Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_17C-287-2015.pdf
PDF · 119.15 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/287/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: U. C., rodený C., nar. XX.XX.XXXX, rod.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom F. XX, proti žalovanej: U. C., rodená H., nar. XX.XX.XXXX, rod.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom F., zastúpená JUDr. Zuzanou Lukačovičovou, advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom, ul. Bratislavská 354/32, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctvo manželov, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej v y p o r i a d a v a takto:
Do výlučného vlastníctva žalovanej p r i k a z u j e :
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k rodinnému domu so súpisným č. XXX, postavenému na pozemku parcela registra „C“ č. XXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie F., obec F., okres G., spolu s jeho príslušenstvom,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k pozemku parcela registra „C“ č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 286 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie F., obec F., okres G.,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 k pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F., obec F., okres G.,
- rohová kožená sedacia súprava a holandský nábytok.
Do výlučného vlastníctva žalobcu p r i k a z u j e :
- zariadenie bytu č. X, ktorý sa nachádza na X. F. bytového domu so súpisným číslom XX, v katastrálnom území F., a to: chladnička s mrazničkou, stôl s dvomi stoličkami, písací stolík, skrinku na topánky, 4 ks obrázkov, 2 ks kobercov, váza, paplón s podhlavníkom, 4 ks obliečok, 5 ks uterákov, 2 ks skríň s nadstavcami, 2 ks bicyklov, súprava hrncov, jedálenská súprava, 3 ks nožov, fritéza, príbor, satelit, 3 ks váľandy, kamera, 50 litrová mraznička, záhradné čerpadlo, hadica, príslušenstvo, 2 ks cylindrovej lampy, stojanová lampa, tri lustre, elektrická kosačka, svorky na drevo 2 ks, zvárané poličky so sklom 2 ks, 12 ks okenných krídel so sklom, 3 ks oceľových trubíc, parapety 5 ks, 40 litrov jablkovice, záhradné náradie, veža zn. SONY s reproduktormi, veža s reproduktormi, vtáčie klietky 7 ks, voliéra, manželská posteľ, dve skrine s nadstavcami, toustovač, hotdogovač, žehlička, vysávač s tepovačom, elektrický kávový mlynček, digitálny fotoaparát, rádio s CD prehrávačom zn. PHILIPS, ostatné vybavenie kuchyne, vyšívané obrázky 10 ks, televízor zn. ORAVA, puzzle obrázky 2 ks, počítačová zostava, vianočný stromček s príslušenstvom, ostatné drobné vybavenie domácnosti, behúne 3 ks, horské bicykle 2 ks, paplón 3 ks, podhlavník, plachty, obliečky.
II. Žalobca j e p o v i n n ý titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalovanej sumu 18.945,97 eur, a to do 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovanej súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. Súd p r i z n á v a štátu právo na náhradu vzniknutých výdavkov v tomto konaní, ktoré je mu povinný nahradiť žalobca v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Dňa 22.11.2013 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, účastníkov konania, ďalej uvádzané aj ako „BSM“. Táto žaloba bola vedená v konaní pod sp.zn. 17C/384/2013. V rámci tohto vyporiadania navrhol aj to, aby súd zrušil právo spoločného nájmu k bytu č. 9, ktorý sa nachádza na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom XX, postavenom na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ číslo XXX/ X v katastrálnom území F., obec F., okres G., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, a že členom Okresného výstavbového bytového družstva v F. W., ktoré je prenajímateľom tohto bytu, sa stáva žalobca.
2. Okrem toho mal súd vyporiadať aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k hnuteľným veciam, ktoré špecifikoval v žalobe a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/6 k pozemku parc.č. XXX v katastrálnom území F. a k rodinnému domu so súp.č. XXX postavenom na uvedenom pozemku, ktoré sú zapísané na LV č. XX pre katastrálne územie F.. Nehnuteľnosti navrhol prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej, rovnako ako väčšiu časť hnuteľných vecí (okrem rohovej koženej sedacej súpravy a holandského nábytku).
3. Túto žalobu odôvodnil žalobca tým, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 11C/26/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.05.2011 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, čím zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Počas trvania manželstva spolu nadobudli hnuteľné veci, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 na nehnuteľnostiach uvedených vyššie a takisto právo spoločného nájmu k vyššie uvedeného bytu, vrátane spoločného členstva v bytovom družstve, ktorému patrí uvedený byt. Niekoľkokrát sa pokúsil o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovanou dohodou, avšak k dohode medzi nimi nedošlo.
4. Podaním zo dňa 17.03.2014, na základe výzvy súdu, doplnil žalobca žalobu tak, že uviedol, že sa domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a takisto zrušenia spoločného nájmu bytu a určenia člena bytového družstva.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v žalobe navrhoval jednak zrušenie spoločného nájmu bytu a súčasne aj vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd uznesením zo dňa 7.7.2015 rozhodol tak, že vylúčil návrh žalobcu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na samostatné (toto) konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod spisovou značkou 17C/287/2015. Konanie o zrušenie spoločného nájmu bytu bolo skončené rozsudkom č.k. 17C/384/2013-67 zo dňa 7.7.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.8.2015.
6. K pôvodnej žalobe sa žalovaná písomne vyjadrila prostredníctvom jej právnej zástupkyne. Táto v písomnom vyjadrení zo dňa 02.02.2015 k navrhovanému vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov uviedla, že nesúhlasí s tvrdením, že žalobca sa viackrát neúspešne pokúšal dohodou riešiť vyporiadanie BSM. Žalovaná sa dostavila na základe predvolania právneho zástupcu žalobcu do jeho kancelárie, ale v stanovený čas sa v kancelárii nikto nenachádzal. Žalovaná sama žalobcu opakovane žiadala, aby si zaniknuté BSM po rozvode manželstva vyporiadali dohodou, a tak sa vyhli nielen trovám právneho zastúpenia, ale aj trovám súdneho konania. Žalobca zrejme opomenul uviesť, že do masy tvoriacej bezpodielové spoluvlastníctva manželov, je potrebné zahrnúť aj členský podiel v bytovom družstve predstavujúci majetkovú hodnotu, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a má byť predmetom vyporiadania. Všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú v danom mieste a čase možno nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. Obvykle sa táto cena (tiež trhová hodnota) zisťuje porovnaním s už realizovanými predajmi a kúpami podobných bytov v danom mieste a čase. Preto do masy BSM je potrebné zahrnúť všeobecnú hodnotu členského podielu v bytovom družstve v sume 42.000 eur, vzhľadom na to, že obdobné byty sa predávajú za túto hodnotu. Za trvania manželstva manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoluvlastnícky podiel 1/6 na nehnuteľnostiach v k.ú. Pruské, zapísané na LV č. XX a to: rodinný dom súpisné číslo XXX
nachádzajúci sa na parcele I. č. XXX a parc. CKN parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 286 m2. Predmetný rodinný dom je obývateľný len v prízemnej časti a na poschodí domu nie je vyhotovené ani kúrenie, ani vodovodné rozvody a podlahové potery. Vrchná časť rodinnému domu je nedostavaná a na celej nehnuteľnosti je zriadená ťarcha spočívajúca v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností v prospech B. H., otca žalovanej. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostavanie nehnuteľnosti ako aj na ťarchu viaznucu na nehnuteľnostiach je potrebné uvedené zohľadniť aj pri určení trhovej hodnoty spoluvlastníckeho podielu. Podľa internetových stránok obsahujúcich inzerciu podobných nehnuteľností je ich cena cca 75.000 eur, ale tieto nehnuteľnosti sú bez tiarch a dostavané. Pri určovaní všeobecnej hodnoty spoluvlastníckeho podielu je potrebné na uvedené prihliadnuť a tak určiť trhovú hodnotu nehnuteľností, ktorá je 60.000 eur. Vzhľadom na uvedené je potrebné do masy BSM zahrnúť spoluvlastnícky podiel v hodnote 10.000 eur a vyporiadať ho. Žalovaná má záujem, aby bol tento spoluvlastnícky podiel prikázaný do jej výlučného vlastníctva, s čím súhlasí aj žalobca. Vo veci vyporiadania hnuteľných vecí uviedla, že hnuteľné veci, ktoré uviedol žalobca vo svojom návrhu pod bodom II. užíval od rozvodu manželstva žalobca a v ich užívaní žalovanej bránil. V dôsledku toho si musela veci ako je chladnička, mraznička, základné bytové vybavenie a doplnky zakúpiť a o bytové vybavenie, ktoré žalobca užíva až doteraz nemá záujem. V prípade, že žalobca sa stane výlučným členom bytového družstva, tak navrhuje, aby si ponechal aj v žalobe uvedené bytové zariadenie a bytové príslušenstvo. Z uvedeného bytového zariadenia žalovaná užíva od rozvodu manželstva len rohovú koženú sedaciu súpravu a holandský nábytok, nakoľko tento na nachádzal v rodinnom dome v F..
7. Podaním zo dňa 07.10.2015 žalobca prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu rozšíril predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj o spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k celku na pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 224 m2 v k.ú. F., ktorý v pôvodnej žalobe opomenul uviesť.
8. Žalobca potom v priebehu konania navrhol BSM vyporiadať tak, že spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, by boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej. Hnuteľné veci by sa rozdelili medzi sporové strany podľa ich užívania. Žalobcovi by pripadla hodnota členského podielu k predmetnému bytu a bol by povinný titulom vyporiadania BSM zaplatiť žalovanej sumu 2.000 eur.
9. Právna zástupkyňa žalovanej navrhla BSM vyporiadať tak, že žalovaná súhlasí so spôsobom vyporiadania navrhovaným žalobcom, avšak nesúhlasí s výškou sumy, ktorú by bol žalobca povinný titulom vyporiadania žalovanej zaplatiť. Žalovaná požaduje na vyplatenie sumu 13.000 eur. V písomnom vyjadrení zo dňa 11.10.2016, po vykonaní znaleckého dokazovania, požadovala na vyplatenie sumu 15.832,10 eur. Rovnako tak aj v záverečnej reči.
10. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie. Na vykonaných pojednávaniach sa vyjadrili sporné strany, resp. ich právni zástupcovia a súd vykonal znalecké dokazovanie a dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: výpismi z LV pre katastrálne územie F.. XXXX, č. XX, č. XXXX, odpoveďami bánk na č. l. 67, 69, 70, 71, 72, 73, 75, 79, 81, znaleckým posudkom č. 62/2016 a rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 07.07.2015 z pripojeného spisu sp. zn. 17C/384/2013. Na základe takto vykonaného dokazovania a na základe skutočností, ktoré neboli medzi sporovými stranami sporné, súd zistil skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a vec následne právne posúdil.
11. Sporové strany boli manželmi, pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 11C/26/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.05.2011. Počas tohto manželstva nadobudli do ich BSM nehnuteľnosti v katastrálnom území F., a to: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k rodinnému domu so súpisným číslom XXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k pozemku parcela registra „C“ č. XXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 224 m2, a hnuteľné veci, a to vybavenie spoločnej domácnosti v byte v F.: rohová kožená sedacia súprava, holandský nábytok, chladnička s mrazničkou, stôl s dvomi stoličkami, písací" stolík, skrinka na topánky, 4 ks obrázkov, 2 ks kobercov, váza, paplón s podhlavníkom, 4 ks obliečok, 5 ks uterákov, 2 ks skríň s nadstavcami, 2 ks bicyklov, súprava hrncov, jedálenská súprava, 3 ks nožov, fritéza, príbor, satelit, 3 ks váľandy, kamera, mraznička 50 litrová, záhradné čerpadlo, hadica, príslušenstvo, 2 ks cylindrovej lampy, stojanová lampa, 3 lustre, elektrická kosačka, svorky na drevo 2 ks, zvárané poličky so sklom 2 ks, 12 ks okenné krídla so sklom, 3 ks oceľových trubíc, parapety 5 ks, 40 litrov jablkovice, záhradné náradie, veža zn. SONY s reproduktormi, veža s reproduktormi, vtáčie klietky 7 ks + voliéra, manželská
posteľ, dve skrine s nadstavcami, toustovač, hotdogovač, žehlička, vysávač s tepovačom, elektrický kávový mlynček, digitálny fotoaparát, rádio s CD prehrávačom zn. PHILIPS, ostatné vybavenie kuchyne, vyšívané obrázky 10 ks, TV ORAVA, puzzle obrázky2 ks, počítačová zostava, vianočný stromček s príslušenstvom, ostatné drobné vybavenie domácnosti, behúne 3 ks, horské bicykle 2 ks, paplón 3 ks, podhlavník, plachty, obliečky. Ich súhrnná hodnota bola určená žalobcom v žalobe sumou 9.340,31 eur, pričom žalovaná v priebehu konania toto ohodnotenie nerozporovala a za účelom zistenia inej hodnoty nenavrhla žiadne dokazovanie. Hodnotu rohovej koženej sedacej súpravy vyčíslenú v sume 38.000 CZK súd prepočítal devízovým kurzom platným v čase rozhodnutia súdu a určeným Európskou centrálnou bankou. Tento výmenný kurz bol 27,021 CZK za 1 euro. Teda suma 38.000 zodpovedá sume 1.406,31 eur.
12. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 17C/384/2013 - 67 zo dňa 07.07.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.08.2015, bol zrušený spoločný nájom sporových strán k bytu č. 9,. ktorý sa nachádza na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom XX, postavenom na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ číslo 604/2 v katastrálnom území F., obec F., okres G., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, ďalej len „byt“. Súd zároveň určil, že žalobca bude ako člen Okresného výstavbového bytového družstva v Považskej W. nájomcom tohto bytu.
13. Medzi sporovými stranami masa BSM nebola sporná. Sporové strany sa v priebehu konania nezhodli na hodnote vyporiadavaných nehnuteľností, resp. hodnoty členských práv a povinností k bytovému družstvu, viažucich sa na byt. Ich hodnota bola zistená ustanoveným znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, Ing. U. W., ktorý dňa 14.06.2016 vypracoval písomný znalecký posudok č. 62/2016, v ktorom určil všeobecnú hodnotu bytu v celkovej sume 39.900,01 eur, všeobecnú hodnotu rodinného domu s príslušenstvom v celkovej sume 48.403,36 eur, všeobecnú hodnotu pozemku parcela registra „C“ č. 561 v sume 2.582,58 eur a nakoniec všeobecnú hodnotu pozemku parcela registra „C“ č. XXX/2 v sume 2.022,72 eur. Z hodnoty rodinného domu a pozemkov súd vypočítal alikvótnu hodnotu spoluvlastníckych podielov k nim.
14.1 Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
14.2 Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
14.3 Podľa § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
14.4 Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
14.5 Podľa § 186 ods.2 Civilného sporového poriadku súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
14.6 Podľa § 191 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
15. V prvom rade je potrebné uviesť, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je súd viazaný spôsobom vyporiadania, ktorý navrhujú bývalí manželia, pričom súd vyporiadava ten majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý v konaní uvedú, resp. navrhnú sporové strany.
16. K veciam patriacim do BSM (tzv. masa BSM) je potrebné uviesť, že táto masa nebola medzi sporovými stranami sporná, pričom ju tvoria nehnuteľné a hnuteľné veci. Zhodnými tvrdeniami sporových strán a vykonaným dokazovaním (znaleckým posudkom ustanoveného znalca) bola zistená aj ich hodnota. Predmetom vyporiadavania BSM je aj hodnota členského podielu k bytu, ktorý bol predmetom spoločného nájmu sporových strán, a ktorý bol zrušený rozsudkom so sp.zn. 17C/384/2013. Za člena bytového družstva bol určený žalobca, teda členské práva a povinnosti k bytovému družstvu (členský podiel) pripadli žalobcovi. Ako totiž vyplýva z rozhodovacej činnosti súdov SR ohľadne vyporiadania hodnoty členského podielu k bytu, ktorý bol v spoločnom nájme bývalých manželov, otázka či a akú sumu je nadobúdateľ členského podielu povinný vyplatiť zo zostatkovej hodnoty tohto podielu druhému účastníkovi, sa v konaní o zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu nerieši. Táto otázka sa rieši v konaní o vyporiadanie BSM (v tomto zmysle súd odkazuje napr. na uznesenie NSSR sp.zn. 3 Cdo 26/2010 z 22.11.2010). V tejto súvislosti súd uvádza, že argumentácia právnej zástupkyne žalovanej je správna a zodpovedá tomuto záveru. Preto súd najprv rozhodol v konaní vedenom pod sp.zn. 17C/384/2013 o zrušení spoločného nájmu bytu bývalých manželov a o tom, komu pripadne členský podiel v bytovom družstve. Následne je možné v rámci konania o vyporiadanie BSM vyporiadavať aj hodnotu členského podielu, ktorý pripadol jednému z bývalých manželov, v danom prípade žalobcovi. Pripadnutie členského podielu v bytovom družstve a určenie za výlučného nájomcu družstevného bytu, sa z majetkovej stránky fakticky (s ohľadom na práva spojené s týmto členským podielom) rovná pripadnutiu vlastníctva tohto bytu do výlučného vlastníctva jedného z manželov.
17. Súd rozhodol o prikázaní jednotlivých hnuteľných a nehnuteľných vecí tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že medzi sporovými stranami nebol spor ohľadne toho, komu majú byť veci patriace do BSM prikázané. Preto súd rozhodol tak, že spoluvlastnícke podiely k rodinnému domu a pozemkom prikázal do vlastníctva žalovanej, ktorá takisto vlastní spoluvlastnícke podiely týchto nehnuteľností aj mimo majetku patriaceho do BSM. Hnuteľné veci prikázal súd do výlučného vlastníctva sporových strán podľa toho, ako ich užívajú. Všetky tieto veci tvorili zariadenie spoločného bytu, ktorého nájomcom je v súčasnosti žalobca, avšak rohovú koženú sedaciu súpravu a holandský nábytok si so sebou vzala žalovaná do rodinného domu v Pruskom, kde sa doposiaľ nachádzajú a žalovaná ich užíva od rozvodu manželstva.
18. Súd vo výroku rozsudku nerozhodol o prikázaní hodnoty členského podielu v Okresnom výstavbovom bytovom družstve v F. W. viažuceho sa k bytu, pretože si osvojil právny názor Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22 Cdo 1242/99, ktorý bol publikovaný v Soudních rozhledech č. 11/2000. V ňom tento súd vyslovil svoj právny názor, s ktorým sa konajúci súd stotožňuje, že vzhľadom k tomu, že žalobca sa totiž už skôr, a to na základe iného rozsudku súdu v inom konaní (o zrušení spoločného nájmu družstevného bytu) stal jediným nájomcom predmetného bytu a výlučným členom bytového družstva, boli už predtým spoločné členské práva a povinnosti účastníkov k družstevnému bytu vyporiadané. V konaní o vyporiadanie BSM, v ktorom je súd viazaný skorším rozsudkom o zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu, sa tak vyporiadava, ale neprikazuje, hodnota uvedených majetkových práv a povinností. Vo výroku rozsudku o vyporiadaní BSM sa tak vyporiadanie spoločnej majetkovej hodnoty patriacej do tohto spoluvlastníctva premietne iba vo výroku o čiastke, ktorú je jeden z bývalých manželov povinný zaplatiť druhému, aby sa vyrovnali hodnoty medzi nich rozdelených aktív a pasív.
19. Súd vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky, podľa ktorej sa pri vyporiadaní BSM berie do úvahy stav vyporiadavanej veci (resp. majetkovej hodnoty) patriacej do BSM v čase zániku BSM, avšak z ceny danej v čase, kedy sa BSM vyporiadava, vzal do úvahy pri určení výšky vyrovnacieho podielu zistenie ustanoveného znalca, ktorý určil všeobecnú hodnotu bytu v sume 39.900,01 eur. Závery znalca neboli žiadnou zo sporových strán spochybnené, pričom pri vyporiadaní členského podielu v bytovom družstve sa berie do úvahy trhová hodnota členského podielu, fakticky teda trhová (všeobecná) hodnota bytu, ku ktorému sa viaže členský podiel. V tejto súvislosti súd poukazuje na aktuálne rovnaké právne závery Najvyššieho súdu SR uvedené v uznesení zo dňa 14.04.2016 sp.zn. 3 Cdo 343/2014.
20. Predmetom tohto vyporiadavania BSM neboli žiadne tzv. „vnosy“ do BSM. Hodnota všetkých vecí, resp. majetkových práv patriacich do BSM, ktoré sú predmetom vyporiadania, je vo výške 57.476,08 eur (9.340,31 + 39.900,01 + 7.299,68 + 430,43 + 505,65).
21. Z tohto majetku súd do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal majetok v hodnote 47.684,01 eur (7.784 + 39.900,01) a do výlučného vlastníctva žalovanej v hodnote 9.792,07 eur (7.299,68 + 430,43 + 505,65 + 1.556,31).
22. Z vykonaného dokazovania nemá súd zistenú žiadnu tzv. disparitu podielov, ktorá by vyplývala z tohto, že by sa jedna zo strán zaslúžila viac o nadobudnutie spoločného majetku ako tá druhá. Žiadne relevantné skutočnosti tohto charakteru v konaní tvrdené ani zistené neboli. Pri rovnosti vyrovnacích podielov sporových strán má každý z nich právo na majetok v hodnote 28.738,04 eur.
23. Žalovaná však zo spoločného majetku patriaceho do BSM nadobudla majetok v nižšej hodnote ako jej patrí, a to v sume 9.792,07 eur. Preto je žalobca povinný zaplatiť žalovanej rozdiel v sume 18.945,97 eur (28.738,04 eur - 9.792,07 eur).
24. Pri rozhodnutí súdu o splnení povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej vyrovnací podiel súd postupoval podľa § 232 ods.3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého môže súd v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na plnenie, ako je zákonná v trvaní troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vzal do úvahy najmä tú skutočnosť, že ide o vyššiu sumu peňazí a žalobca sa vyjadril, že nemá väčšie úspory, sumu 10.000 eur si dokáže požičať od svojej mamy. Podľa názoru súdu záujem žalovanej na jej vyplatení, tým nie je významne dotknutý a žalobcovi je tým umožnené nájsť v primeranom čase spôsob, akým dospeje k splneniu si jeho povinnosti.
25.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku, teda podľa pomeru úspechu sporových strán. Porovnajúc žalobný návrh žalobcu, s návrhom na vyporiadanie žalovanej v priebehu celého konania, a konečné rozhodnutie súdu o tejto žalobe, súd konštatuje, že žalovaná bola v tomto konaní plne úspešná. Dôvodne nepristúpila na žalobcom navrhovaný spôsob vyporiadania BSM a tento postoj zaujala od začiatku konania (resp. aj v mimosúdnej komunikácii so žalobcom pred podaním žaloby) až do záverečnej reči. Ak by žalobca pristúpil na spôsob vyporiadania BSM navrhovaný žalovanou, nemuselo toto konanie prebehnúť, a takisto by nevznikli v konaní výdavky štátu. Pred ustanovením znalca navrhovali obe sporové strany rovnaký spôsob vyporiadania, avšak žalobca nepristúpil na návrh žalovanej, aby jej vyplatil sumu 13.000 eur. Pritom podľa tohto rozsudku je povinný žalobca vyplatiť žalovanú ešte vyššou sumou. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd na rozhodnutie o trovách sporových strán aplikoval § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku.
25.4 V priebehu konania vznikli výdavky štátu z rozpočtových prostriedkov v sume 182,57 eur, ktoré boli použité na vyplatenie znalečného ustanovenému znalcovi v tomto konaní, na základe uznesenia zo dňa 02.08.2016 a v celkovej sume 4,88 eur bankám, na základe štyroch uznesení súdu zo dňa 11.04.2016. Uvedené skutočnosti, sú zdokladované v súdnom spise bezprostredne po vynaložení týchto výdavkov. Súd preto konštatuje, že výdavok štátu je účelne vynaložený a preukázaný.
25.5 S účinnosťou od 1. júla 2016 bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý je s ohľadom na prechodné ustanovenia tohto zákona priamo aplikovateľný aj na konania začaté pred 01.07.2016. Preto súd v čase rozhodnutia aplikuje na rozhodovanie o trovách konania, ktoré vznikli štátu zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
25.6 Podľa § 470 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
25.7 Podľa článku 4 ods. 1, 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
25.8 Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016, má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
25.9 Podľa § 259 Civilného sporového poriadku ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
25.10 Keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil, ( t. j. či štát má právo na náhradu výdavkov alebo nemá právo na náhradu výdavkov) o náhrade výdavkov štátu rozhodol súd v zmysle článku 4 Základných princípov Civilného sporového poriadku aplikujúc zmysel a účel ustanovenia § 148 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodnutia súdu a s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princíp právnej istoty.
25.11 Súd zároveň poukazuje na analógiu § 259 v spojení s § 258 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého nárok na náhradu výdavkov má aj iná osoba, ktorej pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s jej výdavkami. Podporne súd poukazuje aj na znenie dôvodovej správy zákonodarcu k ustanoveniu § 259 Civilného sporového poriadku, podľa ktorej toto ustanovenie pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Žiadne ustanovenie účinného procesného predpisu takýto nárok štátu alebo aj inej osoby výslovne nevylučuje. Súd takisto poukazuje aj na znenie § 155 ods. 3 prvá veta Civilného sporového poriadku, ktoré uvádza, že: „Trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát.“ Zákon týmto ustanovením odníma štátu právo na náhradu jeho výdavkov súvisiacich s tlmočením (pri splnení podmienok § 155 ods. 1). Pri výdavkoch štátu súvisiacich so znaleckým dokazovaním (vyplatenie znalečného) však zákonodarca právo na ich náhradu výslovne ani nepriamo neodňal. Súd má za to, že aj štát je potrebné považovať za inú osobu, ktorej môžu vzniknúť výdavky v súvislosti s dokazovaním, a z toho vyplýva aj právo štátu na ich náhradu po splnení zákonných podmienok.
25.12 Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že štátu právo na náhradu jeho výdavkov priznal v plnom rozsahu s tým, že tieto výdavky je povinný zaplatiť iba žalobca. Všetky výdavky vynaložené v spore štátom, vznikli z dôvodu procesnej taktiky žalobcu, pričom preukázali iba správnosť postoja žalovanej, resp. dôvodnosť jej návrhu na zmierlivé vyriešenie sporu, bez potreby vykonania dokazovania, z ktorého vznikli štátu uvedené výdavky. O výške náhrady výdavkov štátu rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá súdny úradník.
26. O poplatkovej povinnosti strán bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.