Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_31CbZm-5-2015.pdf
PDF · 74.35 KB
Case nature
Area
Subarea
31CbZm/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: ARCADE ZZZ, s.r.o, IČO: 46 478 833, so sídlom M. Madačova 1/A, 034 001 Ružomberok, zastúpený: JUDr. Jozef Školník, advokát so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanej: U.e, o zaplatenie zmenkovej sumy 3 450,00 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Oliverom Kolenčíkom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu doručenou na Okresný súd Topoľčany dňa 29.12.2014 sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu proti žalovanému tak, že je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 450,- eur a s úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 3 450,- eur od 16.12.2012 do zaplatenia a tiež nahradiť trovy konania. Okresný súd Topoľčany spor postúpil na tunajší súd z dôvodu miestnej príslušnosti. Nárok žalobca opieral a na dôkaz predložil listinu označenú ako vlastnú zmenku z dňom vystavenia 31.10.2012 žalovanou v Topoľčanoch s miestom platenia Ružomberok.
2. Žalobca žalobu doplnil, že súdu bol predložený originál zmenky a žalobca ako reálny držiteľ zmenky sa môže domáhať svojho práva vyplývajúceho zo zmenky. Záväzok ako taký v sume 3.450,-eur vznikol v dôsledku sprenevery žalovanej, ktorá bola zamestnankyňou navrhovateľa. Keďže podpísala dohodu o hmotnej zodpovednosti bola povinná škodu uhradiť a preto úhrada tejto škody vzniknutej v dôsledku sprenevery bola zabezpečená vlastnou zmenkou žalovanej, ktorú vystavila a podpísala na základe ústnej dohody so žalobcom.
3. Podľa § 471 ods. 2 CSP, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
4. Žalobca v žalobe nežiadal vydať zmenkový platobný rozkaz, preto súd postupoval podľa procesného predpisu účinného v čase prejednávania sporu.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka a listinnými dôkazmi, pričom zistil tento skutkový a právny stav.
6.Podľa § 20 ods. 1-4 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva. Uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Ak vznikne podľa tohto
zákona alebo podľa iného pracovnoprávneho predpisu povinnosť zamestnanca zaplatiť pohľadávku zamestnávateľovi alebo ak vznikne povinnosť zamestnávateľa zaplatiť pohľadávku zamestnancovi, môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba zaručiť písomným vyhlásením, že túto pohľadávku uspokojí, ak tak neurobí sám dlžník. Nárok na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a nárok na náhradu škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi úmyselne, môže zamestnávateľ so zamestnancom zabezpečiť písomnou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú zamestnanec vlastní.
7. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
8. Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
9. Žalovaná bola v čase vystavenia zmenky v pracovnoprávnom vzťahu zo žalobcom. V prejednávanom prípade bol uplatnený tvrdený nárok zo zmenky. Vystavenie takejto zmenky má ale povahu zmenkovej zmluvy, ktorá ako zmluva o zabezpečení zmenkou je bezprostredným dôvodom vzniku zmenky a zmenkového záväzku. Táto zmluva je spojivom, ktoré spája všeobecný záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje, so samotnou zmenkou. Jej obsahom je určený charakter zmenky, ako zmenky zabezpečovacej. Ide o zmluvu nepomenovanú a nie je upravená žiadnym zo zákonov súkromného práva. Podmienky jej platnosti, obsahové náležitosti a prípustnosť preto treba posúdiť podľa predpisu upravujúceho záväzok, ktorý má byť zmenkou zabezpečený.
10. V prejednávanom prípade súd vychádzal z tvrdení žalobcu, ktorý uviedol, že zmenka bola vystavená na základe dohody v dôsledku sprenevery žalovanej, ktorá bola jeho zamestnankyňou na základe dohody o hmotnej zodpovednosti. Z tohto dôvodu bolo potrebné aby nárok, ktorý mal byť zabezpečovaný zmenkou a spôsob akým sa nárok z pracovnoprávneho vzťahu zabezpečuje zodpovedal zákonnej úprave.
11. Zmluvný vzťah, t.j. pracovný pomer, z ktorého vznikol záväzok vyplývajúci z dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanca, má pracovnoprávny charakter a spravuje sa podľa Zákonníka práce. Zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov je regulované ustanovením § 20 Zákonníka práce, v ktorom sa taxatívne upravujú druhy záväzkov, ktoré možno zabezpečiť, ako aj spôsoby ich zabezpečenia. Ako možný spôsob zabezpečenia záväzku zamestnanca voči zamestnávateľovi výslovne zakotvuje dohodu o zrážkach zo mzdy, ručenie alebo zriadenie záložného práva. (ods. 1) Uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. (ods. 2) Ak vznikne podľa Zákonníka práce alebo podľa iného pracovnoprávneho predpisu povinnosť zamestnanca zaplatiť pohľadávku zamestnávateľovi alebo ak vznikne povinnosť zamestnávateľa zaplatiť pohľadávku zamestnancovi, môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba zaručiť písomným vyhlásením, že túto pohľadávku uspokojí, ak tak neurobí sám dlžník. (ods. 3) Nárok na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a nárok na náhradu škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi úmyselne, môže zamestnávateľ so zamestnancom zabezpečiť písomnou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú zamestnanec vlastní. (ods. 4).
12. Ustanovenie § 20 Zákonníka práce, upravujúce zabezpečenie záväzkov je kogentným ustanovením, ktoré nepripúšťa, aby sa zmluvné strany dohodli o zabezpečení záväzku iným zabezpečovacím prostriedkom. Z toho vyplýva, že iné než vyššie uvedené možnosti zabezpečenia za žiadnych okolností neprichádzajú do úvahy. Z uvedených dôvodov záväzok zamestnanca, ktorý vznikol z pracovnoprávneho vzťahu, nie je možné podľa Zákonníka práce platne zabezpečiť zmenkou (podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Obdo V 43/2006).
13. Zmluva o zaistení pracovnoprávneho záväzku zmenkou tak odporuje zákonu, a preto je podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Samotná zmenka, podľa názoru súdu, je platnou a dospelou zabezpečovacou zmenkou. Potom aj keď zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia, neplatnosť zmenkovej zmluvy znamená neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať. Dôsledkom neplatnosti zmenkovej zmluvy je teda stav, ako keby žiadna zmenková zmluva neexistovala, čo znamená, že nie je
podklad na to, aby sa zmenka mohla považovať za zmenku zabezpečovaciu v dôsledku akcesority zabezpečovacieho prostriedku. Chýba tu vzťah medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá by ju mala zabezpečovať. Zmenka, o ktorej sa tvrdí, že je zabezpečovacou, v skutočnosti nič nezabezpečuje. Zmenka v takom prípade nemá žiaden zmluvný základ. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu s tým, že úspešnému žalovanému súd nepriznal právo na ich náhradu, pretože trovy konania mu nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne je možné podať návrh na exekúciu.