Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/14/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci žalobcu V. C., bytom v B., K. XXXX proti žalovanému Ústrediu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska 8, 812 67 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 12. februára 2016 č. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2016/1938-0002 Sv na základe žaloby takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. februára 2016 č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2016/1938-0002Sv.

Nárok na náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina rozhodnutím zo dňa 30.11.2015 č. HE2/PHNaŠSD/SOC/2015/9862-0012 rozhodol tak, že podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ukladá fyzickej osobe: Tomáš Martin, povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.08.2014 do 31.10.2015 v sume 837 EUR do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné.

2. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12.02.2016 č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2016/1938-0002 Sv žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko B. č. HE2/ PHNAŠSD/SOC/2015/9862-0002 zo dňa 30.11.2015 potvrdil.

II.

3. Žalobca sa žalobou zo dňa 14. apríla 2016 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.02.2016 č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2016/1938-0002 Sv. Zároveň navrhol, aby súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania.

4. Žalobu odôvodnil tým, že v roku 2012 sa ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, preto dňa 30.08.2012 požiadal ÚPSVaR Humenné o pomoc v hmotnej núdzi. Z dôvodu splnenia zákonom stanovených podmienok mu bola rozhodnutím zo dňa 06.09.2012 priznaná dávka v hmotnej núdzi v sume 9,22 EUR mesačne od 01.08.2012. Následne rozhodnutím zo dňa 30.07.2014 mu bola zvýšená dávka v hmotnej núdzi na sumu 9,60 EUR mesačne od 01.07.2014. V auguste 2014 požiadal ÚPSVaR Humenné o priznanie príspevku na bývanie, lebo ako študent dennej formy štúdia mal problémy hradiť nájomné a ostatné poplatky spojené s bývaním. Spolu so svojou žiadosťou predložil všetky doklady, ktoré od boli požadované, t.j. nájomnú zmluvu o prenájme nehnuteľnosti, potvrdenie o úhrade nákladov spojených s

bývaním, potvrdenie o zaplatení dane z nehnuteľnosti a poplatkov za tuhý komunálny odpad a výpis z listu vlastníctva nehnuteľnosti. Rozhodnutím ÚPSVaR Humenné zo dňa 04.09.2014 č. HE2/PHNAŠSD/ SOC/2014/9900 mu bola zvýšená pomoc v hmotnej núdzi o príspevok na bývanie v sume 55,80 EUR mesačne. Spolu s dávkou v hmotnej núdzi mu teda bolo vyplácané mesačne 55,80 EUR + 9,60 EUR, t.j. 65,40 EUR. Táto suma mu bola vyplácaná do novembra 2015. Rozhodnutím ÚPSVaR Humenné č. HE2/ PHNaŠSD/SOC/2015/9862-0011 zo dňa 30.11.2015 mu bola znížená pomoc v hmotnej núdzi na sumu 9,60 EUR mesačne od 01.11.2015. Ďalším rozhodnutím ÚPSVaR Humenné z toho istého dňa č. HE2/ PHNaŠSD/SOC/2015/9862-0012 mu bola uložená povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi neprávom poskytnutú za obdobie od 01.08.2014 do 31.10.2015 v celkovej sume 837 EUR. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného zo dňa 12.02.2016 č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2016/1938-0002Sv zamietnuté a rozhodnutie ÚPSVaR Humenné bolo potvrdené, napriek tomu, že predmetné prvostupňové rozhodnutie obsahovalo viacero pochybení. 5. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že o príspevok na bývanie požiadal v auguste 2015, pretože tento príspevok požiadal v auguste 2014. Zároveň nesúhlasil s tým, že z jeho žiadosti vyplývalo, že mu bol prenajatý celý rodinný dom s príslušenstvom, resp. samostatný byt v rodinnom dome za dohodnuté nájomné 60 EUR mesačne, a teda, že ÚPSVaR Humenné sa domnievalo, že spĺňa podmienky nároku na príspevok na bývanie podľa § 14 ods. 3 písm. b) zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďalej, že v novembri 2015 ÚPSVaR Humenné zistilo, že si neprenajíma celý rodinný dom, ale len jeho časť - jednu izbu, čo nie je možné považovať za nájom podľa § 14 ods. 3 písm. b) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, a preto bolo rozhodnuté o vrátení príspevku na bývanie.

6. Namietal, že v nájomnej zmluve, ktorú uzatvoril s vlastníčkou nehnuteľnosti pani Annou Sivou, je v čl. 1 jednoznačne uvedené, že predmetom uvedenej zmluvy je „prenájom samostatnej časti obytného domu“. Preto ÚPSVaR Humenné nemohol predpokladať, že si prenajímam celý rodinný dom, resp. samostatný byt v rodinnom dome. Sám m nikdy neuviedol, a to ani ústne, ani do zápisnice a ani nepodal čestné vyhlásenie, že si sám prenajíma celý rodinný dom alebo samostatnú bytovú jednotku v rodinnom dome. Pri jeho žiadosti o príspevok na bývanie nebolo zo strany ÚPSVaR Humenné zisťované, či si prenajíma celý rodinný dom alebo samostatnú bytovú jednotku v rodinnom dome.

7. Trval na tom, že ako nájomca časti rodinného domu spĺňa podmienky nároku na príspevok na bývanie podľa § 14 ods. 3 písm. b) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

8. Poukázal na to, že odkaz žalovaného na ustanovenie § 663 až § 675 Občianskeho zákonníka a výklad týchto ustanovení je v rozpore s jazykovým výkladom a logickým výkladom pojmu „nájom rodinného domu“. Z jazykového výkladu je zrejmé, že každý, kto si prenajíma izbu v rodinnom dome je nájomcom a vzťahujú sa na neho analogicky ustanovenia ôsmej časti siedmej hlavy Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 685 ods. 10 Občianskeho zákonníka upravuje, že nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že prenajímateľ musí nájomcovi prenechať do užívania celý byt. A nasledujúce ustanovenie § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka to potvrdzuje, pretože v zmysle uvedeného ustanovenia musí nájomná zmluva okrem iného obsahovať aj označenie predmetu a rozsahu užívania.

9. Uviedol, že výklad žalovaného ustanovenia § 14 ods. 3 písm. b) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, že za nájomcu je možné považovať len osobu, ktorá si prenajme celý rodinný dom, príp. celý rodinný byt je v rozpore s ustanovením § 14 ods. 2 písm. b) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého príspevok na bývanie je 89,20 EUR mesačne, ak ide o domácnosť s viacerými členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu viacerými nájomcami. V prípade aplikácie výkladu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny by viacerí nájomcovi, ktorí nie sú členmi jednej domácnosti nárok na príspevok na bývanie vôbec nemali. Výklad žalovaného je aj v rozpore s ustanovením § 14 ods. 7 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt. Aplikáciou výkladu pojmu „nájom rodinného domu“ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny by v rodinnom dome, ktorý užíva viacero domácností (napr. v jeho prípade rodinný dom užíval on a spolu s ním aj jeho vlastníčka) nárok na príspevok na bývanie nevznikol ani jednej z domácností, a toto ustanovenie by tak stratilo opodstatnenie.

10. Zdôraznil, že o príspevok na bývanie žiadajú osoby, ktoré sa ocitli v takej životnej, sociálnej a hlavne finančnej situácii, že si hľadajú čo možno najmenej nákladné ubytovanie, a preto si väčšinou nemôžu dovoliť prenajať celý rodinný dom alebo byt, a tak uprednostňujú čo najlacnejšie ubytovanie, čo väčšinou znamená prenájom časti rodinného domu alebo bytu, ako to bolo aj v mojom prípade.

11. Poukázal na nesprávnosť a zmätočnosť tvrdenia žalovaného, že jeho zamestnanci nenesú zodpovednosť za daný stav, lebo zamlčal pri podaní žiadosti, že mu bola prenajatá len jedna izba v rodinnom dome, a tým on spôsobil, že mu bol príspevok na bývanie poskytnutý neprávom, aj keď z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že povinnosť vrátiť vyplatený príspevok na bývanie mu vznikla podľa prvej vety § 25 ods. 6 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, a nie z dôvodu môjho zavinenia, pretože v takom prípade by bola uložená suma zvýšená o 10 %. Opätovne poukázal na nájomnú zmluvu, z ktorej je zrejmé, že mu nebol prenajatý celý rodinný dom, ale len jeho časť - jedna izba. V konaní o nároku na príspevok na bývanie predložil všetky požadované dokumenty. V prípade, ak zamestnanci príslušného úradu mali akékoľvek pochybnosti o rozsahu ním užívanej časti rodinného domu, mohli ho požiadať o doplnenie jeho žiadosti o príspevok na bývanie, a to napr. formou čestného vyhlásenia, resp. do zápisnice. Skutočnosť, že úrad takúto rozhodujúcu skutočnosť bližšie neskúmal, považuje za veľké pochybenie, ktorého následkom mu bol (neprávom priznaný príspevok na bývanie.

12. Odmietol tvrdenie žalovaného, že v konaní o nároku na príspevok na bývanie zamlčal nejaké skutočnosti. V tomto konaní predložil všetky požadované doklady. O nelogickom výklade pojmu „nájom rodinného domu“, ako si ho vykladá Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, nevedel, a preto sa k rozsahu ním prenajatej časti rodinného domu bližšie sám iniciatívne nevyjadroval, rovnako ako sa nevyjadroval k rovnako irelevantným otázkam, napr. počet m2 ním prenajatej izby a pod.

13. Argumentoval tým, že chybným postupom ÚPSVaR Humenné pri ich výklade príslušných ustanovení Zákona o pomoci v hmotnej núdzi mu bol príspevok na bývanie poskytnutý. Z dôvodu ním prehodnotenými podmienkami pre priznanie nároku na príspevok na bývanie podľa § 14 ods. 6 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi mu bol tento príspevok aj poskytovaný po dobu 15 mesiacov. Postupom ÚPSVaR Humenné bol uvedený do omylu ohľadom jeho finančnej situácie. Keďže mu bol priznaný nárok na príspevok na bývanie, domnieval sa, že jeho finančná situácia je taká, že si prenájom izby v rodinnom dome môže dovoliť. Následným rozhodnutím o povinnosti vrátiť celú vyplatenú sumu mu bola spôsobená škoda, pretože uvedenou sumou už nedisponuje, lebo ju použil na úhradu nájmu majiteľke domu, a bol nútený si sumu 837 EUR požičať za nápadne nevýhodných podmienok.

III.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

15. Uviedol, že zo spisu má za preukázané, že podaním žiadosti v mesiaci august 2014 si žalobca uplatnil nárok na príspevok na bývanie ako nájomca samostatnej časti rodinného domu na adrese B., K. č. XXXX. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 13.08.2014, ktorú uzatvorila prenajímateľka P. B. s nájomcom V. Tomášom sa prenajímateľka zaviazala prenajať nájomcovi samostatnú časť obytného domu a príslušenstva k domu patriacemu za dohodnuté nájomné v sume XX EUR mesačne, na dobu neurčitú od 13.08.2014. Sociálnym šetrením vykonaným dňa 23.10.2015 v rodinnom dome na adrese B., K. č. XXXX zamestnanci úradu zistili, že nájomca užíva na bývanie len jednu izbu, kde má svoje osobné veci. V dome býva spolu so svojou tetou P. B., ktorá je vlastníckou a prenajímateľkou predmetnej nehnuteľnosti. Z vyžiadaného potvrdenia mestského úradu vyplynulo, že na uvedenej adrese je prihlásených 5 osôb a poplatok za odpad uhrádzajú P. B. a V. C..

16. Poukázal na ustanovenia §§§ 685, 686 a 687 Občianskeho zákonníka a uviedol, že Občiansky zákonník vyslovene a priamo neupravuje nájom rodinného domu, preto je možné na takúto situáciu analogicky uplatniť postup podľa ustanovenia §§ 685 až 687 Občianskeho zákonníka. Pri uplatnení príslušných všeobecných ustanovení o nájme (§§ 663 až 675 Občianskeho zákonníka), podľa ktorých fyzická osoba je nájomcom rodinného domu, resp. bytu v rodinnom dome vtedy, ak vlastník rodinného domu s ňou uzatvorí nájomnú zmluvu, na základe ktorej jej dá svoj rodinný dom do nájmu, resp. jej dá do nájmu samostatnú bytovú jednotku v rodinnom dome za predpokladu, že z právneho, ale aj stavebného hľadiska sa v rodinnom dome nachádza viac samostatných bytových jednotiek (napr. na základe stavebného povolenia alebo kolaudačného rozhodnutia). Z čl. I. nájomnej zmluvy uzatvorenej

medzi prenajímateľkou rodinného domu P. B. a nájomcom V. C. je uvedené, že predmetom zmluvy je prenájom samostatnej časti obytného domu evidovaného v meste B. s adresou K. XXXX/XXX. V čl. II. je uvedené, že prenajímateľ odovzdáva nájomcovi dom v stave spôsobilom na užívanie a s ktorým stavom bol nájomca uzrozumený. Prenajímateľ sa zároveň zaväzuje poskytnúť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním domu. V čl. III. je uvedené, že nájomca je povinný užívať dom a príslušenstvo k domu patriace riadne a v súlade s dobrými mravmi. V čl. IV. je uvedené, že nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má znášať prenajímateľ a umožniť mu ich vykonanie. Inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla. V čl. XI. je uvedené, že prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k domu za účelom kontroly, či nájomca užíva dom riadnym spôsobom.

17. Poukázal na to, že z textu citovaných článkov nájomnej zmluvy predpokladal, že vlastníčka rodinného domu odovzdala žalobcovi do nájmu celý rodinný dom s príslušenstvom, resp. samostatný byt v rodinnom dome za dohodnuté nájomné 60 EUR mesačne, teda že vzhľadom na uvedené sú splnené podmienky nároku na príspevok na bývanie podľa § 14 ods. 3 písm. b) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Zo záznamu úradu zo sociálneho zisťovania v domácnosti pani B. zo dňa 23.10.2015 mal žalovaný preukázané, že rodinný dom nebol žalobcovi prenajatý v celosti a nebola mu odovzdaná do nájmu ani samostatná bytová jednotka v rodinnom dome. Žalobca mal v rodinnom dome prenajatú jednu izbu, kde mal svoje osobné veci, ostatné príslušenstvo domu užíval spoločne s vlastníckou domu P. B., ktorá v rodinnom dome býva a celý ho užíva. Na základe toho dospel k záveru, že žalobcovi príspevok na bývanie nepatrí, hoci podľa nájomnej zmluvy prenajímateľ odovzdáva nájomcovi dom v stave spôsobilom na užívanie, resp. predmetom zmluvy je prenájom samostatnej časti obytného domu vzhľadom na to, že sociálnym zisťovaním bol preukázaný opak.

18. Poukázal na ustanovenie § 14 ods. 3 písm. b) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, z ktorého jednoznačne vyplýva, komu patrí príspevok na bývanie, že musí ísť o nájomcu bytu, nájomcu rodinného domu alebo nájomcu obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktorý domácnosť užíva na trvalé bývanie. Sociálnym zisťovaním úradu bolo preukázané, že žalobca nebol žiadnou z týchto osôb vzhľadom na to, že mu na základe nájomnej zmluvy nebol do užívania prenechaný rodinný dom, ani samostatná bytová jednotka v rodinnom dome. Nájom jednej izby a príslušenstva v rodinnom dome nie je možné považovať ani za nájom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, pretože ide o osobitný inštitút upravený v Občianskom zákonníku v § 717 (rodinný dom nie je zariadenie určené na trvalé bývanie).

19. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že za vzniknuté následky sú zodpovední zamestnanci úradu, ktorí mali posúdiť, či mu príspevok na bývanie patrí a ich povinnosťou bolo overovať skutočnosti na posúdenie nároku na príspevok na bývanie.

IV.

20. Z administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 12.08.2014 požiadal žalobca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina o príspevok na bývanie. K žiadosti pripojil nájomnú zmluvu uzavretú medzi P. B. a V. C., kde v čl. I. sa uvádza, že predmetom zmluvy je prenájom samostatnej časti obytného domu evidovaného v meste B. s adresou K. XXXX/XXX. Z čl. II. vyplýva, že prenajímateľ odovzdáva nájomcovi dom v stave spôsobilom na užívanie a s ktorým stavom bol nájomca uzrozumený. Prenajímateľ sa zároveň zaväzuje poskytnúť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním domu. Podľa čl. III nájomca je povinný užívať dom a príslušenstvo k domu patriace riadne a v súlade s dobrými mravmi. Z čl. VI. z tejto nájomnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na platení úhrad za plnenia súvisiace s užívaním domu a nájomca sa zaviazal uhrádzať k rukám prenajímateľa, nájomná suma 60 EUR. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a bola uzavretá dňa 13.08.2014. Ďalej žalobca pripojil k svojej žiadosti výpis z katastra nehnuteľností č. XXXX, k.ú. B., z ktorého vyplýva, že výlučnou vlastníčkou rodinného domu č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX je P. B., rod. X.. Ďalej pripojil všetky ďalšie písomnosti k podanej žiadosti, ako sú potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o úhrade nákladov spojených s bývaním, potvrdenie o výživnom, atď. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza záznam z výkonu sociálnej práce v rodinnom prostredí, spísaný s P. B. dňa 19.10.2015 a záznam zo sociálneho zisťovania zo dňa 23.10.2015, kde bolo zistené, že žalobca má v dome jednu izbu, kde má svoje osobné veci.

21. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné vydal dňa 30.11.2015 pod č. HE2/PHNaŠSD/ SOC/2015/9862-0012 rozhodnutie, ktorým podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil fyzickej osobe C. V. povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.08.2014 do 31.10.2015 v sume 837 EUR do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné.

22. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že sociálnym šetrením dňa 23.10.2015 v rodinnom dome na adrese K. XXXX. boli zistené, že v rodinnom dome bola prítomná majiteľka rodinného domu, ktorá potvrdila, že stále obýva danú nehnuteľnosť a je tu prihlásená k trvalému pobytu, tak ako nájomca. Dožiadaním na Mestskom úrade B. na uvedenej adrese má trvalý pobyt 5 osôb, za tuhý komunálny odpad sú hradené poplatky za majiteľku rodinného domu a za nájomcu. Zároveň aj predmetom nájomnej zmluvy je prenájom samostatnej časti rodinného domu, a nie prenájom rodinného domu. Z toho dôvodu príjemca pomoci v hmotnej núdzi nespĺňal nárok na príspevok na bývanie od 01.08.2014 do 31.10.2015. Sumu 223,20 EUR je povinný príjemca uhradiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, tak isto ako sumu 613,80 EUR s uvedením čísla účtov a rozdielneho IBANu. 23. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12.02.2016 č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/ 1938-0002 Sv tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina č. HE2/PHNAŠSD/SOC/2015/9862-0002 zo dňa 30.11.2015 potvrdil.

24. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že z nájomnej zmluvy sa dá predpokladať, že vlastnícka rodinného domu odovzdala nájomcovi V. C. do nájmu celý rodinný dom s príslušenstvom, resp. samostatný byt v rodinnom dome. za dohodnuté nájomné 60 EUR mesačne, teda že vzhľadom na uvedené sú splnené podmienky nároku na príspevok na bývanie podľa § 14 ods. 3 písm. b) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Zo záznamu úradu zo sociálneho zisťovania v domácnosti pani B. zo dňa 23.10.2015 bolo zistené, že rodinný dom nebol účastníkovi konania prenajatý v celosti a nebola mu odovzdaná do nájmu ani samostatná bytová jednotka v rodinnom dome. Nájomca má v rodinnom dome prenajatú jednu izbu, kde má svoje osobné veci, ostatné príslušenstvo domu užíva spoločne s vlastníckou domu P. B., ktorá v rodinnom dome býva a celý ho užíva. Na základe skutočností dospel žalovaný k záveru, že účastníkovi konania príspevok na bývanie nepatrí, hoci podľa nájomnej zmluvy prenajímateľ odovzdáva nájomcovi dom v stave spôsobilom na užívanie, resp. predmetom zmluvy je prenájom samostatnej časti obytného domu vzhľadom na to, že sociálnym zisťovaním bol preukázaný opak. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že za vzniknuté následky sú zodpovední zamestnanci úradu, ktorí mali posúdiť, či mu príspevok na bývanie patrí a ich povinnosťou bolo overovať skutočnosti na posúdenie nároku na príspevok na bývanie. Podľa žalovaného správny orgán mohol podľa nájomnej zmluvy dospieť k záveru, že vlastnícka rodinného domu nájomnou zmluvou prenechala nájomcov i do užívania celý rodinný dom, resp. samostatnú bytovú jednotku v rodinnom dome. Úrad na základe nájomnej zmluvy bez ďalšieho zisťovania príspevok na bývanie priznal. Je pravdou, že z nájomnej zmluvy nie je zrejmé, že účastníkovi konania bola prenajatá len jedna izba v rodinnom dome. Túto skutočnosť účastník konania zamlčal, a tak podľa názoru žalovaného nesie aj on zodpovednosť za to, že príspevok na bývanie bol poskytovaný neprávom. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia nesprávne a neúplne citoval § 25 ods. 6 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, keď odcitoval len druhú vetu tohto ustanovenia bez sankcie za spôsobený preplatok. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán nevysvetlil použitie právnej normy citovanej vo v výroku rozhodnutia a nevysvetlil, akými úvahami bol vedený pri odôvodnení predmetu konania. Z uvedených dôvodov odôvodnenie neposkytuje právnu oporu výroku rozhodnutia. Odvolací orgán dospel k záveru, že výrok napadnutého rozhodnutia bol v súlade s platnými právnymi predpismi a nedostatky odôvodnenia odstránil svojím odôvodnením. Z výroku rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový správny orgán uložil účastníkovi konania povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi ako poskytnutú neprávom podľa prvej vety § 25 ods. 6 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, teda nie z dôvodu zavinenia účastníka konania, pretože v tomto prípade by uložená suma bola zvýšená o 10 %.

V.

25. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu. vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu. ktorý domácnosť užíva na bývanie alebo je nájomcom bytu.

nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktoré domácnosť užíva na bývanie.

26. Podľa § 14 ods. 5 písm. c) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi príspevok na bývanie patri, ak domácnosť alebo člen domácnosti v byte. rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie podľa odseku 3 písm. b) uhrádza nájomné a náklady za služby spojené s bývaním, ak je to dohodnuté v nájomnej zmluve alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára.

27. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ak sa pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok priznali neprávom, odnímu sa od prvého dňa v mesiaci, v ktorom sa priznali neprávom.

28. Podľa § 25 ods. 6 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok alebo ich časť poskytnuté neprávom alebo vo vyššej sume. ako patrili. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť zvýšené o 10 %.

29. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

30. Podľa § 685 ods. 2 Občianskeho zákonníka nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.

31. Podľa § 685 ods. 3 Občianskeho zákonníka zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným bytom, bytom osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých podmienok možno uzavrieť nájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu v domoch osobitného určenia.

32. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

33. Podľa § 686 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

34. Podľa § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu.

VI.

35. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

36. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

37. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

38. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

40. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcovi fyzická osoba alebo právnická osoba ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

41. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgánom verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

42. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

43. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

44. Podľa § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

45. Podľa § 195 Správneho súdneho poriadku správnym správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

46. Podľa § 197 Správneho súdneho poriadku správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

47. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

VII.

48. V danom prípade nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej ani jeden z účastníkov konania, preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o termíne verejného vyhlásenia rozsudku upovedomením zo dňa 18.01.2017 vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 18.01.2017. Zároveň oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 18.01.2017. (§ 137 ods. 4 S.s.p.). Upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zvesené z úradnej tabule krajského súdu dňa 13.02.2017.

49. Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostavil žiaden z účastníkov konania, správny súd podľa § 137 ods. 3 druhá veta vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 13.02.2017.

VIII.

50. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

51. Ako to vyplýva z administratívneho spisu žalobca k žiadosti o príspevok na bývanie predložil nájomnú zmluvu a ďalšie písomnosti, ktoré zákon č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi vyžaduje. Na základe týchto dokladov prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobca spĺňa podmienky pre priznanie príspevku na bývanie a rozhodnutím zo dňa 04.09.2014 č. HE2/PHNAŠSD/SOC/2014/9900 zvýšil žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi o príspevok na bývanie na sumu 55,40 EUR odo dňa 01.08.2014. Sociálne šetrenie vykonal v rodinnom dome na adrese B., K. č. XXXX až dňa 23.10.2015, kde zistil, že žalobca nemá prenajatý celý dom, ale len jednu izbu v ňom, aj keď užíva aj zvyšok rodinného domu. Vzhľadom na uvedené zistenie znížil žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi na sumu 9,60 EUR mesačne od 01.11.2015 rozhodnutím zo dňa 30.11. č, HE2/PHNaŠSD/SOC/2015/9862-0012.

52. Ako to vyplýva z nájomnej zmluvy, ktorú predložil žalobca k žiadosti o priznanie príspevku na bývanie, z čl. I. tejto nájomnej zmluvy vyplýva, že predmetom zmluvy je prenájom samostatnej časti obytného domu, evidovaného v meste B. s adresou K. XXXX/XXX. Z čl. II. vplýva, že prenajímateľ odovzdáva nájomcovi dom v stave spôsobilom na užívanie a s ktorým stavom bol nájomca uzrozumený. Prenajímateľ sa zaväzuje poskytnúť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním domu. Z čl. III. tejto zmluvy vyplýva, že nájomca je povinný užívať dom a príslušenstvo k domu patriace riadne a v súlade s dobrými mravmi.

53. Ako to vyplýva z citovaných článkov nájomnej zmluvy zo dňa 13.08.2014, uzavretej medzi prenajímateľkou P. B. a nájomcom V. C., táto nájomná zmluva je nejasná a neurčitá. Bolo povinnosťou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v S., pobočka B. vyzvať žalobcu na odstránenie vád tejto nájomnej zmluvy. Správny súd sa nestotožňuje s názorom správnych orgánov, že žalobca zamlčal rozhodujúce skutočnosti pre priznanie nároku na bývanie. Správny orgán pri posudzovaní jeho žiadosti sa uspokojil s doložením nájomnej zmluvy a potvrdením o zaplatení nájomného. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina zo dňa 04.09.2014 č. HE2/PHNAŠSD/ SOC/2014/9900 ani nevyplýva, že by skúmal správny orgán, či žalobca má prenajatý rodinný dom alebo len jeho časť a uspokojil sa s tým, že predložil nájomnú zmluvu a potvrdil potvrdenie o zaplatení nájomného.

54. Ako to vyplýva z nájomnej zmluvy a aj zo sociálneho šetrenia, žalobca v predmetnom rodinnom dome má jednu miestnosť, kde má svoje osobné veci, ale užíva celý dom. Aj keď tento dom neužíva sám, ale užíva ho aj jeho vlastníčka. Dá sa predpokladať a možno považovať žalobcu za člena domácnosti v rodinnom dome č. XXXX na ul. K., B., a preto ako taký spĺňal podmienky pre priznanie príspevku na bývanie podľa § 14 ods. 3 písm. b) a ods. 5 písm. c) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

55. Vzhľadom na uvedené súd rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) S.s.p. zrušil z dôvodu, že správne orgány vec nesprávne právne posúdili a zároveň nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia, keďže z nich nevyplýva, prečo nemožno posudzovať žalobcu za nájomcu rodinného domu a prečo sa domnievajú, že zavinil neprávom vyplatený príspevok na bývanie.

56. V ďalšom konaní bude povinnosťou správnych orgánov postupovať v zmysle vyššie uvedeného, vec opätovne posúdiť, zaoberať sa dôslednejšie nájomnou zmluvou, ktorá bola podkladom pre priznanie príspevku na bývanie a odôvodniť, prečo nie je súladná s príslušnými ustanoveniami Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, teda z ustanovenia § 14 ods. 3 písm. a) a b) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

IX.

57. Vzhľadom na to, že aj keď bol žalobca v konaní úspešný, neuplatnil si nárok na náhradu trov konania a súd nezistil, že by mu trovy konania vznikli, preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 1 S.s.p.) na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.