Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoE/176/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Poprad, 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému: neb. X. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 20Er/114/2005-11 zo dňa 21.05.2015 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

Odmieta odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu.

2. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Márii Hlaváčovej, Exekútorský úrad Kežmarok, Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, trovy exekúcie vo výške 76,27 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 57 ods. 1 písm. h); 58 ods. 1; 200 ods. 1, 2; 203 ods. 2 veta prvá; 243b ods. 1, 2 Exekučného poriadku.

4. Konštatoval, že dňa 14.11.2014 doručila súdna exekútorka súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný po začatí exekúcie dňa 13.11.2008 zomrel a dedičské konanie po ňom bolo uznesením sp. zn. 5D/75/2009 zastavené pre nemajetnosť. Súdna exekútorka si súčasne uplatnila trovy exekúcie v sume 76,27 eur.

5. Na základe tohto podnetu exekučný súd exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h), Exekučného poriadku, pričom poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. 7MCdo/5/2011, 5MCdo/10/2011, 2MCdo/10/2012), ktorými sa NS SR stotožnil s názorom generálneho prokurátora SR, podľa ktorého ak v priebehu exekučného konania dôjde k úmrtiu povinného a dedičské konanie sa skončí zastavením z dôvodu nemajetnosti, súd má zastaviť exekúciu podľa uvedeného ustanovenia.

6. Výrok o trovách exekúcie odôvodnil súd prvej inštancie tak, že exekúcia bola zatavená pre nemajetnosť povinného a súdna exekútorka vykonávala úkony exekučnej činnosti, za čo jej podľa Exekučného poriadku patria trovy exekúcie. Na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, preto úmrtie účastníka konania bez právneho nástupcu je dôvodom, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a patrí medzi dôvody neprípustnosti exekúcie. Preto je dôvodné zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods.

1 písm. g) Exekučného poriadku. V danom prípade je primárnym a jediným dôvodom zastavenia exekúcie smrť povinného, nie skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Posudzovanie majetnosti povinného prichádza do úvahy iba vtedy, ak povinný právne existuje, nie v prípade smrti. Rovnako úmrtie povinného nemožno považovať za zavinenie zo strany oprávneného. K smrti povinného došlo po viac ako šiestich rokoch od začiatku exekučného konania. Na danú vec nie je možné aplikovať ust. § 203 ods. 1 ani ods. 2 Exekučného poriadku. Keďže oprávnený nezavinil z procesného hľadiska zastavenie exekúcie a povinný zomrel, neexistuje účastník konania, ktorý by mohol byť zaviazaný k náhrade trov súdneho exekútora. Preto sa oprávnený nestotožňuje s názorom exekučného súdu, že by práve oprávnenému mala byť uložená táto povinnosť. Stav, kedy nebudú prostredníctvom trov konania uspokojené nároky súdneho exekútora predstavuje riziko, ktoré exekútor ako podnikateľský subjekt nesie.

8. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, lebo v zmysle Exekučného poriadku má súd možnosť, nie povinnosť zaviazať na zaplatenie trov exekúcie oprávneného.

9. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila súdna exekútorka. Vo vyjadrení uviedla, že okresný súd správne právne posúdil vec a vyvodil aj správny záver, že dôvodom zastavenia exekúcie je nemajetnosť povinného, čo bolo preukázané právoplatným dedičským rozhodnutím. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú objektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Preto dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa (povinného). Súd preto vec správne zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Kvalifikovane a odborne rozpísal dôvody zastavenia exekúcie a povinnosť, kto má platiť trovy exekúcie. Uviedol tiež správne závery NS SR. Odvolanie oprávneného je účelové a vydané len preto, aby sa niečo napísalo, aj keď to právne neobstojí. Súdny exekútor to vníma ako snahu oddialiť zastavenie exekúcie a povinnosť zaplatiť trovy exekúcie.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie nie je opodstatnené. Odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie je potrené odmietnuť.

11. Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku).

12. Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Zo spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 08.04.2005 domáhal vymoženia sumy 45.339,- Sk = 1.504,98 Eur s príslušenstvom na podklade rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 31.01.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.02.2002.

14. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením zo dňa 21.04.2005.

15. Dňa 14.11.2014 doručil súdny exekútor exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Okresný súd v Poprade uznesením sp. zn. 5D/75/2009 zastavil dedičské konanie pre nedostatok majetku povinného.

16. Súdny exekútor si zároveň vyčíslil trovy exekúcie celkom vo výške 76,27 eur.

17. Ustanovenie § 57 od: 1 písm. g) Exekučného poriadku upravuje vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie z iných dôvodov, než sú ďalšie dôvody uvedené v tomto ustanovení.

18. Exekučné konanie môže byť vykonávané len v prospech alebo neprospech subjektu spôsobilého byť účastníkom konania. V prejednávanej veci povinný zomrel v priebehu exekúcie dňa 13.11.2008, teda stratil právnu subjektivitu ako aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Dedičské konanie po povinnom bolo uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 5D/75/2009-11 zo dňa 31.03.2009 zastavené, lebo poručiteľ (povinný v tomto konaní) nezanechal žiadny majetok, teda zomrel ako nemajetný. Keďže povinný zomrel po začatí exekúcie ako nemajetný, a teda nemôže existovať žiadna osoba, ktorá by prezvala práva a povinnosti poručiteľa na seba, teda taká osoba, ktorá by vstúpila do konania na miesto doterajšieho povinného, súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ zastavil exekúciu preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

19. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2 MCdo 10/2012 zo dňa 25.07.2012, v ktorom Najvyšší súdu SR uvádza, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.

20. V tomto prípade však povinný (poručiteľ) žiaden majetok nezanechal, dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť a prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný.

21. Uvedený záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 11/2011 zo dňa 29.2.2012, v ktorom NS SR konštatoval, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku).

22. Za takejto situácie aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku neprichádza do úvahy.

23. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený neuviedol v odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

24. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

25. Vo vzťahu k výroku o trovách exekúcie odvolací súd konštatuje:

26. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 .

27. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 .

28. Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku).

29. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 355 ods. 2 .

30. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 386 písm. c) .

31. Novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 299/2013 Z.z. účinnou od 01.11.2013 bola z ustanovenia § 58 ods. 6 vyňatá možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutiach podľa § 57.

32. Pokiaľ teda Exekučný poriadok (a ani iný právny predpis) výslovne neuvádza, že proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie je prípustné odvolanie, nie je takéto odvolanie prípustné.

33. So zreteľom na skutočnosť, že proti rozhodnutiu o trovách exekúcie nie je odvolanie prípustné, odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 386 písm. c) odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie odmietol.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430