ustanovení je obmedzené jednoročnou lehotou, ktorá začína plynúť právoplatnosťou rozhodnutia o uložení pokuty, počas ktorej orgán úradnej kontroly potravín zistí opätovné porušenie tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta týmto rozhodnutím. Preto pri hodnotení hľadiska opakovania protiprávneho konania správny orgán posúdil okolnosti uloženia pokuty v prípade predchádzajúceho rozhodnutia a konštatuje, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o uložení pokuty (17.07.2018 ) došlo k opätovnému porušeniu tých istých povinností, za ktoré už bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán bol povinný uložiť pokutu pri opakovanom protiprávnom konaní v sadzbe od 1 000 eur do 1 000 000 eur. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. Správnosť postupu orgánov úradnej kontroly potravín pri ukladaní sankcií za zbiehajúce sa správne delikty a pri hodnotení hľadiska ich opakovanosti bola potvrdená viacerými súdnymi rozhodnutiami (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 16.04.2016, predmetom ktorého bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia ŠVPS SR č. k. 2289/2014 o uložení pokuty podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. -66 zo dňa 20.01.2016, predmetom ktorého bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia ŠVPS SR č. k. 2522/2014 o uložení úhrnnej pokuty podľa § 28 ods. 2 písm. písm. p) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách). Je nutné uviesť, že zistené nedostatky boli spôsobené výlučne samotným prevádzkovateľom, resp. jeho zamestnancami. Účastník konania, ako predávajúci, je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky a za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, tzn. bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Pri posúdení uloženej pokuty odvolací správny orgán zobral do úvahy všetky argumenty uvedené vyššie, rešpektoval zmysel a účel aplikovaných predpisov. Došiel k záveru, že pokuta vo výške 40 000 eur po zohľadnení charakteru a rozsahu nedostatkov, a vzhľadom na opakovanosť protiprávneho konania je primeraná. Ako priťažujúcu okolnosť posúdil spáchanie dvoch správnych deliktov z ktorých jeden je postihovaný podľa ods. 4 zákona o potravinách ako najzávažnejší a spáchaný opakovane, druhý spočíval v úmyselnom poškodzovaní spotrebiteľa, v prebaľovaní potravín a zámerným, neoprávneným predlžovaním ich trvanlivosti. Poľahčujúcou okolnosťou bolo nepreukázané reálne poškodenie zdravia spotrebiteľov aj keď je potrebné zdôrazniť, že pre vyvodenie zodpovednosti za jednotlivé správne delikty nie je potrebné preukázanie aj skutočného poškodenia zdravia spotrebiteľov. Odvolací správny orgán musí zdôrazniť, že prvostupňový správny orgán odôvodnil výšku pokuty, jej dôvody s poukazom na všetky zákonné kritériá, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a následného vyvodenia správnych právnych záverov, o čom odvolací správny orgán nemá pochybnosti. Uvádzané konanie, v danom prípade aj opakujúce sa nedostatky, považuje odvolací správny orgán za závažné a neprípustné. Uvedené správne delikty, ktoré účastník konania nepopiera, svedčia podľa názoru ŠVPS SR o dlhodobom zanedbaní vnútornej kontroly a nerešpektovaní potravinárskych predpisov zo strany účastníka konania, ktorý je navyše významným obchodným reťazcom, ktorý

vzhľadom k svojmu postaveniu na potravinársko-obchodnom trhu má dostatok materiálnych, ľudských a obchodných možností na to, aby sa takýmto pochybeniam dokázal vyvarovať a predchádzať im. Pokuta musí spĺňať požiadavku proporcionality a primeranosti k povahe skutku a jeho dôsledkom a preto po úvahe sa odvolací orgán stotožnil s výškou 40 000 eur ako s pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu, okolnostiam prípadu a určenej sadzbe. Zohľadnil pri tom všetky zákonom stanovené hľadiská. Správny orgán uložil účastníkovi konania pokutu v rozpätí definovanej sadzby pri opakovanom protiprávnom konaní (od 1 000 eur do 1000 000 eur) a podľa názoru odvolacieho orgánu ešte stále pri jej spodnej hranici (4,0 % z maximálnej pokuty), berúc do úvahy fakt, že uložená pokuta má plniť nielen represívny, ale aj výchovný a preventívny účel. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa účastník konania do budúcna vyvaroval porušení zákonných povinností, ale zase pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti. Vo sfére prevádzkovateľa má uložená pokuta plniť aj úlohu výchovnú, ako aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Správne orgány svoju diskrečnú právomoc použili v rámci zákonného rámca z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočili, inštitút správnej úvahy nezneužili, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnili - správna úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade so zákonom.“

12. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach adresovaných súdu. Žalovaný a prvostupňový správny v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam tohto rozhodnutia a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto rozsudku.

II. Žaloba

13. Žalobou doručenou elektronicky dňa 04.07.2019 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1267/2019 zo dňa 09.05.2019, ktoré považoval za ne zo dňa 13.03.2019. Žalobca žiadal rozhodnutia správnych orgánom oboch stupňov zrušiť.

14. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského sudu v Bratislave zo dňa 25.3.2015, spis. zn.: , z ktorého vyplýva: „Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že i na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky či. 6 ods. 1 dohovoru, pretože dohovor v č/. 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie". Dohovor má v danom prípade prioritu pred vnútroštátnym zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Dohovor je publikovaný v Zbierke Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj len „odporúčanie o správnych sankciách") ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v a nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní."

15. Pri správnom trestaní sa teda analogicky uplatňujú záruky a práva zakotvené v v znení neskorších predpisov (ďalej len „'7) a v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ").

16. Upovedomenie o začatí správneho konania je možné analogicky prirovnať k uzneseniu o vznesení obvinenia v trestnom konaní, ktoré je vydané voči fyzickej osobe/právnickej osobe podozrivej zo

spáchania konkrétneho trestného činu, nakoľko správny orgán fyzickej/právnickej osobe oznamuje, že voči nej začína správne konanie a teda považuje ju za páchateľa správneho deliktu. Eventuálne sa prikláňame k názoru, že upovedomenie o začatí správneho konania možno stotožniť s uznesením o začatí trestného stíhania. Popis skutku, pre ktorý sa začína správne konanie je základným predpokladom jeho začatia, nakoľko každé správne konanie musí mať vymedzený predmet. Vymedzenie skutku musí byť identifikované konkrétnym konaním, ktoré bude následne subsumované pod relevantné právne ustanovenia. Zároveň platí, že konanie musí byť dostatočne identifikované a konkretizované takým spôsobom, aby ho nebolo možné zameniť s iným skutkom. Účastník správneho konania má zároveň právo byť oboznámený s konkrétnym protiprávnym konaním (skutkom), ktorý sa mu kladie za vinu. Absenciou opisu skutku v upovedomení o začatí správneho konania došlo k porušeniu práva účastníka konania na obhajobu, nakoľko zmyslom tohto práva je vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa účastníkovi konania ako obvinenému kladú za vinu. Nakoľko však skutočnosti kladené žalobcovi za vinu neboli z upovedomenia o začatí správneho konania zrejmé, bolo porušené právo žalobcu na obhajobu.

17. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn.; : „S poukazom na znenie ustanovenia §18 ods. 1, 2 správneho poriadku súd konštatoval, že správny poriadok síce neupravuje výslovne obsahové náležitosti upovedomenia o začatí konania ako procesného úkonu správneho orgánu, avšak ako to vyplýva z právnej teórie, ako aj ustálenej súdnej praxe, treba vzhľadom na základné pravidlá správneho konania vychádzať z toho, že upovedomenie o začatí konania musí byť formulované tak, aby bolo zrejmé, v akej veci koná správny orgán a aký je právny dôvod, pre ktorý sa začína konanie z úradnej povinnosti. Ide o odkaz na konkrétne ustanovenia zákona, ktoré boli podľa názoru správneho orgánu porušené, a ktoré zakladajú kompetenciu správneho orgánu vo veci rozhodovať, vec v ktorej sa koná a popis skutku, ktorý je dôvodom pre začatie správneho konania."

18. Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave spis. zn.; : „Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky. Je potrebné pripomenúť, že i na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keď dohovor v článku 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, je potrebné poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá dohovor stabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a rovnako judikoval Ústavný súd Slovenskej republiky (pozri napr. nález sp. zn. -38 zo dňa 25. augusta 2010).“

19. V upovedomení o začatí správneho konania RVPS len odkazuje na skutočnosti zistené pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 4. 12. 2018 uvedené v Zázname o úradnej kontrole potravín (bez ich konkretizácie). V Upovedomení o začatí konania však absentuje popis skutku, pre ktorý sa konanie začína uvedením jeho miesta, času a spôsobu spáchania. Skutkom podľa teórie trestného práva rozumieme konanie páchateľa, ktoré má svoj jedinečný dejový priebeh definovaný jeho počiatkom, priebehom i zakončením.

20. RVPS v upovedomení o začatí správneho konania nedefinovala popis skutku, jeho miesto, čas a spôsob spáchania. RVPS len uviedla, že žalobca sa mal dopustiť porušenia umiestňovať na trh potraviny klamlivo označené a potraviny iné ako bezpečné, s odkazom na ustanovenia právnych predpisov, ktoré mali byť porušené - avšak bez konkretizácie konania, ktorým k naplneniu skutkovej podstaty predmetných správnych deliktov malo dôjsť. Uvedené možno prirovnať k vzneseniu obvinenia, v ktorom by bolo uvedené že páchateľ spáchal trestný čin krádeže podľa , avšak bez uvedenia skutku (kedy, na akom mieste, čo bolo predmetom krádeže a pod.). Uvedené nemožno považovať za popis skutku, ktorý musí byť v zmysle vyššie uvedenej judikatúry vymedzený dostatočne presne a určito, aby ho nebolo možné zameniť s iným skutkom a to priamo v upovedomení.

21. Nakoľko zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia a vzhľadom na skutočnosť, že v posudzovanej veci správny orgán pochybil, keď v Upovedomení o začatí správneho konania nešpecifikoval skutok, ktorý údajne zakladá spáchanie sankcionovaného správneho deliktu (čo nebolo odstránené ani Žalovaným v rámci preskúmania rozhodnutia), je nutné považovať Prvostupňové rozhodnutie ako i Rozhodnutie o odvolaní za nezákonné. Správny orgán v tomto prípade nezačal správne konanie pre konkrétny skutok a z tohto dôvodu je potrebné rozhodnutia zrušiť.

22. Podľa žalobcu úradná kontrola potravín, ktorá sa uskutočnila dňa 04.12.2018 v prevádzke žalobcu, bola vykonaná nezákonne.

23. Výkon značnej časti úradnej kontroly bol vykonaný bez prítomnosti zástupcu žalobcu, pretože inšpektori žalobcovi oznámili výkon úradnej kontroly až po tom, ako identifikovali údajné nedostatky.

24. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí s touto námietkou nestotožnil a tvrdil, že zo záznamu o výkone úradnej kontroly potravín vyplýva, že úradná kontrola bola vykonaná za prítomnosti vedúcej prevádzkarne, ktorá bola prítomná aj pri vyhotovovaní fotodokumentácie, pričom dodal, že bez spolupráce so zamestnancami žalobcu nebolo možné nedostatky zistiť. Podľa žalobcu skutočnosť, že zamestnankyňa žalobcu bola prítomný pri časti výkonu úradnej kontroly potravín pri ktorej inšpektori kontrolovali verejnosti neprístupné priestory nepreukazuje, že zamestnankyňa žalobcu mala možnosť byť prítomná alebo že by bola prítomná pri celom priebehu úradnej kontroly potravín.

25. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave spis. zn. - 86 zo dňa 27.6.2018, ktorý v ňom judikoval: „Existujú dôvodné pochybnosti o tom, že pracovníci RVPS vykonávajúci úradnú kontrolu potravín po ich príchode do prevádzky žalobcu upovedomia kohokoľvek oprávneného za žalobcu konať o svojej činnosti a taktiež počas jednotlivých kontrolných činností tieto vykonali v prítomnosti relevantného zástupcu žalobcu.“ „Uvedená pochybnosť pramení zo skutočnosti, že záznam o úradnej kontrole potravín č. LM/2016/K,Mr,M,AH/4 zo dňa 22.1.2016 ani záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. LM/2016/K,Mr,M,AH/4DÚKP doplnok zo dňa 23.2.2016 neobsahujú zmienku o tom, že kontrolóri pri vstupe do prevádzkarne žalobcu ohlásili svoj príchod, oboznámili ho s činnosťou, ktorú mienia vykonávať a neprizvali ku kontrolnej činnosti zodpovedného (povereného) zamestnanca žalobcu, aby určil eventuálne osobu (osoby), ktorá sa zúčastní výkonu úradnej kontroly.“

26. Žalobca namietal, že inšpektori oznámili žalobcovi výkon úradnej kontroly až po tom, ako identifikovali údajné porušenie zákona o potravinách. Uvedené potvrdzuje aj chýbajúci zápis o čase ohlásenia príchodu inšpektorov v zázname o úradnej kontrole potravín. Tak v zázname o úradnej kontrole potravín ako aj v prvostupňovom rozhodnutí sa konštatuje, že úradná kontrola mala prebiehať v čase od 9:30 hod. do 13:00 hod.. Žalobca má dôvodné podozrenie, že inšpektori sa svojvoľne tváriac sa ako spotrebitelia pohybovali po jej priestoroch v snahe nájsť porušenie zákona o potravinách. Až keď podľa identifikovali údajné spáchanie správneho deliktu oznámili žalobcovi, že prebieha úradná kontrola potravín. Podozrenie na predmetný postup inšpektorov vzbudzuje u žalobcu i tá skutočnosť, že závery úradnej kontroly potravín nekorešpondujú s jej časovým rozsahom. Úradná kontrola potravín mala trvať 3,5 hodiny, pričom podľa záznamu o úradnej kontrole potravín v tomto čase inšpektori kontrolovali len tri artikle. Vzhľadom k uvedenému je dôvodné podozrenie, že inšpektori sa na filiálke pohybovali už dlhšiu dobu a žalobcovi oznámili začiatok výkonu úradnej kontroly potravín až v čase, keď už mali sformulované zistenia. Z uvedeného ďalej vyplýva, že v priebehu značnej časti výkonu kontroly nebol prítomný žiaden zodpovedný zástupca žalobcu. Ak by bolo umožnené zamestnancom žalobcu byť prítomní v priebehu celého výkonu kontroly a vyjadrovať sa priebežne, interakcia a vyjadrenia zamestnancov žalobcu k priebehu úradnej kontroly a jednotlivým zisteniam by boli zachytené v časti III. Záznamu o úradnej kontrole potravín resp. priebežne pri každom z údajných zistení inšpektorov.

27. Žalobca nespochybňuje právo inšpektorov RVPS vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov kontrolovaného subjektu, ktoré im priznáva § 20 ods. 1 písm. a) zákona o potravinách. Uvedené oprávnenie však nie je bezbrehé a neznamená právo inšpektorov svojvoľne a bez akýchkoľvek pravidiel pohybovať sa v prevádzke žalobcu, dokonca aj bez jeho vedomia. Tým podľa žalobcu došlo k porušeniu práva žalobcu na súkromie garantovaného či. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj jeho práva oboznámiť sa s kontrolnými zisteniami bezprostredne ešte počas výkonu kontroly, adekvátne na kontrolné zistenia reagovať a účinne brániť svoje práva.

28. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd: „Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.“

29. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2005, spis. zn.: -16, vyplýva: „Ústavný súd v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (sťažnosť č. 37971/97

Société Colas Est and Others v. France), ako aj na základe svojej judikatúry () uznáva právnické osoby za nositeľov práva na nedotknuteľnosť obydlia - podnikateľských priestorov.“

30. Úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 4.12.2018 bol kontrolovaný majetok súkromnoprávneho charakteru. Všetky hnuteľné veci (tovar) nachádzajúce sa v priestoroch filiálky sú súkromným majetkom žalobcu, nakoľko nejde o majetok štátu alebo žiadnej inej entity, ktorá by mala verejnoprávny charakter. Žalobca nadobudol vlastnícke právo ku kontrolovaným, potravinám od dodávateľov dňom prevzatia potravín od dodávateľov. Keďže majetok žalobcu bol predmetom výkonu úradnej právomoci, žalobca mal právo vedieť, že takáto právomoc sa na jeho majetku realizuje. Priestory filiálky č. 333 žalobcu sú súkromnými priestormi patriacimi súkromnému podnikateľskému subjektu. Je preto nutné, aby RVPS postupovala pri výkone úradnej kontroly potravín (t.j. súkromného majetku žalobcu) v súkromných priestoroch podnikateľského subjektu v súlade so zásadou legality a aby bolo možné overiť, či sa tak naozaj stalo. Pre upresnenie uvádzame, že podstatou námietky žalobcu nie je tvrdenie, že k porušeniu práva na súkromie došlo vstupom inšpektorov do filiálky, ale neohlásením začiatku výkonu úradnej kontroly potravín na jej začiatku v dôsledku čoho bol majetok žalobcu kontrolovaný bez jeho vedomia čo predstavuje zásah do práva na ochranu súkromného vlastníctva.

31. Porušenie práva kontrolovaného subjektu na súkromie už deklaroval i Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 27.6.2018, spis. zn.: -86: „Postup správneho orgánu porušujúci právo žalobcu na súkromie spočíval v tom, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, že by pracovníci RVPS vykonávajúci úradnú kontrolu potravín po ich príchode do prevádzky žalobcu upovedomili kohokoľvek oprávneného za žalobcu konať o svojej činnosti a taktiež počas jednotlivých kontrolných činnostiach tieto vykonávali v prítomnosti relevantného zástupcu žalovaného.“

32. Žalobca namietal absenciu poučenia o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu ako dôvod nezákonnosti výkonu úradnej kontroly RVPS z dôvodu, že zamestnanci žalobcu zo strany RVPS neboli poučený o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu počas výkonu úradnej kontroly potravín.

33. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 6. 2015, spis. zn.: 5Sžnz/l/2015; „Je preto potrebné, aby odporca poskytol navrhovateľovi aspoň základné informácie a poučenia. Pokiaľ zamestnanec prítomným inšpektorom namieta, že nesúhlasí s požiadavkami žalovaného, a cíti sa nimi dotknutý na svojich právach, je v súlade so zásadami dobrej správy, aby inšpektori žalovaného dôkladnejšie vysvetlili zamestnancovi povahu úkonov, ich právnu úpravu, základ na ktorom postupujú, svoje oprávnenia a možnosti ďalšieho postupu. Nie je prijateľné, aby sa zamestnancovi v takejto situácii nepredstavili, nelegitimovali a nepreukázali povereniami podľa ktorých konajú. V takejto situácii je na mieste aj spísanie zápisu so zamestnancom, ktorý dôsledne zaznamená tieto skutočnosti tak, aby ich následne bolo možné preskúmať.“

34. Žalobca tvrdil, že RVPS počas výkonu kontroly neposkytla zamestnancovi žalobcu informácie o možnosti postupu a lehotách podľa ust. ani poučenie o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu, ktoré pre neho vyplývajú z Nariadenia č. 882/2004 Z. z., zákona o potravinách a správneho poriadku. Zamestnanci žalobcu sú často krát osoby so základným prípadne neúplným stredoškolským vzdelaním a neovládajú postupy kontrolných orgánov, ani ich práva a povinnosti. Žalovaný nemôže odôvodňovať zanedbanie povinností správneho orgánu tým, že žalobca pôsobí na trhu 20 rokov. Je povinnosťou každého orgánu verejnej správy postupovať pri realizácii svojich právomocí tak, aby účastníkom nevznikala ujma. Relevanciu nemá ani tvrdenie žalovaného, že žalobca uložené opatrenie splnil a preto neboli ukrátené jeho práva. Zamestnanci žalobcu takmer vždy plnia uložené opatrenia okamžite, aby ich konanie nebolo vyhodnotené ako marenie výkonu úradnej kontroly potravín, za čo by žalobcovi mohla byť uložená ďalšia sankcia.

35. Žalobcovi bolo odopreté právo účinne sa brániť proti postupu RVPS tým, že v rozpore s povinnosťou podľa ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku ako aj v rozpore s ústavným princípom dobrej správy žalobca nebol na začiatku úradnej kontroly potravín dňa 04.12.2018 poučený o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu, v rozpore s povinnosťou podľa čl. 54 ods. 3 Nariadenia č. 882/2004 RVPS počas výkonu úradnej kontroly potravín nepoučila žalobcu o práve využiť inštitút správneho súdnictva podľa ust. a nasl. v zákonom stanovených lehotách.

36. Žalobca namietal, že pri výkone úradnej kontroly potravín sa inšpektori nepreukázali povereniami a zároveň žalobcovi nebol predložený rovnopis údajného podnetu spotrebiteľa č. 76/12/2018. Kontrolovaný subjekt má právo na to, aby bol upovedomený o účele kontroly na jej začiatku, pretože účelom kontroly je daný aj rozsah povinnosti kontrolovaného subjektu poskytovať správnemu orgánu pri výkone úradnej kontroly potravín súčinnosť. Nestačí, aby bol účel kontroly uvedený len v zázname o úradnej kontrole potravín. Záznam o úradnej kontrole potravín je dokument spisovaný RVPS, pričom tento je spísaný až po výkone úradnej kontroly potravín.

37. Žalobca tvrdil, že mu na začiatku úradnej kontroly potravín nebol predložený žiaden doklad (poverenie), v ktorom by bol účel úradnej kontroly jasne deklarovaný písomne a zároveň žalobcovi nebol predložený ani rovnopis údajného podnetu spotrebiteľa č, 76/12/2018, z ktorého by predmet úradnej kontroly vyplýval. Účel úradnej kontroly potravín bol žalobcovi vymedzený len ústne, a to až neskôr, keď inšpektori identifikovali údajné porušenia zákona o potravinách, bez možnosti verifikácie rozsahu úradnej kontroly potravín.

38. V zázname o úradnej kontrole potravín sú uvedené len čísla služobných preukazov inšpektorov, z ktorých ale nevyplýva účel úradnej kontroly potravín, ani ich výslovné poverenie na vykonanie úradnej kontroly potravín. Napriek tomu, že v zákone o potravinách nie je upravená povinnosť preukazovať sa poverením pri každej úradnej kontrole potravín, ale len v súvislosti s výkonom úradnej kontroly zamestnancom regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v územnom obvode inej regionálnej a veterinárnej správy, Žalobca vyjadril právny názor, že výkon kontroly bez toho, aby sa správny orgán na úvod prezentoval písomným poverením s jasne vymedzeným účelom kontroly, je neakceptovateľný, pretože tým by sme de facto pripustili, že RVPS môže kontroly vykonávať bez pravidiel, čo je v právnom štáte neprípustné. V tomto smere je potrebné poukázať na identický právny stav, ktorý existoval v prípade kontrol vykonávaných Protimonopolným úradom Slovenskej republiky (ďalej len „PMÚ SR“) v rámci jeho inšpekčnej činnosti vykonávanej podľa ust. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"). ZOHS v znení účinnom do 30. 6. 2014 vôbec neupravoval náležitosti poverenia. Súčasné znenie už náležitosti poverenia upravuje, a to vďaka rozhodovacej činnosti súdov, ktoré uznali aplikovateľnosť argumentácie zákazu tzv. „fishing expedition“ (z angličtiny - „rybárska expedícia“) na postup PMÚ SR. Z uvedeného prístupu je zrejmé, že atribútom zákonnosti neohlásených inšpekcií, ktoré predstavujú tvrdý zásah do práv kontrolovaného subjektu, je, že správny orgán na začiatku výkonu úradnej kontroly predloží kontrolovanému subjektu poverenie s jasne a dostatočne určitým vymedzením účelu/predmetu kontroly.

39. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 3. 5. 2016, spis. zn.: : „Je potrebné konštatovať, že poverenie je základný právny akt, na základe ktorého protimonopolný úrad vykonáva inšpekcie, V istom smere sa vo vzťahu k náležitostiam poverenia vyjadril tunajší súd vo veci (zverejnený v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2012), V nej konštatoval, že pri inšpekcii sa využíva moment prekvapenia, kedy podnikateľ nie je o inšpekcii vopred informovaný. Zamestnanci nečakane vstupujú do priestorov podnikateľa a začínajú inšpekciu preukázaním sa poverením. Podnikateľ musí mať právnu možnosť z poverenia okamžitým nahliadnutím si od kont rolovať, či a na základe akého ustanovenia zákona sa voči nemu takto postupuje.“

40. Žalobca namietal prekročenie kontrolnej právomoci RVPS pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 4. 12. 2018, nakoľko rozsah skutočne kontrolovaných potravín prekročil jeho vymedzenie zadefinované RVPS. Predmet a účel kontroly je v Zázname o výkone úradnej kontrole potravín vymedzený obsahom konkrétneho podnetu spotrebiteľa ako: „Kontrola v zmysle o potravinách v znení neskorších predpisov, vykonaná na základe podnetu od spotrebiteľa, ktorý bol na RVPS Poprad podaný osobne dňa 03. 12. 2018 a zaevidovaný pod číslom 76/12/2018. Spotrebiteľ v predmetnom podaní uvádza, že Zlatý syr Gouda (TVS 48%), (spotrebujte do O2.„ 12. 2018) zakúpený dňa 01. 12. 2018, zabalený v prevádzkarni Bilfa filiálka 333, Štúrova 988/10, 059 21 Svit, po otvorení obalu (fólie) vykazoval na povrchu zelenú pleseň.“

41. V súlade s ústavným princípom legality účel vykonávanej kontroly nesmie byť zo strany RVPS prekročený. Vymedzením účelu kontroly je vytvorený kontrolný rámec, ktorý zároveň po oznámení prevádzkovateľovi potravinového podniku determinuje rozsah jeho povinností vo vzťahu ku konkrétnym

skutočnostiam/druhu potravín/povinnosti. Rozsah vykonávanej kontroly musí byť pre kontrolovaný subjekt transparentne vymedzený a predvídateľný.

42. V prípade, ak RVPS vymedzený účel prekročí, výkon kontroly sa stáva pre kontrolovaný subjekt neohraničený a tým pádom nepredvídateľný. Postup RVPS, v rámci ktorého by RVPS (resp. iný kontrolný orgán) mohol kontrolovať dodržiavanie akýchkoľvek práv a povinnosti, vykazuje znaky praktík tzv. „fishing expedition“, ktoré sú podľa právnych predpisov a judikatúry súdov pri kontrolách s vymedzeným účelom zakázané. Podľa názoru Žalobcu, RVPS môže kontrolovať dodržiavanie potravinového práva len vo vzťahu k dostatočne určito vymedzenému účelu úradnej kontroly potravín.

43. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 3. 5. 2016, spis. zn.: : „V poverení o vykonaní inšpekcie musí byť dostatočne vymedzený predmet inšpekcie tak, aby úrad nemohol prekročiť svoje kompetencie a zároveň, aby podnikateľ, u ktorého sa inšpekcia vykonáva, mohol jednoznačne určiť rozsah svojej spolupráce s úradom počas inšpekcie, keďže za nedodržanie a odmietnutie spolupracovať mu hrozí sankcia.“

44. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 4. 2016, spis. zn.: : „Pokiaľ žalobca poukázal na to, že ani Európska komisia nemôže vykonávať tzv. „fishing expeditions“, t. j. inšpekcie bez relevantného dôvodu, resp. v nedôvodnom rozsahu s cieľom náhodne získavať podklady pre ďalšiu svoju činnosť. Takéto konanie by predstavovalo zneužitie právomocí na úkor základných práv súkromných subjektov. (...)„Taktiež je nutné pripomenúť, že každý orgán verejnej moci je striktne viazaný či. 2 ods. 2 . Pri výkone právomoci by každý orgán mal dôsledne sledovať nielen úlohy zákonom mu zverené, ale aj to, aby konal len spôsobom, ktorý ustanoví zákon (princíp legality), v súlade s princípmi správneho konania, dobrej správy a v neposlednom rade princípom proporcionality. Pri tom je vždy potrebné dbať na základné práva všetkých dotknutých osôb tak podľa zákona, , ako aj Dohovoru.”

45. Žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie Berlioz Investment Fund C-682/15, ktoré sa týkalo výkonu kontroly zo strany daňového úradu, pričom Súdny dvor Európskej únie aj v tomto prípade potvrdil neprípustnosť tzv. „fishing expedition“ pri výkone úradných kontrol.

46. Z citovanej judikatúry vyplýva, že zásada zákazu tzv. „fishing expedition" je všeobecne aplikovateľná na postup pri vykonávaní kontrol rôznymi orgánmi verejnej správy. Podstatou tejto zásady je ohraničiť výkon kontroly vopred jasne vymedzeným, transparentným a najmä oznámeným účelom kontroly, ktorý nesmie byť prekročený. Zákaz tzv. „fishing expedition“ vychádza z či. 2 ods. 2 SR ako aj čl. 13 ods., 4 SR, a preto je aplikovateľný aj na výkon úradnej kontroly potravín zo strany RVPS a iné administratívne konania, postupy a inšpekcie.

47. Pri úradnej kontrole potravín vykonanej dňa 04.12.2018 bol vymedzený účel zjavne prekročený, nakoľko RVPS kontrolovala aj iné povinnosti prevádzkovateľa potravinového podniku, ktoré neboli obsahom podnetu. Uvedené potvrdzuje Prvostupňové rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bola udelená sankcia nielen za nevyhovujúcu kvalitu syra Gouda, ktorého sa údajne týkal podnet spotrebiteľa, ale RVPS odobrala vzorku aj inej potraviny „ovčí syr MANCHEGO“. RVPS taktiež udelila Žalobcovi sankciu za klamlivé označenie potravín - prelepovanie etikiet s dátumom spotreby na výrobku „SYR PIERKO BLOK“. Postupom RVPS pri kontrole povinností Žalobcu ustanovených v § 6 ods, 5 písm. b) zákona o potravinách a povinností stanovených Nariadením č. 1169/2011 tak došlo k prekročeniu účelu úradnej kontroly potravín.

48. Na základe vyššie uvedeného v časti kontroly „ovčieho syra MANCHEGO“ a prelepovania etikiet na výrobku „SYR PIERKO BLOK“ za nezákonne vykonanú, prekračujúcu účel úradnej kontroly potravín a z tohto dôvodu nie je prípustné, aby boli akékoľvek dôkazy získané nad rámec vymedzeného účelu v správnom konaní zohľadňované a aby bol žalobca za porušenie povinností zistených nad rámec účelu úradnej kontroly potravín sankcionovaný.

49. Žalobca namietal, že vykonanie úradnej kontroly potravín predstavuje dôležitý úkon správneho orgánu, z ktorého sa má vyhotovovať v zmysle ust. § 22 správneho poriadku zápisnica. V danom prípade však RVPS namiesto zápisnice vyhotovila Záznam o úradnej kontrole potravín, pričom tento nie je možné z obsahového, hľadiska považovať za zápisnicu v zmysle ust. § 22 správneho poriadku, nakoľko nespĺňa

zákonom predpísané náležitosti, ktoré Správny poriadok od zápisnice vyžaduje. Záznam o úradnej kontrole potravín neobsahuje dostatočné opísanie skutočností o priebehu úradnej kontroly potravín. Je z neho zrejmé, že kontrola prebiehala dňa 4.12.2018 od 8.30 hod. do 13.00 hod., t.j. 4,5 hodiny, avšak záznam o úradnej kontrole potravín nezachytáva celý priebeh kontroly takým spôsobom, aby ho bolo možné v neskoršom štádiu správneho konania podrobne rekonštruovať a náležíte preskúmať. RVPS sa v Zázname o úradnej kontrole potravín k jednotlivým porušeniam vyjadruje len okrajovo, pričom z neho nie je zrejmé, čo všetko inšpektori kontrolovali a ako kontrola prebiehala. Ďalej napríklad v protokole o skúške č. 20238/2018 a protokole o skúške č. 20239/2019 sa uvádza ako čas odberu vzoriek čas medzi 10.00 hod. a 11.00 hod. Žalobcovi nie je zrejmé, čo inšpektori vykonávali v jej súkromnoprávnych priestoroch v ostatnom čase úradnej kontroly (t.j. v čase medzi 8.30 hod. a 10.00 hod. a v čase medzi 11.00 hod. a 13.00 hod.). Záznam o úradnej kontrole potravín obsahuje viaceré nepresnosti, ako napríklad označenie funkčného postavenia zamestnanca, ktorý mal byť pri výkone úradnej kontroly prítomný. V časti III. je uvedené, že počas kontroly bola prítomná p. Petra Birová -vedúca predajne. Zatiaľ čo v časti IV. je uvedené že p. Petra Birová vykonáva funkciu zástupkyne vedúcej predajne. Nie je možné sa stotožniť ani s tvrdením Žalovaného, že záznam obsahuje všetky potrebné náležitosti a zistenia a poskytuje obraz o priebehu úradnej kontroly potravín. Uvedené deklaruje už len fakt, že z kontroly, ktorá mala trvať 3,5 hodiny je vyhotovený záznam s celkovým počtom 2 listov (4 strán), pričom celý priebeh a popis údajných zistení RPVS zaberá jednu stranu papiera.

50. Vzhľadom na uvedené máme záznam o úradnej kontrole potravín nepredstavuje spoľahlivé zistenie skutkového stavu, pričom bol vyhotovovaný jednostranne, s úmyslom udeliť žalobcovi pokutu a zjavne nezachytáva skutočný priebeh úradnej kontroly potravín. Zo Záznamu o úradnej kontrole potravín vyplývajú len tie zistenia, ktoré do neho zakomponovala RVPS podľa vlastného uváženia a ktorých výsledok je pre žalobcu negatívny. Zo záznamu o úradnej kontrole potravín vôbec nevyplývajú pozitívne zistenia ohľadom potravín a povinností prevádzkovateľa potravinového podniku, ktoré sú pozitívneho charakteru. Uvedené je veľmi vážnym nedostatkom brániacim objektívnemu a komplexnému posúdeniu veci odvolacím orgánom, prípadne súdom, ktorý by tieto okolnosti mohol zohľadniť ako poľahčujúcu okolnosť a najmä vytvoriť si ucelený obraz o plnení povinností prevádzkovateľa potravinového podniku.

51. Povinnosť RVPS vyhotovovať z úradnej kontroly potravín dokument s obsahovými náležitosťami zápisnice už uznal i Krajský súd v Bratislave, ktorý v rozhodnutí zo dňa 27.06.2018, spis. zn.: -86, skonštatoval: „K priebehu úradnej kontroly potravín a spísanému záznamu o nej správny súd dodáva, že ako vyplýva z dikcie vyššie uvedených ustanovení správneho poriadku, predpokladá sa, že pri výkone kontroly (ako dôležitého úkonu správneho orgánu) bude prítomný účastník konania alebo jeho zástupca v zápisnici reagovať na vykonané dôkazy. Právo účastníka zároveň zakladá správnemu orgánu povinnosť o úkone účastníka informovať a ako už súd skonštatoval, umožniť mu úkonu sa zúčastniť.“

52. Žalobca namietal, že vady v priebehu úradnej kontroly potravín vykonanej dňa 04.12.2018 sú tak závažného a neodstrániteľného charakteru, že celý priebeh úradnej kontroly možno označiť za nezákonný s tým následkom, že dôkazy získané takýmto postupom sú nezákonné a nemožno na ne prihliadať. Z uvedeného ďalej vyplýva, že RVPS nepreukázala spáchanie správnych deliktov, za ktoré bol žalobca sankcionovaný Prvostupňovým rozhodnutím.

53. Skúšky odobratých vzoriek boli vykonané v skúšobnom laboratóriu Dolný Kubín. Podľa protokolu o skúške č. 20238/2018 a protokolu o skúške č. 20239/2019 boli vzorky dodané dňa 04.12.2018 o 15.50 hod, a senzorické posúdenie bolo vykonané dňa 05.12.2018. RVPS však nepreukázala, že v období od ukončenia úradnej kontroly do vykonania senzorického posúdenia vzoriek bol dodržaný teplotný reťazec vzoriek a že vytýkané nedostatky neboli spôsobené nesprávnou manipuláciou so vzorkami v tomto medziobdobí. Žalobca má dôvodné podozrenie, že k znehodnoteniu potravín došlo práve v tomto medziobdobí, nakoľko fotodokumentácia vyhotovená počas úradnej kontroly potravín nezachytáva senzorické zmeny kontrolovaných potravín.

54. Žalobca namietal, že rozhodnutie RVPS je nepreskúmateľné s ohľadom na nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej pokuty a pokuta uložená žalobcovi správnym orgánom je neprimeraná závažnosti protiprávneho konania. RVPS ako správny orgán taktiež nedostatočne a nesprávnym spôsobom vyhodnotil atribúty stanovené ust. § 28 ods. 9 zákona o potravinách, podľa ktorých: „Orgán

úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.“

55. Čo sa týka atribútu závažnosti a následkov protiprávneho konania, tieto sú nepatrné, nakoľko nebolo preukázané poškodenie zdravia spotrebiteľa. Práve kritérium závažnosti a následkov protiprávneho konania dáva správnemu orgánu priestor na individuálne posúdenie každého skutkového stavu, ktoré by sa následne malo odraziť vo výške uloženej pokuty. Keďže závažnosť a následky protiprávneho konania boli nepatrné, ide o poľahčujúce okolnosti. 2 hľadiska trvania protiprávneho konania, RVPS konštatuje že nevyhovujúci stav trval počas výkonu úradnej kontroly potravín. Nešlo teda o dlhodobo pretrvávajúci nevyhovujúci stav potraviny, a preto ide o okolnosť poľahčujúceho charakteru. Čo sa týka minulosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, RVPS poukazuje len na rozhodnutie RVPS z roku 2018, č. k.: , ktorým bola Žalobcovi uložená pokuta vo výške 10.000,- € za správny delikt podľa ust. § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách - umiestňovanie potravín po uplynutí dátumu spotreby (ďalej len „DS“) a dátumu minimálnej trvanlivosti (ďalej len „DMT“ na trh).

56. Správny orgán v tomto prípade uložil žalobcovi pokutu vo výške 40.000,- €, pričom prvostupňové rozhodnutie neobsahuje žiadne úvahy, prostredníctvom ktorých by bolo možné rekonštruovať myšlienkový postup správneho orgánu, ktorý ho viedol k uloženiu pokuty vo výške štvornásobku pokuty uloženej predchádzajúcim rozhodnutím č. k.: 1204/2018. Skutočnosť, že správny orgán má možnosť využiť inštitút správnej úvahy neznamená, že výška pokuty môže byť stanovená svojvoľne a bez odôvodnenia. Pri porovnaní skutkového stavu, ktorý je konštatovaný v rozhodnutí RVPS, č. k. , možno zistiť, že v danom prípade išlo o umiestňovanie potravín na trh po uplynutí DS a DMT u celkovo 5 druhov potravín, pričom výška sankcie predstavovala 10.000,- €. V posudzovanom skutkovom stave neboli výrobky po DS ani DMT, nevyhovujúci stav potravín bol zistený len v prípade 2 výrobkov, pričom za nevyhovujúci stav výrobku „ovčí syr MANCHEGO“ nesmie byť Žalobcovi uložená pokuta nakoľko predmetná potravina bola kontrolovaná nad rámec kontrolnej právomoci vymedzenej RVPS v účele kontroly. Ide o nezákonne získaný dôkaz, ktorý nesmie byť zohľadňovaný pri hodnotení skutkového stavu veci. Z uvedeného vyplýva, že napriek menej závažnému skutkovému stavu (v porovnaní so skutkovým stavom zdokumentovaným rozhodnutím č. k.: ) bola Žalobcovi uložená pokuta vo výške štvornásobku predošle uloženej sankcie, čo nezohľadňuje požiadavku primeranosti (proporcionality) trestu k povahe skutku a jeho následkom. Pokuta udelená za ďalšie porušenia potravinového práva nemusí byť v každom prípade vždy vyššia než pokuta udelená v minulosti. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva RVPS povinnosť uložiť kontrolovanému subjektu v prípade opätovného porušenia povinností stanovených zákonom o potravinách vždy vyššiu sankciu len preto, že sa jedná o opakované konanie. Uvedené by viedlo k úplne absurdnému právnemu stavu, v dôsledku ktorého by kontrolovanému subjektu boli ukladané pokuty v stále vyššej výške, čo by i s prihliadnutím na prax príslušných RVPS, v rámci ktorej RVPS úplne ignoruje zásadu zahladenia správnych deliktov, viedlo k ukladaniu pokút v astronomickej výške.

57. Žalobca tiež namieta, že postupom RVPS pri ukladaní sankcie došlo k porušeniu zásady ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci), resp. zásady zákazu dvojitého pričítania.

58. Z rozsudku Krajského sudu v Bratislave zo dňa 25. 3. 2015, spis. zn.: , vyplýva, „súd považuje za potrebné zdôrazniť, že i na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky čí. 6 ods. 1 dohovoru, pretože dohovor v čt. 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“. Dohovor má v danom prípade prioritu pred vnútroštátnym zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Dohovor je publikovaný v Zbierke Vychádzajúc z či. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj len „odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy, Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v a nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní.“

59. V citovaných ustanoveniach je zakotvená zásada zákazu dvojitého pričítania, z ktorej je zrejmé, že ak sa uplatní sprísnenie sankcie z dôvodu opakovaného porušenia právnych predpisov zvýšením dolnej hranice zákonom ustanovenej sadzby, nie je možné na uvedené prihliadať aj ako na priťažujúcu okolnosť. V tomto prípade správny orgán zohľadnil predchádzajúce rozhodnutie č. k. jednak pre účely ust. Zákona o potravinách a aj ako priťažujúcu okolnosť v rámci posudzovania minulosti Žalobcu, čím došlo k dvojnásobnému sprísneniu sankcie. Žalobca považuje tento postup za protizákonný a v rozpore so zásadou ne bis in idem.

60. RVPS nerešpektuje ani zásadu zahladenia správnych deliktov, nakoľko na rozhodnutia o uložení prechádzajúcich pokút prihliada správny orgán opakovane ako na priťažujúce okolnosti, čo potvrdil Žalovaný i v Rozhodnutí o odvolaní, v ktorom uvádza že vždy prihliada na minulosť každého prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, a to až 3 roky spätne a to pri každom rozhodovaní o uložení sankcie.

61. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, spis. zn.: -55: „Správny orgán je pri rozhodovaní o výške sankcie za priestupok povinný hodnotiť, či nie je pri prihliadnutí na skôr uložené sankcie páchateľovi možné analogicky využiť inštitút trestného práva zahladenie odsúdenia/“

62. RVPS celkom zjavne neprihliadala na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, keďže Rozhodnutie neobsahuje špecifikáciu všetkých skutočností, ktoré boli predmetom šetrenia dňa 4. 12. 2018. Rozhodnutie nie je odrazom celého priebehu úradnej kontroly potravín, ale len jej úzkej časti, preto nie je objektívne a odvolaciemu orgánu neposkytuje obraz o spoľahlivo zistenom stave veci. Účelom úradnej kontroly potravín vykonanej dňa 4. 12. 2018 bolo skontrolovať dodržiavanie konkrétnych povinností prevádzkovateľa potravinárskeho podniku vymedzených podnetom č. 76/12/2018. Správny delikt podľa ust. § 28 ods. 2 písm. h) Zákona o potravinách, za ktorý bol Žalobca sankcionovaný, považuje Žalobca za nedostatok zistený nad rámec vymedzeného účelu úradnej kontroly potravín. Považujeme za neprípustné, aby v prípadoch, kedy nie je v rámci špecificky vymedzeného účelu úradnej kontroly potravín zistený nedostatok, RVPS dodatočne rozšírila účel úradnej kontroly potravín na dodržiavanie „akýchkoľvek a všetkých" predpisov a požiadaviek na úseku potravinového práva. Prípadné pozitívne výsledky úradnej kontroly potravín mali byť vyhodnotené ako významná poľahčujúca okolnosť, ktorú mal mať možnosť zohľadniť i odvolací správny orgán i konajúci súd.

63. Podľa žalobcu správny orgán na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne právne ustanovenie, a to konkrétne ust. § 28 ods. 7 zákona o potravinách.

64. Podľa ust. § 28 ods. 7 Zákona o potravinách: „Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.“ Zmyslom tohto ustanovenia je sprísniť sankciu pre prevádzkovateľa potravinového podniku v prípade, keď z jeho strany dochádza k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré mu už pokuta uložená bola. Uvedenému ustanoveniu je potrebné rozumieť v tom zmysle, že v prípade ak sa prevádzkovateľ potravinového podniku dopúšťa opakovaného protiprávneho konania (napríklad opakovane dochádza k umiestňovaniu potravín na trh po uplynutí DS/ DMT), predpokladá sa, že sankcia uložená predchádzajúcim rozhodnutím nebola pre prevádzkovateľa potravinového podniku dostatočne odrádzajúca, a preto má správny orgán možnosť sankciu „pritvrdiť“ prostredníctvom zdôraznenia represívneho charakteru sankcie (možnosť zdvojnásobiť výšku sankcie predpokladanú skutkovou podstatou správneho deliktu).

65. Pre uplatnenie sprísnenej sadzby sa vyžaduje, aby išlo o opakované porušenie povinností, za ktoré bola uložená pokuta predchádzajúcim rozhodnutím, t.j. nestačí, aby išlo o totožný správny delikt, musí ísť o skutkovo totožné porušenie povinnosti.

66. V tomto prípade neboli naplnené podmienky na aplikáciu ust. § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Vychádzajúc z opisu skutkového stavu uvedeného v bode 2) Prvostupňového rozhodnutia, žalobca mal porušiť zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné a zákaz umiestňovať na trh potraviny, ak nie sú bezpečné, tým, že dňa 4. 12. 2018 bol pri úradnej kontrole potravín vykonaný odber vzoriek potravín špecifikovaných v Prvostupňovom rozhodnutí, pričom výsledkom senzorického vyhodnotenia

predmetných vzoriek bol pozitívny mykologický nález. K sprísneniu sankcie malo dôjsť v dôsledku údajného opakovaného porušenia tých istých povinností, pričom RVPS poukazuje na svoje rozhodnutie zo dňa 28. 6. 2018, č. k.: , ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 10.000,- € za protiprávne konanie, ktorého podstatou bolo umiestňovanie potravín na trh po uplynutí DS/DMT celkovo u piatich druhov výrobkov.

67. Podľa žalobcu v danom prípade neboli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 28 ods. 7 zákona o potravinách, nakoľko:

- RVPS spoľahlivo nezistila skutkový stav veci, keďže nebolo preukázané, že vytýkané nedostatky neboli spôsobené v období medzi ukončením úradnej kontroly potravín a senzorickým posúdením vzoriek, t.j. RVPS nepreukázala nepochybne protiprávne konanie žalobcu,

- Žalobca sa nedopustil totožného konania, za ktoré mu bola uložená sankcia rozhodnutím RVPS č. k.: . Ako je zrejmé zo záznamu o úradnej kontrole potravín, potraviny kontrolované dňa 4.12.2018 neboli po uplynutom DS/DMT.

III. Vyjadrenie žalovaného

68. Žalovaný sa k žalobe vyjadril elektronickým podaním doručeným súdu dňa 20.09.2019, zotrval na svojom pôvodnom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

69. Argumentácia žalovaného vo vyjadrení bola obdobná, akú uviedol v žalobe napadnutom rozhodnutí.

IV. Relevantné právne predpisy

70. Podľa § 6 ods. 5 písm. b) zákona o potravinách na trh je zakázané umiestňovať potraviny a) iné ako bezpečné, b) klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom, c) neznámeho pôvodu, d) po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti okrem bezodplatného prevodu podľa odseku 7.

71. Podľa § 10 písm. a) a b) zákona o potravinách ten, kto skladuje potraviny a zložky na ich výrobu, je povinný dodržiavať ustanovenia osobitného predpisu2a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/152/20190501.html> a a) zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala ich bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín a surovín na ich výrobu, b) zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov a manipulačného zariadenia a vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, c) kontrolovať skladované potraviny a zložky a ukladať ich spôsobom, ktorý umožní bezpečné vykonávanie ich kontroly, manipulácie s nimi, včasné zistenie zdraviu škodlivých potravín, potravín po dátume spotreby a po dátume minimálnej trvanlivosti a ich vyradenie z obehu a oddelené uloženie a zreteľné označenie výrobkov na iný než pôvodný účel, d) zabezpečiť oddelené skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu, e) uchovávať rýchlo sa kaziace potraviny trvale schladené a zmrazené potraviny uchovávať trvale zmrazené, f) dodržiavať ďalšie podmienky skladovania určené prevádzkovateľom potravinárskeho podniku.

72. Podľa § 18 ods. 3 zákona o potravinách orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/20190501.html> vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu.9bc) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/152/20190501.html> Úradná kontrola potravín sa môže vykonávať nepretržite; ak z konania alebo charakteru kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia osoby poverenej výkonom kontroly alebo k mareniu výkonu úradnej kontroly, úradná kontrola sa vykoná za spoluúčasti príslušníkov Policajného zboru.

73. Poznámka 9bc: Napríklad čl. 3 a čl. 6 až 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 <http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/site/sk/dd/03/45/32004R0882SK.pdf> v platnom znení.

74. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona o potravinách zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín, ktorí vykonávajú úradné kontroly potravín, sú oprávnení odoberať vzorky výrobkov na analýzy a hodnotenia v nevyhnutnom množstve a rozsahu, pričom musí byť zabezpečené právo prevádzkovateľov na dostatok vzoriek na doplňujúci odborný posudok.

75. Podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa odseku 12, § 19 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/152/20190501.html> a opatrenia podľa osobitných predpisov.

76. Podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa odseku 12, § 19 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/152/20190501.html> a opatrenia podľa osobitných predpisov.

77. Podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona o potravinách orgány štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa tohto zákona a osobitných predpisov sú: a) ministerstvo a ministerstvo zdravotníctva, b) orgány verejného zdravotníctva, c) štátna veterinárna a potravinová správa, d) regionálne veterinárne a potravinové správy.

78. Podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny klamlivo označené alebo ich ponúka na spotrebu klamlivým spôsobom

79. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.

80. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4

81. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.

82. Podľa § 28 ods. 10 zákona o potravinách konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď orgán úradnej kontroly potravín zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

V. Posúdenie veci správnym súdom

83. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov ( ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vydané správnymi orgánmi ako aj ich procesný postup bol v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa zamietol.

84. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

85. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

86. Podľa správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

87. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

88. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

89. Potraviny znamenajú akékoľvek látky alebo výrobky, či už spracované, čiastočne spracované alebo nespracované, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu alebo o ktorých sa predpokladá, že sú na ňu určené (čl. 2 veta prvá Nariadenia (ES) č. 178/2002). Za nebezpečné sa budú považovať potraviny, ak sú a) zdraviu škodlivé; b) nevhodné na ľudskú spotrebu (čl. 14 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002). Pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná pre ľudskú spotrebu, sa musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej určeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom (čl. 14 ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002). Je nevyhnutné, aby sa kontrolovalo, či potraviny spĺňajú požiadavky ustanovené v čl. 14 Nariadenia (ES) č. 178/2002 čo sa týka ich bezpečnosti, zdravotnej škodlivosti či vhodnosti na ľudskú spotrebu.

90. Primárnym záujmom zákona o potravinách je záujme podpora a ochrana zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín Z tým účelom zákon ustanovuje povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín.

91. Medzi základné povinnosti prevádzkovateľov potravinárskeho podniku na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie potravín je dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi (napríklad nariadenie (ES) č. 178/2002 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 852/2004 v platnom znení, nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 v platnom znení, nariadenie (EÚ) 2017/625). Ten, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh, je povinný ich označiť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka údajmi podľa osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011.

92. Na trh je zakázané umiestňovať potraviny iné ako bezpečné, klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom, neznámeho pôvodu alebo po uplynutom dátume spotreby (Čl. 24 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS,

smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011) v platnom znení) alebo dátume minimálnej trvanlivosti okrem bezodplatného prevodu podľa odseku 7 (Čl. 2 ods. 2 písm. r) a čl. 24 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011). Na spotrebu a s potravinami po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nakladať len v medziach ustanovených zákonom o potravinách (napr. v súlade s § 6 ods. 7 zákona).

93. V prípade balenia potravín v súvislosti s ich výrobou, manipuláciou alebo ich umiestnením na trh je prevádzkovateľ povinný používať len také obaly a obalové materiály, ktoré pri obvyklom alebo predpísanom spôsobe manipulovania s potravinami nepriaznivo neovplyvňujú ich bezpečnosť a kvalitu, chránia ich pred nežiaducimi vonkajšími vplyvmi a vylúčia zámenu potraviny za iný výrobok. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú povinní zdržať sa konania, ktorým by klamlivo ponúkali potraviny, napríklad tím, že ich prebalia a uvedú na nich iný (neskorší) dátum spotreby, čím sa z hľadiska trvanlivosti potravín spotrebitelia uvádzajú do omylu. Kto vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené, dopostí sa správneho deliktu podľa zákona o potravinách.

94. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 1267/2019 zo dňa 09.05.2019, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 439/2019 zo dňa 13.03.2019, ktorým správny orgán uznal žalobcu zodpovedným zo spáchania správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. h) a § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách a uložila mu úhrnnú pokutu 40 000 eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách za to, že umiestňoval na trh potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu, klamlivo označené a umiestňované na trh klamlivým spôsobom.

95. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (v danom prípade správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu.

96. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu.

97. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného vyplynulo, že skutok vyplynuvší z vykonaných dôkazov bol totožný so skutkom, ako bol opísaný v napadnutých rozhodnutiach. Zároveň je nutné konštatovať, že správny súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správneho orgánu. Žalovaný a prvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach zhrnuli pochybenia žalobcu, vysvetlil, na základe akých skutočností k svojmu záveru dospeli a prezentovali aj svoje úvahy ohľadom výšky uloženej sankcie.

98. Je treba tiež poznamenať, že žalobca spáchanie skutku resp. zistený skutkový stav opísaný v rozhodnutí žalovaného nepoprel, pričom jeho námietky uvedené v správnej žalobe boli zamerané na procesné pochybenia správnych orgánov pri výkone úradnej kontroly potravín, počas prvostupňového deliktuálneho konania alebo postup pri určení pokuty.

99. Žalobca namietal nedostatky upovedomenia o začatí administratívneho konania Tvrdil, že skutočnosti kladené mu za vinu neboli z upovedomenia o začatí konania zrejmé, čím bolo porušené právo na obhajobu.

100. Po porovnaní tvrdenia žalobcu s obsahom administratívneho spisu súd konštatoval, že uvedená námietka bola nedôvodná. Listom č. 439/2019 zo dňa 18.02.2019, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 20.02.2019 prvostupňový správny orgán oznámil začatie správneho konania voči žalobcovi ako prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku, pričom ako dôvod uviedol zistené porušenia zákona o potravinách uvedených v zázname o úradnej kontrole potravín č. PP/2018/TI,BI,BU/89 a na základe laboratórneho vyšetrenia výrobkov - „Zlatý syr Gouda 48%, polotvrdý prírodný syr“ vyhotoveného VPÚ Dolný Kubín (protokol o skúške č. 20238/2018) a „MANCHEGO, tvrdý zrejúci tučný ovčí syr, 150g“ vyhotoveného VPÚ Dolný Kubín (protokol o skúške č. 20239/2018) odobraté dňa 04.12.2018 odobraté v Billa filiálka 333, Štúrova 988/104, 059 21 Svit v rámci kontroly potravín zameranej na prešetrenie podania týkajúceho sa vyššie uvedeného syra (Zlatý syr Gouda) zabaleného v predmetnej prevádzkárni, ktorý po otvorení obalu (fólie) vykazoval na povrchu zelenú pleseň. V oznámení sa konštatuje, že žalobca je podozrivý zo spáchania správneho deliktu v zmysle § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách a správneho deliktu v zmysle § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách Prílohami oznámenia o začatí správneho konania boli záznam o úradnej kontrole potravín č. PP/2018/TI,BI,BU/89 zo dňa 04.12.2018, fotodokumentácia zo dňa 04.12.2018, protokoly o skúške č. 20238/2018 a č. 20239/2018 zo dňa 13.12.2018

101. Z vyššie uvedeného opisu je zrejmé, že z oznámenia o začatí správneho konania č. 439/2019 zo dňa 18.02.2019 je nad pochybnosti jasné, v akej veci a na základe akých skutočností začal prvostupňový správny orgán deliktuálne konania voči žalobcovi, pričom súd nemal pochybnosti ani o tom, že žalobca mal možnosť identifikovať, čo je predmetom deliktuálneho konania a ktoré skutočnosti boli podkladom pre začatie deliktuálneho konania. Informácie uvedené v oznámení boli pre žalobcu dostatočne relevantné a nebola nijako obmedzená jeho možnosť sa ku konaniu vyjadriť, vyjadriť sa ku podkladom zadováženým správnym orgánom, predložiť alebo navrhnúť vykonať dôkazy.

102. Žalobca v žalobe namietal, že úradná kontrola potravín vykonaná dňa 18.12.2018 bola nezákonná z dôvodu, že časť tejto kontroly bola vykonaná v neprítomnosti zástupcu žalobcu.

103. Zo záznamu o úradnej kontrole potravín č. PP/2018/TI,BI,BU/89 zo dňa 04.12.2018 uvedené tvrdenie žalobcu nevyplýva. V zázname sa uvádza, že na začiatku kontroly bol prevádzkovateľ oboznámený s účelom kontroly, ktorý je opísaný v bode II. záznamu, prevádzkovateľ predložil inšpektorom výpis z obchodného registra žalobcu a rozhodnutie o súhlase so začatím činnosti prevádzky. V zázname sa ďalej uvádza, že počas kontroly bola prítomná p. Petra Birová, vedúca predajne, ktorá na konci záznamu uviedla svoje vyjadrenie: „Vyjadrí sa vedenie spoločnosti“ a „Týmto podpisom len preberám správu a budem informovať vedenie spoločnosti“. Zástupkyňa žalobcu neuviedla, že by skutočnosti uvedené v zázname nesprávne zachytili priebeh úradnej kontroly potravín, teda ani to, že by nebola prítomná počas celého priebehu kontroly.

104. Správny súd prízvukuje, že dôkazné bremeno je povinná uniesť tá osoba, ktorá v administratívnom konaní prišla s určitým tvrdením. Ak táto osoba nepreukáže svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom, správny orgán a následne ani správny súd nie sú povinní hľadať dôkazy, ktoré vyvracajú v administratívnom konaní vykonanými dôkazmi preukázané skutočnosti. Naopak podľa názoru správneho súdu žalovaný správny orgán mal dostatočne za preukázanú prítomnosť zástupkyne žalobcu počas výkonu úradnej kontroly potravín. Pokiaľ žalobca tvrdil opak, neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.

105. Za neopodstatnenú považoval správny súd námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia práva žalobcu na súkromie garantovaného či. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj jeho práva oboznámiť sa s kontrolnými zisteniami bezprostredne ešte počas výkonu kontroly, adekvátne na kontrolné zistenia reagovať a účinne brániť svoje práva.

106. Pokiaľ ide o prvú časť tvrdenia žalobcu, správny súd konštatoval, že z administratívneho spisu nevyplýva, že by sa inšpektori správneho orgánu v čase výkonu úradnej kontroly potravín pohybovali po priestoroch predmetnej prevádzke bez vedomia zástupcu žalobcu. Ako už súd opísal v ods. 103 odôvodnenia rozsudku, zo záznamu o úradnej kontrole potravín č. PP/2018/TI,BI,BU/89 zo dňa 04.12.2018 vyplýva, že kontrola začala oboznámením prevádzkovateľa zastúpeného podľa záznamu vedúcou predajne s účelom kontroly. Vedúca predajne do záznamu neuviedla žiadne stanovisko, z ktorého by vyplývalo, že by sa inšpektori pohybovali po priestoroch predmetnej prevádzke bez jej

vedomia - teda aspoň počas právne relevantnej časti týkajúcej sa posudzovanej kontroly - odberu vzoriek. Naopak, z protokolu o odbere vzoriek č. 02786/2018, ktorý bol spísaný v čase výkonu úradnej kontroly potravín, vyplýva, že počas odberu vzoriek z výrobkov Zlatý syr Gouda 48%, polotvrdý prírodný syr a MANCHEGO, tvrdý zrejúci tučný ovčí syr, 150g bola vedúca predajne prítomná, o čom svedčí aj jej podpis a odtlačok pečiatky žalobcu na protokolu o odbere vzoriek č. 02786/2018 zo dňa 04.12.2018.

107. Pokiaľ ide o druhú časť tvrdenia v ods. 105 odôvodnenia rozsudku, že žalobcovi nebolo umožnené oboznámiť sa s kontrolnými zisteniami bezprostredne ešte počas výkonu kontroly, adekvátne na kontrolné zistenia reagovať a účinne brániť svoje práva, správny súd uvádza, že zástupca žalobcu (vedúca predajne) nenamietal do záznamu o úradnej kontrole potravín ani túto skutočnosť. Chýba teda autentický priamy dôkaz preukazujúci uvedené tvrdenia a žalobca ani súdu nepredložil dôkaz spochybňujúci pravdivosť opisu priebehu kontroly uvedený v zázname o úradnej kontrole potravín č. PP/2018/TI,BI,BU/89 alebo v protokole o odbere vzoriek č. 02786/2018.

108. Z vyššie súdom spomínaných listín spísaných dňa 04.12.2018 vyplýva, že úradná kontrola potravín prebehla v prítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý bol prítomný aj pri odoberaní vzoriek a pri zistení senzorických znakov kontrolovaných potravín.

109. Žalobca ďalší dôvod nezákonnosti výkonu úradnej kontroly potravín videl v absenciu poučení o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu.

110. Žalobca tvrdil, že inšpektori správneho orgánu neposkytli počas výkonu kontroly zamestnancovi žalobcu informácie o možnosti postupu a lehotách podľa ani poučenie o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu, ktoré pre neho vyplývajú z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004, zákona o potravinách a správneho poriadku.

111. Pokiaľ ide o namietanú absenciu poučenia vyplývajúcu z , z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Uvedené ustanovenie ani žiaden iný právny predpis týkajúci sa potravinového práva neukladá povinnosť správnemu orgánu alebo jeho inšpektorom poučiť kontrolovaného účastníka o možnosti obrátiť sa na správny súd v prípade, že sa cíti poškodený na svojich subjektívnych právach v prípade výkonu úradnej kontroly potravín.

112. Žalobca nekonkretizoval, ktoré poučenia mal na mysli, keď tvrdil, že inšpektori správneho orgánu nepoučili jeho zástupcu počas kontroly na práva vyplývajúce z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004, zákona o potravinách alebo správneho poriadku. Správny súd poukazuje na § 18 ods. 3 zákona o potravinách. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že orgány štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004.

113. Podľa čl. 3 ods. 2 nariadenia úradne´ kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovatelia v oblasti krmív a potravín potrebne´. Úradne´ kontroly sa môžu uskutočňovaťˇ aj ad hoc.

114. V súlade s nariadením sa úradné kontroly potravín vykonávajú spravidla bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku začatie kontroly a jej zameranie oznamujú inšpektori pri vstupe do kontrolovaných priestorov, kedy sa zároveň preukazujú služobnými preukazmi.

115. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mal byť na začiatku úradnej kontroly potravín dňa 04.12.2018 poučený o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu, pričom v rozpore s povinnosťou podľa čl. 54 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 nebol počas výkonu úradnej kontroly potravín poučený o práve využiť inštitút správneho súdnictva podľa a nasl. v zákonom stanovených lehotách, s uvedeným náhľadom na povinnosti správneho orgánu pri výkone úradnej kontroly potravín správny súd nesúhlasil.

116. Článok 54 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 ustanovuje postup príslušných orgánov členských štátov EÚ v prípade zistenia nedodržiavania predpisov týkajúcich sa

dodržiavania potravinového a krmivového pravá a predpisov o zdraví´ zvierat a o starostlivosti o zvieratá ´.

117. To znamená, že najskôr musí správny orgán dospieť k zisteniu o porušení právnych predpisov, potom až môže zabezpečiť, aby prevádzkovateľˇ situáciu napravil a pokiaľˇ je to potrebne´, budú toho su´cˇastˇou aj nariadené opatrenia. Zo záznamu o úradnej kontrole potravín č. PP/2018/TI,BI,BU/89 vyplýva, že uvedený postup inšpektori správneho orgánu dodržali. Ďalej zo záznamu (časť IV.) vyplýva, že žalobcovi bolo uložené opatrenie, pričom bol poučený o možnosti podať voči uloženému opatreniu námietky a bol mu poskytnutý priestor na vyjadrenie.

118. Podľa článku 54 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 príslušný orgán poskytne pri´slusˇne´mu prevádzkovateľovi alebo jeho zástupcovi písomné´ oznámenie o svojom rozhodnutí´ o akciách, ktoré´ sa majú´ uskutočniť podľa odseku 1, spolu s odôvodnením tohto rozhodnutia a informáciu o pravé odvolaťˇ sa proti takémuto rozhodnutiu a o použiteľnom postupe a lehotách. Dané ustanovenie bolo zo strany správneho orgánu dodržané tým, že prvostupňové rozhodnutie obsahovalo poučenie o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok na prvostupňový správny orgán (RVPS Poprad) a rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 15.03.2019.

119. Správny súd dáva do pozornosti, že inšpektori správneho orgánu nemajú povinnosť preukázať sa pri začatí úradnej kontroly poverením, preukazujú sa len služobnými preukazmi, v ktorom je jasne uvedené zákonné ustanovenie, podľa ktorého vykonávajú úradnú kontrolu potravín, čo si prevádzkovateľ môže overiť nahliadnutím do tohto preukazu a porovnaním príslušných právnych predpisov.

120. Pokiaľ žalobca prirovnal postup inšpektorov pri úradnej kontrole potravín s nedovolenou tzv. „fishing expedition“, s takýmto prirovnaním správny súd nesúhlasil. Dôvodom pre výkon kontroly bol reálny podnet spotrebiteľa, ktorý predložil pokladničný blok a fotodokumentáciu. Z podnetu vyplýva, že po otvorení obalu syra GOUDA (TVS 45%) zabaleného v prevádzkarni žalobcu bola zistená pleseň na povrchu tohto potravinárskeho výrobku. Opis podnetu s prílohami je súčasťou administratívneho spisu. Inšpektori boli prvostupňovým správnym orgánom poverený na prešetrenie tohto podnetu, pričom je logické, že sa zamerali na balené syry. Teda nemožno hovoriť o náhodnom a neohraničenom zameraní úradnej kontroly. Naopak, táto bola podľa názoru súdu zameraná jednoznačne.

121. Správny súd dodáva, že z povahy potravinového práva presadzovaného v EÚ, ktorého hlavným cieľom je bezpečnosť a zdravotnú neškodnosť potravín, vyplýva povinnosť pre členské sˇta´ty uvedené ciele vynucovať aj úradnými kontrolami. Postup pri ich výkone nesmie byť diskriminačný, na druhej strane kontroly majú byť pravidelné a systematické a pokiaľ je to potrebné aj trvalé a na všetkých stupňoch výroby či uvádzania na trh. Preto je správny súd toho názoru, že nemožno za neprípustný považovať aj vzhľadom na záujem chránený právnymi predpismi uvedenými (najmä) v časti IV. odôvodnenia rozsudku, rozsah vykonanej kontroly potravín v prevádzkarni žalobcu dňa 04.12.2018, kedy správny orgán svoje zisťovanie zameral nie len na potravinársky výrobok Zlatý syr Gouda označený v podnete spotrebiteľa ale aj na ostatné syry balené v kontrolovanej prevádzkarni. Teda zistenia správneho orgánu pri úradnej kontrole potravín, že na výrobkoch Zlatý syr Gouda a tvrdý zrejúci tučný ovčí syr MANCHEGO bola zistená prítomnosť plesní a že žalobcom bol na trh umiestňovaný výrobok označený a ponúkaný na spotrebu klamlivým spôsobom (SYR PIERKO BLOK) boli výsledkom legitímnej požiadavky na kontrolu plnenia povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1995/152/20190501.html> neumiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné alebo klamlivo označené prípadne ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom ako spôsobu vynucujúceho záujem verejnosti na podporu a ochranu zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín.

122. Pokiaľ žalobca poukázal v správnej žalobe na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 6. 2015, spis. zn.: 5Sžnz/l/2015 (ods. 33 odôvodnenia rozsudku), z vyššie uvedeného je zrejmé, že žiaden z nedostatkov, na ktoré poukazuje uvedené rozhodnutie v posudzovanom prípade nenastal. Možno zhrnúť, že z administratívneho spisu a predovšetkým zo záznamu o úradnej kontrole potravín č. PP/2018/TI,BI,BU/89 vyplýva, že inšpektori sa žalobcovi preukázali služobnými preukazmi, správny orgán poskytol žalobcovi relevantné informácie týkajúce sa účelu vykonávanej kontroly, poskytli možnosť zástupcovi žalobcu byť prítomný pri odbere vzoriek z kontrolovaných potravinárskych výrobkov, žalobcovi bol poskytnutý priestor na vyjadrenie sa ku priebehu úradnej kontroly a k zisteniam, ku ktorým

správny orgán dospel. Pokiaľ ide o poučenia, k jednotlivým tvrdeniam žalobcu sa súd vyjadril vyššie, pričom konštatuje, že správny orgán v tomto smere nepochybil.

123. Za nedôvodnú považoval správny súd námietku žalobcu, že z úradnej kontroly potravín bol správny orgán povinný vyhotoviť zápisnicu vyhotovovať v zmysle § 22 správneho poriadku. Je pravdou, že subsidiárne pre konania podľa zákona o potravinách platí správny poriadok. To znamená, že pokiaľ v niektorej časti postup lex specialis zákon o potravinách neupravuje, postupuje správny orgán podľa lex generalis, ktorým je správny poriadok.

124. V tejto súvislosti správny súd poukazuje znova na § 18 ods. 3 zákona o potravinách, z ktorého vyplýva, že orgány štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004.

125. Podľa čl. 9 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 príslušný´ orgán bude písaťˇ správy o u´radny´ch kontrolách, ktoré´ vykonal.

126. Podľa čl. 9 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 tieto správy budú obsahovať opis účelu úradnej kontroly, použitých kontrolných metód, výsledkov úradnej kontroly a prípadnej akcie, ktorú mus príslušný prevádzkovateľ uskutočniť.

127. Podľa čl. 9 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 príslušný orgán poskytne pri´slusˇne´mu prevádzkovateľovi kópiu správy uvedenej v odseku 2, minimálne v prípade nedodržiavania predpisov.

128. Z uvedených ustanovení právnych predpisov vyplýva, že v prípade úradnej kontroly potravín správny orgán nepostupuje podľa § 22 správneho poriadku ale podľa článku 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 a zo záznamu o úradnej kontrole potravín č. PP/2018/TI,BI,BU/89 opísaného vyššie v odôvodnení rozsudku podľa názoru správneho súdu nad všetky pochybnosti vyplýva, že správny orgán formálne i obsahové požiadavky uvedených právnych predpisov dodržal.

129. Pokiaľ ide o námietku, v ktorej žalobca spochybňoval relevantnosť laboratórnych skúšok odobratých vzoriek syrov, pretože podľa neho nebolo preukázané, že v období od ukončenia úradnej kontroly do vykonania senzorického posúdenia vzoriek bol dodržaný teplotný reťazec vzoriek a že vytýkané nedostatky neboli spôsobené nesprávnou manipuláciou so vzorkami v tomto medziobdobí, správny súd znova poukazuje na to, dôkazné bremeno je povinná uniesť tá osoba, ktorá v konaní prišla s určitým tvrdením. Ak táto osoba nepreukáže svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom, správny orgán a následne ani správny súd nie sú povinní hľadať dôkazy, ktoré vyvracajú v administratívnom konaní vykonanými dôkazmi preukázané skutočnosti. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádzal, že má dôvodné podozrenie, že k znehodnoteniu potravín došlo práve v tomto medziobdobí, nakoľko fotodokumentácia vyhotovená počas úradnej kontroly potravín nezachytáva senzorické zmeny kontrolovaných potravín, správny súd dáva do pozornosti, že konštatovanie o výskyte plesní na základe senzorického vyšetrenia konštatuje protokol o odbere vzoriek č. 02786/2018, pri vyhotovovaní ktorého bol prítomný aj zástupca žalobcu, ktorý toto konštatovanie nijako nesporoval. Správny súd nepovažuje za vhodné polemizovať o tom, či sa senzorické zmeny podarilo zachytiť aj na fotografiách pri kontrole vyhotovených mobilným telefónom, keďže to nie je z hľadiska relevantnosti ich konštatovania rozhodujúce. Na spochybnenie správnosti postupu pri nakladaní s odobratými vzorkami tvrdenie žalobcu nepostačovalo.

130. Žalobca namietal, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo nepreskúmateľné s ohľadom na nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej pokuty a pokuta uložená žalobcovi správnym orgánom je neprimeraná závažnosti protiprávneho konania.

131. Rozhodnutím žalovaného č. 1267/2019 zo dňa 09.05.2019 potvrdeným rozhodnutím č. 439/2019 zo dňa 13.03.2019 prvostupňový správny orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania dvoch správnych deliktov - podľa § 28 ods. 2 písm. h) a § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách.

132. V súlade s absorpčnou zásadou, ktorú žalobca nenamietal, žalobcovi správny orgán uložil pokutu vo výške 40 000 eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v spojení s § 28 ods.7 zákona o potravinách.

133. Správny súd poukazuje na to, že rozhodnutím RVPS Poprad č. 1204/2018 zo dňa 28.06.2018 (právoplatné dňa 17. 07. 2018) bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 10 000 € podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách za umiestňovanie na trh päť druhov syrov nevhodných na ľudskú spotrebu, po uplynutí ich dátumu spotreby v celkovom množstve 2,472 kg a v celkovej hodnote 24,79 eur, čo bolo zistené pri úradnej kontrole dňa 18.04.2018 v čase od 09.00 hod. do 13.00 hod.

134. V posudzovanom prípade bolo úradnou kontrolou potravín dňa 04.12.2018 zistený jeden druh syra (SYR PIERKO BLOK, polotvrdý zrejúci, odtučnený), pri ktorom boli staré etikety s dátumom balenia: 02.12.2018 a dátumom spotreby 06.12.2018 a tieto boli počas kontroly nahrádzané novými etiketami s dátumom balenia 04.12.2018 a dátumom spotreby 08.12.2018. Touto kontrolou boli tiež zistené dva druhy syra nevhodný na ľudskú spotrebu z dôvodu výskytu mykologického nálezu: plesne Penicilium sp.

135. V oboch rozhodnutiach správny orgán konštatoval porušenie zákona o potravinách a spáchanie správneho deliktu v zmysle § 28 ods. 4 písm. a), pretože žalobca v rozpore so zákonom o potravinách umiestňoval na trh potraviny nie bezpečné. Preto aplikácia ustanovenia § 28 ods.7 zákona o potravinách bola správnymi orgánmi aplikovaná správne.

136. K uvedenému sa v súvislosti s namietanou nepreskúmateľnosťou odôvodnenia o pokute žiada dodať, že zákonná sadzba podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách je vymedzená od 1 000 eur do 500 000 eur a v zmysle § 28 ods. 7 je zdvojnásobená sadzba od 2 000 eur do 1 000 000 eur. Žalobou napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutí vydanom v prvom stupni bola žalobcovi uložená pokuta 40 000 eur, teda približne v dolnej dvadsaťpätine zákonnej sadzby.

137. Sankcia (pokuta) musí byť primeraná okolnostiam prípadu a zároveň má byť naplnený jej účel, t.j. aby bolo učinené zadosť represívnej a preventívnej (všeobecnej i špeciálnej) funkcii trestania. Sankcia musí byť uložená v takej výške, aby jednak odrádzala od ďalšieho protiprávneho konania a bola dostatočne zreteľná v majetkovej sfére delikventa nato, aby ju vnímal ako trest za spáchané protiprávne konanie, avšak nesmie byť za zjavne neprimeraná povahe skutku a jeho dôsledkom. Vo všeobecnosti pre určovanie výšky pokuty je rozhodujúca závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, treba zohľadniť charakter ohrozovaného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. Je tiež potrebné, aby správny orgán bral ohľad aj na majetkové pomery delikventa, a to aj v prípade, že toto výslovne nevyplýva zo zákona. Bez zohľadnenia uvedeného je ťažké stanoviť sankciu proporcionálne a pre prípad jej stanovenia v nadmernej, či dokonca pre delikventa v likvidačnej miere, by takáto sankcia ťažko mohla plniť preventívno-výchovnú funkciu.

138. Súd poukazuje na to, že určenie druhu a výmery sankcie je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v tejto otázke, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Z vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

139. Kritériá určovania výšky pokuty ustanovuje § 28 ods. 9 zákona o potravinách. Podľa neho orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.

140. S poukazom na odôvodnenie uloženej pokuty v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ktoré súd opísal na str. 9 až 13 odôvodnenia rozsudku, dospel súd k presvedčeniu, že správne orgány postupovali pri ukladaní sankcie v súlade so zákonom, keď na základe analógie legis použili tzv. absorbčnú zásadu a uložili žalobcovi úhrnnú sankciu podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách za delikt najprísnejšie postihnuteľný. Použitie absorbčnej zásady pri administratívnom trestaní za viaceré správne delikty je z hľadiska výslednej výšky sankcie v prospech žalobcu, nakoľko v prípade uloženia sankcie za každý zo zbiehajúcich sa správnych deliktov by výsledná sankcia uložená žalobcovi bola podstatne vyššia.

141. Pri rozhodovaní o výške sankcie žalovaný náležite vyhodnotil všetky zákonné kritériá pre jej stanovenie a uložil žalobcovi pokutu v rámci zákonom stanovenej sadzby, pri jej dolnej hranici. Prihliadol pritom tiež na minulosť žalobcu ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorý bol za podobné porušenia zákona už potrestaný pokutou, ktorá neviedla k náprave. S ohľadom na rozsah, závažnosť a spoločenskú nebezpečnosť spáchaných správnych deliktov súd nepovažoval výšku uloženej sankcie pri dolnej hranici zákonnej sadzby za neprimeranú, či rozhodnutie o nej za vybočujúce z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Preto súd rešpektoval logicky odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu založené na zákonom povolenej správnej úvahe.

142. Na základe hore uvedeného možno konštatovať, že dôkazy, ktoré zabezpečili správne orgány počas administratívneho konania dostatočne odôvodňovali v rozhodnutí napadnutom všeobecnou správnou žalobou vyvodený právny záver. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi normami. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

143. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať.

144. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).