Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-61-2016.pdf
PDF · 90.67 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/61/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa T. X., B.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, Q. X., Š. C. U. G., G., X. S. N. XX/XX-XXX, J. B. P.V. H. C., T. X., Š. C. U. G., G., X. T. J. B. P., O. Č. L., T. XXXX/XX D. L. G., v konaní zastúpeného JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou, so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu
rozhodol:
Otcovi dieťaťa sa z v y š u j e vyživovacia povinnosť k mal. T. X. z doterajších 100 eur mesačne na 150 eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.09.2016.
Dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2016 do 31.01.2017 vo výške 100 eur súd povoľuje otcovi splácať popri bežnom výživnom, k rukám matky, v mesačných splátkach po 10 eur až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Týmto sa v časti výživného zmeňuje rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/359/2013-37 zo dňa 22.05.2014.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania zo dňa 27.04.2016 sa matka maloletého domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému T. X. z doterajšej sumy 100 Eur mesačne na sumu 250 Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2016. Uviedla, že jej manželstvo s otcom dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.06.2014. Týmto rozsudkom bol maloletý zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na maloletého výživné vo výške 100 eur mesačne. Vtedy súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal s príjmu otca, ktorý dosahoval u jeho zamestnávateľa R. H. G..C.. L. 636,34 eur mesačne. Maloletý T. od 01.09.2016 zaháji povinnú školskú dochádzku na druhý stupeň Základnej školy v J. nad P., pričom sa podstatne zvýšia náklady spojené s výukou. Je potrebné zakupovať viac učebníc, školských pomôcok, zošitov, pracovných zošitov, úbor a tenisky na športovú prípravu, nakoľko je to športová škola a maloletý T. trénuje floorbal, tenis a žiaci majú zvýšenú športovú aktivitu. V škole sa platí stravné, družina, poplatky za krúžky a rôzne školské exkurzie a výlety.
2. Otec maloletého s návrhom nesúhlasil.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/359/2013-37 zo dňa 22.05.2014, lustrácie v sociálnej poisťovni, správu S. T. O. O. U..G..C.. L. o príjme otca, správu Z. K. Z. A. U. K. H., B. o príjme otca, správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín o výške rodinného prídavku poberaného na dieťa matkou, správu I. U. U.. U. G..C.. o príjme matky, listinné dôkazy na preukázanie nákladov na bývanie predložené matkou, správu T. Ú. B. J. zo dňa 28.01.2016, čestné prehlásenie otcovej matky Y. X. zo dňa 28.12.2016, čestné prehlásenie otcovej priateľky T. G. zo dňa 30.12.2016, potvrdenia Z. K. Z. B. zo dňa 03.01.2017, potvrdenie Ž. U. X. o príjme otcovej priateľky a tri kusy poštových poukážok predložené otcom na preukázanie platenia výživného.
4. Maloletý T. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/359/2013-37 zo dňa 22.05.2014. Vtedy v čase rozhodovania mal maloletý T. X H. L. roka, bol zdravý a matka mala s ním výdavky bežné, primeraného jeho veku a potrebám. Matka bola v tom čase zamestnaná ako D. H. Č. s priemerným príjmom vo výške 250 eur mesačne a poberala prídavok na jedno dieťa 23,52 eur mesačne. Otec bol zamestnaný ako G. P. U. R. H. U..G..C.. L. s priemerným mesačným zárobkom 636,34 eur. 5. V súčasnosti maloletý T. býva s matkou. Má XX rokov, je žiakom L. G. Z. Š. U. Š. Z.. V rámci záujmovej činnosti navštevuje krúžky: rybársky, floorbal a futbalový. Na rybársky krúžok mu matka hradí lístok v sume 30 eur na rok. Podľa tvrdenia matky maloletý často navštevuje zubára.
6. Matka dieťaťa je rozvedená, spolu s maloletým T. žije v 1-izbovom byte, ktorý jej patrí do vlastníctva a kde uhrádza náklady na bývanie vo výške 200 eur mesačne. Od 01.05.2016 poberala dávku v hmotnej núdzi v sume 126,14 eur a od 09.05.2016 sa zamestnala v I. U. U.. U. G..C.. O. na pracovnú pozíciu G. P. Q. P.. Za obdobie od mája 2016 do decembra 2016 dosahovala priemerným mesačný príjem vo výške 460 eur netto mesačne, poberá prídavok na jedno dieťa v sume 23,52 eur mesačne. Tvrdila, že otec sa so synom málo stretáva a nad rámec súdom stanového výživného neprispieva. Uviedla, že má priateľa, s týmto však spolu nehospodári a tvrdila, že jej priateľ je viacej mimo jej domácnosti a v tejto domácnosti zdržiava po väčšine len cez víkend. Takže jej neprispieva na náklady na bývanie, prispieva jej len na stravu počas víkendu. Matka trvala na zvýšení výživného na sumu 250 eur mesačne od 01.09.2016.
7. Otec dieťaťa je rozvedený. Býva u svojej priateľky T. G. v 2-izbovom byte. Na chod domácnosti priateľke prispieva sumou 200 eur (túto skutočnosť mal súd za preukázanú z čestného prehlásenia priateľky otca zo dňa 30.12.2016). Priateľka otca je zamestnaná ako referentka s priemerným mesačným, príjmom vo výške 614 eur netto mesačne. Otec dieťaťa pracuje ako robotník vo firme S. T. O. O. U..G..C.. L. s priemerným mesačným príjmom vo výške 1071 eur netto mesačne. Na základe dohody o pracovnej činnosti vykonáva rozhodcovskú činnosť na majstrovských K. U. U.N. Z. B. a v období od marca 2016 do novembra 2016 mu nebola za túto činnosť vyplatená žiadna odmena (túto skutočnosť mal súd za preukázané s potvrdenia Z. K. Z., B.). Otec tvrdil, že synovi prispieva i nad rámec súdom stanovené výživného. Zakúpil mu napr. tenisovú raketu, halové tenisky, oblečenie na futbal a pod. Na základe dobrovoľnosti keďže uznáva zmenu pomeru na strane maloletého prispieva dobrovoľne zvýšeným výživným vo výške 150 eur mesačne a to pod dobu 3 mesiacov. Tvrdil, že matka nehovorí pravdu pokiaľ ide o jej priateľa, nakoľko tento s ňou býva v spoločnej domácnosti a mal by taktiež znášať aj náklady na domácnosť. Otec ďalej tvrdil, že nemajú vysporiadané BSM a on spláca svojej matke zo svojho príjmu sumu 150 eur mesačne, nakoľko jeho matka mu poskytla jemu a bývalej manželke pôžičku v sume 4000 eur na vyrovnanie nedoplatkov, ktorú on teraz spláca zo svojho príjmu po 150 eur mesačne (otec predložil na preukázanie tejto skutočnosti čestné prehlásenie jeho matky Y. X. zo dňa 28.12.2016). Otec súhlasil so zvýšením výživného od 01.09.2016 na sumu 150 eur mesačne.
8. Kolízna opatrovníčka uviedla, že sociálnym prieskumom bolo zistené, že matka žije v spoločnej domácnosti s priateľom, čo sa preukázalo aj v konaní o zmenu úpravy styku. Vzhľadom na túto skutočnosť doporučila zvýšiť výživné na sumu 150 eur mesačne, nakoľko výživné v takto určenej výške by pokrývalo odôvodnené potreby dieťaťa. Poukázala taktiež na to, že maloletý T. priateľa matky volá otec. A i táto okolnosť nasvedčuje tomu, že sa v domácnosti matky jej priateľ býva a mal by sa taktiež podieľať na nákladoch na domácnosť.
9. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. V danej veci mal súd za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, pretože od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane maloletého, ktorý je vekovo starší a nastúpil od 01.09.2016 na druhý stupeň základnej školy. Má i záujmovú činnosť (navštevuje krúžky rybársky, floorbalu a futbalový) a matka s ním taktiež navštevuje zubného lekára s čím sú zvýšené finančné výdavky. Je teda zrejmé, že náklady na výživu maloletého a zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb sa zvýšili. K zmene pomerov došlo i na strane matky maloletého, ktorej sa zvýšil príjem oproti predošlej úpravy v čase rozvodového konania cca o 80 eur mesačne. Preukázané bolo, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, ktorý by sa mal podieľať na celkových výdavkoch na domácnosť, teda nie len na stravu počas víkendov podľa tvrdenia matky, ale i na nákladoch na bývanie. V konaní o zmenu úpravy styku bolo v rámci sociálneho prieskumu opatrovníka zistené, že priateľ matky s matkou žije v spoločnej domácnosti, čo matka v tomto konaní popierala s tvrdením, že sa tam združuje len počas víkendov a počas víkendov aj zakupuje stravu do domácnosti. K zmene pomerov došlo i na strane otca maloletého, ktorému sa zvýšil príjem cca o 434 eur mesačne oproti predošlému obdobiu. Zvýšili sa teda jeho príjmové pomery, nakoľko pri poslednej úprave výživného súd vychádzal s jeho príjmu 637 eur netto mesačne a v súčasnosti dosahuje priemerný mesačná príjem vo výške 1071 eur. Zmenu pomerov u otca súd videl i vtom, že v súčasnosti žije s so svojou priateľkou, ktorá dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 614 eur netto mesačne a ktorej na chod domácnosti prispieva sumou 200 eur mesačne. Otec dobrovoľne prispel nad rámec doposiaľ súdom určené vyživovacej povinnosti za rozhodné obdobie od 01.09.2016 doposiaľ sumou 150 eur mesačne (túto skutočnosť mal preukázanú súd z predložených poštových poukážok otcom). Otec na pojednávaní taktiež uvádzal, že sa bude dobrovoľne podieľať na všetkých mimoriadnych výdavkoch na maloletého.
13. S poukazom na takto zistené pomery rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a vyživovaciu povinnosť otca k maloletého súd zvýšil z doterajšej sumy 100 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu zisteným zmenám pomerov, odôvodneným potrebám 11-ročného dieťaťa, schopnostiam a možnostiam rodičov a vyššie citovaným zákonným kritériám. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že otec už zvýšenú výšku výživného prispieval dobrovoľne a za rozhodné obdobie od 01.09.2016 do rozhodnutia súdu spolu sumou 150 eur mesačne a taktiež dobrovoľne prispieva na maloletého zakupovaním vecí. Je potrebné poukázať na to, že vyživovaciu povinnosť k maloletému T. má i jeho matka i keď táto prevažnú mieru vyživovacej povinnosti kompenzuje osobnou starostlivosťou. Podľa názoru súdu je však nevyhnutné ponechať i priestor na ďalšie zvyšovanie vyživovacej povinnosti na maloletého s poukazom na ďalšie zmeny pomerov do budúcna.
14. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletému súd zvýšil s účinnosťou od 1.9.2016, odkedy maloletý začal navštevovať druhý stupeň základnej školy.
15. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
16. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
17. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.09.2016 do 31.01.2017 vo výške 100 Eur za obdobie 50 eur krát 5 sa rovná 250 eur - 150 eur (už zaplatené na báze dobrovoľnosti) sa rovná 100 eur, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach za podmienok stanovených vo výroku tohto rozsudku.
18. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).