Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-161-2016.pdf
PDF · 89.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8C/161/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 243 368, právne zastúpený advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica proti žalovanému: P. O., Z.. XX.XX.XXXX. K.. B. H. J., o zaplatenie 649,36 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 149,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 18.02.2015 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 500 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 18.02.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.05.2016, sa žalobca pôvodne domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 649,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 18.02.2015 do zaplatenia, titulom nesplateného spotrebiteľského úveru. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 17.12.2014 došlo medzi stranami k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a dňa 18.01.2015 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému bezúročný úver vo výške 500 eur. Zmluva bola uzavretá na diaľku, prostredníctvom internetovej komunikácie tým spôsobom, že veriteľ zaslal žalovanému predzmluvný formulár s návrhom zmluvy a žalovaný vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s dojednanou odplatou za poskytnutie úveru vo výške 149,36 eur do 17.02.2015, avšak doposiaľ nezaplatil žiadnu úhradu.
2. S poukazom na § 297 písm. b ) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, nakoľko vo veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 29.09.2016, pred prvým pojednávaním vo veci ako aj pred predbežným prejedaním sporu, vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 149,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 18.02.2015 do zaplatenia späť bez odôvodnenia, v tejto časti žiadal konania zastaviť a zaviazať žalovaného len na zapletenie sumy 500 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 18.02.2015 do zaplatenia.
4. S poukazom na uvedený dispozičný úkon žalobcu súd konanie v späťvzatej časti zastavil v I. výroku tohto rozsudku, bez zisťovania stanoviska žalovaného v zmysle § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP.
5. Súd sa oboznámil so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18.01.2015 (č.l. 7), rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky zo dňa 17.12.2014 (č.l. 4), výpisom z účtu žalobcu (č.l. 8), a zistil nasledovný skutkový stav:
Strany sporu uzavreli dňa 17.12.2014 na diaľku, prostredníctvom internetovej komunikácie, rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (č.l. 4).
Podľa čl. IV. bod 1 tejto rámcovej zmluvy, sa klient zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.
Podľa čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy, v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátane nasledovne: spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady 15 eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške 10 eur, rovnako aj pri vypracovaní tretej upomienky, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania 4 upomienky - celkové náklady vo výške 30 eur.
Dňa 18.01.2015 uzavreli strany zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka (č.l. 8).
Žalobca poskytol žalovanému bezúročný úver 500 eur prevodom z jeho bankového účtu na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 649,36 eur do 17.02.2015. V ďalej časti zmluvy sa uvádza, že celkove náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 149,36 eur a celkové náklady na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 2305 %.
6. Podľa § 2, písm. a), písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy 1) nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, 2) zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že spotrebiteľskými zmluvami sú všetky pomenované aj nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté. Pre kvalifikáciu zmluvy, ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, uzaviera sa medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, a spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech, a jeho jediná možnosť naloženia s návrhom zmluvy je alternatívna, a to buď prijme návrh zmluvy alebo návrh zmluvy odmietne. Zákon o ochrane spotrebiteľa zároveň pri identifikácii spotrebiteľských zmlúv odkazuje na ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva, upravená zákonom, aj nepomenovaná zmluva, môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho spoločenstva to zdôraznil právnym názorom „Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“.
Podľa § 2 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, b), bod 7. a 8. finančnou službou, služba poskytovaná (7.) veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, alebo (8.) inou osobou s obdobným predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené v prvom až siedmom bode, c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.
Podľa § 8 zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z., predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými mravmi je: a) skutočnosť, že príslušný právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, b) právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.
7. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi stranami bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 500 eur ktorý mal splatnosť do 1 mesiaca, pričom predmetný úver bol bezúročný ako vyplýva z ustanovení rámcovej zmluvy, avšak zároveň bol žalovaný povinný zaplatiť poplatok za jeho poskytnutie 149,36 eur. RPMN uvedeného úveru predstavovala 2 305 %. Žalobca vyjadroval celkové náklady vo výške 149,36 eur s odkazom na § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Takéto dojednanie je podľa názoru súdu v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, pretože zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa aj podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia sankcionuje jeho neplatnosťou , nakoľko v zmluve uvedená RPMN vo výške 2305%, je neprípustná a neprimeraná, a to aj s poukazom na maximálnu výškou odplaty pri poskytovaní spotrebiteľských úverov.
8. Nakoľko sa však žalobca, po čiastočnom späťvzatí žaloby, domáhal od žalovaného iba zaplatenia sumy poskytnutého úveru t.j. 500 eur, z ktorej žalovaný doposiaľ nič neuhradil, súd podanej žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi, titulom nesplateného spotrebiteľského úveru sumu 500 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne (určeným podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) od 18.02.2015 t.j. odo dňa nasledujúceho po dohodnutej lehote splatnosti poskytnutého úveru.
9. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 649,36 eur s príslušenstvom, pričom následne vzal podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 149,36 eur s príslušenstvom späť bez odôvodnenia. V tejto časti tak zastavenie konania procesne zavinil samotný žalobca (t.j. v tejto časti bol úspešný žalovaný), preto súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.