Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/3/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu Obec Skalka nad Váhom, Skala I/103, Skalka Nad Váhom, IČO 00 311 961, právne zastúpeného JUDr. Alenou Lackovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Hasičská 3855, proti žalovaným 1/ J. I. a 2/ X. I., obaja bytom W. nad B., W. K. B. XXX, o zaplatenie 4.567,14 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaní 1/, 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 4.567,14 Eur s poplatkom z omeškania 0,5 ‰ za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania zo sumy 3.485,10 Eur od 01.05.2014 do zaplatenia a zo sumy 1.082,04 Eur od 23.06.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal, aby súd žalovaným uložil povinnosť zaplatiť 4.567,14 Eur s poplatkom z omeškania 0,5 promile za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania zo sumy 3.485,10 Eur od 01.05.2014 do zaplatenia a zo sumy 1.082,04 Eur od 23.6.2015 do zaplatenia. Uviedol, že je vlastníkom obecných nájomných bytov v bytovom dome súp. č. H.X, postavenom na parcele č. XXX/XX, zastavaná plochy o výmere 727 m2, zapísaného na LV č. X, k. ú. W. K. B., s osobitnými podmienkami sociálneho bývania, ktoré sú vymedzené všeobecne záväzným nariadením obce, príslušnými právnymi predpismi a zmluvou o poskytnutí finančných prostriedkov uzatvorených s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR a Štátnym fondom rozvoja bývania SR. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaní ako nájomcovia uzavreli 1.7.2011 nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalovaní užívali byt č. X s príslušenstvom v uvedenom bytovom dome. Dňa 1.4.2014 uzatvorili dohodu o zániku nájmu a zároveň došlo aj k fyzickému odovzdaniu predmetného bytu žalobcovi. Žalovaní okrem iných povinností mali aj povinnosť platiť riadne a včas určené nájomné a náklady spojené s užívaním a správou bytu. Túto povinnosť si neplnili riadne, v dôsledku čoho došlo k nedoplatku na nájomnom a nákladoch za služby spojené s užívaním bytu v žalovanej výške v zmysle konečného vyúčtovania z 22.5.2015.

2. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.

3. Z listinných dôkazov predložených žalobcom potom súd zistil, že strany 1.7.2011 uzavreli nájomnú zmluvu žalobca ako prenajímateľ, žalovaný 1/ ako nájomca, žalovaná bola manželkou žalovaného 1/. Predmetom zmluvy bol nájom bytu č. X., ktorý sa nachádzal v dome súp. č. H./XXX, zapísaného na LV č. X, k. ú. W. K. B.. Nájom začal 1.7.2011, pôvodne bol uzavretý na dobu určitú do 30.9.2011. Na základe opakovaných žiadosti žalovaných, žalobca súhlasil s predlžovaním doby nájmu, vždy o jeden rok, naposledy so žiadosťou zo dňa 4.3.2014, kedy konečným spôsobom predĺžil dobu nájmu

do 31.3.2014. Žalovaní sa zaviazali do tohto termínu odovzdať predmetný byt žalobcovi a uhradiť vyúčtovanie za služby súvisiace s užívaním bytu a nájomného. Žalovaní v dohodnutom termíne predmetný byt žalobcovi odovzdali. Dňa 1.4.2014 písomne uznali dlh v celkovej výške 4.728,27 Eur, ktorý vznikol v dôsledku nehradenia nájomného a služieb spojených s užívaním bytu za obdobie rokov 2012-2014. Dlžnú sumu sa zaviazali zaplatiť do 30.4.2014. Dlžná suma doposiaľ zo strany žalovaných uhradená nebola.

4. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

5. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

6. Podľa § 700 ods. 1 Občianskeho zákonníka byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba bola podaná dôvodne, nebolo medzi stranami sporné, že existoval medzi nimi nájomnáý vzťah, predmetom ktorého bol nájom vyššie popísaného bytu. Rovnako nebolo sporné, že žalovaní si svoju povinnosť platiť nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu neplnili riadne, napokon dlh vzniknutý z tohto dôvodu predstavoval pre nich záväzok, ktorý čo do dôvodu, aj čo do výšky, písomne uznali. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa pomeru úspechu strán v spore, žalobca bol úspešný v celom rozsahu, preto mu bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Pokiaľ si žalovaní nesplnia povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.