Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Trestný_rozkaz_3T-54-2022.pdf
PDF · 73.7 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/54/2022
TRESTNÝ ROZKAZ V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom vydáva podľa § 353 odsek 1 Trestného poriadku tento
rozhodol:
Obvinený
P. F., nar. XX.X.XXXX v M., naposledy bytom U. M., t. č. na neznámom mieste,
j e v i n n ý, že
I.
hoci mu zo Zákona o rodine vyplývala povinnosť vyživovať svojho maloletého syna M. U. F., narodeného XX.XX.XXXX, bytom M., P. číslo XX, pričom v zmysle rozsudku Okresného súdu Komárno spisová značka 9P/273/2013 z 30.10.2013, s právoplatnosťou od 13.11.2013, bol obvinený ako jeho biologický otec zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 40,- €, ktoré výživné mal platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky oprávneného dieťaťa M. B., bytom ako dieťa, túto svoju zákonnú povinnosť si obvinený bezdôvodne zavinene neplnil tak v mieste svojho bydliska, ako tiež všade tam, kde sa počas celej doby zavineného neplatenia výživného zdržiaval, a to od 01. januára 2014 až do 12. decembra 2014, kedy bol vzatý do vyšetrovacej väzby v Rakúskej republike, pretože hoci počas tohto obdobia preukázateľne nemal žiadne legálne zamestnanie ani pracovný pomer, nevyvinul ani minimálne úsilie k tomu, aby svoju finančnú tieseň zmiernil aspoň zaradením sa do evidencie nezamestnaných na príslušnom úrade práce, ktorou evidenciou by si v prvom rade zvýšil svoje šance na trhu práce a tiež mohol poberať sociálne dávky, ktoré by mu finančnú situácii zlepšili, pričom v rámci riešenia predbežnej otázky mal a mohol prispievať na výživu svojho dieťaťa sumou najmenej vo výške súdneho rozhodnutia o výživnom, obvinený tak v období zavineného neplatenia výživného od 01. januára 2014 do 12. decembra 2014 zaostal na výživnom v sume najmenej vo výške 454,67 €, ktoré dlhuje M. B.,
II.
hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svojho maloletého syna M. U. F., narodeného XX.XX.XXXX, bytom M., P. číslo XX, pričom v zmysle rozsudku Okresného súdu Komárno spisová značka 9P/273/2013 z 30.10.2013, s právoplatnosťou od 13.11.2013, bol obvinený ako jeho biologický otec zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 40,- €, ktoré výživné mal platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky oprávneného dieťaťa M. B., bytom ako dieťa, túto svoju zákonnú povinnosť si obvinený bezdôvodne zavinene neplní tak v mieste svojho bydliska, ako tiež všade tam, kde sa počas celej doby zavineného neplatenia výživného zdržiaval, a to od 12. decembra 2015 až doposiaľ, pretože hoci počas tohto obdobia mal rôzne zamestnania a z nich plynúci dostatočný príjem na to, aby výživné na svoje dieťa platil riadne, včas a v sume najmenej vo výške súdneho rozhodnutia o výživnom, toto neplatil a v obdobiach, kedy žiadny pracovný pomer nemal alebo sa sám bezdôvodne vzdal svojho zamestnania alebo počas skúšobnej doby ukončil svoj pracovný pomer, nevyvinul ani minimálne úsilie k tomu, aby svoju finančnú tieseň zmiernil aspoň zaradením sa do evidencie nezamestnaných na príslušnom úrade práce, ktorou evidenciou by si v prvom rade zvýšil
svoje šance na trhu práce a tiež mohol poberať sociálne dávky, ktoré by mu finančnú situácii zlepšili, obvinený tak v období zavineného neplatenia výživného od 12. decembra 2015 až doposiaľ, s výpočtom zaostalosti vrátane mesiaca júl 2022, zaostal na výživnom v sume najmenej vo výške 3.090,54 €, ktoré dlhuje M. B.,
t e d a
v bode I. obžaloby
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,
v bode II. obžaloby
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
v bode I. obžaloby
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona,
v bode II. obžaloby
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Za to ho súd
o d s u d z u j e
podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, za zistenia priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá a ukladá obvinenému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno e) Trestného zákona súd ukladá obvinenému povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť k rukám M. B. zameškané výživné.
Poučenie:
Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený, osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, pokiaľ mu bola priznaná náhrada škody. Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze.
Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá iná oprávnená osoba. Zúčastnená osoba môže podať odpor proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie. Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Trestného poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 odsek 1 Trestného poriadku. Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba, ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať. Ak bol odpor podaný v lehote, nebol vzatý späť a prokurátor na hlavnom pojednávaní predniesol obžalobu, trestný rozkaz sa ruší. Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť alebo sa oprávnená osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho prospech iná oprávnená osoba trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným. V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec, zúčastnená osoba, zákonný zástupca poškodeného alebo zúčastnenej osoby povinní najneskôr s podaním odporu písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť. (§240 odsek 3 Trestného poriadku).Ak obvinený navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí ak nastala nová okolnosť, ktorá nebola obvinenému známa v čase doručenia tohto trestného rozkazu. V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§ 240 odsek 4 Tr. por.).