Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-67-2016.pdf
PDF · 87.03 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/67/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu Československá obchodní banka, a.s., Radlická 333/150, Praha 5, IČO 00001350, zast. Mgr. Lenkou Heřmánkovou, usadeným euroadvokátom, Laurinská 18, Bratislava, proti žalovanému C. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, o zaplatenie 67.908,01 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
1. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 67.908,01 Kč s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 67.908,01 Kč od 17. 02. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a . 3. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči odporcom zaplatenia žalovanej čiastky titulom zostatku úveru.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vo veci konal v neprítomnosti strán, ktoré mali doručenie predvolania vykázané a na pojednávanie sa nedostavili /žalobca sa ospravedlnil, u žalovaného bola použitá fikcia doručenia/ a zistil nasledovný skutkový stav: 3. Z predložených dokladov vyplýva, že sporové strany uzavreli dňa 24. 1. 2014 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 70.000 Kč. Lehota splatnosti bola dohodnutá 15. 2. 2020, ročná úroková sadzba 19,90%, RPMN 25,95 %. Výška splátka bola dohodnutá 1671 Kč, celková čiastka splatná žalovaným 131496,28 Kč. Náklady spotrebiteľa uvedené neboli. 4. Žalovaný úver riadne nesplácal a dostal sa tak do omeškania.. 5. V dôsledku porušovania zmluvných povinností na strane žalovaného žalobca listom zo dňa 20. 11. 2014 oznámil zosplatnenie úveru k 15. 11. 2014 a žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie čiastky 75623,65 Kč, do 30. 11. 2014. 6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 7. Predmetom konania je zaplatenie čiastky 67,908,01 Kč, kapitalizovaný zmluvný úrok vo výške 20.824 Kč od 24. 1. 2014 do 16. 2. 2016, zmluvný úrok 19,9% z čiastky 67908,01 eur od 17. 2. 2016 do zaplatenia, kapitalizovaný úrok z omeškania o výške 6140 Kč od 16. 11. 2014 do 16. 2. 2016, úrok z omeškania 8,05% z čiastky 67908,01 Kč od 17. 2. 2016 do zaplatenia a náklady konania. 8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 499 Obch. zák. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odlože7.nej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. V danom prípade sa jedná o úver, ktorý je potrebné posudzovať zmysle citovaných ustanovení zákona.
14. Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
16. V danom prípade si žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, došlo k zosplatneniu dlhu, a teda nárok v časti istiny je dôvodný a bolo potrebné mu vyhovieť v tejto časti v celom rozsahu. Spolu s istinou patrí žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky.
17. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
18. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle žaloby odo dňa omeškania žalovanej /ukončenie zmluvného vzťahu/ do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z.
21. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov bolo potrebné žalobu zamietnuť.
Žalobca si uplatňuje nárok na úrok v dohodnutej výške 19,9 % ročne, a to vo výške 20824,- Kč (za obdobie od 24.1.2014 do 16.2.2016) a nevyčíslený vo výške 19,9 % ročne od 17.2.2016 až do zaplatenia. Takýto úrok mu nepatrí. Úrok mu patrí len do vyhlásenia splatnosti (16.11.2014). Strany si zvolili ako rozhodné právo podľa obsahu zmluvy č.l. 5 české právo - občanský zákoník č. 89/2012 Sb.. Podľa nariadenia č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), článok 6 ods. 2, takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také
ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným. Slovenské právo (právo obvyklého pobytu žalovaného) by bolo podľa článku 6 ods. 1 nariadenia rozhodným, ak by absentovala voľba práva, pretože ide o zmluvu medzi spotrebiteľom a podnikateľom, a podnikateľ vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa, resp. smeruje svoju činnosť na túto krajinu (v SR má v svoju pobočku) Ustanovenia VOP a zmluvy neobsahujú dojednanie o tom, že by mala úroková sadzba platiť aj potom, čo žalobca zosplatní úver. Podľa ustanovenia §503 ods. 1 Obchodného zákonníka je záväzok vrátiť úrok splatný "spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky". Citované ustanovenia podľa názoru súdu vychádzajú zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Inak povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ale aj podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (a tým aj vo vzťahoch so spotrebiteľom, porov. § 369 ods. 1 tretiu vetu Obch. zák.) kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala. Alternatívne sa obchádza aj ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Podrobnejšie súd odkazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014 Žalobca si uplatňuje priznanie úrokov z omeškania z úrokov (pričom súdna prax sa priklonila k zákazu anatocizmu /bližšie viď napríklad rozsudok veľkého senátu NS ČR sp. zn. 35 Odo 101/2002, rozsudok NS ČR sp. zn. 29 Odo 689/2006/, pretože úroky a úroky z omeškania sú v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky a zjednodušene povedené, nemožno požadovať príslušenstvo z príslušenstva, ale len zo samotnej pohľadávky, teda z istiny), Dohoda o prirastaní úrokov a úhrady za poistenie k istine, ktorá sa ďalej úročí (dohoda, v ktorej dlžník súhlasil, že splatné úroky sa pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou je v rozpore s ustanovením § 121 OZ, a teda je neplatná v zmysle § 39 OZ - rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Obdo/4/94 , obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 03. 2014, sp. zn. 14Co/104/2013). Podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Zmluvný úrok je dohodnutá odplata za užívanie požičanej istiny. Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t. j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Obchodný zákonník rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, od spôsobu splatenia istiny úveru, t. j. jednorázovo alebo v splátkach. Celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr so zaplatením poslednej splátky úveru. Úroky do doby vrátenia peňažných prostriedkov je dlžník povinný zaplatiť len v prípade, ak dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve (§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka). Podľa citovaného zákonného ustanovenia (§ 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka) sú úroky splatné najneskôr do doby splatnosti úveru, avšak už nie po splatnosti úveru. Podľa zákonom stanovenej úpravy splatnosti úrokov podľa obchodného ako aj občianskeho práva (§ 658 ods.1 OZ podľa ktorého pri peňažnej pôžičke možno dojednať úroky) úroky sú splatné najneskôr spolu s istinou. Veriteľ nie je oprávnený žiadať od odporcu ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Z uvedenej zákonnej úpravy nevyplýva, že po vyhlásení celého úveru za splatný sa ďalej úročí istina úveru do zaplatenia (do vrátenia peňažných prostriedkov prislúchajú úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou splatnosti podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka). Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti (veriteľ neposkytuje finančné prostriedky po lehote splatnosti), porovnaj uznesenie ÚS SR IV ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012, R 59/1998, 4Obo 143/1998). Zo zmluvy
je zrejmé, že navrhovateľovi patrí úrok z istiny a nie úrok z úrokov (vyčíslených a pripočítaných k istine)
- viď Rozsudok KS Trnava 23Co 148/2014.
22. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol úspešný v celom rozsahu pokiaľ ide o istinu, a preto žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktorých výška bude určená osobitným rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).