Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-84-2016.pdf
PDF · 96.06 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/84/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Justičná 9, proti žalovanému F. D.Ň., T.. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Ď.J. Č.. XXX, zastúpenému JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Škultétyho č. 3, o zaplatenie 530,70 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice- okolie č.k. 18C/127/2014-63 zo dňa 24.8.2015 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom Okresný súd Košice-okolie ako súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 551,34 € s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom doplatenia neuhradených splátok úveru. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
2.Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.12.2008 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové podmienky žalobcu, s ktorými bol žalovaný oboznámený a podpisom zmluvy prejavil súhlas týmito podmienkami byť viazaný. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému v sume 742,81 €, pričom žalovaný sa zaviazal požičané prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 19,95 € s počtom splátok 72. Žalobca evidoval voči žalovanému dlh, ktorý pozostával z istiny zosplatnenej listom dňa 29.10.2012 vo výške 443,71 €, úroku z istiny do času zosplatnenia v sume 38,74 €, úroku z uvedenej zosplatnenej istiny vo výške 48,25 €, úroku z omeškania od zosplatnenia do dňa podania žaloby vo výške 55,69 €. Žalobca si uplatnil aj nasledujúci úrok z omeškania a trovy konania.
3.Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že z predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že predajná cena tovaru, na ktorý žalovaný zobral úver bola 742,81 €, čo zodpovedalo aj výške úveru. Mesačná splátka bola dohodnutá na 19,95 € s počtom splátok 72, ročná úroková sadzba 24,37, RPMN 27,6 %, priemerná hodnota 23,98 %, celkové náklady spotrebiteľa 693,65 €. Dátum prvej splátky bol 11.01.2009 a lehota splatnosti dohodnutá do 20.12.2014.
4.Súd posúdil právne vec podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, § 497, § 502 ods. 1, § 503 Obchodného zákonníka, podľa § 2 písm. a/, b/, podľa § 4 ods. 1 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 568/2007 Z.z., podľa § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 1 vl.nar. č. 238/2008
Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru (účinného od 1.7.2008 do 11.6.2010) v súlade s ust. § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z.z.. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu titulom platne uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd skúmal výšku dohodnutej odplaty za spotrebiteľský úver, pričom pri poskytnutom úvere vo výške 742, 81 € a dohodnutej sumy, ktorú mal vrátiť žalovaný, t.j. 1.436,40 € predstavuje odplata sumu 693,59 €, čo je 93,37 % navýšenie poskytnutého úveru. V zmysle vyššie uvedeného nariadenia vlády o ustanovení výšky, ktorá nesmie prevýšiť odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru, súd zistil, že pre platné zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.11.2008 do 15.02.2009 do výšky 50.000,- Sk, zmluvnej splatnosti nad 5 rokov, predstavovala maximálna výška odplaty 47,96%, ktorá nesmela byť prevýšená. V danom prípade dohodnutá odplata pri poskytnutom úvere prevyšovala maximálnu výšku odplaty určenú podľa nariadenia, a preto v prevyšujúcej časti je neplatná. Maximálna výška odplaty 47,96% z poskytnutého úveru predstavuje sumu 356,25 €. Pri takto vypočítanej výške je potom žalovaný povinný vrátiť žalobcovi poskytnutý úver v sume 742,81 € a odplatu v sume 356,25 €, t.j. spolu 1.099,06 €. Žalovaný formou splátok zaplatil sumu 847,89 €, a teda zostáva nesplatená časť úveru s odplatou v sume 251,17 €.
5.Súd prvej inštancie však poukázal na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Tiež poukázal na ust. § 3 ods. 1 Obč.zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy pritom možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku, pričom mu Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3Cdo 173/2003 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe č. 62/2004 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom je potrebné považovať taký úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Keďže z úverovej zmluvy a podmienok bolo preukázané, že žalovaný mal okrem úveru zaplatiť celkové náklady predstavujúce skoro 100-násobok samotného úveru, takéto zmluvné dojednania sú podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi, a preto je zmluva neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a preto žalobu žalobcu súd zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobca v konaní úspešný nebol, teda mu náhrada trov konania neprislúcha a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.
6.V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, písm. d/ a písm. f/ O.s.p. Pokiaľ súd prvej inštancie z dôvodu, že dohodnutá odplata vo výške 693,65 € v úverovej zmluve je v rozpore s dobrými mravmi žalobu zamietol, tak s takýmto posúdením sa nemôže stotožniť. Sám súd totiž v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje, že v čase uzavretia zmluvy bolo účinné nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru a že pri tomto type úverov bola stanovená odplata na 47,96 %. V danom prípade predstavovala odplata až 93,37 %, čo je v rozpore s nariadením a v tomto smere sa žalobca stotožňuje so záverom súdu, že takto stanovená výška odplaty je, ale iba v časti prevyšujúcej jej prípustnú výšku neplatná. Napriek tomuto konštatovaniu súdu, však došlo k zamietnutiu celého nároku a nielen časti nároku presahujúceho prípustnú výšku odplaty. Žalobca teda má za to, že súd mal žalobcovi priznať nárok na sumu 251,17 € (s poukazom na výšku poskytnutého úveru 742,82 €, sumu, ktorá už bola žalovaným uhradená vo výške 847,89 € a sumu maximálne prípustnej výšky odplaty v sume 356,25 €. Ak teda mal súd preukázané, že výška odplaty za úver je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi, z čoho by vyvodil absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka, mal by vziať do úvahy aj ust. § 41 Obč.zákonníka, že táto neplatnosť sa týka len časti právneho úkonu, resp. časti výšky úrokovej sadzby. Nie je preto možné podľa názoru odvolateľa vyvodiť absolútnu neplatnosť v celom rozsahu v prípade, keď výška úrokovej sadzby prevyšuje zákonom aj judikatúrou prípustnú výšku úrokovej sadzby. Je zrejmé, že prípadná neprimeraná výška úroku z úveru ako cena úveru uvedená v percentuálnom vyjadrení, príp. ako celkové náklady spotrebiteľa uvedené konkrétnou sumou je reálne oddeliteľná od primeranej výšky úroku z úveru. Z toho dôvodu by teda v prípade neplatnosti právneho úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi mal byť právny úkon postihnutý neplatnosťou len v časti, t.j. v časti úroku z úveru, ktorý prevyšuje prípustnú mieru výšky odplaty za poskytnutie úveru. Odvolateľ - žalobca teda navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci zmenil tak, že žalobe vyhovie v rozsahu podaného odvolania, aj s ohľadom uplatnených trov konania alebo rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
7.Žalovaný pred rozhodnutím súdu prvej inštancie udelil plnú moc advokátke JUDr. Darine Solárovej, ktorá však podala vyjadrenie k odvolaniu, označené ako vyjadrenie vedľajšieho účastníka, ktoré v tom čase v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku na strane žalovaného v konaní vystupovalo, a to občianske združenie Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov. Z vyjadrenia vyplýva, že zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného má povahu spotrebiteľskej zmluvy, pričom zmluva o úvere neobsahuje náležitosti, ktoré sú podľa zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch obligatórne na to, aby žalobca mohol od žalovaného požadovať akúkoľvek odplatu za ním poskytnuté finančné prostriedky. Preto navrhol, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správne potvrdil a priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy právnych služieb za odvolacie konanie.
8.K vstupu vedľajšieho účastníka vzniesol námietku žalobca, o ktorej však odvolací súd nerozhodoval vzhľadom na zmenu právnej úpravy s účinnosťou od 1.7.2016 prijatím procesného predpisu Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), a to zákona č. 160/2015 Z.z., ktorý inštitút vedľajšieho účastníka nepozná a občianske združenie nijakým procesným postupom po účinnosti CSP neurobilo úkon, ktorý by ho vo forme nových právnych inštitútov do konania zaradil.
9.Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).
10. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania, podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 9. februára 2017, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.
12. Odvolateľ použil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O.s.p., platného a účinného v čase podania odvolania. Žalobca bližšie nezdôvodnil použitý odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a odvolací súd nevzhliadol v konaní vady, ktoré má na mysli toto ustanovenie. Za súčasne platnej právnej úpravy u ďalších dvoch odvolacích dôvodov ide o odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
13.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny
právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 CSP). Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Na doplnenie správnosti rozhodnutia odvolací súd dodáva:
15. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka o tom, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, , t.j. , že hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré ponechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností ( 21 Cdo 1484/2004 NS ČR). Výklad pojmu dobré mravy je obsiahnutý aj v závere Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26.2.1998 spo. zn. II. ÚS 249/97, ktorý ho považuje za súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát zaisťované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi princípmi demokratickej spoločnosti.
16. Pokiaľ súd prvej inštancie napriek tomu, že v odôvodnení rozsudku sa zaoberá vl. nar. č. 238/2008 Z.z., napokon vec posúdil z hľadiska dobrých mravov a uzavrel, že dohoda účastníkov úverovej zmluvy v časti odplaty za poskytnutie úveru predstavujúcej skoro 100-násobok je neplatná, tento jeho záver a následne zamietaný verdikt je vecne správny. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že v konečnom dôsledku takáto dohodnutá odplata pri peňažnej pôžičke je všeobecne považovaná za odporujúcu všeobecne uznávaným pravidlám správania sa a mravným princípom spoločenského poriadku. Súd teda v tomto prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy podľa okolností prípadu a považoval celú dohodnutú odplatu ako odporujúcu dobrým mravom a teda dojednania o nej za neplatné. Odvolací súd preto nevzal do úvahy námietky žalobcu, že neplatnosť prichádza do úvahy len nad sumu maximálne prípustnej výšky odplaty (356,25 €).
17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil vrátane správneho výroku o trovách konania.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a úspešnému žalovanému trovy nevznikli.
19.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).