Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/12/2016

Potvrdené rozhodnutím 21Cob/78/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: 1/ F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, 2/ E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, A., Rakúska republika, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Dušan Mikuláš, Nejedlého 29, Bratislava, proti žalovanému: Martin Kvasnica, nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, IČO: 41 913 108, zastúpený: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., Ševčenkova 5, Bratislava - Petržalka, o zaplatenie 5.356,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 23Cb/12/2016 - 44 zo dňa 08.02.2017 takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcom 1/ a 2/ súd voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcov: 1./ F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX a X./ E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, A., J. republika, obaja zastúpení: JUDr. Dušan Mikuláš, advokát so sídlom Nejedlého 29, Bratislava, proti žalovanému: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, zastúpený: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Ševčenkova 5, Bratislava - Petržalka, IČO: 50 217 020, o zaplatenie 5.356,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu vo výške 5.356,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.356,- eur od 09.12.2013 do zaplatenia k rukám právneho zástupcu žalobcov, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou zo dňa 25.01.2016, doručenou súdu dňa 26.01.2016, upresnenú podaním zo dňa 30.03.2016, domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 5.356,- eur s príslušenstvom na základe toho, že žalovaný pre nich realizoval stavebné práce, ktorých cena bola dohodnutá a zaplatená vo výške 62.940,83 eur. Neskôr po revízii reálne zrealizovaných prác a dodaného materiálu došlo medzi stranami k zisteniu, že žalovaný nedodal práce a materiál v hodnote žalovanej istiny 5.356 eur, čo žalovaný písomne uznal čo do výšky a dôvodu v dohode o uznaní dlhu/záväzku zo dňa 08.06.2013, čím sa žalovaný na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 23Cb/12/216-15 zo dňa 26.04.2016, voči ktorému podal žalovaný odpor.

3. V podanom odpore proti platobnému rozkazu žalovaný namietal, že dňa 21.06.2012 bola medzi ním ako zhotoviteľom a žalobcami ako objednávateľmi uzatvorená zmluva o dielo č. 2/2012. V zmysle predmetnej zmluvy sa žalovaný zaviazal vykonať pre objednávateľa dielo tak ako bolo dojednané v zmluve. Žalobcovia sa za zhotovenie diela zaviazali zaplatiť cenu diela vo výške 62.940,83 eur, ktorá bola stranami dojednaná ako cena podľa rozpočtu v zmysle čl. 7 predmetnej zmluvy o dielo. Žalovaný riadne vykonal všetky stavebné práce, ktoré boli potrebné na zhotovenie diela a žalobcovia zaplatili za vykonanie diela zmluvne dojednanú cenu v plnej výške. Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že z jeho strany nedošlo k dodaniu prác a materiálu vo výške 5.356 eur. Zároveň mu nebolo známe, na základe čoho bola ustálená výška sumy 5.356 eur. Zo strany žalobcov mu neboli oznámené žiadne vady diela. Tiež neexistuje žiadny právny titul, ktorý by zakladal vznik bezdôvodného obohatenia. Dohodu o uznaní dlhu/ záväzku podpísal pod nátlakom a vplyvom výhražných vyjadrení zo strany žalobcov na jeho osobu. Z

obsahu predloženej dohody o uznaní dlhu/záväzku nie je jednoznačne ustálený dôvod vzniku záväzku ani spôsob výpočtu jeho výšky. Podľa čl. 1 bod 1.3 dohody mal záväzok vzniknúť preplatením ceny diela, na druhej strane podľa čl. 1 bod 1.4 dohody je ako dôvod vzniku predmetného záväzku nezrealizovanie stavebných prác v zmysle zmluvy o dielo. Dôvod vzniku žalovaného nároku je nejasný a zmätočný.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k odporu označili podaný odpor za účelový s cieľom oddialiť povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcom jeho záväzok. Žalovaný bez nátlaku a dobrovoľne uznal dôvody vzniku pohľadávky, o ktorých mal vedomosť.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom strán, oboznámením sa s dohodou o uznaní dlhu/ záväzku zo dňa 08.06.2013, s mailovou komunikáciou zo dňa 10.09.2014 (č.l. 36 spisu) a návrhom zmluvy o pôžičke (č.l. 37 spisu) a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Právny zástupca žalobcov v konaní uviedol, že žalobcovia si uplatňujú bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktorý ešte ako živnostník vykonával stavebné práce. Došlo k zisteniu, že tieto práce boli preplatené tak, ako je to uvedené v dohode o uznaní záväzku a žalovaný sa zaviazal k preplateniu čiastky vo výške žalovanej istiny v lehote 6 mesiacov od uznania záväzku, resp. podľa dohody sa zaviazal, že po lehote 6 mesiacov spíše notársku zápisnicu k dosiahnutiu exekučného titulu, k čomu nedošlo.

7. Žalobca v 1. rade v konaní uviedol, že podľa zmluvy o dielo, peniaze dostával žalovaný v splátkach dopredu, vždy v každej časti niečo nedokončil. Z tých peňazí, ktoré dostával ukončoval staré, pokračoval v niečom, čo chcel dobehnúť a potom to dospelo k tomu, že dostal ďalšie peniaze na to, aby pokračoval v práci, aby nakúpil materiál, až ukončili spoluprácu. Urobila sa inventúra, v inventúre vznikol vyčíslený dlh. Bolo to robené podľa prílohy, ktorá bola ako rozpočet v zmluve o dielo, a vznikol vlastne takýto preplatok vo výške 5.356 eur, čo žalovaný uznal, že to na tej stavbe vzniklo. Následne bola spísaná dohoda o uznaní dlhu, ktorý uznal, a zaviazal sa to vrátiť, k čomu nedošlo. Inventúru robil na počítači spolu so žalovaným. K predloženej mailovej komunikácii, kde bol návrh zmluvy o pôžičke nevedel uviesť, z akého dôvodu ju zasielal žalovanému. Poprel, že by žalovaný dohodu o uznaní záväzku podpisoval pod nátlakom. Čo sa týka kolaudácie, bol toho názoru, že podľa zmluvy mal dom skolaudovať staviteľ, teda žalovaný, nakoľko z jeho podkladov nebolo možné kolaudáciu zrealizovať, chceli kolaudáciu zadať tretej strane, lenže tie náklady neboli adekvátne. Bolo to na úrovni 2000 eur. Tým, že nemali potrebné doklady, kolaudácia prebehla v roku 2015, čiže dva roky po termíne. Uviedol, že žalovanému posielal závady a nedorobky s tým, že nevedel uviesť kedy, pravdepodobne mailovou komunikáciou, kde ho vyzýval na odstránenie, k čomu neprišlo, a tieto závady sa tak rozšírili, že zvažuje dať urobiť nejaký posudok na práce, ktoré boli zle zrealizované. K sume 5.356 eur dospeli tak, že to bolo na základe výmery toho, ktoré boli urobené a ktoré neboli a jednotkových cien, ktoré boli prílohou zmluvy o dielo.

8. Žalobkyňa v 2. rade sa stotožnila s tým, čo uviedol žalobca v 1. rade pričom dodala, že všetky financie mal na starosti on, všetko dohadoval on. Na otázku, či žalovaný dokončil dielo tak, ako mal uviedla, že tam boli stále nejaké problémy, práca nebola dokončená načas, vznikol tam žalovaného veľký finančný problém, mal rozdelené peniaze, mal to postaviť za dva týždne a postavil to za 2 mesiace. Z tých peňazí, z ktorých mal stavať, aj žil, vyplácal svojho brata a otca a tam vznikali finančné nezrovnalosti, napríklad keď došlo k ďalšej splátke faktúry, tak nikdy nepovedal, že tam bolo viacej peňazí. Mohol povedať, že tuto mi bolo treba viac, nikdy nepovedal, klamal ich celý čas, lebo nejaký problém z finančnej strany tam nastal. K podpísaniu dohody o uznaní záväzku došlo tak, že keď boli na dome pred dokončením, pýtali sa žalovaného, kedy sa môžu nasťahovať, vtedy povedal, že on nemá peniaze na to dokončenie a vtedy uznal to, že je im dlžný peniaze za stavbu. K dokončeniu diela uviedla, že hrubá stavba mala byť dokončená za tri mesiace a bola dokončená o 6 mesiacov. Nevedela uviesť, či existuje nejaký preberací alebo odovzdávací protokol.

9. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2012 medzi stranami sporu bola cena za dielo podľa článku 7 bod 7.1 stanovená ako pevná. S poukazom na ust. § 547 ods. 1 Obchodného zákonníka bola cena medzi zmluvnými stranami dohodnutá jednoznačne. Žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka vo vzťahu k zmluve o dielo nedáva možnosť dohodnutú cenu znížiť, reflektuje iba na prax, kedy je možné cenu za dielo navýšiť. Z tohto hľadiska body 1.3. a 1.4. dohody o uznaní dlhu považoval za absurdné a v rozpore s právnymi predpismi. Na jednej strane zmluva o dielo a ustanovenie zákona hovoria o pevnej cene, na strane druhej žalobcovia žiadajú od žalovaného uhradiť žalovanú sumu z titulu „preplatenie ceny diela“. Zdôraznil rozpor dôvodov uznania dlhu, kedy

bod 1.3 predmetnej dohody poukazuje na preplatenie ceny diela, a zároveň nasledujúci bod 1.4. dohody na bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že nedošlo k zrealizovaniu prác v zmysle zmluvy o dielo. Zo samotnej dohody ani písomne podaného návrhu žalobcov nie je zrejmé, akým spôsobom dospeli k sume vo výške 5.356 eur ani aké práce neboli zrealizované, resp. akým spôsobom dokázali preplatiť pevne stanovenú cenu diela. Ďalej mal za to, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na uznanie dlhu, nakoľko v čase uzatvorenia predmetnej dohody žiadny dlh na strane žalovaného neexistoval. Mal za to, že dohoda o uznaní dlhu, je neplatným právnym úkonom, nakoľko odporuje zákonnému ustanoveniu zmluvy o dielo, kedy bola dohodnutá pevná cena, ktorú nie je možné modifikovať smerom nadol.

10. Žalovaný v konaní uviedol, že si nie je vedomý toho, že by bol žalujúcej strane niečo dlžný, nakoľko je podľa neho protichodné tvrdiť, že im dlží peniaze, dom spolu kolaudovali. Ak je im dlžný, prečo je dom skolaudovaný? Ceny sa môžu meniť, to predmetné dielo je v J., tie ceny sú diametrálne odlišné ako na Slovensku. Jediný dôvod, prečo podpísal papier bol nátlak na jeho osobu, a podpísal to iba preto, lebo sa bál o svoju rodinu. Oznámil žalobcom, že tam dôjde k nejakým cenovým rozdielom, ale predmetné dielo je hotové. Do dneška nedostal námietku písomnú alebo mailovú, že by bola nejaká vada. Dielo si prebrali, o čom svedčí aj kolaudácia. Nemá žiaden protokol, čo bolo nedorobené, jediný papier je, že so žalobcami skolaudovali dom. Nebola spísaná žiadna zápisnica o nejakých nedorobkoch, závadách. Necíti sa byť niečo dlžný, akurát je proti nemu papier, pričom žalobca v 1. rade mu povedal, že potom niečo spravia s jeho dlhom. Tento papier je iba predmetom vydierania. Kolaudáciu si žalobca v 1. rade riešil sám, s tým, že ho žalobca v 1. rade oslovil, či mu to môže podpísať, aby to bolo zo strany dodávateľa, tak mu podpísal kolaudačné papiere, aby mohli dom skolaudovať. Nevedel uviesť, či bol s prácou v časovom sklze, ale predpokladal, že snáď sa investori zamyslia a že to skončí nejako, že si uvedomia, že pre nich urobil, čo sa dalo. Uviedol, že ľutuje, že nepodával trestné oznámenie, keď podpisoval dohodu o uznaní záväzku pod nátlakom, ale jeho nemčina bola vhodná iba na stavbu. Stretnutie sa konalo v prenajatom bydlisku investorov a v danú chvíľu to podpisoval v strachu. Dodal, že nebol povinný kolaudovať ten dom, lebo hrubá stavba sa skolaudovať nedá, podľa zmluvy o dielo sa mala vykonať hrubá stavba. Nie je to hotové dielo, obývateľné, čiže skolaudovateľné. A takisto nevidel inventúrny zoznam toho, fyzicky nebol pritom a nikdy mu nedošla žiadna komunikácia ani poštová, že ho investor vyzýva na odstránenie závad.

11. Z dohody o uznaní dlhu/záväzku zo dňa 08.06.2013 súd zistil, že v zmysle bodu 1.2 dohody, v zmluve o dielo bola dohodnutá cena za zhotovenie diela vo výške 62.940,83 eur, pričom cena diela bola splatná po čiastkach v piatich splátkach. Podľa bodu 1.3 dohody na základe revízie a reálne zrealizovaných prác a dodaného materiálu bolo zistené, že žalobcovia ako objednávatelia preplatili cenu diela o sumu 5.356 eur. Z bodu 1.4 dohody vyplýva, že žalovaný potvrdzuje, že o čiastku 5.356 eur sa bezdôvodne obohatil, nakoľko nedošlo k zrealizovaniu stavebných prác v zmysle zmluvy o dielo. V zmysle bodu 2.1. dohody žalovaný uznal dlh voči žalobcom čo do dôvodu (bezdôvodné obohatenie) a čo do výšky (5.356 eur).

12. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

13. Z formálneho hľadiska pre platnosť uznania záväzku zákon vyžaduje písomnú formu, ktorá v danom prípade bola splnená. Citované ustanovenie Obchodného zákonníka ustanovuje ako podmienku uznania záväzku, že musí ísť o záväzok „určitý", t.j. že musí byť jednoznačne identifikovaný. Spôsob takejto identifikácie pritom zákon neurčuje, teda možno ju urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom. na rozdiel od Občianskeho zákonníka výslovne nevyžaduje, aby bol záväzok určený svojím dôvodom a výškou, z dikcie prvej vety odseku 1 citovaného ustanovenia však vyplýva, že by mal byť uznaný čo do výšky.

14. Účinkom uznania záväzku (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia doba) je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa predpokladá, že v čase uznania záväzok v uznanom rozsahu trvá. Procesným dôsledkom uznania záväzku je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ tak má v prípade sporu uľahčenú pozíciu tým, že nemusí preukazovať vznik záväzku a jeho výšku v čase uznania. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal s účinkami podľa § 323 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky žalobca nemusí v takom prípade preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku

a naopak, je na žalovanom (v dôsledku prechodu dôkazného bremena), aby preukázal, že záväzok v čase uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol. Ak chce byť dlžník v spore úspešný, je na ňom, aby preukázal, že záväzok nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak. Predpokladom existencie záväzku je jeho vznik. Ak sa preukáže, že záväzok vôbec nevznikol, potom je táto skutočnosť spôsobilá vyvrátiť právnu domnienku existencie záväzku, keďže je jej opakom. (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 10. januára 2008. sp. zn. 32 Cdo 4465/2007, uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 23. februára 2006, sp. zn. 33 Odo 1028/2004)

15. Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať túto skutočnosť za preukázanú. V prípade, ak bol záväzok uznaný podľa § 323 Obchodného zákonníka, súd nemôže svoje rozhodnutie oprieť o to, že nemožno zaujať spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah, ale musí vychádzať z toho, či bola v konaní vyvrátená domnienka existencie záväzku. Nejasné okolnosti vzniku záväzku samy osebe na vyvrátenie domnienky podľa § 323 Obchodného zákonníka nestačia. (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26 augusta 2004, sp. zn. 32 Odo 1160/2003, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25. októbra 1999, sp. zn. 29 Cdo 2854/1999)

16. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným vznikol záväzkovo-právny vzťah a to uzatvorením Zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2012, na základe ktorej mal žalovaný ako zhotoviteľ diela vykonať stavebné práce pre žalobcov ako objednávateľov za fixne stanovenú cenu diela 62.940,83 eur. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetná zmluva o dielo bola medzi nimi uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. V nadväznosti na to súd právne posudzoval predloženú dohodu o uznaní dlhu/záväzku zo dňa 08.06.2013 ako dohodu o uznaní záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka.

17. Záväzok uznaný žalovaným v posudzovanej dohode o uznaní dlhu/záväzku je podľa názoru súdu dostatočne špecifikovaný, aby nevzbudzoval pochybnosť o jeho obsahu. Ak v dohode o uznaní záväzku sporné strany uviedli, že dôvodom vzniku záväzku je preplatenie ceny diela, a to pre nezrealizovanie stavebných prác a nedodanie materiálu, neodporuje to záverom o bezdôvodnom obohatení žalovaného. Z obsahu predmetnej dohody vyplýva, že použité slovné spojenie „preplatenie ceny diela“ neznamená zaplatenie vyššej sumy za dielo ako bolo dohodnuté v zmluve o dielo (teda preplatenie fixnej ceny), ale zaplatenie za práce a materiál, ktoré neboli vykonané, resp. ktorý nebol dodaný. Pokiaľ teda žalobcovia zaplatili žalovanému žalovanú sumu istiny za to, aby v zmysle zmluvy o dielo realizoval určité stavebné práce a dodal materiál, pričom ak žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil, došlo zo strany žalobcov k plneniu, na ktoré žalovanému nevznikol nárok. Zo strany žalovaného tak došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, t.j. získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu. Súd neuznal námietky žalovaného o neexistencii jeho záväzku, keď okrem podpísania dohody o uznaní dlhu/záväzku, žalovaný sa na pojednávaní sám vyjadril, že žalobca v 1. rade mu povedal, že potom niečo spravia s jeho dlhom. Z vykonaného dokazovania pritom nevyplýva, že by mal žalovaný voči žalobcom nejaký iný dlh, resp. záväzok.

18. Tvrdenia žalovaného o tom, že cena za dielo bola dohodnutá vo fixnej výške nemá bez ďalšieho za následok spochybnenie existencie uznaného záväzku. Ani fixne určená cena za dielo neznamená, že zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu nevykonaním prác a nedodaním materiálu, na ktoré bol podľa zmluvy o dielo povinní. Z vykonaného dokazovania nebolo tiež preukázané, že by zo strany žalobcov došlo k nátlaku na žalovaného, aby podpísal predmetnú dohodu o uznaní dlhu/ záväzku. Napriek tomu, že žalovaný tvrdil, že dohodu podpisoval v strachu, v obave o svoju rodinu, žalobcovia nátlak na žalovaného popreli, pričom žiadne iné dôkazy v tomto smere produkované zo strany žalovaného neboli.

19. Vo vzťahu k určeniu výšky záväzku žalobca v 1. rade uviedol, že preplatok vo výške 5.356 eur bol zistený na základe inventúry, ktorú vykonal spolu so žalovaným, čo žalobkyňa v 2. rade potvrdila, a žalovaný vykonanie inventúry nepopieral. Podľa žalobcu v 1. rade k sume 5.356 eur dospeli tak, že to bolo na základe výmery, ktoré boli urobené a ktoré neboli a jednotkových cien, ktoré boli prílohou zmluvy o dielo. Súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že pri uznaní záväzku žalobca nemusí preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku. Dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného a pre vyvrátenie právnej domnienky nepostačuje len spochybnenie nároku žalobcov. Tým je splnená len podmienka povinnosti tvrdenia, nie však unesenie dôkazného bremena.

20. Otázka kolaudácie predmetnej stavby nie je podľa názoru súdu pre rozhodnutie veci relevantná, nakoľko žalobca v 1. rade v konaní uviedol, že podľa zmluvy mal dom skolaudovať staviteľ, teda žalovaný, avšak z jeho podkladov nebolo možné kolaudáciu vykonať a kolaudácia prebehla dva roky po termíne v roku 2015, a zároveň žalovaný sám k tomu dodal, že nebol povinný kolaudovať dom, lebo podľa zmluvy o dielo sa mala vykonať len hrubá stavba, čo nie je hotové dielo, obývateľné, čiže skolaudovateľné.

21. Pokiaľ ide o predloženú mailovú komunikáciu a návrh zmluvy o pôžičke súd nezistil ich relevantnosť v prejednávanej veci, vzhľadom na to, že nebola zo strany žalovaného súdu ozrejmená a ani nevyplynula z ďalšieho dokazovania.

22. Žalovaný v konaní nepreukázal opak tvrdení žalobcov. Nakoľko žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z dôkazov predložených stranami a na základe vykonaných dôkazov žalobnému návrhu žalobcov v celom rozsahu vyhovel.

23. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcom vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po uplynutí 6 mesiacov od podpisu dohody o uznaní dlhu/záväzku (v zmysle bodu 2.2 dohody), preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.356,- eur od 09.12.2013 do zaplatenia.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcom ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.)