Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_15C-104-2013.pdf
PDF · 97.52 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/104/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou právnej veci žalobkyne: H. W., B.. XX.X.XXXX, X. Z. Č.. XX/XX, Z., právne zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 868 434, so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1.) GINA ACCESSORY s.r.o., IČO: 45 870 110, so sídlom Bratislavská 10, 080 01 Prešov, 2.) H. Z., B.. XX.X.XXXX, X. T. B. XXXX/ XX XXX XX L., žalovaná v 2. rade zastúpená: JUDr. Róbert Čalfa, nar. 13.6.1976, bytom Ondavské Matiašovce 146, v konaní o zaplatenie 4.150,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu voči žalovanej v 2. rade zamieta.
II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej v 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom, súdu doručeným 09.04.2013 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 4.150 Eur s 0,1 %-ným poplatkom z omeškania denne zo sumy 400 Eur počnúc od 24.04.2012 do 31.05.2012, zo sumy 400 Eur počnúc od 24.04.2012 do 02.07.2012, zo sumy 300 Eur počnúc od 24.04.2012 do 12.07.2012, zo sumy 400 Eur počnúc od 24.04.2012 do 01.08.2012, zo sumy 400 Eur počnúc od 24.04.2012 do 04.09.2012, zo sumy 150 Eur počnúc od 24.04.2012 do 07.01.2013, zo sumy 4.150 Eur počnúc od 24.04.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobný návrh odôvodnila tým, že dňa 24.04.2012 žalobkyňa ako veriteľka a žalovaná v 1. rade ako dlžníčka uzavreli Dohodu o splátkach, na základe ktorej žalovaná v 1. rade sa zaviazala zaplatiť sumu vo výške 6.200 Eur v mesačných splátkach po 400 Eur vždy k 30-tému dňu príslušného kalendárneho mesiaca do zaplatenia uznaného dlhu, počnúc mesiacom máj 2012 a zároveň uznala v celom rozsahu dlh čo do výšky aj do dôvodu v sume 6.200 Eur vrátane záväzku zaplatiť poplatok z omeškania 0,1 % denne z dlžnej sumy. Dňa 24.04.2012 žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade uzavreli Zmluvu o pristúpení k záväzku, na základe ktorej žalovaná v 2. rade ako nový dlžník stáva sa popri pôvodnom dlžníkovi dlžníkom voči žalobkyni s povinnosťou zaplatiť jej 6.200 Eur s dohodnutým poplatkom z omeškania vo výške 0,1 % denne od 24.04.2012 do zaplatenia. Žalovaná z dlžnej sumy uhradila 2.050 Eur a od 07.01.2013 dlh nesplácala. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalované v 1. a 2. rade dňa 09.04.2013 na zaplatenie 4.150 Eur s príslušenstvom, žalované si povinnosť ani po dodatočne poskytnutej lehote nesplnili.
2. Pred vydaním platobného rozkazu právny zástupca žalobkyne upravil príslušenstvo pohľadávky tak, že požadoval zaplatiť zákonný úrok z omeškania 9 % ročne z jednotlivých dlžných splátok.
3. Dňa 16.05.2013 vydal Okresný súd Prešov platobný rozkaz v znení, v ktorom uložil žalovanej v 1. a 2. rade v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 4.150 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 400 Eur od 24.4.2012 do 31.5.2012, zo sumy 400 Eur od 24.4.2012 do 2.7.2012, zo sumy 300 Eur od 24.4.2012 do 12.7.2012, zo sumy 400 Eur od 24.4.2012 do 1.8.2012, zo sumy 400 Eur od 24.4.2012 do 4.9.2012, zo sumy 150 Eur od 24.4.2012
do 7.1.2013, zo sumy 4.150 Eur od 24.4.2012 do zaplatenia a nahradili trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 249,00 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 571,90 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, alebo aby v tej istej lehote podali odôvodnený odpor na tomto súde.
4. Dňa 04.06.2013 doručila žalovaná v 2. rade odpor proti platobnému rozkazu s odôvodnením, že k prevzatiu dlhu žalovanej v 1. rade žalovanou v 2. rade nebol daný súhlas manžela žalovanej v 2. rade, ktorý absentuje aj pri uznaní dlhu.
5. Súd v konaní rozhodoval na základe nároku v zmysle pripustenej zmeny petitu „Odporkyne v 1. a 2. rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 4.150,- € s 8 % úrokom z omeškania počnúc od 1.6.2012 až do zaplatenia, odporkyne v 1. a 2. rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu súdneho poplatku vo výške 249,- € priamo na účet právneho zástupcu navrhovateľky ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., č.ú. 0505387028/0900 SLSP, a.s. pobočka Prešov, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.715,69 €, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“
6. Okresný súd Prešov rozhodol dňa 27.12.2013 rozsudkom tak, že uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.150,- Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne od 1.6.2002 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobný návrh voči žalovanej v 2. rade zamietol. Rozsudok súdu I. inštancie nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k žalovanej v 1. rade dňa 29.1.2014. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že nepochybne bolo preukázané uznanie dlhu žalovanou v 1. rade. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade bol ako dôkaz predložená Zmluva o pristúpení k záväzku uzavretá podľa § 534 OZ, ktorej účastníkmi boli pôvodný dlžník a nový dlžník, teda jedná sa zmluvný vzťah medzi dvoma dlžníkmi pôvodným a pristupujúcim. V takom prípade nemá veriteľ právo domáhať sa plnenia dlhu voči pristupujúcemu dlžníkovi, len voči pôvodnému dlžníkovi, teda žalovanej v 1. rade. Z uvedeného dôvodu súd návrh voči žalovanej v 2. rade zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.
7. Voči rozsudku súdu I. inštancie podal odvolanie právny zástupca žalobkyne, keď ako dôkaz predložil Uznanie dlhu a Dohodu o splátkach uzavretú podľa § 558 a § 51 a nasl. OZ medzi H. W. a H. Z., podľa ktorej žalovaná v 2. rade uznala čiastku vo výške 4.150,- Eur ako svoj dlh čo do dôvodu a výšky vzniknutý z titulu neplnenia si svojich povinností v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.8.2010 voči veriteľovi ku dňu podpisu dohody. Dohoda je podpísaná 24.4.2012.
8. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 10Co/19/2014-103 zrušil rozsudok súdu I. inštancie v zamietajúcej časti vo vzťahu k žalovanej v 2. rade a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd I. inštancie nevyhlásil uznesenie, ktorým končí dokazovanie a s poukázaním na to, že žalobkyňa predložila Dohodu o uznaní dlhu a Dohodu o splátkach medzi ňou a žalovanou v 2. rade zo dňa 24.4.2012 mohla v odvolacom konaní predkladať aj ďalšie dôkazy, s ktorými sa má okresný súd vysporiadať.
9. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, Uznaním dlhu a Dohody o splátkach zo dňa 24.04.2012, Zmluvou o pristúpení k záväzku zo dňa 24.04.2012, výpisom z účtu na meno žalobkyne o poukázaní splátok uznaného dlhu, písomnými stanoviskami oboch sporových strán, výsluchom svedka G. Z., návrhom na pripustenie zmeny petitu žaloby súdu doručené 08.11.2013, ako aj ďalším spisovým materiálom a doplnil dokazovanie oboznámením namietaného dôkazu uznaním dlhu a Dohody o splátkach medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade zo dňa 24.4.2012, spisovým materiálom Okresného súdu Prešov v konaní 11C/105/2013 a zistil tento skutkový stav:
10. Zhodne so skutočnosťami uvádzanými v žalobnom návrhu súd zistil, že dňa 24.04.2012 žalobkyňa H. W. ako veriteľ a GINA ACCESSORY s.r.o. so sídlom Prešov, Bratislavská 10, v zastúpení konateľkou spoločnosti H. Z. ako dlžníkom uzavreli Dohodu o splátkach žalovanou v 1. rade uznaného dlhu vo výške 6.200 Eur z titulu neplnenia si povinnosti v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.11.2011 voči žalobkyni ako veriteľovi, pričom dlžník zároveň uznáva poplatok z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 6.200 Eur od 24.04.2012d do zaplatenia. (čl. II) Účastníčky dohody sa dohodli na splátkach dlhu vo výške 400 Eur mesačne splatných do 30-tého dňa príslušného kalendárneho mesiaca až do konečného zaplatenia uznaného dlhu, počnúc mesiacom máj 2012. (čl. III) Dohoda o splátkach v čl. III, bod 4 obsahuje dojednanie o následku straty výhody splátok v prípade
neuhradenia niektorej splátky a nárok oprávneného domáhať sa zaplatenia pohľadávky súdnou cestou bez povinnosti ďalšej výzvy. V čl. IV Záverečné ustanovenia je vyhlásenie účastníkov zmluvy, že dohodu uzatvárajú dobrovoľne, slobodne, s plným pochopením obsahu a právneho významu, bez tiesne a nátlaku s vylúčením vypovedateľnosti a odvolateľnosti platnosti a účinnosti tejto dohody.
11. V rovnaký deň 24.04.2012 uzatvorili žalovaná v 1. rade ako pôvodný dlžník a žalovaná v 2. rade ako nový dlžník Zmluvu o pristúpení k záväzku podľa § 533 a násl. OZ, kde v článku II Zmluvy je odkaz na uznanie dlhu a dohody o splátkach zo dňa 24.04.2012 uzavretej medzi pôvodným dlžníkom (žalovanou v 1. rade) a H. W. o povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi 6.200 Eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,1 % denne od 24.04.2012. V bode III je vyhlásenie, že podpisom tejto zmluvy preberá dlh uvedený v čl. II nový dlžník a stáva sa tak popri pôvodnom dlžníkovi povinným zaplatiť dlh uvedený v čl. 2 tejto zmluvy veriteľovi. V bode IV obe zmluvné strany podpismi potvrdzujú, že prejavená vôľa bola slobodná, vážna a bez omylu.
12. Žalovaná v 1. rade zastúpená štatutárnou zástupkyňou H. Z., ktorá ako fyzická osoba je zároveň žalovanou v 2. rade v písomnom stanovisku súdu doručenom 22.07.2013 uviedla, že ako fyzická osoba odstúpila od zmluvy s pôvodným dlžníkom jednostranným vyhlásením dňa 29.05.2013 (súdu predložila odstúpenie od zmluvy zo dňa 29.05.2013, v ktorom uvádza, že zmluva bola uzatvorená v tiesni a za nevýhodných podmienok, preto od nej odstupuje). Ďalej žalovaná v 2. rade dôvodí, že k prevzatiu dlhu spoločnosti GINA ACCESSORY s.r.o. žalovanou v 2. rade nebol daný písomný súhlas manžela v zmysle § 145 ods. 1 OZ a uznaný dlh je chybne určený do dôvodu a do výšky, pričom dôvody sa žalovanej v 2. rade ako fyzickej osoby netýkajú, pretože zmluva bola uzatvorená žalobkyňou a žalovanou v 1. rade. K pristúpeniu k záväzku dňa 24.04.2012 žalovanou v 2. rade malo dôjsť po predchádzajúcom psychickom nátlaku a nepriamych vyhrážkach zo strany manžela žalobkyne Š. W., teda žalovaná v 2. rade namieta neslobodu vôle v zmysle § 37 OZ a porušenie dobrých mravov v zmysle § 39 OZ. V neposlednom rade žalovaná v 2. rade poukazuje na to, že záväzok splácala ako štatutárny zástupca právnickej osoby, nie ako fyzická osoba. Nesúhlasila preto so žalobou vo vzťahu k žalovanej v 2. rade.
13. Právnym zástupcom žalobkyne predložený listinný dôkaz, ktorý podľa dovolacieho súdu nebol súdom I. inštancie vyhodnotený, z dôvodu čoho bol rozsudok súdu I. inštancie zrušený vo vzťahu k žalovanej v 2. rade obsahuje Uznanie dlhu a Dohodu o splátkach uzavretú podľa § 558 a § 51 a nasl. OZ medzi H. W. ako veriteľom a H. Z. ako dlžníkom, kde podľa čl. I si účastníci touto dohodou definitívne a neodvolateľne vysporiadavajú všetky záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré dlžníkovi vznikli z dôvodu neplnenia si svojich povinností v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.8.2010, nakoľko dlžník riadne a včas neplatil veriteľovi dohodnuté nájomné za prenájom nebytových priestorov, ktoré sú vlastníctvom veriteľa. V čl. II Uznanie dlhu dlžník podpisom dohody uznáva čiastku vo výške 4.150,- Eur za svoj dlh čo do výšky dôvodu, ktorý mu vznikol z titulu neplnenia si svojich povinností v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.8.2010 voči veriteľovi ku dňu podpisu tejto dohody a zaväzuje sa tento svoj záväzok splniť veriteľovi spôsobom uvedeným v čl. III zmluvy. V čl. III zmluvy sa uvádza, že dlžník je povinný veriteľovi na jeho účet uhrádzať sumu vo výške 300,- Eur vždy do 30. dňa príslušného kalendárneho mesiaca až do konečného zaplatenia dlhu počnúc mesiacom máj 2012. Uznanie dlhu a Dohoda o splátkach je datovaná 24.4.2012.
14. Z obsahu spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/105/2013 žalobkyne H. W. a žalovanej H. Z. súd zistil, že žalobkyňa sa domáhala vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy vo výške 2.650,- Eur s 0,1 % poplatkom z omeškania denne zo sumy 300,- Eur počnúc od 15.11.2011 do 1.6.2012, zo sumy 300,- Eur počnúc 15.11.2011 do 3.8.2012, zo sumy 300,- Eur počnúc 15.11.2011 do 22.10.2012, zo sumy 150,- Eur počnúc od 15.11.2011 do 6.11.2012, zo sumy 150,- Eur počnúc 15.11.2011 do 29.11.2012, zo sumy 150,- Eur počnúc 15.11.2011 do 20.12.2012, zo sumy 150,- Eur počnúc od 15.11.2011 do 18.1.2013 a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 24.4.2012 žalobkyňa ako veriteľka a žalovaná ako dlžníčka uzavreli Dohodu o splátkach, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala uvedené zaplatiť. Jedná sa o totožnú Dohodu o uznaní dlhu a Dohodu o splátkach ako predložil právny zástupca za žalobkyňu ako dôkaz v konaní pred odvolacím súdom vo veci 15C/104/2013. V konaní 11C/105/2013 pritom okresný súd rozhodol dňa 6.11.2013 rozsudkom tak, že konanie v časti o zaplatenie poplatku z omeškania zastavil, žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 2.650,- Eur a náhrady trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 5.12.2013 ods. 1 trovy konania a 19.11.2013 v časti istiny. Významná konaní 11C/105/2013 je predovšetkým tá skutočnosť, že žalobkyňa si nároky
uplatnila v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.8.2010. V konaní 15C/104/2013 si žalobkyňa uplatnila nárok v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 15.11.2011.
15. Právny zástupca za žalovanú doručil v deň posledného súdneho pojednávania vyjadrenie, v ktorom poukázal práve na tie skutočnosti, že existovala Zmluva o prenájme nebytových priestorov zo dňa 14.8.2010 v čase, keď žalovaná podnikala ako fyzická osoba (stará nájomná zmluva) a nájomná zmluva zo dňa 15.11.2011, kde žalovaná H. Z. podnikala ako jediný spoločník a štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti GINA ACCESSORY s.r.o. (nová nájomná zmluva). Zo starej nájomnej zmluvy vznikol žalovanej dlh vo výške 4.150,- Eur, z ktorého uhradila spolu 1.650,- Eur a zostalo jej uhradiť 2.650,- Eur, na zaplatenie ktorých ju zaviazal súd rozsudkom v konaní 11C/105/2013. V konaní 15C/104/2013 sa prejednával záväzok z „novej nájomnej zmluvy“, kde dlh predstavoval 6.200,- Eur a bol dlhom spoločnosti GINA ACCESSORY s.r.o.. Listinný dôkaz predložený právnym zástupcom žalobkyne v odvolacom konaní nebol dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu I. inštancie, stalo sa tak len v dôsledku omylu sudcu. Z uvedeného dôvodu žaloba je voči žalovanej v 2. rade v celom rozsahu nedôvodná.
16. Podľa § 558 Občianskeho zákonník č. 64/1964 Zb. (ďalej „OZ“), ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
17. Uznanie dlhu je právny inštitút svojou povahou patriaci medzi zabezpečovacie právne inštitúty, pretože jeho podstatou je zjednodušenie právneho postavenia veriteľa spočívajúce v zjednodušení dôkaznej situácie a predlžení premlčacej doby. Prejavuje sa tu dualizmus právnej úpravy, pretože je odlišne upravený v Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku, pričom aj účinky uznania dlhu sú v danom prípade diametrálne odlišné. Pre tento právny úkon sa vyžaduje obligatórne písomná forma pod sankciou neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Ide o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, čím nie je vylúčené, že jeho súčasťou bude aj dohoda o splátkovom kalendári. Uznanie dlhu je právnym úkonom, preto sa naň plne vzťahuje ustanovenie o právnych úkonoch, ktorý musí byť urobený vážne, určite a zrozumiteľne. Uznanie dlhu nemožno viazať na splnenie podmienky. Uznať dlh môže len osoba plne spôsobilá na právne úkony. Z uznávacieho prejavu musí byť navyše nepochybné, ktorý záväzok dlžník svojim vyhlásením uznáva.
18. Podľa § 533 OZ, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
19. Podľa § 534 OZ, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.
20. Podľa § 533 OZ kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. V zmysle cit. zák. ust. predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Táto dohoda musí mať písomnú formu a jej obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh veriteľovi. Pôvodný dlžník nie je účastníkom tejto dohody, preto sa súhlas pôvodného dlžníka s dohodou nevyžaduje. Je tomu tak preto, že nedochádza k zmene pôvodného záväzkového vzťahu, teda pôvodný dlžník neprestáva byť dlžníkom a jeho povinnosť nezaniká. Dlžníci sú veriteľovi zaviazaní spoločne a nerozdielne a s plnením záväzku ktorýmkoľvek dlžníkom dochádza k zániku záväzkového vzťahu a záväzku.
21. Odlišná úprava je v ust. § 534 OZ v znení, že kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči veriteľovi má voči dlžníkovi „povinnosť“ poskytnúť plnenie veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne. Dohodou podľa § 534 OZ vzniká nový záväzkovoprávny vzťah výhradne medzi dlžníkom a preberateľom jeho povinnosti plniť. Jeho obsahom je povinnosť voči dlžníkovi, že namiesto neho splní záväzok veriteľovi a oprávnenie dlžníka voči preberateľovi záväzku. Pokiaľ si preberateľ túto povinnosť nesplní, môže ju na ňom dlžník vymáhať, aby poskytol sľúbené plnenie veriteľovi. V dôsledku nesplnenia povinnosti preberajúceho dlžníka ak plnil pôvodný dlžník, môže sa voči preberateľovi domáhať iba náhrady toho, čo sám veriteľovi plnil z dôvodu náhrady škody.
22. V tejto právnej veci je Zmluva o pristúpení k záväzku uzavretá podľa § 534 OZ a jej účastníkmi sú pôvodný dlžník a nový dlžník. Z uvedeného je preto zrejmé, že dohoda nie je uzavretá podľa § 533 OZ, ale podľa § 534 OZ, teda medzi dvoma dlžníkmi ako pôvodným dlžníkom a pristupujúcim (preberajúcim) dlžníkom. V takomto prípade nemá veriteľ právo domáhať sa plnenia dlhu voči pristupujúcemu dlžníkovi, len voči pôvodnému dlžníkovi žalovanej v 1. rade. V Zmluve o pristúpení k záväzku zo dňa 24.04.2012 úplne absentuje prejav vôle veriteľa, preto podľa názoru súdu žalobkyňa nemá voči žalovanej v 2. rade aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na zaplatenie dlhu. Súd žalobe vyhovel len vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a nezaoberal sa ďalšími námietkami žalovanej v 2. rade voči ktorej žalobný návrh zamietol.
23. K listinnému dôkazu, ktorý bol doložený v odvolacom konaní súd uvádza, že tento bol predložený absolútne irelevantne, pretože o nároku z neho vyplývajúcom rozhodol súd už v konaní 11C/105/2013 žalobkyne H. W. a žalovanej H. Z., keď zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.650,- Eur, konanie v časti o zaplatenie poplatku z omeškania zastavil a rozhodol oj trovách konania. Dôvodnosť nároku voči žalovanej v 2. rade ako fyzickej osoby vyplývajúcej zo Zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 15.11.2011 (nová nájomná zmluva) je voči žalovanej ako fyzickej osobe absolútne nedôvodný a nepreukázaný pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v 2. rade.
24. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
25. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p. (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p. (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade rozhodol tak, že uložil povinnosť neúspešnej žalobkyni nahradiť žalovanej v 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.