Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33C/11/2017

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore medzi stranami žalobkyne: B. S., nar. X.X.XXXX, O. D. XX, Y., zast. JUDr. Igor Ribár, advokátska kancelária, Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, a žalovaných: 1/ E. K., nar. XX.X.XXXX, 2/ P. K., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom O. S. XXXX/XX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa zamieta.

Žalovaným, ktorí majú nárok na náhradu trov konania, sa trovy konania nepriznávajú.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 25.1.2017 sa žalobkyňa domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil v prospech žalobkyne záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ (ďalej aj „žalovaní“) v podiele 1/1 nachádzajúcich sa v J. na adrese O. S. XXXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu J., katastrálny odbor, kat.úz. J., a to: -stavba súpis.č. XXXX, druh stavby rodinný dom postavený na parcele č. XXXX, -stavba, druh stavby garáž postavená na parcele č. XXXX/X -pozemok parcely registra „C“, parc.č. XXXX, o výmere 280 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria -pozemok parcely registra „C“, parc.č. XXXX/X, o výmere 65 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria -pozemok parcely registra „C“, parc.č. XXXX/X, o výmere 51 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria (správne malo byť uvedené záhrady) -pozemok parcely registra „C“, parc.č. XXXX/X, o výmere 20 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria -pozemok parcely registra „C“, parc.č. XXXX/X, o výmere 2 m2, druh pozemku záhrady (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“) na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne vo výške 29.812 eur s príslušenstvom, ktorá jej mala vzniknúť voči žalovaným titulom náhrady škody, resp. vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že strany sporu uzatvorili ústnu kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa automobilu AUDI Q3, VIN: R EČV: J. žalobkyňou od žalovaných. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola žalobkyňa informovaná, že automobil je písaný na spoločnosť žalovaného 1/ Speranca s.r.o., ktorá ho prevedie na žalovaného 1/ a následne na žalobkyňu po zaplatení celej kúpnej ceny 30.000 eur. Žalobkyňa uviedla, že strany sa dohodli na splácaní kúpnej ceny vo väčších splátkach, napr. po 5.000 eur a auto môže žalobkyňa užívať po zaplatení prvej splátky. Prvú splátku 13.000 eur odovzdala dňa 22.12.2014 žalobkyňa osobne žalovanému 1/ v hotovosti a spísali o tom prehlásenie. Žalobkyni bolo odovzdané auto aj s technickým preukazom. Dňa 21.1.2015 zaplatila žalobkyňa žalovanému 1/ ďalšiu splátku 2.000 eur, v marci 2015 uhradila 200 eur zákonnú poistku a 500 eur havarijnú poistku, čo malo byť zahrnuté do najbližšej splátky. V septembri žalovaný 1/ uviedol, že poistky nezaplatil, má ich uhradiť žalobkyňa a odrátať si úhradu z kúpnej ceny. V lete 2015 prišiel podľa vyjadrenia žalobkyne žalovaný 1/ po auto na servisnú kontrolu, auto zadržiaval cca 2 mesiace, kým mu žalobkyňa dňa 20.7.2015 nedala

2.500 eur. Žalovaný mal vystaviť súhrnný doklad na sumu 5.200 eur, k čomu ale nedošlo. Následne dňa 4.9.2015 žalobkyňa zaplatila ďalších 10.000 eur, ktorú sumu prevzala manželka žalovaného 1/ - žalovaná 2/. Potom sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaný 1/ je vo väzbe a auto je na leasing, na ktorého splatenie ostáva iba 1.612 eur a po ich zaplatení bude kúpna cena zo strany žalobkyne splatená. K prepisu auta však nedošlo. Začiatkom novembra 2015 prišla za žalobkyňou žalovaná 2/ a pýtala si 19.000 eur za auto, ktoré potrebuje na právnikov, lebo manžel je vo väzbe. Žalobkyňa uviedla, že kúpnu cenu 30.000 eur už zaplatila, na čo žalovaná 2/ so svojim známym kopala do dverí žalobkyne, vyhrážala sa jej a vykrikovala, ktorý incident je predmetom trestného konania. Po prepustení žalovaného 1/ z väzby sa snažil od žalobkyni vylákať ďalšie peniaze za auto. Dňa 2.12.2016 mala žalobkyňa autonehodu, kam bol privolaný ako vlastník žalovaný 1/ a spolu odviezli auto do servisu, odkiaľ ho vybral žalovaný 1/ a odmietol ho dať žalobkyni. Nevrátil jej ani peniaze. Do konca januára 2016 žiadala žalobkyňa niekoľkokrát o vydanie auta alebo vrátenie peňazí. Žalovaný tvrdil, že auto si žalobkyňa len požičala a potom zistila, že auto žalovaný už predal tretej osobe. Žalovaný ako konateľ spoločnosti Speranca s.r.o. vedel podľa žalobkyne o obmedzení v disponovaní s automobilom v dôsledku uzatvorenej leasingovej zmluvy, no napriek tomu deklaroval jeho vlastníctvo. Takto vylákal od žalobkyni postupne 29.812 eur (13.000 eur + 2.000 eur + 200 eur + 500 eur + 2.500 eur + 10.000 eur + 1.612 eur). Žalobkyňa dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ohrozením exekúcie videla v tom, že žalovaní sa v ostatnom čase zbavujú svojho majetku, keď predali sporný automobil a tento je už v ponuke na internetovej stránke www.autobazar.eu a ako majiteľ je uvedená spoločnosť Auto Hahn, Mostna 17, Nitra. Žalovaní tiež ponúkajú na predaj nehnuteľnosti na adrese O. S. 34XX/XX v J., zapísané na LV č. XXXX. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaní okrem tohto majetku iný majetok vyššej hodnoty pravdepodobne nevlastnia. Preto sa domáha zriadenia záložného práva na týchto nehnuteľnostiach za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky voči žalovaným vo výške 29.812 eur s príslušenstvom.

Na preukázanie svojich tvrdení predložila žalobkyňa dôkazy, a to príjmový pokladničný doklad zo dňa 4.9.2015, z ktorého je zrejmé, že firma Speranca s.r.o. prijala od žalobkyne zálohu na auto AUDI Q3, J. vo výške 10.000 eur a doklad vyhotovila a schválila žalovaná 2/; ďalej potvrdenie žalovaného 1/ zo dňa 22.12.2014 o prevzatí zálohy na kúpu motorového vozidla značky AUDI Q3, J. vo výške 13.000 eur od žalobkyne podpísané oboma stranami; potvrdenie žalovaného 1/ zo dňa 20.9.2015 o prevzatí 10.000 eur zálohy na kúpu motorového vozidla značky AUDI Q3, J. od žalobkyne, ktoré nie je podpísané; bankové potvrdenie o vykonanej platbe z 29.10.2015 v sume 1.612 eur. Ďalej žalobkyňa predložila inzerát predajcu AutoHahn zverejnený na stránke www.autobazar.eu s ponukou AUDI Q3 2.0 TDI 177K QUATTRO PRESTIGE S-TRONIC r.v. 2013, biela metalíza za 28.999 eur; výpis z listu vlastníctva č. XXXX, z ktorého je zrejmé, že žalovaní sú vlastníci sporných nehnuteľností v podiele 1/1; výpis z obchodného registra spoločnosti Speranca, s.r.o., ktorej jediným konateľom a spoločníkom je žalovaný 1/; osvedčenie o evidencii vozidla AUDI Q3 bielej farby J. Speranca, s.r.o. s poznámkou, že držiteľ osvedčenia nie je vlastníkom vozidla a inzerát zverejnený na bazoš.sk s ponukou predaja nadštandardného 5 izbového rodinného domu v Trnave na ulici O. S. za cenu 320.000 eur vrátane provízie a nákladov spojených s prevodom nehnuteľnosti.

Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (2). Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (3).

Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (§ 324 ods. 1 .

Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 .

V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,

že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (§ 326 ods. 1 .

Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 ods. 1 .

Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 veta prvá .

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka veriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra.

Zabezpečovacím opatrením sa môže navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia ako veriteľ peňažnej pohľadávky a potenciálny oprávnený v exekučnom konaní domáhať ochrany svojho peňažného nároku voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Civilný sporový poriadok v § 344 stanovuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí teda v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 144/97 zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

Pokiaľ ide o existenciu a dôvodnosť nároku žalobkyne voči žalovaným, z predložených listinných dôkazov doposiaľ vyplýva, že žalovaná 2/ vyhotovila doklad pre firmu Speranca, s.r.o. (ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný 1/) ako držiteľa vozidla značky AUDI Q3 EČV: J. o prijatí zálohy kúpnej ceny za predmetné auto vo výške 10.000 eur od žalobkyne. Tiež bolo preukázané, že žalovaný 1/ dňa 22.12.2014 vystavil potvrdenie o prevzatí zálohy 13.000 eur od žalobkyne na kúpu motorového vozidla značky AUDI Q3 EČV: J.. Ďalšie potvrdenie zo dňa 20.9.2015 o zaplatení 10.000 eur nie je podpísané. Predloženými dokladmi žalobkyňa preukázala, že žalovaní od nej prevzali 23.000 eur ako zálohu na kúpu auta značky AUDI Q3 EČV: J. Z bankového potvrdenia o vykonanej platbe je zrejmé, že došlo k zrealizovaniu platby vo výške 1.612 eur. Žalobkyňa tvrdí, že vlastníkom auta nie je ani žalovaný 1/, ani jeho spoločnosť, ktorí ani neboli jeho vlastníkmi, lebo patrilo leasingovej spoločnosti, čo žalovaní už čase uzavretia ústnej kúpnej zmluvy so žalobkyňou vedeli. Táto skutočnosť (že držiteľ osvedčenia o evidencii vozidla nie je vlastníkom vozidla) však bola zrejmá aj z osvedčenia a žalobkyňa ju mohla jednoducho zistiť. Žalobkyňa teda pristupovala k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ľahkovážne, keď si ani neoverila, kto je vlastníkom vozidla, resp. že držiteľ nie je jeho vlastníkom, čo vyplývalo z osvedčenia o evidencii vozidla. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaným zaplatila doposiaľ 29.812 eur ako kúpnu cenu za predmetné motorové vozidlo, ktoré jej žalovaný 1/ odobral a predal inému subjektu; v súčasnosti je v ponuke na stránke autobazar.eu a jeho majiteľom je spoločnosť AutoHahn z Nitry. Žalobkyňa však v konaní nepreukázala, že by žalovaných vyzývala na zaplatenie pohľadávky, ktorú títo odmietli uhradiť, resp. by sa k jej obsahu a výške nejakým spôsobom vyjadrovali. Žalobkyňa sa obáva, že uspokojenie jej pohľadávky voči žalovaným v prípade exekúcie by mohlo byť ohrozené, nakoľko

žalovaní pravdepodobne iný majetok vyššej hodnoty ako 5 izbový rodinný dom na ulici O. S. XXXX/XX v J. nevlastnia a tento dom je v ponuke na predaj na internetovej stránke bazoš.sk za 320.000 eur.

Výška pohľadávky veriteľa a záloh nesmú byť v zjavnom nepomere. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa navrhuje zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Treba rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Súd je zároveň viazaný návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - jednak pokiaľ sa týka navrhovaného predmetu, a tiež rozsahu, v akom požaduje navrhovateľ zriadenie sudcovského záložného práva. Predbežne preukázaná pohľadávka žalobkyne (nevyžaduje sa, aby bola už judikovaná) predstavuje z doposiaľ predložených listinných dokladov výšku 23.000 eur a záloh má hodnotu približne 320.000 eur. Zabezpečením pohľadávky žalobkyne zriadením záložného práva na tejto nehnuteľnosti by došlo k neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaných, keď nebolo v konaní doposiaľ preukázané, či žalovaní nevlastnia aj iné hnuteľné, resp. nehnuteľné veci nižšej hodnoty, ktoré by boli primerané výške zabezpečovanej pohľadávky žalobkyne.

Ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu bola skutočnosť, že žalobkyňa neosvedčila, že by sa žalovaní zbavovali svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, teda že by sa hodnota ich majetku zmenšovala. Žalovaní síce disponujú majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobkyne uspokojiť, a tento majetok (nehnuteľnosť) sa nachádza v ponuke realít na predaj, táto skutočnosť však nie je dôkazom toho, že by sa zbavovali žalovaní svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, alebo že takéto konanie reálne hrozí. Ak by aj žalovaní realizovali svoje právo vlastniť a scudzovať majetok, neznamená to nevyhnutne, že by to chceli urobiť s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na ich majetok. V prípade predaja nehnuteľnosti za cenu stanovenú v ponuke realitnej kancelárie 320.000 eur, nie je predpoklad jej zníženia v takom rozsahu, že by nebolo možné uspokojiť pohľadávku žalobkyne vo výške 29.812 eur, ak bude preukázaná.

S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 .

O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 .

Vzhľadom na úplný úspech žalovaných v spore súd rozhodol, že hoci majú nárok na náhradu trov konania voči protistrane, sa im náhrada trov nepriznáva, lebo im doposiaľ žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 357 písm. d) .

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.