Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_11S-39-2020.pdf
PDF · 143.83 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/39/2020
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a členov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. 4, XXX XX O. U. nad X., právne zastúpený: JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom Trenčianska 20, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti: 1) C.. P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/ X, XXX XX U., 2) Ing. M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX O. U. nad X., 3) Ing. R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX V., 4) Mgr. U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX V., 5) R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. ulica XXXX/XX, XXX XX O. U. nad X., 6) F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., 7) K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. L. XXXX/X, XXX XX Z., 8) U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX U., 9) U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX Z., 10) C.. P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. ulica XXXX/XX, XXX XX O. U. nad X., 11) C.. U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X. nad X. XXX, XXX XX O. X. nad X., 12) C.. L. M., bytom M. ulica XXXX/X, XXX XX O. U. nad X., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN- D zo dňa 03.02.2020 v spojení s rozhodnutím Mesta Nové Mesto nad Váhom sp. č. A/XXXX/XXXXX/ Ge zo dňa 26.09.2019, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému a ďalším účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 11.03.2020 bola Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného OU-TN-D zo dňa 03.02.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zmeňujúceho rozhodnutie Mesta Nové Mesto nad Váhom (ďalej aj „stavebný úrad“) sp. č. A/XXXX/XXXXX/Ge zo dňa 26.09.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím stavebný úrad podľa § 88a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov Ing. P. F. a Ing. M. F. (ďalej aj „stavebníci“) dodatočne povolil zmenu nedokončenej stavby „Prestavba rodinného domu č. XXX/X“ na ulici X. č. X, parc. č. XXXX a XXXX, kat. úz. O. U. nad X. v tomto rozsahu: zhotovenie melioračného potrubia v štrkovom zásype po obvode budovy pre odvod dažďovej vody v prípade jej priesaku do podložia v okolí stavby domu, s úpravou umiestnenia vsakovacieho miesta, zhotovenie odvetrávacej drenáže na odvedenie prípadnej vzdušnej vlhkosti v štrkovom zásype pri rodinnom dome.
2. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom, jednak z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, je tiež nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nie je dostatočne odôvodnené, taktiež správny orgán vychádzal z nedostatočne a nepresne zisteného skutkového stavu veci, nie je ani v súlade s vykonaným dokazovaním.
3. Žalobca namietol, že postupom stavebného úradu a žalovaného, ako aj ich rozhodnutiami, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, konkrétne k porušeniu ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, a to § 43d a nasl. (základné požiadavky na výstavbu), § 47 (všeobecné požiadavky na navrhovanie stavieb), § 48, § 53 (technologické vybavenie stavieb), § 58 až § 66, ktoré sa použijú primerane aj na konanie o dodatočnom povolení stavby, § 88a upravujúcemu postup pri dodatočnom povoľovaní stavieb, § 90 upravujúcim odstraňovanie stavieb. Tiež došlo k porušeniu ustanovení § 8 a § 9 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona v znení neskorších predpisov. Došlo tiež k porušeniu ustanovení správneho poriadku, a to § 3 ods. 1 a ods. 3 (zásada zákonnosti, princíp legality, hospodárnosť konania, účelnosť a rýchlosť konania), ods. 4 (zásada materiálnej pravdy, úplnosť a presnosť zistení), § 4 ods. 2 (rovnosť účastníkov konania), § 27 (lehoty a ich uplynutie), § 32 ods. 1, § 46, § 59 (najmä preskúmanie rozhodnutia v celom rozsahu a odstránenie zistených vád). Preskúmavané rozhodnutia sú tiež v rozpore so zákonom č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, konkrétne § 28 ods. 1 (žiadosť o vyjadrenie k zámeru stavby, ktorej prevedenie by vyplývalo z riadnej dokumentácie v súlade s reálnym stavom systému, ktorý sa mal dodatočne povoľovať), § 52 ods. 2 v spojení s § 61 písm. a) (v konaní existoval rozpor či sa jedná o vodnú stavbu s tým, že výlučnú právomoc rozhodnúť o tom, či sa jedná o vodnú stavbu alebo nie, mal orgán štátnej vodnej správy t.j. Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, odbor životného prostredia), prípadne § 21 ods. 1 písm. d), ak by sa preukázalo, že je potrebné povolenie na osobitné užívanie vôd, po tom ako by sa predložil hydrogeologický posudok na predmetné vsakovacie zariadenie. 4. Žalobca vytkol postupu správnych orgánov, že v celom administratívnom konaní nikto odborne spôsobilý kvalifikovane neposúdil drenážny a melioračný systém, ktorý bol načierno vybudovaný a mal sa v konaní dodatočne povoliť. V súvislosti s tým spochybnil aj úplnosť a hodnovernosť projektovej dokumentácie, ktorá navyše bola počas konania dopĺňaná a pozmeňovaná. Poukázal na pôvodnú projektovú dokumentáciu, z ktorej vychádzalo stavebné povolenie vydané pod č. R. zo dňa 13.10.2014, časť E/Dokumentácia stavebných objektov, Zdravotechnická inštalácia, kde je v technickej správe uvedené: Strecha objektu RD bude odvodnená dvomi vnútornými dažďovými odpadmi D1 a D2 DN 110mm. Na streche budú ukončené strešnými vtokmi HL 62P-100. Dažďové vody zo strechy budú zaústené do nádrže na dažďovú vodu CARAT GRAF o objeme V=7,5 m3. Vody z prístreškov budú cez lapače strešných naplavením HL 600 DL DN 100 mm zaústené taktiež do nádrže na dažďovú vodu. Dažďové vody sa budú využívať na polievanie záhrady a priľahlých plôch. Vo výkrese č. 1 situácia bolo zakreslené odvedenie dažďovej vody tiež do nádrže. Namiesto toho vybudovali stavebníci okolo svojho rodinného domu drenážny a melioračný systém, ktorí stavebnému úradu navrhli dodatočne schváliť. Išlo o úplne čiernu stavbu bez akýchkoľvek relevantných dokladov preukazujúcich jej existenciu a realizáciu. V súvislosti s tým žalobca namietol, že správne orgány nepostupovali podľa § 88a stavebného zákona, t. j. dôsledne od stavebníkov nevyžadovali preukázanie skutočnosti, že ďalšia existencia stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Stavebný úrad neskúmal náležite, či stavba spĺňa požiadavky verejného záujmu týkajúce sa ochrany životného prostredia, ochrany zdravia, života ľudí a ich majetku, obzvlášť aby stavba nezasahovala do práv a oprávnených záujmov žalobcu.
5. Žalobca namietol absenciu hydrogeologického prieskumu a na jeho základe vypracovaného hydrogeologického posudku, z ktorého by bolo preukázané, či dodatočne povoľovaný drenážny a melioračný systém je funkčný a kapacitne vyhovujúci z hľadiska vsakovacích podmienok (možnosti vsakovania zrážkových vôd, stanovenie koeficientu vsaku na základe vsakovacej skúšky, posúdenie prípadného vplyvu na režim podzemných vôd, stanovenie podmienok realizácie a odporúčania pre návrh vsakovacích zariadení). Hydrogeologický posudok nielenže nebol stavebníkmi predložený, nebol navyše zo strany správnych orgánov ani požadovaný, a to za situácie, kedy podľa žalobcu pretrvávala pochybnosť o tom, či pri melioračnom a drenážnom systéme sa jedná o vodnú stavbu podľa vodného zákona. Túto pochybnosť formou rozhodnutia vydaného podľa § 52 ods. 2 vodného zákona mal odstrániť príslušný orgán štátnej vodnej správy, k čomu však nedošlo, pričom vyjadrenie Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, odbor starostlivosti o životné prostredie v zmysle § 28 vodného zákona nenahrádza rozhodnutie podľa § 52 ods. 2 vodného zákona.
6. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Vzhľadom na ním skonštatovanú totožnosť žalobných dôvodov s odvolacími námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu poukázal žalovaný na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa s týmito námietkami riadne vysporiadal. Zdôraznil, že ak aj došlo v rámci konania pred stavebným úradnom k nejakým procesným pochybeniam, tieto nemali vplyv na zákonnosť konečného rozhodnutia vo veci. Žalovaný zdôraznil, že stavebný úrad nariadil výmenu potrubí, tzn. odstránenie pôvodných potrubí a inštaláciu nových. Nenariadil odstránenie celého systému vrátane vsakovacieho miesta ako to navrhol a požaduje žalobca. Drenážny systém má odvádzať zrážkové vody, ktoré spadnú na zemský povrch, z plochy v rozsahu len z tesnej blízkosti obvodných múrov rodinného domu stavebníkov, cca s odstupom 1,0 m, max. 2,0 m od múru stavby, ktorá má obvod cca 65 m, pričom časť vody vsiakne do pôdy, resp. sa odparí a len prebytočné množstvo vsiaknutej vody bude potrebné odvádzať, aj to len v závislosti od intenzity a rozloženia celkového množstva dažďových zrážok v čase.
7. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
8. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom prítomní účastníci zotrvali na obsahu svojej písomne zaznamenanej argumentácie.
10. Z obsahu administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistili, že Mesto Nové Mesto nad Váhom ako stavebný úrad vydalo dňa 13.10.2014 stavebné povolenie sp. č. A/XXXX/XXXXX/ Ge stavby „Prestavba rodinného domu č. XXX/X“, na pozemku parc. č. XXXX, XXXX v k.ú. O. U. nad X., v U. O. U. nad X. na ulici X..
11. Stavebný úrad pri výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 13.05.2016, realizovaného na základe podnetu žalobcu, zistil, že zmena stavby bola uskutočnená v rozpore so stavebným povolením.
12. Dňom 23.12.2016 bolo podľa § 18 ods. 2 veta druhá správneho poriadku začaté konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby, potom ako stavebný úrad výzvou č. A/XXXX/XXXXX/Ge-X zo dňa 19.12.2016 podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona vyzval stavebníkov na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie zmeny stavby nie je v rozpore s verejným záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi.
13. V rámci podnetu, ktorý predchádzal konaniu o dodatočnom povolení zmeny stavby, predložil žalobca „Záverečnú správu“ vypracovanú spoločnosťou Y., s.r.o., zodpovedným riešiteľom E.. W. V. a tiež bol zrealizovaný kontrolný výkop, uskutočnený dňa 11.11.2016, so zistením, že sondáž preukázala, že zemina nebola prevlhčená povrchovou vodou, lebo cez íly nepresakovala.
14. Listom zo dňa 23.01.2017 stavebný úrad nariadil kontrolný výkop na pozemku stavebníkov na deň 31.01.2017. Na námietku žalobcu bol termín kontrolného výkopu zmenený na deň 28.3.2017.
15. Dňa 21.02.2017 bola na Spoločný úrad samosprávy v Novom Meste nad Váhom predložená žiadosť stavebníkov o dodatočné povolenie zmeny stavby pred dokončením pre stavbu „Prestavba rodinného domu č. XXX/X“. Predmetom žiadosti bolo zhotovenie melioračného potrubia v štrkovom
zásype po obvode budovy pre odvod dažďovej vody v prípade jej priesaku do podložia v okolí stavby domu, s úpravou umiestnenia vsakovacieho miesta a zhotovenie odvetrávacej drenáže na odvedenie prípadnej vzdušnej vlhkosti v štrkovom zásype pri rodinnom dome z dôvodu, že stavebníci uvedené realizovali bez právoplatného povolenia pre zmenu stavby. Predmetom žiadosti bola tiež zmena termínu dokončenia stavby. Súčasťou žiadosti stavebníkov bola projektová dokumentácia zmeny stavby a súhlasné stanoviská Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 09.02.2017 a zo dňa 16.02.2017.
16. Stavebný úrad výzvou zo dňa 27.02.2017 vyzval stavebníkov na doplnenie žiadosti.
17. Dňa 24.03.2017 podal žalobca námietky k zmene stavby. Dôvodil najmä tým, že drenážny systém nie je v skutočnosti vyhotovený tak, ako je návrh tohto drenážneho systému.
18. Dňa 28.03.2017 sa uskutočnil kontrolný výkon na pozemku stavebníkov. Z kontrolného výkonu bola spísaná zápisnica. Pri kontrolnom výkope bolo podľa stavebného úradu zistené, že zmena stavby nemá vplyv na žalobcov pozemok. Výkop bol suchý, rovnako tak zeminy v zóne pri drenážnom systéme boli suché. Priesak na žalobcov pozemok nebol podľa záverov stavebného úradu potvrdený.
19. Dňa 05.04.2017 doručil žalobca stavebnému úradu vyjadrenie ku kontrolnému výkopu zo dňa 28.03.2017, v ktorom uviedol, že vyjadrenie RNDr. L. U. (prítomného pri kontrolnom výkope), že priesak na pozemok žalobcu zo zmeny stavby sa nepotvrdil, nie je správny a je v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Opakovane poukázal na neodborne zrealizovanú zmenu stavby. K svojmu vyjadreniu žalobca priložil „Vyjadrenie k realizovanému inžinierskogeologickému prieskumu a technický georadarový prieskum na lokalite X., O. U. nad Váhom“ vypracovaný Doc. E.. U. V., PhD.
20. Dňa 11.04.2017 doručili stavebníci stavebnému úradu odborný posudok k zmene stavby vypracovaný RNDr. L. U. a projektovú dokumentáciu zmeny stavby vypracovanú U. P.. Dňa 13.04.2017 bolo k žiadosti doplnené súhlasné stanovisko Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13.04.2017.
21. Dňa 21.04.2017 doručil žalobca stavebnému úradu Doplnok k odbornému stanovisku vypracovaný Ing. L. B..
22. Dňa 23.05.2017 sa vykonalo ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. V konaní uplatňoval účastník konania - žalobca X. U. - námietky ohľadne melioračného potrubia a odvetrávacej drenáže, požadujúc odkrytie a odstránenie týchto častí stavby, majúc za to, že drenážny systém nie je vybudovaný podľa projektovej dokumentácie.
23. Mesto Nové Mesto nad Váhom ako stavebný úrad dňa 26.05.2017 vydalo rozhodnutie č. sp. A/XXXX/ XXXXX/Ge o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením. Na odvolanie žalobcu Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-TN-D zo dňa 30.10.2017 zrušil rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 26.05.2017 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, konštatujúc nevyhnutnosť vykonať všetky vyšetrenia na objasnenie rozhodujúcich okolností dôležitých na riadne posúdenie veci a zabezpečiť, aby skutkové zistenia vyvodené z vykonaných vyšetrení zodpovedali skutočnosti.
24. V ďalšom konaní stavebníci na výzvu stavebného úradu predložili projektovú dokumentáciu skutočného vyhotovenia, bolo nariadené ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním dňa 23.07.2018, po ktorom stavebníci dopĺňali ďalšie podklady. Predložili znalecký posudok vypracovaný RNDr. M. M., znalcom v odbore Ťažba - geológia, za účelom posúdenia možného vplyvu drenáže rodinného domu na susednú nehnuteľnosť vo vlastníctve X. U.. Zo skutočností uvedených v znaleckom posudku vyplýva, že povrchová voda odvádzaná drenážnym potrubím, resp. prenikajúca do štrkového obsypu, nemôže prenikať až k základom nehnuteľnosti na X.. XXX/X. Drenážne potrubie a štrkový obsyp pri nehnuteľnosti na adrese X. č. XXX/X sú uložené vo vrstve ílov piesčitých (F4) až ílov so strednou plasticitou (F6), ktoré sú nepriepustné. Vsakovací objekt je zaústený do štrkov zle zrnených (G2) s dobrou priepustnosťou. Dňa 28.03.2019 bol pri obhliadke stavby vykonaný kontrolný odkop systému, pričom bolo zistené, že predložená dokumentácia pre dodatočné povolenie zmeny stavby a stav vyhotovenia odvetrávacej drenáže a melioračného potrubia nie sú v súlade. Súčasne bolo zistené, že v
miestach kontrolných odkopov nebol výskyt vody ani nadmernej vlhkosti. Stavebníci následne predložili stavebnému úradu informáciu, z ktorej vyplýval úmysel prerobiť drenážny a melioračný systém s tým, že zhotovený systém bude odkopaný okolo celého domu okrem pristavovanej časti, výkop bude nanovo vyspádovaný, systém bude novo uložený a dopojený do vsaku v spáde. Poslednú verziu projektovej dokumentácie predložili stavebníci v júli 2019, následne stavebný úrad nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 06.09.2019.
25. Dňa 26.09.2019 vydalo Mesto Nové Mesto nad Váhom rozhodnutie č. A/XXXX/XXXXX/Ge, ktorým dodatočne povolilo zmenu nedokončenej stavby „Prestavba rodinného domu č. XXX/X“ na ulici X. v O. U. nad X..
26. Stavebný úrad pre uskutočnenie zmeny stavby a dokončenie stavby určil záväzné podmienky:
- Zmenu stavby - melioračné potrubie, odvetrávaciu drenáž dokončiť podľa dokumentácie overenej v konaní o dodatočnom povolení zmeny nedokončenej stavby, ktorá je súčasťou prvostupňového rozhodnutia, pričom prípadné iné zmeny nesmú byť uskutočnené bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu;
- Pôvodné potrubia okolo domu budú odstránené a po úprave dna výkopu následne znova uložené v zodpovedajúcich hĺbkach a spádoch s tým, že bude doplnená nová časť (uzavreté potrubie) obchádzajúca prístavbu a JV roh domu a systém nebude z južnej strany domu prepojený s pôvodnými časťami pod prístavbou a systém nebude zachytenú vodu privádzať pod prístavbu (zátka). Vykonaná bude kontrola uloženia systému pred zasypaním;
- Po opakovanom uložení melioračného potrubia a uložení uzavretého potrubia obchádzajúceho JV roh prístavby domu oznámiť ukončenie tejto časti prác stavebnému úradu za účelom kontroly vyhotovenia systému pred zasypaním. Po kladnom výsledku kontroly uskutočniť zasypanie uzavretého potrubia a melioračného potrubia s uložením odvetrávacej drenáže v projektovanej úrovni;
- Pri kolaudácii stavby doložiť doklad - vyhlásenie stavebného dozoru o súlade stavby (vrátane melioračného systému a odvetrávacej drenáže) s rozhodnutím stavebného úradu, odsúhlasenou projektovou dokumentáciou a príslušnými STN.
27. Ukončenie stavby stanovil stavebný úrad do 31.12.2019. Stavebný úrad tiež rozhodol o námietkach účastníka X. U. a K. U.. Požiadavke na odstránenie melioračného systému a odvetrávacej drenáže vyhovel výmenou potrubia a odvetrávacej drenáže okolo rodinného domu (odstránenie pôvodne uložených potrubí a odvetrávacej drenáže a nová inštalácia potrubia a odvetrávacej drenáže, po úprave dna výkopu, s vykonaním kontroly zhotovenia). Nevyhovel námietke týkajúcej sa krytého parkovania, nakoľko o časti kryté parkovanie bolo rozhodnuté pôvodným stavebným povolením. Taktiež nevyhovel námietke voči spôsobu povoľovania s požiadavkou na nové stavebné konanie s tým, že sa uskutočňuje konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením podľa § 88a stavebného zákona, s dodatočným povolením časti zmeny stavby, nariadením úpravy časti zmeny stavby a určením podmienok na dokončenie stavby v zmysle § 88a ods. 4 stavebného zákona.
28. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, podľa ktorého melioračné potrubie s odvetrávacou drenážou s úpravou umiestnenia vsakovacej nádrže malo byť posudzované ako samostatná stavba dodatočným povolením tejto stavby, nakoľko melioračné potrubie s odvetrávacou nádržou nie je súčasťou pozemnej stavby rodinného domu. Podľa žalobcu ide o vodnú stavbu podľa vodného zákona a na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd je potrebné povolenie na osobitné užívanie vôd podľa § 21 ods. 1 písm. d) a § 28 ods. 1 vodného zákona. Preto mala byť stavba posudzovaná príslušným orgánom štátnej vodnej správy z pohľadu ochrany vodných pomerov podľa zákona o vodách. Žalobca v odvolaní pripomenul, že stavebníci podľa vyjadrenia spoločnosti Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s. zo dňa 03.04.2018 mali možnosť odvádzať dažďové vody priamo do kanalizácie. Žalobca namietol, že technická správa projektovej dokumentácie neobsahuje riadny technologický popis vybudovania drenážneho systému, ktorý má vzniknúť prerábkou pôvodného systému. Namietol tiež, že prvostupňové rozhodnutie je v časti povolenia odstránenia pôvodného drenážneho systému nejasné a nezrozumiteľné, keď prvostupňový orgán neurčil podmienky na odstránenie časti drenážneho systému, ktorý sa nahrádza novým. Jedná sa podľa neho o projektovú dokumentáciu týkajúcu sa novej stavby drenážneho systému. S odkazom na stanovisko Ing. L. žalobca požadoval celý drenážny systém spolu so vsakom zrušiť, výkopy zasypať ílovitou hlinou alebo ílovitým tesnením. V odvolaní okrem toho namietal žalobca spádovanie prestrešenia parkovania a nevyhovujúcu žumpu na odpad.
29. Na odvolanie žalobcu Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU- TN-D zo dňa 03.02.2020 zmenil prvostupňové rozhodnutie v časti výroku týkajúcej zmenu termínu dokončenia stavby, keď pôvodný termín 31.12.2019 zmenil na 31.12.2020, s tým, že ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia ponechal bezo zmeny. Zmenu vzhľadom na plynutie času odôvodnil reálnou nevykonateľnosťou dokončenia zmeny stavby v termíne určenom prvostupňovým správnym orgánom.
30. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako neopodstatnené. Podľa žalovaného zmena stavby (melioračné potrubie a odvetrávacia drenáž spolu s úpravou vsaku) je súčasťou stavby rodinného domu, slúži na odvádzanie dažďových vôd z bezprostrednej blízkosti rodinného domu, je s ním účelovo aj prevádzkovo spojená (odvetrávacie potrubie je vyvedené nad terén a pripevnené na strechu domu) a podľa § 58a písm. b) stavebného zákona žiadosť o stavebné povolenie sa podáva aj pre súbor stavieb, ktoré nemusia byť rovnakého druhu, napr. rodinné domy spoločne s prípojkami sietí, ktoré sú inžinierskymi stavbami. Rovnako systém vodorovných a zvislých dažďových potrubí odvádzajúcich dažďové vody zo striech stavieb je, resp. musí byť súčasťou týchto stavieb. K odvolacej námietke, že sa jedná o vodnú stavbu, žalovaný odkázal na vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy, ktorý uviedol, že sa nejedná o vodnú stavbu v zmysle § 52 vodného zákona. Žalovaný pripomenul, že Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom vydal dňa 13.04.2017 vydarenie č. OU-NM-OSZP-XXXX/XXXXXX-X podľa § 28 ods. 1 vodného zákona, v ktorom uviedol, že nemá pripomienky k zmene stavby spočívajúcej vo vybudovaní melioračného potrubia v spáde napojeného do vsakovacieho objektu a odvetrávacej drenáže určenej na odvetranie prípadnej vzdušnej vlhkosti v štrkovom zásype po obvode rodinného domu. Vo vyjadrení je uvedené, že bolo doložené aj odborné stanovisko spoločnosti P. Z., vypracované RNDr. L. U. zo dňa 03.04.2017, v ktorom bol zhodnotený vplyv takto odvádzaných dažďových vôd na podložie a základovú pôdu susedného rodinného domu č. X. Z predmetného odborného stanoviska okrem iného vyplynulo, že nie je preukázané negatívne ovplyvňovanie podložia a základovej pôdy susedného rodinného domu č. X drenážnym systémom pri rodinnom dome č. XXX/X. Doplnenie projektovej dokumentácie v priebehu konania nemá podľa názoru žalovaného vplyv na obsah vyjadrenia orgánu štátnej vodnej správy, nakoľko v doplnenej projektovej dokumentácii z júla 2019 nedošlo k zmene charakteru stavby. K návrhu žalobcu, aby zrážkové vody boli odvádzané do kanalizácie, žalovaný ako odvolací orgán upozornil, že v stavebnom povolení zo dňa 13.10.2014 bolo povolené odvádzanie dažďových vôd zo strechy do vsaku na vlastnom pozemku. Odvádzanie dažďových vôd z povrchu terénu v bezprostrednej blízkosti rodinného domu stavebníkov spolu s vodami zo strechy do vsaku je najvhodnejšie riešenie, keďže by bolo nehospodárne a nezmyselné odvádzať túto časť vody osobitne do kanalizácie. Z environmentálneho hľadiska je vhodnejšie zachovávať zrážkovú vodu na vlastných pozemkoch, nakoľko voda odvádzaná do kanalizácie odteká vodnými tokmi neúčelne z územia, na ktorom zrážky spadli. K úplnosti projektovej dokumentácie žalovaný uviedol, že rozsah a obsah projektovej dokumentácie môže byť podľa § 9 ods. 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. pri jednoduchých stavbách primerane obmedzený. Podmienky na odstránenie stavby sa uvádzajú podľa potreby a charakteru stavby v primeranom rozsahu, v prípade výkonu a opätovného uloženia nového potrubia nie je potrebný osobitný technologický popis ani sa nejedná o novú stavbu, ani o odstránenie stavby, len sa do realizovaného výkonu uloží nové potrubie s upraveným sklonom. K požiadavke odstránenia celého drenážneho systému spolu so vsakom s následným zasypaním výkopu ílovitou hlinou alebo ílovitým tesnením podľa návrhu statika Ing. L. B. v stanovisku zo dňa 20.04.2017 žalovaný uviedol, že tento názor prezentoval Ing. L. B. v doplnku k svojmu odbornému stanovisku, pričom na zdôvodnenie použil neautorizované vyjadrenie Doc. E.. U. V., PhD. V doplnku svojho stanoviska Ing. B. zhodnotil aj výsledky kopanej sondy zo dňa 28.03.2018, ktorými sa potvrdila prítomnosť mäkkej vrstvy v podzákladí od hĺbky 3 m, zistenej aj IG prieskumom vypracovaným firmou Y., s.r.o. V doplnku odborného stanoviska Ing. B. je konštatovaná len prítomnosť mäkkej vrstvy do hĺbky 3 m, nekonštatuje sa, že príčinou by bol priesak zo zmeny stavby. V IG prieskume (RNDr. V., 10/2016) je v závere konštatované (str. 10 a 11), že výsledky prieskumných prác, i keď bodového charakteru, nenaznačujú domnienku (predpoklad) objednávateľa - X. U. - že poruchy na jeho objekte vznikli v dôsledku nesprávne realizovaného odvodnenia zrážkových vôd na vedľajšom objekte v prebiehajúcej rekonštrukcii. K odvolacej námietke týkajúcej sa spádového prestrešenia parkovania žalovaný uviedol, že prestrešenie parkovania nie je predmetom konania o dodatočnom povolení zmeny stavby, keďže už bolo stavebným povolením z roku 2014 schválené so sklonom v smere k spoločnej hranici v zmysle predloženej projektovej dokumentácie. K použitiu starej
žumpy na odpad nedôjde, nakoľko od tohto zámeru stavebníci upustili, pričom dažďové odpadové vody budú zaústené do vsakovacieho objektu.
31. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
32. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
33. Podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.
34. Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.
35. Podľa § 88a ods. 5 stavebného zákona ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
36. Podľa § 88a ods. 6 stavebného zákona stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. 37. Podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66.
38. Podľa § 58a stavebného zákona žiadosť o stavebné povolenie sa podáva pre a) samostatnú stavbu alebo jej zmenu, b) súbor stavieb vrátane stavieb zariadenia staveniska, c) jednotlivé stavby súboru stavieb podľa písmena b), ak budú po dokončení schopné samostatného užívania, d) podmieňujúce preložky sietí a zariadení technického vybavenia.
39. Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií,
vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.
40. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TN-D zo dňa 03.02.2020, zmeňujúce výrok rozhodnutia Mesta Nové Mesto nad Váhom č. A/XXXX/XXXXX/Ge zo dňa 26.09.2019, ktorým stavebný úrad dodatočne povolil zmenu nedokončenej stavby „Prestavba rodinného domu č. XXX/X“ na ulici X. č. X v O. U. nad Váhom.
41. Po vykonaní súdneho prieskumu oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu a súdneho spisu a prednesov účastníkov na pojednávaní dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd pripomína, že pri domáhaní sa súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy musí vždy ísť o jasne identifikovateľné, konkrétne určiteľné a zrozumiteľne pomenované zásahy do hmotnoprávneho postavenia žalobcu, ktorých intenzita je taká, že na vyporiadanie sa s nimi, t. j. na reštitúciu právnej pozície žalobcu, neexistuje iná alternatíva než zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu. Úlohou správnej žaloby je ponúknuť správnemu súdu také fakty a argumenty, ktorými sa relevantne spochybní či už skutkový stav zistený správnymi orgánmi alebo naň nadväzujúce právne posúdenie, ako vyplýva napr. z rozhodnutia č. 39 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 5/2016), podľa ktorého „ak žalobca nevyvrátil hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi, za takýchto skutkových okolností nie je dôvod, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu.“ Pri inej príležitosti, konkrétne v uznesení sp. zn. 6Sž/88/1997 zo dňa 26.11.1997, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že „treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.
42. K námietke, že nikto odborne spôsobilý kvalifikovane neposúdil drenážny a melioračný systém, správny súd uvádza, že námietku nepovažuje za dôvodnú. Preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov uložili stavebníkom povinnosť, že pôvodné potrubia okolo domu budú odstránené a po úprave dna výkopu následne znova uložené v zodpovedajúcich hĺbkach a spádoch s tým, že bude doplnená nová časť (uzavreté potrubie) obchádzajúca prístavbu a juhovýchodný roh domu a systém nebude z južnej strany domu prepojený s pôvodnými časťami pod prístavbou a systém nebude zachytenú vodu privádzať pod prístavbu. Vykonaná bude kontrola uloženia systému pred zasypaním. Po opakovanom uložení melioračného potrubia a uložení uzavretého potrubia obchádzajúceho juhovýchodný roh prístavby domu stavebníci oznámia ukončenie tejto časti prác stavebnému úradu za účelom kontroly vyhotovenia systému pred zasypaním. Po kladnom výsledku kontroly sa uskutoční zasypanie uzavretého potrubia a melioračného potrubia, s uložením odvetrávacej drenáže v projektovanej úrovni. Uvedené bude realizované podľa projektu akceptovaného správnymi orgánmi a následne kontrolované stavebným úradom. Keďže stavebnému úradu priamo zo zákona prináleží postavenie orgánu s kompetenciou posudzovať technickú stránku stavebných projektov, nie je možné akceptovať žalobnú námietku, že nikto odborne spôsobilý neposúdil kvalifikovane drenážny a melioračný systém. Hoci dôkazné bremeno zaťažuje stavebníka, je to správny orgán a nie účastník stavebného konania, ktorý je zákonom povolaným subjektom na posúdenie a vyhodnotenie, či dodatočne povoľovaná stavba je alebo nie je v rozpore s verejným záujmom, čoho fundamentom je aj súlad projektovej dokumentácie s aktuálne platnými technickými normami.
43. K námietke, že drenážny a melioračný systém je vodnou stavbou, sa vyjadril žalovaný, keď odkázal na vyjadrenie Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorý dňa 13.04.2017 vydal podľa § 28 ods. 1 vodného zákona vyjadrenie, podľa ktorého k vybudovaniu melioračného potrubia v spáde napojeného do vsakovacieho objektu a odvetrávacej drenáže nemá pripomienky a súčasne sa vyjadril, že drenážny systém a vsakovací objekt budovaný pri rodinnom dome nie je v zmysle § 52 vodného zákona vodnou stavbou a o jeho dodatočné povolenie je potrebné požiadať príslušný všeobecný stavebný úrad. S právnym názorom, že drenážny a melioračný systém nie je vodnou stavbou podľa § 52 vodného zákona, sa správny súd stotožňuje. Samotný žalobca pritom nešpecifikoval, pod ktoré konkrétne písmeno paragrafu 52 vodného zákona sa má podradiť (subsumovať) namietaný systém na pozemku stavebníkov. Názor žalobcu, že je tu pochybnosť, či ide alebo nejde o vodnú stavbu, podľa správneho súdu nevniesol do administratívneho konania prvok
neistoty na úrovni takej relevancie, aby ho bolo potrebné riešiť rozhodnutím vydaným podľa § 52 ods. 2 vodného zákona. Požiadavky na predloženie hydrogeologického posudku na vsakovacie zariadenie nepovažuje správny súd za opodstatnené vzhľadom na už spomenuté vyjadrenie Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, odbor starostlivosti o životné prostredie, podľa ktorého nejde o vodnú stavbu v zmysle § 52 vodného zákona.
44. K námietke, že pri melioračnom a drenážnom systéme stavebníkov ide o samostatnú stavbu, ku ktorej povoleniu malo prebehnúť samostatné stavebné konanie, správny súd uvádza, že melioračné potrubie a odvetrávacia drenáž sú súčasťou stavby rodinného domu, nakoľko aj laickým posúdením veci možno dospieť k záveru, že bez existencie rodinného domu by melioračný a drenážny systém sám osebe na pozemku stavebníkov nedával žiadny logický zmysel. Správne orgány preto konali v súlade so stavebným zákonom (§ 58a stavebného zákona), keď v intenciách § 88a stavebného zákona na základe žiadosti stavebníkov o dodatočné povolenie zmeny stavby pred dokončením konali o dodatočnom povolení zmeny nedokončenej stavby „Prestavba rodinného domu č. XXX/X“ na ulici X. v O. U. nad X.. Správny súd navyše na pozadí tejto námietky nenašiel postrehnuteľný dotyk na právach žalobcu, t.j. nezistil ako inak, v akej inej kvalitatívnej dimenzii, by bola ovplyvnená jeho vlastná právna pozícia, ak by sa konanie realizovalo v režime, v ktorom by melioračné potrubie a odvetrávacia drenáž boli posudzované ako samostatná stavba.
45. Ku kruciálnej námietke spočívajúcej v tvrdení príčinnej súvislosti medzi existenciou drenážneho systému na strane jednej a poškodzovaním nehnuteľnosti žalobcu správny súd uvádza, že toto tvrdenie sa nepreukázalo. RNDr. L. U. zo spoločnosti P., zaoberajúcej sa inžinierskogeologickým prieskumom, hydrogeologickým prieskumom, poskytol do konania dňa 03.04.2017 odborné stanovisko k prestavbe rodinného domu č. XXX/X na ulici X., a to špeciálne k posúdeniu drenáže dažďových vôd vo vzťahu ku geologickému podložiu. Podľa neho kontrolný výkop overil geologické podložie do hĺbky 3,30 m od terénu. Boli zistené stavebné a zemné navážky a súdržné ílovito - piesčité zeminy, v zastúpení ílov, piesčitých ílov, ílovitých a hlinitých pieskov. Vo výkope nebola zistená hladina podzemnej vody, ani žiadne priesaky alebo iné prejavy povrchovej dažďovej vody z drenážneho systému. V zóne a v dosahu osadenej drenáže ani v jej podloží neboli zistené žiadne priesaky vody, ani zmäknuté a premáčané zeminy, podložie okolo ani pod drenážou nebolo podmáčané, zeminy boli suché, tuhej až pevnej konzistencie. Výkopom nebola preukázaná medzi rodinnými domami č. X a č. X žiadna zóna zemín, ktorá by bola ovplyvnená alebo zmenená presahujúcou vodou alebo drenážou. Výkopom nebolo preukázané negatívne ovplyvňovanie podložia a základovej pôdy susedného RD č. X s drenážnym systémom pri RD č. XXX/X. K ovplyvňovaniu ani nemôže dochádzať, nakoľko vrstvu zemín, v ktorej je uložený drenážny systém a ktorá tvorí okolie a podložie drenáže, tvoria ílovité zeminy - íly s predpokladanou strednou plasticitou (tr. F6), ktoré sa vyznačujú veľmi nízkou priepustnosťou, s koeficientom filtrácie menej ako 10-7 m.s-1, čím sa prejavujú na stavenisku prakticky ako nepriepustná vrstva.
46. Možno poukázať na záverečnú správu orientačného inžiniersko-geologického prieskumu spoločnosti Y., s.r.o., spracovanej RNDr. W. V. v októbri 2016, vyplýva, že prieskum bol zameraný na odhalenie príčin vzniku porúch v konštrukcii rodinného domu na X. ulici č. X v O. U. nad X.. Predpoklad objednávateľa X. U., že poruchy na objekte rodinného domu vznikli v dôsledku nesprávne realizovaného oddrenážovania základov susediaceho objektu v rekonštrukcii, sa nepotvrdil. Konzistencia zemín v aktívnej zóne od priťaženia stavbou je minimálne tuhá, priepustnejšie zeminy, ktoré by v nich mohli vytvárať preferované cesty pre vodu, neboli zistené. RNDr. V. poukázal na to, že z hľadiska vzniku porúch na rodinnom dome sa pravdepodobne treba vrátiť až do obdobia výstavby samotného objektu, ktorý bol skolaudovaný v roku 1976, na ktorom bola v roku 1984 vykonaná betonáž ochranného múrika na zamedzenie prítoku zrážkových vôd zo spevnenej plochy na susediacom pozemku. V roku 2009 boli pokračujúce poruchy v nosnom systéme riešené rozšírením a prikotvením základového pásu z vnútornej strany objektu. Ďalšia sanácia bola vykonaná v roku 2015 metódou PUR injektáže podzákladia. V septembri 2016 bola pri injektovaní základov metódou kompozitných pätiek zistená pri severozápadnom rohu objektu kaverna o dĺžke 2 metre a výške 5 cm. Aj zo správy Ing. B. z novembra 2016 vyplýva, že rozbíjanie betónov nádvoria rodinného domu č. X ťažkou technikou spôsobovalo citeľné vibrácie na rodinnom dome žalobcu, čo následne viedlo k ďalším trhlinám na rodinnom dome žalobcu.
47. Možno ďalej poukázať aj na Znalecký posudok č. 8/2018 zo dňa 26.08.2018 od E.. M. M., znalca z odboru ťažba - odvetvie geológia: Drenážne potrubie a štrkový obsyp pri nehnuteľnosti na adrese Vinohradnícka XXX/X sú uložené vo vrstve ílov piesčitých (F4) až ílov so strednou plasticitou (F6), ktoré
sú nepriepustné. Vsakovací objekt je zaústený do štrkov zle zrnených (G2) s dobrou priepustnosťou. Povrchová voda odvádzaná drenážnym potrubím, resp. prenikajúca do štrkového obsypu, nemôže prenikať až k základom nehnuteľnosti na ulici X. č. X v O..
48. K žalobnej argumentácii správou od spoločnosti Trenčianske vodárne a kanalizácie a.s. zo dňa 03.04.2018 správny súd uvádza, že z tejto správy nie je možné vyvodiť žiadnu povinnosť vlastníkov nehnuteľností využívať na odvádzanie povrchových vôd z pozemku iba verejnú kanalizáciu, ak sa v blízkosti objektu nachádza. („V meste Nové Mesto nad Váhom je vybudovaný jednotný kanalizačný systém, ktorý zabezpečuje odvádzanie splaškových odpadových vôd z jednotlivých nehnuteľností ako aj odvedenie vody z povrchového odtoku (voda z atmosférických zrážok). V prípade, že drenážny systém je vybudovaný nezákonným spôsobom a spôsobuje škody na Vašej nehnuteľnosti, doporučujeme Vám obrátiť sa s Vašou žiadosťou na stavebný úrad, ktorý má v kompetencii riešiť predmetný stav.“)
49. Nestotožniac sa so žiadnou zo žalobných námietok, ako sa pokúsil vysvetliť vyššie, dodáva správny súd, že správne orgány vykonali vo veci dostatočné a na účely predmetu konania orientované dokazovanie. Z vykonaného dokazovania vyvodili správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený skutkový stav správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení. Správne orgány sa primeraným spôsobom vysporiadali aj s relevantnými námietkami žalobcu, vrátane tých odvolacích, a to spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti. Procesným postupom správnych orgánov nebol zistený stav, ktorý by umožňovať konštatovať, že by žalobcovi bola odňatá možnosť včas a efektívne uplatňovať svoje práva v administratívnom konaní. S poukazom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
50. O trovách konania vo vzťahu k žalovanému správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Nakoľko správny súd dospel k záveru, že nie sú naplnené výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali priznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania rozhodol tak, že mu voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pričom prihliadol najmä na prejav vôle žalovaného, ktorý sa vyjadril, že náhradu trov konania nežiada. Vo vzťahu k ďalším účastníkom konania správny súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 169 SSP, v zmysle ktorého má ďalší účastník právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Keďže správny súd ďalším účastníkom žiadne povinnosti subsumovateľné pod ustanovenie § 169 SSP neukladal, nevzniklo ani im z uvedeného titulu právo na náhradu trov konania.
51. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.