Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-55-2012.pdf
PDF · 122.76 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/55/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Staněkom, v právnej veci žalobcu: Magellan Slovakia, s.r.o., Zochova 5, Bratislava, IČO: 44 414 315 zastúpený advokátkou JUDr. Ľudmilou Penz Vachulovou, Krížna 47, Bratislava, proti žalovanému Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, o zaplatenie 807 000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 510 258,38 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 16.7.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 26%.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca spoločnosť REBLOK a.s., Bratislava sa návrhom doručeným súdu dňa 09.03.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 510 258,38 eur s príslušenstvom. Pôvodný žalobca vo svojom návrhu na začatie konania uviedol, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.03.2010 kúpil od žalovaného do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Bratislave - katastrálne územie D. a to parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/XX, A.. Č.. XXXXX/XX a stavbu súp. č. XXX stojaca na pozemku parc. č. XXXXX/X (stavbu bývalej materskej škôlky skladajúcej sa z troch pavilónov A,B a C). Časť kupovanej stavby súp. č. XXX a to konkrétne pavilón B (v nájomnej zmluve označený ako pavilón 2), užíval pôvodný žalobca na základe nájomnej zmluvy zo dňa 30.04.2002. Časť tejto stavby - pavilón C (v nájomnej zmluve označený ako pavilón 3) užíval pôvodný žalobca na základe nájomnej zmluvy zo dňa 14.02.2002. So súhlasom žalovaného vykonal pôvodný žalobca v rokoch 2002 až 2009 rozsiahlu rekonštrukciu ním užívaných častí stavby (pavilónu B a pavilónu C). Žalovaný súhlasil so zhodnotením nehnuteľnosti súp. č. XXX formou rekonštrukcie pavilónu B a C, nezaviazal sa však uhradiť pôvodnému žalobcovi náklady investované do svojho majetku. Nájomné zmluvy zanikli dňa 15.7.2010, kedy sa pôvodný žalobca stal výlučným vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti. Zhodnotenie stavby predstavuje sumu 510 258,38 eur. Žalovaný svoj záväzok voči pôvodnému žalobcovi teda to, o čo sa zvýšila hodnota nehnuteľností neuhradil.
2. Súd vo veci vydal dňa 13.04.2011 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že ak mal nájomca súhlas prenajímateľa so zmenou veci, ale tento sa mu nezaviazal na úhradu nákladov s tým spojených, nemôže požadovať úplnú úhradu nákladov, ale iba to, o čo sa prenajímateľ na jeho úkor obohatil t.j. zhodnotenie veci. Ďalej namietal, že pokiaľ ide o určenie výšky protihodnoty toho o čo sa zvýšila hodnota veci môže byť základným princípom jej výpočtu rozdiel medzi všeobecnou hodnotou majetku po ukončení nájmu a všeobecnou hodnotou majetku daného do nájmu základným predpokladom jej výpočtu.
3. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 09.03.2012 požiadal pôvodný žalobca o pripustenie zmeny petitu návrhu tak, že nový petit bude znieť: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 807 000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 510 258,38 eur od 16.07.2010 do 07.03.2012 a zo sumy 807 000,- eur od 08.03.2012 do zaplatenia, náhradu trov konania za súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do 15-tich dní odo dňa právoplatného skončenia konania. Súd uznesením zo dňa 29.06.2012 č.k. 18C/55/2012-258 v spojení s opravným uznesením zo dňa 01.03.2013 pripustil zmenu petitu návrhu tak, ako o jej pripustenie žalobca požiadal.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: kúpnej zmluvy, listu vlastníctva č. XX, kat. úz. D., zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.04.2002, dodatku č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.04.2002, dodatku č. 2 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.04.2002, zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.02.2002, dodatku č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.04.2002 dodatku č. 2 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.04.2002, súhlasu žalovaného s rekonštrukciou objektu zo dňa 12.09.2002, súhlasu žalovaného navýšením investičných nákladov zo dňa 14.04.2006, rozhodnutia mestskej časti Bratislava F. č. F.-X/Zar-XX, rozhodnutia mestskej časti Bratislava Ružinov č. Z./.-X/KAR- X znaleckého posudku č. XXX/XXXX, znaleckého posudku č. XX/XXXX, výzvy na konanie, žiadosti o vyporiadanie investícií vložených do objektu na M. X.. Č.. X S. N., listov pôvodného žalobcu zo dňa 02.11.2010, a 06.12.2010, žiadosti o odborné usmernenie, odpovede na žiadosť o odborné usmernenie listov žalovaného zo dňa 27.07.2010 a 15.11.2010, žiadosti o udelenie predbežného súhlasu na rekonštrukciu, odpovede žalovaného na žiadosť o udelenie predbežného súhlasu, znaleckého posudku č. XX/XXXX, návrhu dohody o započítaní pohľadávok žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu so započítaním pohľadávok a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z kúpnej zmluvy súd zistil, že žalovaný ako predávajúci uzatvoril s pôvodným žalobcom ako kupujúcim dňa 2.3.2010 zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa nehnuteľností nachádzajúcich sa v N. - G. Ú. D. a to parc. č. XXXXX/X, parc č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/XX a stavba súp. č. XXX stojacu na pozemku parc. č. XXXXX/X.
6. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.04.2002 súd zistil, že na základe tejto zmluvy prenajal žalovaný pôvodnému žalobcovi časť stavby súp. č. XXX nachádzajúcu sa v kat. úz. D. a to pavilón č. X. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú 5 rokov. Doba trvania nájmu bola dodatkom č. 2 k tejto zmluve zo dňa 01.05.2006 predĺžená o 5 rokov do 30.04.2011.
7. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.02.2002 súd zistil, že na základe tejto zmluvy prenajal žalovaný pôvodnému žalobcovi časť stavby sp. č. 500 nachádzajúcu sa v kat. úz. D. a to pavilón č. X. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú 5 rokov. Doba trvania nájmu bola dodatkom č. 2 k tejto zmluve zo dňa 01.05.2006 predĺžená o 5 rokov do 30.04.2011.
8. Zo súhlasu žalovaného s rekonštrukciou objektu zo dňa 12.09.2002 a súhlasu žalovaného s navýšením investičných nákladov zo dňa 14.04.2006 súd zistil, že tento súhlasil s vykonaním rekonštrukcie budovy na M. X.. X S. N.. Tieto súhlasy boli následne premietnuté aj do dodatkov č. 2 k nájomným zmluvám.
9. Zo znaleckého posudku č. 157/2009 vypracovaného znalkyňou L.. M. P. súd zistil, že znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu nehnuteľností nachádzajúcich sa v N. - G. Ú. D. a to parc. č. XXXXX/ X, parc. č. XXXXX/XX, A.. Č.. XXXXX/XX, A.. Č.. XXXXX/XX, A.. Č.. XXXXX/XX, A.. Č.. XXXXX/XX a stavby súp. č. XXX stojacej na pozemku parc. č. XXXXX/X sumou 1.450.000,- eur. Hodnota stavieb bola určená sumou 1.009.907,89 eur hodnota plota bola určená sumou 9.592,75 eur a hodnota vonkajších úprav bola určená sumou 19.746,77 eur. Znalecký posudok bol zo dňa 07.10.2009.
10. Zo znaleckého posudku č. 24/2009 zo dňa 6.8.2009 vypracovaného znalcom W.. L.. F. Y. súd zistil, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu objektov č. 2 a 3 podľa pôvodného technického stavu sumou 124.000,- eur.
11. Zo znaleckého posudku č. 72/2012 súd zistil, že znalecký Ústav súdneho inžinierstva ŽU v Žiline stanovil všeobecnú hodnotu zhodnotenia nehnuteľnosti ku dňu prevodu vlastníctva sumou 807.000,- eur. Znalecký posudok bol vypracovaný 1.3.2012, súdu bol doručený 9.3.2012.
12. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 1.3.2013 tak, že žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného zaplatiť pôvodnému žalobcovi žalovanú sumu (po pripustení zmeny žaloby) 807.000,- eur s príslušenstvom a náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
13. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že na poslednom pojednávaní (1.3.2013) pred prvým rozhodnutím vo veci samej sa strana žalovaná vyjadrila, že s návrhom súhlasia, ale len čiastočne, vyjadrili ochotu zaplatiť žalujúcej strane pôvodne žalovanú čiastku, teda 510.258,38 eur vychádzajúc zo znaleckého posudku znalkyne L.. M. P.I..
14. Ako je uvedené vyššie súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu a priznal pôvodnému žalobcovi sumu 807.000,- eur s príslušenstvom, pričom svoje rozhodnutie súd právne zdôvodnil tak, že pokiaľ ide o otázku, aké náklady a kedy ich môže nájomca od prenajímateľa požadovať, je rozhodujúci predovšetkým obsah zmluvy.
Ak zmluva túto otázku neupravuje, nároky nájomcu na úhradu nákladov vynaložených na vykonanie zmien závisia od toho, či sa prenajímateľ zaviazal uhradiť náklady vynaložené na vykonané zmeny, alebo nie. Ak sa na to prenajímateľ zaviazal, nájomca je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po skončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Zákon vychádza z toho, že zmeny slúžili predovšetkým nájomcovi, a preto má prenajímateľ uhradiť iba tie náklady, ktoré viedli k trvalému zhodnoteniu veci. Odpočítanie znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci, je preto opodstatnené. Iná je situácia, ak prenajímateľ síce súhlasil so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov. Vtedy nájomca po skončení nájmu môže požadovať iba protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Je to obdoba nároku z bezdôvodného obohatenia, ktorý však možno uplatniť až po skončení nájmu. Žalovaný v priebehu konania nepopieral skutočnosť, že pôvodný žalobca počas trvania nájomného vzťahu medzi sporovými stranami zhodnotil stavebnými úpravami predmet nájmu a nepopieral ani samotnú existenciu žalovaného nároku. V prípadoch, kedy nájomca žiada po skončení nájmu nehnuteľnosti zaplatenie protihodnoty za zvýšenie hodnoty prenajímanej nehnuteľnosti, je potrebné výšku tohto nároku určiť ako rozdiel medzi cenou akú by mala nehnuteľnosť bez jej zhodnotenia nájomcom a cenou akú dosiahla v čase ukončenia nájmu po jej zhodnotení Práve takto určil výšku zhodnotenia nehnuteľnosti aj Ústav súdneho inžinierstva ŽU v Žiline, ktorý vypracoval znalecký posudok na základe objednávky žalovaného.
15. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný včas odvolanie. Odvolanie podal aj pôvodný žalobca, ale len do trov konania.
16. Počas odvolacieho konania pôvodný žalobca navrhol súdu pripustiť zmenu žalobcu z pôvodného žalobcu REBLOK a.s. na spoločnosť Magellan Slovakia, s.r.o., Zochova 5, Bratislava z dôvodu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.2.2014.
17. Krajský súd v Bratislave, uznesením č.k. 6Co445/2013-319 zo dňa 6.5.2014 pripustil zámenu strán sporu na strane aktívne legitimovanej v súlade s procesným návrhom pôvodného žalobcu spoločnosti REBLOK a.s., vychádzajúc z ustanovenia § 92 ods. 2,3 O.s.p. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 15.5.2014. Následne odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom vychádzal - vo svojom zrušujúcom uznesení z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé.
Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, čím je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné odvolacím súdom najmä v súvislosti so žalovanou sumou, v nadväznosti na znalecký posudok Ústavu. Súd prvého stupňa síce vo svojom odôvodnení poukázal na znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, avšak tento dôkaz, o ktorý oprel svoje rozhodnutie vo veci samej riadne nevyhodnotil, len veľmi stroho naň poukázal.
Z obsahu spisu podľa odvolacieho súdu vyplýva, že po tom, ako bol zo strany pôvodného žalobcu predložený predmetný v poradí už 3 znalecký posudok, súd prvého stupňa vytýčil pojednávanie na deň 3.12.2012 a následne na deň 21.1.2013, pričom vzhľadom na možnosť mimosúdneho zmierenia, bol následne termín pojednávania odročený na deň 1.3.2013 pričom ani na jednom z týchto pojednávaní súd prvého stupňa predmetný dôkaz neoboznámil i keď na pojednávaní zo dňa 1.3.2013 právni zástupcovia sporových strán sa k znaleckému posudku vyjadrovali.
Takéto konštatovanie zo strany odvolacieho súdu, po prijatí nového procesného predpisu (C.s.p.) účinného od 1.7.2016, v tejto veci už nebude možné.
Odvolací súd nespochybnil znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva, avšak poukázal na nedostatočné zdôvodnenie súdu prvého stupňa podľa §157 ods. 2 O.s.p., keď z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé či suma 807.000,- eur bola stanovená na celú nehnuteľnosť - objekt Materskej škôlky M., resp. či znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline posudzoval celú zlúčenú stavbu (pavilóny A, B, C) a ďalšie nehnuteľnosti, ktoré boli výlučne predmetom nájomných zmlúv. V danom prípade ide totiž o listinný dôkaz (§ 125 O.s.p.), ktorý dôkaz súd hodnotí podľa svojej úvahy (§ 132 O.s.p.). Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (článok 46 Ústavy SR). Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. Výsledky hodnotenia dôkazu sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku, lebo z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva súdu povinnosť v odôvodnení jeho rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal, prípadne akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov súd riadil. Keďže súd prvého stupňa na už v poradí už tretí znalecký posudok v písomnom vyhotovení odôvodnenia svojho rozhodnutia síce poukázal, ale ho riadne nevyhodnotil, žalovaný ktorý si predmetný znalecký posudok sám objednal, následne v odvolaní spochybnil. Odvolací súd z predmetného znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline poukázal na list odporcu zo dňa 8.11.2011 (nachádzajúci sa v predmetnom znaleckom posudku), ktorý predstavuje žiadosť žalovaného o vyhotovenie znaleckého posudku a z neho vyplýva, že žalovaný špecifikoval úlohu Ústavu, keď predmetnom ocenenia má byť pavilón "B" a pavilón "C" s tým, že pôvodne prenajaté priestory boli v prevádzkovej a hygienickej nefunkčnosti, t.j. v stave, ktorý vyžadoval úpravy a investície, na ktoré prenajímateľ nemal finančné prostriedky. Následne však žalovaný namietal, že v predmetnom znaleckom posudku bola posudzovaná celá zlúčená stavba, teda spolu pavilóny A, B, C ale aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré nemali byť predmetom nájomných zmlúv.
Súd prvého stupňa podľa odvolacieho súdu zároveň nedal jasnú odpoveď, z čoho konkrétne pozostáva suma 807.000,- eur, keď zo žiadosti žalovaného o vyhotovenie znaleckého posudku vyplynulo zároveň, že žalovaný v liste pre znalecký ústav poukázal na stanovisko Ministerstva financií SR, podľa ktorého základným princípom výpočtu by mohol byť rozdiel medzi všeobecnou hodnotou majetku po ukončení nájmu (po rekonštrukcii) a všeobecnou hodnotou majetku daného do nájmu (pred rekonštrukciou), to všetko za predpokladu zohľadnenia opotrebovania vykonaných úprav, ktoré právny predchodca žalobcu mal od roku 2002 realizovať výlučne vo svoj prospech, ako i faktu, že nájomné od roku 2002 do roku 2010 nebolo zmenené, hoci predmet nájmu sa mal podľa žalovaného zhodnotiť. Súd prvého stupňa sa v priebehu konania týmito námietkami žalovaného nezaoberal a následne ich i keď sa niektoré javia, ako nedôvodné, ani nevyhodnotil a riadne neodôvodnil. Nedostatočné zdôvodnenie súdu prvého stupňa je v súvislosti so žalovanou sumou v nadväznosti na znalecký posudok ústavu, keď v predmetnom znaleckom posudku je uvedených viacero hodnôt bez jednoznačného záveru, z odôvodnenia rozhodnutia súdu nevyplýva, z čoho konkrétne pozostáva suma 807.000,- eur. Odvolací súd nespochybnil znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva, avšak poukázal na nedostatočné zdôvodnenie súdu prvého stupňa (§ 157 ods. 2 O.s.p.), keď nie je z odôvodnenia rozhodnutia súdu zrejmé, či suma 807.000,- eur bola vypracovaná na celú nehnuteľnosť objekt Materskej škôlky M.. Súd prvého stupňa nedal jasnú odpoveď z čoho konkrétne pozostáva suma 807.000,- eur. V poradí už tretí znalecký posudok súd prvého stupňa v písomnom vyhotovení odôvodnenia svojho rozhodnutia nevyhodnotil a v tomto smere jeho rozhodnutie nie je dostatočne presvedčivé.
18. Ako je uvedené vyššie v rozhodnutí žalovaný so žalobou čiastočne súhlasil, bol ochotný zaplatiť žalobcovi pôvodne žalovanú čiastku 510.258,38 eur, keď vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne L.. P.. Po vrátení veci súdu prvého stupňa od súdu odvolacieho, žalovaný svoj postoj k veci zmenil v tom zmysle, že žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Vo vyjadrení zo dňa 22.10.2014 poukazoval na existenciu §13 ods. 11 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, podľa ktorého nájomca alebo vypožičiavateľ môže požadovať úhradu nákladov spojených so zmenou na veci len v prípade, ak správca dal predchádzajúci písomný súhlas so zmenou a súčasne sa zaviazal uhradiť tieto náklady. Toto ustanovenie považoval za "lex specialis" k § 667 ods. 1 OZ. Žalovaný bol toho názoru, že priznanie žalovaného nároku žalobcovi podľa § 667 ods. 1 OZ by bolo v rozpore s ust. § 13 ods. 1 zák. č. 278/1993 Z.z., teda žiadal preto zamietnuť žalobu v plnom rozsahu, pretože aj keď žalovaný dal na zmenu veci súhlas, nie je splnená druhá podmienka priznania nároku, žalovaný sa nezaviazal k úhrade nákladov. Ďalej uviedol, že pokiaľ by súd mal iný právny názor a vec by posudzoval výlučne podľa § 667 OZ, tak v takom prípade, podľa názoru žalovaného, nájomca (pôvodný žalobca) vykonal zmeny nad rozsah súhlasu daného prenajímateľom (žalovaným), a to nad rozsah sumy 346.544,51 eur. Žalovaný sa ďalej vyjadril, že z hľadiska premlčania považujú za významné právne odlíšiť, ktoré právne nároky žalobca vyvodzuje z nájomných zmluvných vzťahov a ktoré len na základe skutočnosti, že vykonal rekonštrukciu na majetku štátu v správe Univerzitnej nemocnice Bratislava (ďalej len UNB), hoci aj so súhlasom, resp. vedomím žalovaného, ale nad rámec predmetu nájmu v priestoroch, ktoré neboli predmetom nájmu.
19. Žalobca na uvedené vyjadrenie žalovaného reagoval písomným vyjadrením zo dňa 27.10.2014 pričom, vyslovil dôrazný nesúhlas s tvrdeniami žalovaného o subsumpcii žalovaného nároku pod právny režim ust. § 13 ods. 11 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Poukazoval na to, že žalovaný nárok nie je uplatňovaný titulom nároku na úhradu nákladov v zmysle § 667 ods. 1 veta druhá OZ, ale titulom nároku na vydanie zhodnotenia predmetu nájmu podľa § 667 ods. 1 štvrtá veta OZ. Vzhľadom na uvedené podľa žalobcu je irelevantná výška nákladov, ktoré žalobca na zmenu predmetu nájmu vynaložil, nakoľko zmena predmetu nájmu, vo vzťahu ku ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok bola po vecnej stránke v plnej miere odsúhlasená žalovaným. Žalobca na tvrdenia žalovaného ohľadom rekonštrukcie majetku štátu v správe UNB nad rámec predmetu nájmu, reagoval tak, že popri rekonštrukcie Pavilónov B a C (predmet nájmu) mohlo dôjsť k realizácii čiastočnej rekonštrukcie plôch, ktoré nemal žalobca prenajaté, napr. parkoviska, ale táto skutočnosť je irelevantná, pretože v konaní si žalobca uplatňoval výlučne nárok na vydanie zhodnotenia Pavilónov B a C, ktoré mal prenajaté a ktorých rekonštrukciu schválil žalovaný a ktoré bolo vyčíslené znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.
20. Žalovaný následne podaním zo dňa 22.10.2014, ktoré bolo doručené súdu 22.12.2014 reagoval tak, že vzniesol námietku premlčania celého žalovaného nároku, ktorý žalobca subsumoval pod § 667 ods. 1 veta štvrtá OZ. Žalovaný vychádzal z toho, že UNB je štátna príspevková organizácia zriadená Ministerstvom zdravotníctva SR (ďalej len MZ SR) na ktorú sa vzťahuje zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Podľa ktorého všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom štátu vrátane udeľovania súhlasu musia mať písomnú formu, inak sú neplatné (§8b). Na platnosť nájomnej zmluvy sa vyžadoval súhlas zriaďovateľa (MZ SR), ak to tento určil svojim opatrením (§13 ods. 6 zák. č. 278/1993 Z.z.). Zmluva o nájme nebytových priestorov z 14.2.2002 bola uzatvorená do 28.2.2007 (nájom nebytových priestorov na prenájom 192,82 m2 - pavilón B) a zmluva o nájme nebytových priestorov z 30.4.2002 bola uzatvorená do 30.4.2007 (220,58 m2 - pavilón C) s tým, že tieto zmluvy boli dodatkami predĺžené o 5 rokov, až do r. 2011. V tejto súvislosti žalovaný predložil Odborné usmernenie MZ SR k vykonávaniu správy majetku štátu a nakladaniu s majetkom štátu č. M/4976/2003 zo dňa 31.7.2003 vrátane Dodatku č. 1 č. 0478-1/2003-OPP zo dňa 13.11.2003 a poukazoval na tú skutočnosť, že obidva dodatky týkajúce sa predĺženia nájomných zmlúv mali byť opatrené schválením zo strany zriaďovateľa (MZ SR) pod následkom ich neplatnosti zo zákona, čo sa v tomto prípade nestalo, súhlas zriaďovateľa nebol udelený, teda žalovaný považoval uvedené dodatky nájomných zmlúv za neplatné.
21. Žalobca dňa 17.4.2015 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom jednoznačne uviedol, že zmluvný vzťah uzavretý medzi pôvodným žalobcom a žalovaným sa riadi podľa § 261 ods. 2 Obch. zák. ustanoveniami tohto zákonníka, teda premlčacia doba je štvorročná. K otázke platnosti či neplatnosti dodatkov vzájomných zmlúv sa žalobca ale nevyjadril.
22. Žalovaný v podaní zo dňa 20.5.2015 na námietke premlčania zotrval vychádzajúc z premisy, že právny vzťah medzi sporovými stranami je vzťahom občiansko-právnym.
23. Zo znaleckého posudku č. 157/2009 znalkyne L.. M. P. zo dňa 7.10.2009 (posudok vnesený do konania - listinný dôkaz) súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti (pavilóny B,C) bola stanovená po rekonštrukcii v sume 634.707,38 eur a zo znaleckého posudku č. 24/2009 znalca W.. L.. F. Y. zo dňa 6.8.2009, ktorý bol tiež hodnotený súdom ako listinný dôkaz, bolo zistené, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu uvedených nehnuteľností pred rekonštrukciou sumou 124.449 eur. Rozdiel je teda predstavovaný sumou 510.258,38 eur, čo je pôvodná výška žalovanej pohľadávky, ktorú žalovaný v konaní nerozporoval, dokonca pred prvým meritórnym rozhodnutím okresného súdu, pred súdom vyhlásil, že súhlasí so zaplatením tejto sumy žalobcovi.
24. Podľa § 261 ods. 2 ObZ úč. v čase uzatvorenia nájomných zmlúv touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.
Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 8b ods. 1 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu úč. ku dňu 1.5.2006 všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom štátu vrátane udeľovania súhlasu podľa tohto zákona musia mať písomnú formu s výnimkou uvedenou v § 11 ods. 7, inak sú neplatné.
Podľa § 13 ods. 2 cit. zák. správca je povinný vykonať osobitné ponukové konanie podľa § 8 ods. 3 aj pri nájme nehnuteľných vecí štátu a je povinný dohodnúť také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel také alebo porovnateľné nehnuteľnosti, s výnimkou podľa odsekov 3 a 4. Správca môže uzatvoriť nájomnú zmluvu len s tým záujemcom, ktorý ponúkne najvyššie nájomné.
Podľa § 13 ods. 6 cit. zák. na platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.
25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
26. Predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v zhodnotení nehnuteľností (§ 667 ods. 1 veta štvrtá OZ).
27. Záväzkový vzťah medzi stranami súd posudzoval podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko ho nie je možné subsumovať pod § 261 Obch. zák. a ani pod odsek 2 tohto ustanovenia. Vychádzajúc z dohodnutého účelu nájmu (užívanie na účely kancelárie) v Zmluvách o nájme nebytových priestorov z 30.4.2002 a 14.2.2002, je zrejmé, že záväzkový vzťah medzi stranami sa netýka ani verejných potrieb, ani vlastnej prevádzky žalovaného. Strany si tiež nedohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať Obch. zákonníkom v zmysle § 262 Obch. zák.
28. Žalovaný namietal neplatnosť Dodatkov č. 2 k nájomným zmluvám zo dňa 1.5.2006, a to pre rozpor so zákonom č. 278/1993 Z.z. Z vyššie cit. zák. ustanovení, ako aj z listinných dôkazov založených v súdnom spise (Odborné usmernenie MZ SR k vykonávaniu správy majetku štátu a nakladaniu s majetkom štátu zo dňa 31.7.2003, č. M/4976/2003, vrátane Dodatku č. 1 zo dňa 13.11.2003, č. 0478-1/2003-OPP) vyplýva, že na uzavretie, resp. na platnosť predmetných dodatkov bol potrebný písomný súhlas zriaďovateľa žalovaného (MZ SR), ktorý to určil svojím opatrením, konkrétne v bode 1.) Dodatku č. 1 zo dňa 13.11.2003, ktorý bol účinný aj ku dňu 1.5.2006, podľa ktorého na platnosť dodatku k zmluve o nájme nehnuteľných vecí štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva v tých prípadoch, kedy sa dodatkom k zmluve mení alebo dopĺňa predmet zmluvy a mení dĺžka nájmu. Predmetnými Dodatkami č. 2 zo dňa 1.5.2006 sa menila (predlžovala) pôvodne dohodnutá dĺžka nájmu o 5 rokov, do r. 2011. Vzhľadom na uvedené je jednoznačné, že v danom prípade písomný súhlas zriaďovateľa žalovaného (MZ SR) bol potrebný. V konaní nebolo preukázané, že MZ SR takýto písomný súhlas udelilo. Preto sú Dodatky č. 2 zo dňa 1.5.2006 neplatné pre rozpor s ust. § 13 ods. 6 zák. č. 278/1993 Z.z. (§39 OZ). Dodatky č. 2 sú neplatné aj pre rozpor s ust. § 13 ods. 2 cit. zák., nakoľko ich uzatvoreniu nepredchádzalo osobitné ponukové konanie.
29. Z uvedeného vyplýva, že nájom skončil ku dňu 30.4.2007, resp. 28.2.2007, aj keď pôvodný žalobca nehnuteľnosti ďalej užíval a zo súhlasom žalovaného nehnuteľnosti aj ďalej rekonštruoval (zhodnocoval). Preto pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby nie je podstatný dátum ukončenia nájmu, ale dátum ukončenia rekonštrukčných prác. Rekonštrukčné práce prebiehali v r. 2002 až 2009 (to nepopieral ani žalovaný). Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané 10.2. 2009, teda najneskôr vtedy museli byť rekonštrukčné práce dokončené, a vtedy aj začala plynúť objektívna 3 ročná premlčacia doba (vznik bezdôvodného obohatenia). Znalecký posudok č. 157/2009 L.. M. P., ktorým bola určená všeobecná hodnota nehnuteľností po jej zhodnotení, bol vypracovaný 7.10.2009. Najskôr v tento deň sa mohol pôvodný žalobca dozvedieť výšku bezdôvodného obohatenia a teda mohla začať plynúť 2 ročná subjektívna premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba uplynula 10.2.2012 a subjektívna doba 7.10.2011. Žaloba na zaplatenie sumy 510.258,38 eur bola podaná na súd dňa 9.3.2011, teda pred uplynutím objektívnej aj subjektívnej premlčacej doby. Zmena žaloby na zaplatenie 807.000,- eur bola podaná na súd dňa 9.3.2012, teda po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Teda pokiaľ sa aj pôvodný žalobca dozvedel o tom, že bezdôvodné obohatenie by mohlo byť vyššie ako pôvodne žalovaná suma zo znaleckého posudku Žilinskej univerzity zo dňa 1.3.2012, je to irelevantné, nakoľko zmena žaloby bola podaná na súd až po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Vo všeobecnosti totiž platí, že objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť hoci by ešte boli podmienky pre plynutie subjektívnej premlčacej doby. Z uvedeného je zrejmé, že námietka premlčania, ktorú v konaní vzniesol žalovaný je čiastočne dôvodná a to v časti prevyšujúcej pôvodne žalovanú sumu 510.258,38 eur.
30. V časti o zaplatenie 510.258,38 eur je žaloba dôvodná. Ani samotný žalovaný v konaní nespochybňoval, že pôvodný žalobca vykonával rekonštrukčné práce na nehnuteľnostiach v tom čase patriacich štátu, ktoré spravoval žalovaný. Tiež nepopieral, že pôvodný žalobca tieto nehnuteľnosti zhodnotil. Výška zhodnotenia bola určená znaleckým posudkom znalkyne L.. P. zo dňa 7.10.2009, ktorá stanovila všeobecnú hodnotu nehnuteľností po rekonštrukcii, konkrétne pokiaľ ide o Pavilóny (budovy) B a C vo výške 634.707,38 eur. Znaleckým posudkom znalca W.. L.. F. Y. zo dňa 6.8.2009 bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností pred rekonštrukciou vo výške 124.449,- eur. Žalovaný v konaní tieto dva znalecké posudky ničím a nijako nespochybňoval. Priznanú sumu 510.258,38 eur tvorí rozdiel medzi sumou 634.707,38 eur a sumou 124.449 eur. Vo zvyšku súd žalobu zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania.
31. Pokiaľ ide o znalecký posudok Žilinskej univerzity v Žiline č. 72/2012 zo dňa 1.3.2012, týmto sa súd v rozsudku podrobnejšie nezaoberal, keďže z neho pri rozhodovaní o výške bezdôvodného obohatenia nevychádzal vzhľadom na vznesenú námietku premlčania.
32. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal so zaplatením do omeškania, súd žalobcovi priznal v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ úroky z omeškania, ktorých výška je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Z listu žalovaného zo dňa 15.7.2010 adresovaného Ministerstvu financií SR (č.l.66 spisu) vyplýva, že pôvodný žalobca si od žalovaného uplatňuje náhradu z titulu technického zhodnotenia objektov prenajatých nehnuteľností vo výške 510.258,38 eur. Z toho je zrejmé, že najneskôr dňa 15.7.2010 vyzval pôvodný žalobca žalovaného na zaplatenie tejto sumy. Žalovaný sa teda dostal do omeškania dňa 16.7.2010, od ktorého dátumu súd žalobcovi úroky z omeškania priznal tak, ako to aj v žalobe žiadal.
33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný v cca 63% uplatneného nároku (v tejto časti bol žalovaný neúspešný) a neúspešný v cca 37% uplatneného nároku (v tejto časti bol žalovaný úspešný). Súd preto trovy konania pomerne rozdelil a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 26% (63% - 37%).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo, k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedené v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§48 ods. 2 EP).