Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-37-2016.pdf
PDF · 80.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9C/37/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka v spore žalobkyne: J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. J., Q. č. XXXX/XX, v zast.: S.. Ján Nota, so sídlom Veličná č. 371, IČO: 50 150 464 a žalovaného: S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. č. XXX, v zast.: JUDr. Tomáš Pukaj, so sídlom Dolný Kubín, Ul. S. Nováka č. 1572 o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
I. Súd zamieta žalobu žalobkyne. II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Dolný Kubín dňa 17.06.2016 žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.000,- € a náhrady trov konania. 2. Žalobkyňa odôvodnila svoj nárok tým, že v novembri 2015 rokovala so žalovaným o uzavretí zmluvy o predaji podniku. Mala totiž záujem prevádzkovať bar, ktorý v tom čase žalovaný prevádzkoval. V dôsledku týchto rokovaní dňa 01.12.2015 odovzdala žalovanému v hotovosti sumu 4.000,- € ako zálohu na úhradu kúpnej ceny za predaj podniku. O odovzdaní finančných prostriedkov spísali sporové strany stručný záznam (č.l. 6). Napokon však k uzavretiu zmluvy o predaji podniku nedošlo. Napriek tomu žalovaný prijaté finančné prostriedky žalobkyni doteraz nevrátil. 3. Voči argumentom žalovaného žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení (č.l. 55), vrátane vyjadrenia na pojednávaní (č.l. 50, 62), namietala, že kúpna zmluva, ktorú so žalovaným uzavrela dňa 01.12.2015, je neplatná, vzhľadom na chýbajúcu špecifikáciu predmetu kúpy. Žalovaným predložené prílohy nie sú žalobkyňou podpísané, a preto nespĺňajú zmluvne dohodnuté náležitosti (čl. I bod 1.2, čl. V bod 5.4 zmluvy).
4. Žalobkyňa žalovaný nárok preukazovala potvrdením o zložení zálohy (č.l. 6), oznámením o prevádzkovom čase (č.l. 7), výpisom z obchodného a zo živnostenského registra (č.l. 8, 11) a výsluchom svedkyne I. H. (č.l. 64). 5. Svedkyňa I. H. na pojednávaní (č.l. 64) potvrdila, že žalobkyňa podpisovala kúpnu zmluvu zo dňa 01.12.2015 priamo v priestoroch toho baru. Priamo pri podpise však svedkyňa nebola, keďže zabezpečovala obsluhu zákazníkov v bare. Potvrdila, že pôvodne chceli bar prevádzkovať spoločne, ale v čase podpisu zmluvy už bola svedkyňa rozhodnutá, že na spoločnom prevádzkovaní baru so žalobkyňou sa nebude podieľať. 6. Žalovaný namietal voči uplatnenému nároku žalobkyne v podanom odpore (č.l. 29), ako aj vo vyjadrení na pojednávaní (č.l. 50, 62), či v osobitnom písomnom podaní (č.l. 58), že sporové strany sa dohodli na postupnom prevzatí prevádzky baru zv. EURÓPA, pričom kontraktačný proces bol rozdelený na viacero etáp. V prvej etape mala žalobkyňa prevziať zariadenie baru t.j. hnuteľný majetok a skladové zásoby. V tom čase totiž žalobkyňa ešte nemala oprávnenie prevádzkovať bar, preto nedošlo k podpisu zmluvy o predaji podniku. Namiesto tejto zmluvy sporové strany uzavreli dňa 01.12.2015 „len“ kúpnu zmluvu
o predaji skladových zásob a zariadenia baru. Okrem toho dňa 30.11.2015 sporové strany podpísali dohodu o pracovnej činnosti na základe, ktorej žalobkyňa následne vykonávala brigádnickú činnosť v predmetnom bare v prospech žalovaného. 7. Žalobkyňa teda kúpila zariadenie baru a jeho zásoby, pričom zložené finančné prostriedky vo výške 4.000,- € boli riadnou prvou splátkou dohodnutej kúpnej ceny (čl. III bod 3.1 zmluvy). Právny titul pre prijatie a ponechanie si peňazí teda už vtedy existoval a naďalej existuje. Naopak, žalobkyňa (napriek výzve žalovaného) stále neuhradila zostávajúcu časť kúpnej ceny, ba dokonca časť peňazí z mesačných tržieb neodviedla žalovanému (č.l. 41). 8. Žalovaný svoje tvrdenia preukazoval kúpnou zmluvou (č.l. 32), vrátane jej príloh (č.l. 49), výpismi z obchodného a živnostenského registra na meno žalobkyne (č.l. 34-35), dohodou o pracovnej činnosti (č.l. 36), výzvou na zaplatenie (č.l. 41), čestným vyhlásením (č.l. 61) a výpoveďou svedkyne E. K.. 9. Svedkyňa E. K. na pojednávaní (č.l. 63) potvrdila, že bola prítomná pri podpise kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami, pričom žalobkyňa vedela presne čo kupuje, keďže priamo v bare jej bolo reálne ukázané, čoho sa kúpna zmluva týka. Vyjadrenie tejto svedkyne potvrdil aj svedok K. H. v spísanom čestnom vyhlásení (č.l. 61). 10. Na pojednávaní konanom dňa 15.12.2016 (č.l. 50) a 10.01.2017 (č.l. 62) bol vypočutý žalovaný a svedkovia podľa návrhov sporových strán. Súd prečítal len listinné dôkazy z prílohovej obálky (č.l. 49), keďže ostatné listinné dôkazy boli v priebehu konania priebežne doručované na vedomie druhej sporovej strane a žiadna z listín (jej obsah) nebola stranou spochybňovaná (§ 204 CSP). Iné návrhy na vykonanie dôkazov neboli podané. Žalobkyňa sa žiadneho pojednávania osobne nezúčastnila. 11. Okresný súd po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový a právny stav sporu nasledovne: 12. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 01.12.2015 odovzdala žalobkyňa žalovanému 4.000,- € v hotovosti a v ten istý deň spolu uzavreli kúpnu zmluvu zo dňa 01.12.2015, ktorej predmetom bola kúpa zariadenia baru a skladových zásob (č.l. 32).
13. Žalobkyňa síce v podanej žalobe existenciu kúpnej zmluvy zamlčala, avšak po argumentácii žalovaného v podanom odpore potvrdila uzavretie takej zmluvy. Namietala však jej neplatnosť pre chýbajúcu špecifikáciu predmetu kúpy. Tento mal byť špecifikovaný na osobitnej listine, pričom žalobkyňa namietala, že žiadna listina so špecifikovaným predmetom kúpy jej nebola predložená na podpis. 14. Otázka platnosti tejto kúpnej zmluvy je pre vyriešenie sporu rozhodujúca. Žalovaný totiž argumentoval, že práve táto zmluva bola (je) právnym titulom pre prijatie peňažného plnenia od žalobkyne a existencia tejto zmluvy je naďalej platným právnym dôvodom pre ponechanie prijatých peňazí v dispozícii žalovaného. 15. Žalobkyňa svoju argumentáciu o existencii bezdôvodného obohatenia postavila prakticky len na potvrdení o zložení zálohy (č.l. 6), v ktorom je o.i. uvedené, že ide o „... zálohu za predaj baru“. To však samo osebe pre úspech v tomto spore nestačí. 16. Žalobkyňa v spore argumentovala tým, že existoval len jediný dôvod (zámer), pre ktorý dňa 01.12.2015 odovzdala žalovanému peniaze, a tým dôvodom bolo zamýšľané uzavretie zmluvy o predaji podniku podľa § 476 a nasl. Obch. zák. Keďže k uzavretiu takej zmluvy napokon nedošlo, malo na strane žalovaného dôjsť k bezdôvodnému obohateniu rovnajúcemu sa výške zloženej zálohy. 17. Oproti tejto argumentácii však žalovaný postavil protiargumentáciu poukazujúc na existenciu inej (kúpnej) zmluvy, ktorú žalobkyňa podpísala dňa 01.12.2015 a práve preto mu v ten istý deň odovzdala časť kúpnej ceny vo výške, ktorá presne zodpovedá dohodnutej prvej splátke kúpnej ceny (čl. III bod 3.1 kúpnej zmluvy). 18. Súd konštatuje, že žalovaný dostatočným spôsobom preukázal existenciu a platnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobkyňa nadobudla zariadenie tohto baru, vrátane jeho zásob. Tvrdenie žalovaného o súbežnej špecifikácii predmetu kúpy pri podpise zmluvy je preukázané nielen ním predloženými prílohami, ale aj čestným vyhlásením svedka K. H. a výpoveďou svedkyne E. K.. 19. Predložené prílohy kúpnej zmluvy síce nie sú žalobkyňou podpísané tak, ako bolo dohodnuté v zmluve (čl. I bod 1.2, čl. V bod 5.4 zmluvy), ale to nemôže byť dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy, vzhľadom na existenciu ďalších dôkazov, ktoré preukazujú špecifikáciu predmetu kúpnej zmluvy voči žalobkyni bezprostredne pri podpise tejto zmluvy. 20. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý opakovane deklaroval, že prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (príp. iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom
súdneho konania. Táto má byť založená o.i. aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu súčasne platí, že aj v prípade istých pochybností o určitosti obsahu či predmetu právneho úkonu bude tento neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel (§ 35 ods. 1, 2 Obč. zák. a § 266 ods. 1, 2 a 3 Obch. zák.). Ak totiž tieto nedostatky možno týmto spôsobom preklenúť, je ústavnou povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak (nález sp. zn. I. ÚS 640/2014).
21. Oproti tvrdeniam a dôkazom žalovaného žalobkyňa neponúkla žiadne dôkazy na preukázanie svojich vyjadrení spochybňujúcich platnosť kúpnej zmluvy. Ani ňou navrhnutá svedkyňa H. nijako nespochybnila tvrdenia žalovaného o súbežnej špecifikácii predmetu kúpy priamo namieste. Práve naopak, svedkyňa potvrdila, že k podpisu zmluvy došlo priamo v bare, kde v tom čase pracovala aj žalobkyňa. Vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu niet logického vysvetlenia, prečo by predmet kúpy nemal byť jasný už pri podpise zmluvy. 22. Ak teda kúpna zmluva zo dňa 01.12.2015 je platná, existuje tu právny titul, na základe ktorého žalovaný od žalobkyne prijal sumu 4.000,- € a tento dôvod ani dodatočne (v čase rozhodovania súdu) neodpadol. Na strane žalovaného teda nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne. Súd preto zamietol žalobu žalobkyne v celom rozsahu. 23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Súd nezistil existenciu žiadneho z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov konania (§ 257 CSP). 24. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, zatiaľ čo žalobkyňa nedosiahla žiadny materiálne merateľný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.